Logo SPÚ

Slovenská poľnohospodárska univerzita, Nitra
Tr. A. Hlinku 2
949 76 Nitra
e-mail: peter.kovacik@uniag.sk
 
 


Vplyv delenia dávok dusíka na úrodové parametre slnečnice ročnej

Výživa rastlín, a to i napriek neustálemu rastu cien za hnojivá, patrí k najvýznamnejším faktorom determinujúcim výšku a kvalitu úrod, pričom kvalita pri adekvátnej výške úrody je v súčasnosti hlavným cieľom poľnohospodárov starého kontinentu ako dôsledok, že výživa ľudí sa podieľa až 80 %-ami na zdravotnom stave ľudskej populácie. Napriek sústredenej pozornosti zameranej na kvalitu, je nevyhnutné mať na zreteli i ekonomické a ekologické aspekty pestovania rastlín, pretože poľnohospodár pracuje, vyrába a žije v reálnom ekonomickom prostredí, preto prístup ku každému aspektu výroby, ku kvantite, kvalite, ekonomike a životnému prostrediu musí byť vyvážený.

Úspešná technológia výživy ktorejkoľvek skupiny plodín musí zohľadňovať biologické požiadavky rastlín, pestovateľské podmienky a nároky spracovateľského priemyslu. Práve spracovateľský priemysel významne determinuje prácu šľachtiteľov, následkom čoho sa do výroby neustále zaraďujú nové odrody líšiace sa v nárokoch na prostredie a výživu. Uvedené, spolu s meniacimi sa klimatickými podmienkami a následným rozširovaním pestovateľských plôch do oblastí kde mnohé rastliny neboli pestované, súčasne s relatívne dramatickými zmenami kvalitatívnych parametrov slovenských pôd (úbytok organickej hmoty, pokles hladiny mobilných foriem P a K) spôsobuje, že vedecká obec musí neustále modifikovať výživárske prístupy k pestovaným rastlinám, vrátane slnečnice ročnej.

V rámci živín ovplyvňujúcich tvorbu úrod má dominantné postavenie dusík, čo vyplýva zo skutočnosti, že spolu s uhlíkom, vodíkom a kyslíkom patrí medzi základné komponenty aminokyselín a následne bielkovín.

Optimalizácia hnojenia dusíkom hociktorej plodiny nie je jednoduchá úloha, pretože sa dá predpokladať, že každé hnojenie N môže znižovať kvalitu. Rovnako i slnečnica častokrát so stupňujúcimi dávkami N síce zvyšuje úrody, ale zároveň dochádza k znižovaniu obsahu tuku v nažkách.

Nájdenie kompromisu medzi výškou úrody a jej kvalitou z aspektu ekonomickej efektívnosti pestovania slnečnice ročnej bolo aj cieľom maloparcelového pokusu realizovaného v oblasti Veľkých Ripnian na pôde s malou zásobou Nan, strednou zásobou P, dobrou zásobou K, veľmi nízkym obsahom humusu a slabokyslou pôdnou reakciou pHKCl = 6,3. V danom pokuse bolo päť variantov výživy (tab. 1) s dvoma rozdielnymi celkovými dávkami N (80 a 114 kg.ha-1). Tie boli aplikované buď jednorazovo (var. 1 a 3), alebo na dvakrát (var. 2 a 4), prípadne na trikrát (var. 5). Dávka 80 kg.ha-1 N nezohľadňovala zásobu Nan v pôde, ale rešpektovala dlhoročné poznatky pestovateľov slnečnice ktorý v prípade zaradenia slnečnice do tretej a vyššej trati neprekračujú celkovú dávku 80 kg.ha-1 N. Na variante 2 sa overovalo či je vhodnejšie danú dávku aplikovať jednorazovo, alebo ju rozdeliť. Na variantoch 3 až 5 sa výpočet celkovej dávky realizoval podľa vzorca:

ZDN = Nú - Nan - NH,

t.j. na základe rešpektovania obsahu Nan vo vrstve 0,0 - 0,6 m stanovenom v suchej vzorke pôdy odobratej 10 dní pred sejbou slnečnice.
ZDN = základná dávka N v kg.ha-1;
Nú = potreba dusíka na plánovanú úrodu;
Nan = anorganický dusík vyjadrený v kg.ha-1, stanovený rozborom vo vrstve pôdy 0,0 - 0,6 m (údaj z laboratória v mg.kg-1 zeminy vynásobený číslom 9);
NH = odpočítavané množstvo dusíka v závislosti od obsahu humusu. Ak obsahu humusu je < 2 % (veľmi nízka a nízka zásoba), potom sa neodpočítava nič. Ak je obsah humusu > 2 % (stredná, vysoká a veľmi vysoká zásoba), potom sa odpočítava 15 kg.ha-1 N. Vypočítaná dávka bola aplikovaná jednorazovo (var. 3), na dvakrát (var.4) a na trikrát (var. 5).

