Ústredný kontrolný a skúšobný ústav poľnohospodársky - pobočka Zvolen
ul. J.Kráľa 36,
961 09 Zvolen
e-mail: stefan.gaborik@uksup.sk
 
 


Úroveň výživy poľných plodín - Slnečnica ročná

Význam pestovania slnečnice ročnej v súčasnom poľnohospodárskom a ekonomickom ponímaní stúpa, a to z dôvodu jej všestranného využitia ako aj poskytovania relatívne stabilných úrod s vysokým obsahom oleja v semene, cca 60%. Práve kvalita slnečnicového oleja je z pohľadu vplyvu na ľudské zdravie pozitívne hodnotená, avšak si je potrebné uvedomiť, že toto pozitívum je limitované teplotou oleja používaného pri príprave jedál, ktorá by nemala prekročiť 50°C.

Významným faktorom ovplyvňujúcim kvalitatívne a kvantitatívne parametre úrody je správne zvolená agrotechnika pestovania a vyrovnaná výživa, zosúladená s nárokmi slnečnice, s ohľadom na predplodinu a obsahu živín v pôde. Najvhodnejšími predplodinami pre pestovanie slnečnice sú obilniny, menej strukoviny, resp. ďatelinoviny. Pestovať slnečnicu ako monokultúru sa neodporúča, pričom jej opätovné zaradenie by malo byť najskôr po 6 rokoch. Jej pestovateľské výmery, ktoré predstavujú v priemere 6,3% z celkovej výmery ornej pôdy, t.j. 85240 ha naznačujú, že je tu relatívne dostatočný priestor na jej umiestnenie v rámci osevného postupu. Relatívne preto, lebo celková výmera olejnín, na čele s repkou olejnou, sa v posledných rokoch rapídne zvýšila. V súčasnosti už zastúpenie olejnín, z pohľadu vyváženej štruktúry plodín v osevnom postupe, predstavuje ich hornú hranicu.

Slnečnica ako okopanina odčerpáva z pôdy pomerne veľké množstvo živín, pričom pri správnej agrotechnike zanecháva pôdu v kyprom a nezaburinenom stave. Netreba zabúdať, že jej mohutná koreňová sústava odčerpáva živiny aj zo spodných vrstiev pôdy, a tým spôsobuje výrazné ochudobňovanie pôdy. Pri plánovaní hnojenia je potrebné brať do úvahy, že 1t úrody nažiek spolu s príslušným množstvom vedľajšieho produktu, slnečnica odčerpá približne 58kg N, 14,8kg P (33,9kg P2O5) a 102,9kg K (124kg K2O).

Zvyšovanie dávok živín, obzvlášť dusíka, má priaznivý vplyv hlavne na kvantitu úrody, avšak pri prehnojení dochádza k znižovaniu úrody oleja ako aj jeho kvality. Na základe rôznych vedeckých prác bolo dokázané, že dávky dusíka do 60 kg.ha-1 mali výrazný vplyv na kvalitu a množstvo oleja v semene. Následne dávky dusíka do 90 kg.ha-1 výrazne vplývali iba na rast úrody. Aj z grafu 1 vyplýva, pozitívny vplyv výživy na úrodu, ktorá sa pohybovala v závislosti od intenzity výživy, a to od 1,71 t.ha-1 pri vynechanom hnojení dusíkom s iba nízkou úrovňou hnojenia fosforom a draslíkom v sume 6,6 kg.ha-1 PK, po 2,33 t.ha-1 pri úrovni výživy 177,2 kg N, 28,9 kg P2O5 a 22,1 kg.ha-1 K2O.

Graf 1: Vplyv diferenciácie dusíkatej výživy na úrodu slnečnice ročnej (údaje z prieskumu spotreby hnojív za posledných 10 rokov)

Úroveň hnojenia slnečnice za posledných 10 rokov sa pohybovalo v priemere na hladine 101,1 kg.ha-1 NPK, s priemernou úrodou nažiek 2,08 t.ha-1, tabuľka 1.

Tabuľka 1: Vývoj pestovateľských plôch, úrovní hnojenia a dosiahnutých úrod slnečnice ročnej za posledných 10 rokov

Za dané sledované obdobie bola najvyššia úroveň výživy zabezpečovaná v roku 2008 s hodnotou 124,8kg.ha-1 NPK, kedy sa dosiahla aj najvyššia úroda nažiek 2,57 t.ha-1. Aj rozloženie aplikovaných živín, v porovnaní s ostatnými rokmi, bolo v danom roku najvyrovnanejšie, s percentuálnym zastúpením dusíka 63,4%, fosforu 19,1% a draslíka 17,5%, čo taktiež pozitívne ovplyvnilo výšku úrody. Z výsledkov uvedených v tabuľke 1, možno slnečnicu charakterizovať ako plodinu, ktorá úrodou vyrovnane reaguje na vplyv ročníka. Tento vplyv ako aj vplyv hnojenia, možno vyjadriť aj na základe percentuálneho vyjadrenia smerodajnej odchýlky sledovaných faktorov. Pre vplyv ročníka je to 11% a pre vplyv hnojenia 13,8%.

Avšak tak ako ostatné plodiny aj slnečnica obľubuje úrodné pôdy s dobrým obsahom prístupných živín v pôde. Z nášho porovnania vysoké aplikačné dávky NPK živín, v závislosti na ich kombinácii, pôsobili na úrodu depresívne. Ako z tabuľky 2 vyplýva, úroda slnečnice pri vynechanom hnojení P a K, kde výživa bola zabezpečovaná iba dusíkom, sa pohybovala od 1,75 po 2,26 t.ha-1, a to v smere stúpajúcej intenzity N hnojenia.

