|
Význam pestovania slnečnice ročnej v súčasnom poľnohospodárskom a ekonomickom ponímaní stúpa, a to z dôvodu jej všestranného využitia ako aj poskytovania relatívne stabilných úrod s vysokým obsahom oleja v semene, cca 60%. Práve kvalita slnečnicového oleja je z pohľadu vplyvu na ľudské zdravie pozitívne hodnotená, avšak si je potrebné uvedomiť, že toto pozitívum je limitované teplotou oleja používaného pri príprave jedál, ktorá by nemala prekročiť 50°C.
Významným faktorom ovplyvňujúcim kvalitatívne a kvantitatívne parametre úrody je správne zvolená agrotechnika pestovania a vyrovnaná výživa, zosúladená s nárokmi slnečnice, s ohľadom na predplodinu a obsahu živín v pôde. Najvhodnejšími predplodinami pre pestovanie slnečnice sú obilniny, menej strukoviny, resp. ďatelinoviny. Pestovať slnečnicu ako monokultúru sa neodporúča, pričom jej opätovné zaradenie by malo byť najskôr po 6 rokoch. Jej pestovateľské výmery, ktoré predstavujú v priemere 6,3% z celkovej výmery ornej pôdy, t.j. 85240 ha naznačujú, že je tu relatívne dostatočný priestor na jej umiestnenie v rámci osevného postupu. Relatívne preto, lebo celková výmera olejnín, na čele s repkou olejnou, sa v posledných rokoch rapídne zvýšila. V súčasnosti už zastúpenie olejnín, z pohľadu vyváženej štruktúry plodín v osevnom postupe, predstavuje ich hornú hranicu.
Slnečnica ako okopanina odčerpáva z pôdy pomerne
veľké množstvo živín, pričom pri správnej agrotechnike zanecháva
pôdu v kyprom a nezaburinenom stave. Netreba zabúdať, že jej mohutná
koreňová sústava odčerpáva živiny aj zo spodných vrstiev pôdy, a
tým spôsobuje výrazné ochudobňovanie pôdy. Pri plánovaní hnojenia
je potrebné brať do úvahy, že 1t úrody nažiek spolu s príslušným
množstvom vedľajšieho produktu, slnečnica odčerpá približne 58kg
N, 14,8kg P (33,9kg P2O5) a 102,9kg K (124kg K2O).
Zvyšovanie dávok živín, obzvlášť dusíka, má priaznivý
vplyv hlavne na kvantitu úrody, avšak pri prehnojení dochádza k
znižovaniu úrody oleja ako aj jeho kvality. Na základe rôznych vedeckých
prác bolo dokázané, že dávky dusíka do 60 kg.ha-1 mali výrazný vplyv
na kvalitu a množstvo oleja v semene. Následne dávky dusíka do 90
kg.ha-1 výrazne vplývali iba na rast úrody. Aj z grafu 1 vyplýva,
pozitívny vplyv výživy na úrodu, ktorá sa pohybovala v závislosti
od intenzity výživy, a to od 1,71 t.ha-1 pri vynechanom hnojení
dusíkom s iba nízkou úrovňou hnojenia fosforom a draslíkom v sume
6,6 kg.ha-1 PK, po 2,33 t.ha-1 pri úrovni výživy 177,2 kg N, 28,9
kg P2O5 a 22,1 kg.ha-1 K2O.
Graf 1: Vplyv diferenciácie dusíkatej výživy
na úrodu slnečnice ročnej (údaje z prieskumu spotreby hnojív za
posledných 10 rokov)
Úroveň hnojenia slnečnice za posledných 10 rokov
sa pohybovalo v priemere na hladine 101,1 kg.ha-1 NPK, s priemernou
úrodou nažiek 2,08 t.ha-1, tabuľka 1.
Tabuľka 1: Vývoj pestovateľských plôch, úrovní
hnojenia a dosiahnutých úrod slnečnice ročnej za posledných 10 rokov
Za dané sledované obdobie bola najvyššia úroveň výživy
zabezpečovaná v roku 2008 s hodnotou 124,8kg.ha-1 NPK, kedy sa dosiahla
aj najvyššia úroda nažiek 2,57 t.ha-1. Aj rozloženie aplikovaných
živín, v porovnaní s ostatnými rokmi, bolo v danom roku najvyrovnanejšie,
s percentuálnym zastúpením dusíka 63,4%, fosforu 19,1% a draslíka
17,5%, čo taktiež pozitívne ovplyvnilo výšku úrody. Z výsledkov
uvedených v tabuľke 1, možno slnečnicu charakterizovať ako plodinu,
ktorá úrodou vyrovnane reaguje na vplyv ročníka. Tento vplyv ako
aj vplyv hnojenia, možno vyjadriť aj na základe percentuálneho vyjadrenia
smerodajnej odchýlky sledovaných faktorov. Pre vplyv ročníka je
to 11% a pre vplyv hnojenia 13,8%.
Avšak tak ako ostatné plodiny aj slnečnica obľubuje
úrodné pôdy s dobrým obsahom prístupných živín v pôde. Z nášho porovnania
vysoké aplikačné dávky NPK živín, v závislosti na ich kombinácii,
pôsobili na úrodu depresívne. Ako z tabuľky 2 vyplýva, úroda slnečnice
pri vynechanom hnojení P a K, kde výživa bola zabezpečovaná iba
dusíkom, sa pohybovala od 1,75 po 2,26 t.ha-1, a to v smere stúpajúcej
intenzity N hnojenia.
