logo VURV
Výskumný ústav rastlinnej výroby

Bratislavská cesta 122
921 68 Piešťany
tel.: 033/ 77 223 11, 12
fax: 033/ 77 263 06
 
 

Potreba hnojenia repky sírou

Ozimná repka olejka patrí z hľadiska spotreby živín medzi najnáročnejšie poľnohospodárske plodiny. Na vytvorenie 1 tony semena a odpovedajúceho množstva slamy odoberá z pôdy 50-60 kg N, 11 – 15 kg P, 50 – 58 kg K, 28 – 50 kg Ca a 4 – 7 kg Mg, 18- 22 kg S.

Enormne vysoká je pri tejto plodine spotreba síry. Z tabuľky 1 vyplýva, že z 8 rozhodujúcich poľnohospodárskych plodín je repka absolútne najväčším “konzumentom” tejto živiny a jej spotreba je vyššia ako napr. spotreba fosforu. Aj keď sa 60 – 70 % z tejto spotreby opäť vracia do pôdneho prostredia je výživa repky sírou v poslednom období veľmi závažným problémom. Priemerná potreba síry na tvorbu úrody je uvedená v tabuľke 1.

Existujú údaje, podľa ktorých bolo v ČR ešte v r. 1985 emisné zaťaženie sírou na úrovni 130 – 140 kg.ha-1 za rok (Richter, R., Hřivna, L., SPZO Praha, 2001), čiže aj keď išlo o neekologický spôsob hnojenia, pôdy boli vtedy sírou zásobené dostatočne, najmä ak berieme do úvahy, že plochy repky boli vtedy oproti súčasnosti asi tretinové. Protiemisnými opatreniami sa spad tohto prvku znížil na cca 20 kg.ha-1 za rok.

Hoci sa nám nepodarilo sa nám získať takéto údaje o situácii na Slovensku, predpokladáme, že z hľadiska vývoja bola obdobná, aj keď v absolútnych hodnotách boli a sú spady zrejme nižšie. Obsah prístupnej síry v pôde nie je na Slovensku v rámci Agrochemického skúšania pôdy sledovaný. Za hraničnú hodnotu obsahu síry v pôde sa považuje 30 mg.kg-1. Táto hladina by mala byť v pôde udržiavaná formou základného hnojenia priemyselnými hnojivami, napr. síranom draselným (28 % S) alebo síranom amónnym (23 % S) a ďalšími.

Síra sa v rastlinách zúčastňuje na tvorbe niektorých esenciálnych aminokyselín (methionin, cystein a cystín), pričom je nepostrádateľná pri tvorbe niektorých peptidických väzieb. Okrem toho je súčasťou niektorých enzýmov a vitamínov, ktorých tvorbu katalyzuje, pričom priaznivo ovplyvňuje napr. obsah oleja v semene. Repka prijíma síru predovšetkým v síranovej vodorozpustnej forme (SO4).

Deficit síry v rastlinách sa prejavuje poklesom sýtosti farby listov aj kvetov, zvyšuje sa opadávanie kvetov, šešule sa skracujú, klesá HTS aj olejnatosť semien. Príznaky deficitu sa prehlbujú ak sa súčasne dostáva do nadbytku dusík. Na druhej strane nadbytok síry zvyšuje obsah glukosinolátov.

Ak berieme do úvahy všeobecný pokles spotreby minerálnych hnojív, teda i tých s obsahom síry, a aj to čo bolo povedané o poklese emisií, je možné predpokladať všeobecný nedostatok tejto, pre repku významnej, živiny. Podľa literatúry (Vašák, J. a kol., Praha 1997) príjme repka od počiatku predlžovacieho rastu do konca kvitnutia viac ako 30 % z celkovej spotreby síry. Podľa ďalších údajov (Richter, R., Hřivna, L., SPZO Praha 2001) je optimálna v repkových rastlinách pri  jednotlivých rastových fázach nasledujúca(v % sušiny) taká koncentrácia síry, vápnika a fosforu aká je uvedená v tab. 2.

Pritom je obsah síry v pôde hodnotený podľa kritérií uvedených v tab. 3.

