logo VURV
Výskumný ústav rastlinnej výroby

Bratislavská cesta 122
921 68 Piešťany
tel.: 033/ 77 223 11, 12
fax: 033/ 77 263 06
 
 

Poznámky k založeniu a ošetreniu porastov repky olejky

Na tohoročnej olejninárskej konferencii (2002) vo Vrbovom pri Piešťanoch Prof. Ing. A. Fábry, DrSc. viackrát zdôrazňoval systémový prístup pri pestovaní (nielen) repky olejky ozimnej. Znamená to, že pri jej pestovaní netreba hľadať univerzálnosť, lebo jednotná, pre všetky podmienky tak prírodné ako aj ekonomické, rovnako vhodná technológia zakladania repkových porastov neexistuje.

Nárokom repky na prostredie viac alebo menej vyhovujú všetky regióny Slovenska. V každom regióne však treba uplatňovať takú technológiu, ktorá najviac vyhovuje konkrétnym podmienkam prostredia, tvoreným pôdnymi a klimatickými vlastnosťami, predplodinou, typom pestovanej odrody a nakoniec aj vybavenosťou strojmi a finančnými prostriedkami podniku.

Klasickú orbu pod repkové porasty (po obilnine) budeme uprednostňovať tam, kde:

  • chceme zapraviť do pôdy dostatočné zásobné P K hnojenie, resp. maštaľný hnoj,
  • pôjde o ťažšie a vlhšie pôdy, najmä na plochách so sklonom k zamokrovaniu
  • je vyššie zastúpenie repiek v osevnom postupe, čiže tam, kde je aj vyšší infekčný tlak chorôb a škodcov, pričom ňou okrem zapravenia vývojových štádií škodcov a zdrojov infekcií chorôb do hlbších vrstiev likvidujeme aj rastliny vyklíčené z výdrolu a obmedzujeme rozširovanie napr. hrabošov,
  • sejeme iba menšiu výmeru repky a nie je preto časový tlak z hľadiska dodržania termínu sejby vzhľadom na termín zberu predplodiny,
  • nemáme alebo nie je ekonomicky výhodné zabezpečiť strojový park pre kvalitnú minimalizačnú technológiu. Ide najmä o dodržanie požiadaviek na tzv. manažment slamy. Ak nezužitkujeme slamu v ŽV a nemáme kombajn umožňujúci jej kvalitné rezanie a pravidelné rozmiestnenie po povrchu poľa,
  • pestovateľ nemá dostatok skúseností ani s klasickou orbovou technológiou.

Ak nemáme k dispozícii dostatočne dlhé obdobie pre prípravu pôdy pod repku konvenčným spôsobom, je možné uplatniť sejbu do čerstvej orby, vykonanou 1-2 dni pred sejbou, pri predchádzajúcom použití graminicídu.

Minimalizačnú technológiu zakladania repkových porastov, ktorá sa v SR používa na 30 % z výmery repky oz. podľa odhadu autora, uprednostníme tam, kde:

  • je potrebné šetriť pôdnu vlahu, čo však súvisí aj s dostatočným pokryvom pôdy rastlinnými zvyškami,
  • nemáme dostatok času na klasické spracovanie pôdy a predsejbovú prípravu,
  • máme k dispozícii vhodný komplexný strojový park.

Viac ako použitá technológia rozhoduje o úspechu pri zakladaní porastu kvalita všetkých vykonaných prác a ich optimálny čas. Kvalita prípravy pôdy sa prejaví najmä pri vlahovom deficite po sejbe. Vtedy sa rosa, ktorá by postačila ku klíčeniu semien repky, zráža na väčších hrudkách a k semenám sa nedostane.

Použité technológie sa neodlišujú vo výsevku ani v termíne sejby. Základom úspechu pri minimalizačných technológiách je už spomínaný manažment slamy. Tieto technológie okrem priaznivého účinku na fyzikálny a biologický stav pôdy (pri dlhodobejšom uplatňovaní) viac umožňujú dodržať optimálny termín sejby, najmä pri vyšších výmerách repky v podniku.

Rozdielne optimum termínu sejby v regiónoch vyrovnáva rozdielny energetický príkon v období od vzchádzania do predpokladaného nástupu kryptovegetácie. V horskej oblasti je preto najvhodnejší termín sejby od 10. po 15. august, v zemiakarskej od 15. do 25. a v kukuričnej a repárskej od 25. do 31. augusta.