Tabuľka č. 2: Vplyv rôznych úrovní hnojenia na úrodu slnečnice ročnej v t.ha-1 (údaje z prieskumu spotreby hnojív za posledných 10 rokov)

Ako z priemerných úrod vyplýva, vynechanie P a K výživy malo negatívny vplyv na výšku úrody, kde v porovnaní s ostatnými kategóriami so zastúpením P a K výživy, sa dosiahla najnižšia priemerná úroda 2,04t.ha-1. Pri ďalšej kategórii triedenia, t.j. do 20 kg.ha-1 P a K, sa dosiahla priemerná úroda 2,22 t.ha-1, pričom najvyššia úroda 2,47 t.ha-1 bola pri úrovni hnojenia dusíkom od 120 do 150 kg.ha-1. Práve pri tejto úrovni hnojenia bola dosiahnutá celkovo najvyššia úroda nažiek slnečnice. Aj následná kategória triedenia P a K výživy, t.j. 20 až 50 kg.ha-1 mala podobný efekt na úrodu, kde najvyššia dávka N výživy pôsobila už depresívne. Úroveň hnojenia P a K nad 50 kg.ha-1, pôsobila pozitívne iba po hladinu N výživy od 90 do 120 kg.ha-1 s priemernou dávkou 104 kg.ha-1 N. Z daného porovnania, ktoré predstavuje 10 ročný súbor dát z prieskumu spotreby hnojív možno usúdiť, že najoptimálnejšie zvolená dávka výživy pre slnečnicu bola na úrovni 132 kg.ha-1 N, 13,6 kg.ha-1 P2O5 a 12,8 kg.ha-1 K2O. Na druhej strane aj keď dosiahnuté úrody naznačujú, že úroveň hnojenia fosforom a draslíkom do 20kg je najvhodnejšia, z pohľadu odberu živín úrodou hlavného produktu, t.j. za predpokladu, že vedľajší produkt zostane zaoraný, je potrebné zabezpečiť výživu P a K na úrovni minimálne 30kg.ha-1 P2O5 a 50 kg.ha-1 K2O, v závislosti od obsahu živín v pôde.

Z pohľadu vhodnosti pestovateľského prostredia, slnečnici najviac vyhovoval trnavský región, kde sa dosiahla priemerná úroda 2,28 t.ha-1, pri úrovni hnojenia 104,9 kg.ha-1 NPK, tabuľka 3.

Tabuľka 3: Prehľad úrovne výživy slnečnice ročnej a dosiahnutých úrod podľa krajov a výrobných oblastí v priemere za posledných 10 rokov

Aj v nitrianskom regióne bola dosiahnutá vysoká priemerná úroda 2,23 t.ha-1, avšak pri úrovni hnojenia 108,8 kg.ha-1 s výraznejším dôrazom na N výživu než v trnavskom regióne. Nepriaznivé pôdno-klimatické podmienky vplývajúce na pestovanie slnečnice, spolu s nízkou úrovňou hnojenia, sa podpísali na najnižšej priemernej úrode 1,56 t.ha-1, ktorá sa dosiahla v banskobystrickom regióne. Avšak ani kompenzácia zlých pôdno-klimatických podmienok, vyššími aplikačnými dávkami NPK, sa v žilinskom regióne výrazne neprejavila. Z pohľadu výrobných oblastí (VO), sa najvyššia priemerná úroda 2,1 t.ha-1 dosiahla v kukuričnej VO, kde je sústredené pestovanie slnečnice na najväčšej výmere. Na druhej strane reakcia slnečnice na hnojenie bola v repnej VO oveľa výraznejšia, a tu sa dosiahla aj najvyššia úroda 2,53 t.ha-1, pri úrovni hnojenia 173,7 kg N, 18,1 kg P2O5 a 14,2 kg.ha-1 K2O, tabuľka 3 a graf 2. V zemiakovej VO mali vyššie aplikačné dávky NPK živín, t.j. nad 52,5 kg.ha-1 stagnujúci, resp. až depresívny účinok na úrodu, graf 2.

Graf 2: Vzťah rôznych intenzít hnojenia na slnečnice ročnej na základe diferenciácie dusíkatej výživy v jednotlivých výrobných oblastiach

Dôležitým faktorom pri hnojení slnečnice, ako okopaniny, je hnojenie maštaľným hnojom a to v dávkach 20 - 25 t.ha-1, v závislosti od štruktúry plodín v osevnom postupe. Z pohľadu vhodnosti termínu aplikácie priemyselných hnojív sa odporúča použitie delenej dávky kedy sa prvá polovica fosforečných a draselných hnojív aplikuje pri základnom spracovaní pôdy spolu s aplikáciou maštaľného hnoja. Druhá polovica pri predsejbovej príprave pôdy, spolu s prvou polovicou dusíkatých hnojív. Druhá časť dusíkatých hnojív sa odporúča použiť vo forme foliárnej aplikácie pred kvitnutím, najneskôr začiatkom kvitnutia. Ako už bolo spomenuté, dávky živín by mali jednoznačne reflektovať nároky plodiny na jednotlivé živiny a zohľadňovať vplyv prostredia, predplodiny a obzvlášť stav živín v pôde.

Vystavené 22.8.2012

Autori textu: Ing. Štefan Gáborík; Ing. Juraj Uhliar