V našich pokusoch sme v období jarnej vegetácie sledovali dynamiku obsahu síry a ďalších prvkov v  rastlinách repky a v pôde. Pritom to neboli špeciálne výživárské pokusy, ale jednalo sa iba o 4 odbery a chemické rozbory rastlinných vzoriek - od začiatku predlžovacieho rastu (20.3.), cez začiatok butonizácie (5.4.) a kvitnutie ( 24.4.) po koniec kvitnutia a začiatok tvorby šešúľ (10.5.), čo predstavovalo interval 50 dní. Hoci bol zisťovaný aj obsah síry v pôde, nie je možné dať zo zistených hodnôt odpoveď na všetky otázky súvisiace s výživou repky sírou.

Výsledky sú z jarného obdobia r. 2002, z podmienok hlinitej degradovanej černozeme na spraši s pomerne vysokou zásobou živín v pôde a pri odrode Rasmus. Okrem základného hnojenia na jeseň (P-30 kg, K-80 kg.ha-1) boli dusík a síra na jar aplikované nasledovne: 16.2. - 50 kg N (LAV), 6.3. - 30 kg N + 15 kg S (DASA) a 18.4. - 78 kg.ha-1 N (DAM 390).

V pôdach bol izotachoforeticky stanovovaný obsah vodorozpustnej síry v síranovej forme a v rastlinách uverdené v tab. 4.jej celkový obsah metódou ICP-AES.

Zistené hodnoty obsahu sledovaných prvkov v rastlinách sú uvedené v tab. 4.

Obsah síry v pôde bol pri odbere v butonizácii 21,4 mg, v kvitnutí 31,04 mg a pri  tvorbe šešúľ 27,7 mg.kg-1 zeminy.

Obsah síry (SO4)v rastlinách nedosahoval optimálne hodnoty uvádzané v literatúre (tab.2), bol približne o 20 % nižší, hoci jej obsah v pôde je možné charakterizovať ako vyhovujúci(21 – 30 mg.kg-1). Nárast obsahu síry v rastlinách do obdobia butonizácie, ktorý literatúra uvádza, sa v našom prípade prejavil a bol (s najväčšou pravdepodobnosťou) umožnený dodaním síry v hnojive DASA (6.3. - 15 kg.ha-1). Aj keď percentuálny obsah síry v rastlinách mal počas sledovaného obdobia klesajúcu tendenciu, treba si uvedomiť, že nárastom fytomasy akumulácia síry v rastlinách značne narastá. V našom prípade dosiahla v prepočte na hektár pri poslednej analýze (10.5.) hodnotu 17,76 kg síry (graf 1). V ďalšom vývoji repky sa akumulácia síry ešte zvyšuje. Ukazuje sa, že aplikovaných 15 kg.ha-1 S nepokrýva plne jej spotrebu a literatúrou odporúčaných 35 kg.ha-1 síry by v tomto prípade bolo namieste.

Tab. 1
Priemerná potreba síry na tvorbu úrody:

Plodina Úroda t.ha-1 Potreba S kg.ha-1 Plodina Úroda t.ha-1 Potreba S kg.ha-1
Obilniny 3,5 10,2-13,6 Ďatelina 10,0 16,9-22,6
Kukurica 6,5 9,1-18,1 Trávy 10,0 10,2-11,3
Zemiaky 23,0 36,9 Cukr. repa 35,0 31,0
Lucerna 12,0 22,6-27,2 Oz. repka 3,0 75,0

Tab. 2
Optimálna koncentrácia síry, vápnika a fosforu v rastlinách repky podľa rastových fáz

  S Ca P
Jeseň 0,45 2,00 0,39
Jarná regenerácia 0,50 1,60 0,48
Butonizácia 0,60 1,90 0,50
Kvitnutie 0,50 1,60 0,46
Tvorba šešúľ 0,45 1,50 0,34
Semená pri zbere 0,26 0,50 0,60

Tab. 3
Kritéria hodnotenia obsahu síry v pôde

Obsah S v mg.kg-1 pôdy Kritérium Dávka S v kg.ha-1
pod 20 nízky obsah 50
21 – 30 vyhovujúci 35
31 – 40 stredný 25
nad 40 vysoký -

Tab. 4
Obsah síry, vápnika a fosforu v rôznych rastových fázach repky olejky

Rastová fáza S % Ca % P %
prelžovací rast 0,42 1,52 0,34
butonizácia 0,44 1,37 0,29
kvitnutie 0,39 1,24 0,38
tvorba šešúľ 0,37 1,20 0,28


Autori textu: Ing. Pavel Zubal, CSc., Ing. Magda Bieliková, Ing. Marek Jambor