V kukuričnej a repárskej oblasti nie je striktné dodržanie termínu sejby tak dôležité ako vo vyšších oblastiach. Vo všetkých regiónoch je ale pravidelné a kompletné vzchádzanie závislé od dostatku zrážok. Ich nadbytok ale môže byť rovnako škodlivý ako nedostatok.

Vzdialenosť riadkov (125, 250 mm alebo aj iná v závislosti na použitej bezorbovej sejačke) má na úrody menší vplyv ako hĺbka a pravidelnosť hĺbky sejby. Najvhodnejšia je 15 – 20 mm a iba na ľahkých pôdach, resp. pri nedostatku vlahy, je možné siať do hĺbky 25 mm. Dodržanie pravidelnej hĺbky sejby znamená aj pravidelné a vyrovnané vzchádzanie.

Značný vplyv na úrody má pri repke výsevok. Za optimálny počet je pri odrodách repky považované 40 – 60 rastlín a pri hybridoch 30 – 40 na m2. Vzhľadom na značnú kompenzačnú schopnosť repkových porastov, kedy nižší počet rastlín je kompenzovaný vyšším počtom šešúľ na rastline, resp. nižší počet šešúľ na rastline je kompenzovaný vyšším počtom semien v šešuli, je ale možné dosahovať špičkové úrody aj pri 20 prípadne aj 15 rastlinách na m2. Predpokladom je ale rovnomernosť rozmiestnenia rastlín v takomto poraste.

Pre dosiahnutie uvedených počtov rastlín pred zberom sa odporúča výsevok 60 – 100 klíčivých semien na m2, čiže 0,6 – 1,0 milión klíčivých semien na ha (MKS). K nižšej hranici výsevku pristúpime, ak:

  • ide o osivo hybridov – Artus, Fanal alebo Embleme, kde postačuje 30 rastlín na m2,
  • ide o intenzívne pestované výkonné odrody(hodnotenie odrôd repky bolo uvedené v NP č.....), pri ktorých stačí 40 rastlín na m2,
  • sejeme na začiatku optimálneho termínu sejby,
  • ak je optimálne pripravené sejbové lôžko a sú vhodné vlahové podmienky.

Výsevok naopak zvýšime k hornej hranici, ak:

  • nie je optimálne pripravené sejbové lôžko,
  • sejeme ku koncu alebo po optimálnom termíne sejby pre danú oblasť,
  • nerátame s intenzívnym spôsobom pestovania.

Zvýšenie alebo zníženie výsevku by ale nemalo prekročiť 1 kg.ha-1, lebo nie je efektívne korigovať nedostatky v agrotechnike alebo vlahový deficit vyšším výsevkom.

Podľa konkrétnej hmotnosti 1000 semien, ktorá sa pri odrodách pohybuje okolo 4,0 – 4,5 g predstavuje výsevok po prepočte na úžitkovú hodnotu osiva pri odrodách 3,0 –5,0 kg.ha-1 a pri hybridoch, majúcich vyššiu HTS (6 – 8 g), vysievame 2,5 – 4,0 kg.ha-1.

Ďalej treba upozorniť na:

  • sejbu výlučne uznaného a fungicídno-insekticídne moreného osiva
  • doplnenie pôdnej zásoby P a K, ako aj S na základe agrochemického rozboru pôdy
  • predsejbové hnojenie N, predovšetkým v prípade zaorania slamy (20-25 kg.ha-1), pričom v ostatných prípadoch nebýva nutné, záleží na predplodine, pôde a intenzite pestovania (použitie hybridného osiva)
  • aplikáciu a výber herbicídov pri likvidácii burín a výmrvu (predsejbová, preemergentná a postemergentná aplikácia)
  • ochranu vzchádzajúcich porastov repky proti jesenným škodcom – skočky (Phyllotreta a Psylliodes), krytonos kapustový a čierny, piliarka repková a siatica oziminová, resp. slizniačiky a hraboš poľný podľa zásad usmernenej a integrovanej ochrany
  • jesenná aplikácia morforegulátorov s fungicídnymi účinkami
  • možnosť využitia predsejbovej závlahy v prípade suchej jesene
  • výhodnosť zakladania s koľajovými riadkami
Nelikvidovaný výmrv obilniny potláča vzchádzajúcu repku Nekompletné vzchádzanie svedčí o agrotechnických nedostatkoch

Zle založený porast do nespracovanej pôdy
Autor textu: Ing. Pavel Zubal, CSc.