Logo SPÚ
Slovenská poľnohospodárska univerzita, Nitra
Fakulta agrobiológie a potravinových zdrojov, Katedra rastlinnej výroby
Tr. A. Hlinku 2
949 76 Nitra
e-mail: richard.pospisil@uniag.sk
 
 


Nárast produkcie fytomasy a olejnatosti slnečnice ročnej po hnojení biokalom

Olejnaté plodiny majú v našom poľnohospodárstve významné postavenie a všestranné využitie. Za ostatné roky produkcia olejnín v Slovenskej republike stúpa a ich význam pre naše národné hospodárstvo narastá. Výrazne sa zvyšuje aj záujem o olejnaté semená a to najmä o repkové a slnečnicové, nielen na potravinárske, ale aj na energetické využitie. Najvyššia požiadavka je zo strany tukového priemyslu, ale aj z iných technických odvetví. Ide napríklad o výrobu bionafty, vo farmácii, v kozmetike, pri výrobe fermeží a lakov, čistiacich prostriedkov, v textilnom a strojárskom priemysle, ale aj ako prímes do minerálnych mazív atď.

Slnečnica ročná (Helianthus annuus) patrí v celosvetovom meradle v súčasnosti medzi päť najvýznamnejších olejnín na svete. V rámci Slovenskej republiky je druhou najpestovanejšou olejninou. Okrem dosahovania vysokých a stabilných úrod veľký význam sa kladie na kvalitu produkcie. Táto je veľmi dôležitá najmä pri výkupe spracovateľskými podnikmi hlavne pre potravinárske využitie. Medzi základné požiadavky pri výkupe patrí: obsah oleja v nažkách, vlhkosť nažiek, prímesi a nečistoty, obsah voľných mastných kyselín a doporučený obsah kyseliny linolovej v oleji. Obsah oleja v nažkách ovplyvňuje viacero faktorov. Je to najmä výber vhodných hybridov, poveternostné podmienky ročníka a napadnutie chorobami a škodcami. Semeno obsahuje 20 - 30 % bielkovín a 7 - 10 % glycidov.

Poloprevádzkový pokus na sledovanie kvantitatívnych a kvalitatívnych parametrov slnečnice ročnej je realizovaný na VPP v Kolíňanoch. Kolíňany sú situované 10 km severovýchodne od mesta Nitra. Katastrálne územie patrí do klimatického regiónu MT2 (mierne teplý, mierne vlhký) so sumou teplôt 2 200 - 2 500 °C, s priemernou ročnou teplotou 7 - 8 °C a s priemerným úhrnom zrážok 550 - 700 mm. Na experimentálnej parcele sa nachádza pôdny typ hnedozem kultizemná s objemovou hmotnosťou 1470 - 1530 kg.m-3. Z hľadiska zrnitostného zloženia je pôda piesočnato-hlinitá s priemerným obsahom humusu 1,00 - 1,99 %. Pôdna reakcia je kyslá s pH 4,6 - 5,5. Výmera pokusnej plochy slnečnice je 0,9 ha.

V osevnom postupe sa okrem slnečnice ročnej striedajú repa cukrová, jačmeň jarný a kukurica siata na siláž. Experiment je tvorený piatimi variantami hnojenia včítane nehnojenej kontroly.

Varianty hnojenia:

  1. nehnojená kontrola
  2. maštaľný hnoj 25 t.ha-1
  3. biokal 50 t.ha-1 aplikovaný na jeseň
  4. maštaľný hnoj 40 t.ha-1
  5. biokal 50 t.ha-1 aplikovaný počas vegetácie

Biokal je vedľajší produkt, ktorý vzniká po výrobe bioplynu. Je to tmavá, z hygienického hľadiska neškodná heterogénna suspenzia. Vyhnitý biokal je charakterizovaný ako zdroj pohotového dusíka, ktorý neokysľuje pôdu, zvyšuje využiteľnosť pôdneho fosforu a obsah organických látok v pôde. Biokal má pH 7,63 - 8,50. Aplikáciou 50 t.ha-1 biokalu sme do pôdy dodali 148 kg.ha-1 N, 41,6 kg.ha-1 P, 122 kg.ha-1 K, 126 kg.ha-1 Ca a 34 kg.ha-1 Mg. V závislosti od kvality vstupného substrátu a kvality premiešania biokalu pred odčerpaním z vyhnívacej nádrže do aplikačnej cisterny sa obsah sušiny pohybuje od 8 do 12 %.