Tabuľka č. 2: Vplyv rôznych úrovní hnojenia
na úrodu slnečnice ročnej v t.ha-1 (údaje z prieskumu spotreby hnojív
za posledných 10 rokov)
Ako z priemerných úrod vyplýva, vynechanie P a K
výživy malo negatívny vplyv na výšku úrody, kde v porovnaní s ostatnými
kategóriami so zastúpením P a K výživy, sa dosiahla najnižšia priemerná
úroda 2,04t.ha-1. Pri ďalšej kategórii triedenia, t.j. do 20 kg.ha-1
P a K, sa dosiahla priemerná úroda 2,22 t.ha-1, pričom najvyššia
úroda 2,47 t.ha-1 bola pri úrovni hnojenia dusíkom od 120 do 150
kg.ha-1. Práve pri tejto úrovni hnojenia bola dosiahnutá celkovo
najvyššia úroda nažiek slnečnice. Aj následná kategória triedenia
P a K výživy, t.j. 20 až 50 kg.ha-1 mala podobný efekt na úrodu,
kde najvyššia dávka N výživy pôsobila už depresívne. Úroveň hnojenia
P a K nad 50 kg.ha-1, pôsobila pozitívne iba po hladinu N výživy
od 90 do 120 kg.ha-1 s priemernou dávkou 104 kg.ha-1 N. Z daného
porovnania, ktoré predstavuje 10 ročný súbor dát z prieskumu spotreby
hnojív možno usúdiť, že najoptimálnejšie zvolená dávka výživy pre
slnečnicu bola na úrovni 132 kg.ha-1 N, 13,6 kg.ha-1 P2O5 a 12,8
kg.ha-1 K2O. Na druhej strane aj keď dosiahnuté úrody naznačujú,
že úroveň hnojenia fosforom a draslíkom do 20kg je najvhodnejšia,
z pohľadu odberu živín úrodou hlavného produktu, t.j. za predpokladu,
že vedľajší produkt zostane zaoraný, je potrebné zabezpečiť výživu
P a K na úrovni minimálne 30kg.ha-1 P2O5 a 50 kg.ha-1 K2O, v závislosti
od obsahu živín v pôde.
Z pohľadu vhodnosti pestovateľského prostredia, slnečnici
najviac vyhovoval trnavský región, kde sa dosiahla priemerná úroda
2,28 t.ha-1, pri úrovni hnojenia 104,9 kg.ha-1 NPK, tabuľka 3.
Tabuľka 3: Prehľad úrovne výživy slnečnice
ročnej a dosiahnutých úrod podľa krajov a výrobných oblastí v priemere
za posledných 10 rokov
Aj v nitrianskom regióne bola dosiahnutá vysoká priemerná
úroda 2,23 t.ha-1, avšak pri úrovni hnojenia 108,8 kg.ha-1 s výraznejším
dôrazom na N výživu než v trnavskom regióne. Nepriaznivé pôdno-klimatické
podmienky vplývajúce na pestovanie slnečnice, spolu s nízkou úrovňou
hnojenia, sa podpísali na najnižšej priemernej úrode 1,56 t.ha-1,
ktorá sa dosiahla v banskobystrickom regióne. Avšak ani kompenzácia
zlých pôdno-klimatických podmienok, vyššími aplikačnými dávkami
NPK, sa v žilinskom regióne výrazne neprejavila. Z pohľadu výrobných
oblastí (VO), sa najvyššia priemerná úroda 2,1 t.ha-1 dosiahla v
kukuričnej VO, kde je sústredené pestovanie slnečnice na najväčšej
výmere. Na druhej strane reakcia slnečnice na hnojenie bola v repnej
VO oveľa výraznejšia, a tu sa dosiahla aj najvyššia úroda 2,53 t.ha-1,
pri úrovni hnojenia 173,7 kg N, 18,1 kg P2O5 a 14,2 kg.ha-1 K2O,
tabuľka 3 a graf 2. V zemiakovej VO mali vyššie aplikačné dávky
NPK živín, t.j. nad 52,5 kg.ha-1 stagnujúci, resp. až depresívny
účinok na úrodu, graf 2.
Graf 2: Vzťah rôznych intenzít hnojenia na
slnečnice ročnej na základe diferenciácie dusíkatej výživy v jednotlivých
výrobných oblastiach
Dôležitým faktorom pri hnojení slnečnice, ako okopaniny, je hnojenie maštaľným hnojom a to v dávkach 20 - 25 t.ha-1, v závislosti od štruktúry plodín v osevnom postupe. Z pohľadu vhodnosti termínu aplikácie priemyselných hnojív sa odporúča použitie delenej dávky kedy sa prvá polovica fosforečných a draselných hnojív aplikuje pri základnom spracovaní pôdy spolu s aplikáciou maštaľného hnoja. Druhá polovica pri predsejbovej príprave pôdy, spolu s prvou polovicou dusíkatých hnojív. Druhá časť dusíkatých hnojív sa odporúča použiť vo forme foliárnej aplikácie pred kvitnutím, najneskôr začiatkom kvitnutia. Ako už bolo spomenuté, dávky živín by mali jednoznačne reflektovať nároky plodiny na jednotlivé živiny a zohľadňovať vplyv prostredia, predplodiny a obzvlášť stav živín v pôde.
Vystavené 22.8.2012
|