Tabuľka 1 Varianty pokusu a termíny a dávky N hnojív

Varianty pokusu
Termín a dávka aplikácie dusíka (kg.ha-1)
číslo
označenie
Pred sejbou
6 až 9 listov
Začiatok kvitnutia
1
N80/1
80
0
0
2
N80/2
60
20
0
3
N114/1
114
0
0
4
N114/2
94
20
0
5
N114/3
84
20
10

Ako vyplýva z údajov tabuľky 2 výška úrody nažiek slnečnice bola významne ovplyvnená nielen celkovým množstvom aplikovaného dusíka, ale najmä jeho rozdelením na dve, resp. tri dávky. Pri oboch aplikačných dávkach N (80 a 114 kg.ha-1 N) sa nižšie úrody dosiahli vtedy ak bol dusík aplikovaný jednorazovo pred sejbou. Delenie dávok nielen že zvyšovalo úrodu, ale oproti jednorazovej aplikácii N zvyšovalo i obsah tuku v nažkách (var. 1 oproti var. 2) a (var. 3 oproti var. 4), resp. (var. 3 oproti var. 5).

Tabuľka 2 Vplyv variantov pokusu na úrodu nažiek a obsah tuku

Varianty pokusu
Nažky
Tuk
číslo
označenie
t.ha-1
% (rel.)
%
% (rel.)
1
N80/1
3,17
100,0
-
29,27
100,0
-
2
N80/2
3,67
115,8
-
33,77
115,4
-
3
N114/1
3,09
97,5
100,0
28,50
97,4
100,0
4
N114/2
3,39
106,9
109,7
31,39
107,2
110,1
5
N114/3
3,83
120,8
123,9
30,53
104,3
107,1

Celková aplikačná dávka 80 kg.ha-1 N sa z hľadiska vplyvu na výšku úrody a obsah tuku prejavila ako vhodnejšia ako dávka 114 kg.ha-1 N (vypočítaná na základe rozboru pôdy pred sejbou). Toto zistenie platilo ako pri jednorazovej aplikácii (var. 1 oproti var. 3), tak i pri aplikácii na dvakrát (var. 2 oproti var. 4). Najvyššia úroda nažiek však bola dosiahnutá pri celkovej dávke 114 kg.ha-1 N aplikovanej na trikrát (tab. 2).

Výsledky prezentovaného pokusu potvrdili, že s rastúcou dávkou N klesá obsah tuku v nažkách (var. 1 oproti var. 3) a (var. 2 oproti var. 4), avšak rozdelenie vyšších dávok N môže viesť nielen k vyšším úrodám, ale aj k vyššiemu obsahu tuku ako jednorazová nižšia dávka (var. 1 oproti var. 4 a 5).

Najmenšie finančné riziko na nákup a aplikáciu hnojív predstavoval variant č. 2 s celkovou dávkou 80 kg.ha-1 N aplikovanou na dvakrát (tab. 3). Jedna koruna vložená na nákup a aplikáciu dusíka (60 kg pred sejbou a 20 kg počas vegetácie) priniesla efekt 5,07 Sk (KEE = 5,07). Najväčší zisk z hektára sa však dosiahol pri celkovej dávke 114 kg.ha-1 N aplikovanej na trikrát (var. 5) a predstavoval 18 532 Sk, čo je rozdiel oproti už spomínanému najmenej rizikovému variantu č. 2 len 388 Sk. Keďže uvedený rozdiel je relatívne nízky a ceny nažiek slnečnice sú výrazne závislé od úrody repky olejnej, je hnojenie na úrovni 80 kg.ha-1 N (realizované na pôde s malou zásobou Nan v dávke 60 kg.ha-1 N pred sejbou a 20 kg.ha-1 N vo fáze 6 - 9 vyvinutých listov) možné považovať za opodstatnenejšie, ako hnojenie realizované na základe rešpektovania obsahu Nan v pôde vyjadrené vzorcom ZDN = Nú - Nan - NH. Odporúčaný systém hnojenia slnečnice (60 kg ha-1 N pred sejbou a 20 kg.ha-1 počas vegetácie) vyhovuje aj kritériám nitrátovej smernice.

Tabuľka 3 Efektivita aplikačných dávok dusíka

Vystavené 7.6.2010

Autor textu: doc. Ing. Peter Kováčik, CSc.