Priemerné úrody sušiny nadzemnej fytomasy za roky 2006 - 2008 sú v tabuľke 1.

Tabuľka 1: Priemerné úrody sušiny nadzemnej fytomasy a nažiek slnečnice ročnej v t.ha-1 a v % za r. 2006 - 2008

Variant hnojenia
Úroda sušiny nadzemnej fytomasy v t.ha-1
Úroda sušiny nadzemnej fytomasy v %
Úroda nažiek
v t.ha-1
Úroda nažiek
v %
Nehnojená kontrola
16,95
100,00
1,62
100,00
MH 25 t.ha-1
20,15
118,88
1,68
103,70
Biokal 50 t.ha-1
aplikovaný
na jeseň
21,00
123,89
1,60
98,77
MH 40 t.ha-1
20,40
120,35
1,72
106,17
Biokal 50 t.ha-1
aplikovaný počas vegetácie
25,27
149,09
2,12
130,86

Z údajov vyplýva, že najvyššie priemerné úrody sušiny fytomasy boli dosiahnuté na variante biokal 50 t.ha-1 pri aplikácii počas vegetácie (25,27 t.ha-1). Úroda na tomto variante bola oproti kontrole vyššia o 49,09 %. Na tom istom variante (biokal 50 t.ha-1 aplikovaný počas vegetácie) bola súčasne dosiahnutá i najvyššia priemerná úroda nažiek slnečnice ročnej (2,12 t.ha-1). Naopak, najnižšia priemerná úroda sušiny nadzemnej fytomasy v porovnaní s nehnojenou kontrolou bola dosiahnutá na variante maštaľný hnoj v dávke 25 t.ha-1 (20,15 t.ha-1). Zo sledovania priemerných úrod za uvedené obdobie vyplýva, že hnojenie biokalom počas vegetácie má kladný vplyv na úrodu fytomasy a nažiek slnečnice ročnej.

Obchodné ukazovatele (vlhkosť, obsah naklíčených a poškodených semien, obsah nečistôt) v dopestovaných nažkách slnečnice ročnej v rokoch 2006 - 2008 boli hodnotené v zmysle požiadaviek, ktoré má táto surovina spĺňať. Obsah tuku v nažkách slnečnice ročnej bol v rozpätí 45,1 - 50,2 %. Najvyšší priemerný obsah tuku v nažkách (obrázok 1) bol zaznamenaný na variante biokal 50 t.ha-1 aplikovanom počas vegetácie (48,3 %). Najvyššia priemerná produkcia oleja za sledované obdobie bola zaznamenaná tiež na variante biokal 50 t.ha-1 aplikovanom počas vegetácie (1,66 t.ha-1).

Obrázok 1: Priemerný obsah tuku v nažkách slnečnice ročnej v % za r. 2006 - 2008

Záver

Doterajšie výsledky s aplikáciou biokalu k slnečnici ročnej poukazujú, že vyhnitý biokal je dobre vyváženým organickým hnojivom so špecifickými pozitívnymi vlastnosťami na pôdnu reakciu, pričom súčasne potláča klíčivosť semien burín. V porovnaní s klasickou hnojovicou menej zapácha, podporuje tvorbu vodoodolných štruktúrnych pôdnych agregátov a tiež zlepšuje vododržnoť pôdy v zóne koreňového systému pestovaných plodín čo sa prejavilo najmä v suchých pestovateľských ročníkoch (ročníky 2003, 2007). Z dosiahnutých výsledkov možno konštatovať, že biokal po výrobe bioplynu možno považovať za adekvátne organické hnojivo pri hnojení slnečnice ročnej s priaznivým účinkom na výšku produkcie a kvalitu tejto plodiny. Vo výskume účinkov biokalu na plodiny v danom osevnom postupe sa pokračuje aj v nasledujúcom vegetačnom období.

Obrázok 2: Porast slnečnice ročnej po aplikácii biokalu v čase kvitnutia.

Vystavené 22.9.2010

Autori textu: doc. Dr. Ing. Richard Pospišil; Ing. Ladislav Režo