logo CVRV

Centrum výskumu rastlinnej výroby Piešťany - Výskumno-šľachtiteľská stanica Malý Šariš
Malý Šariš 221
080 01 Prešov
e-mail: lichvarova@vurv.sk

 
 


Ozdravenie a ochrana repky v skorom jarnom období

Repka ozimná patrí k tým plodinám, ktoré na jednej strane sú zaraďované medzi rizikové plodiny, na druhej strane jej plochy sa neustále zväčšujú, pretože pri dodržiavaní agrotechnických postupov, s dobre zvládnutou úrovňou ochrany a výživy, je ekonomicky veľmi zaujímavou tržnou plodinou. Jej silnou stránkou je výborná reakcia na všetky intenzifikačné vstupy, ale zároveň jej slabinou je aj silná závislosť na týchto vstupoch.

Technológii pestovania repky sa u nás venuje z roka na rok viac pozornosti. Aj napriek osvedčeným postupom pri pestovaní tejto plodiny nás však dokáže príroda mnohokrát prekvapiť. Na základe niektorých zahraničných štúdií sa uvádza, že vplyv ročníka má viac než 75-80 % podiel na úspechu či neúspechu pri pestovaní repky.

Čo nás potešilo a potrápilo pri zakladaní novej úrody repky?

Po skľučujúcej jeseni a zime v roku 2011 sa väčšina pestovateľov na jeseň v roku 2012 snažila zasiať repku čo najskôr, aby stihli využiť zvyšky vlahy v pôde, pretože sa obávali, aby sa nezopakoval "suchý scenár" z roku 2011. Opak bol však pravdou. Porasty repky ozimnej boli v roku 2012 zakladané vo väčšine prípadov za ideálnych podmienok, pretože pretrvávajúce teplé počasie v auguste a septembri s občasnými, na mnohých miestach s pravidelnými zrážkami, pomohlo pestovateľom repky pri zakladaní porastov repky a následne pri jej veľmi dobrom vzchádzaní. Ideálne podmienky pre rast a vývoj repiek pretrvávali počas celej jesene, ktorá bola veľmi teplá a takmer "letný" charakter počasia pretrvával celý október. Dokonca aj v mesiaci november boli teploty veľmi vysoké.

Včasná fungicídna ochrana repiek prípravkami s morforegulačným účinkom bola na jeseň v roku 2012 zvlášť aktuálna, najmä pri porastoch, ktoré boli zasiate v skorších termínoch, pretože v dôsledku veľmi teplého počasia a primeraných zrážok porasty repiek napredovali veľmi rýchlo a mali tendenciu prerastať a začať predlžovať. Mnohí pestovatelia zasahovali do porastu morforegulátorom opakovane a boli nútení urobiť 2-3 aplikácie, aby brzdili nadmerný rast nadzemnej hmoty. Tam, kde boli tieto opatrenia urobené, repka išla do zimy vo výbornom kondičnom stave a dobre pripravená aj na tvrdšiu zimu (došlo k významnému skráteniu rastlín, koreňový kŕčok bol dostatočne hrubý, koreňový systém bol dobre vyvinutý a porasty mali výborný zdravotný stav). Tam, kde sa v jeseni zanedbala regulácia porastu alebo nebola dostatočná, porasty repky nadmerne prerástli a nebolo vôbec neobvyklé, že sme na mnohých plochách mohli vidieť repky s výškou porastu 40-60 cm.

Porast repky na jeseň 2012

To, čo sa dialo s repkou, ak nebola v jeseni ošetrená morforegulátorom vôbec, sme mali možnosť pozorovať v našich pokusoch, na neošetrenej kontrole. Pri rastlinách repky bol zaznamenaný neúmerný rast nadzemnej hmoty, na priereze kŕčku bolo viditeľné rýchle predlžovanie rastového vrcholu, rastliny začali tvoriť postranné vetvy. Množstvo nadzemnej hmoty a listov bolo veľmi veľké, listy mali veľmi dlhé rapíky a obrovské čepele. Riziko hniloby a plesní tejto obrovskej biomasy pod snehom a následné riziko vyzimovania je za určitých podmienok pomerne veľké.

Pokusy na VSŠ Malý Šariš - význam regulovanie porastov repky v jeseni 2012 bol nesporný

Z pohľadu zdravotného stavu porastov repky je možné jesenný priebeh počasia v roku 2012 hodnotiť pozitívne, pretože nevytváral vhodné podmienky pre rozvoj hubových ochorení. Výskyt fómovej hniloby (Leptosphaeria maculans) bol minimálny. Doterajší priebeh zimného počasia nenasvedčuje tomu, že by mohlo dôjsť k masívnejšiemu rozvoju tohto ochorenia, ktorému vyhovuje predovšetkým mierna a vlhká jeseň, mierna zima, striedanie teplých a chladnejších dní a podmáčanie porastov. Dôležitý však bude ešte priebeh počasia v predjarnom a skorom jarnom období, kedy pri mierne teplej a vlhkej jari môže dôjsť k šíreniu tohto nebezpečného patogéna.

Čo nás čaká po zime?

Prvoradou úlohou po rozpustení snehovej pokrývky je prehliadka porastov repky s cieľom zistenia, v akom stave sa nachádzajú, aké je tam percento životaschopných rastlín, prípadne aké sú tam symptomatické prejavy poškodenia. Pri prehliadke porastu by sme mali určite náhodne, na viacerých miestach, skontrolovať aj stav koreňového kŕčka, pretože mnohokrát sa stáva, že na povrchu vidíme regenerujúcu listovú ružicu a po potiahnutí rastliny zistíme, že koreňový kŕčok je mäkký, zahnívajúci alebo dokonca je už odhnitý.

Zlé prezimovanie repky môže byť spôsobené viacerými faktormi, prípadne ich kombináciou:

  • poškodenie v dôsledku mrazu - fialové srdiečkové listy, vodnatý až odhnívajúci kŕčok rastliny a korene, postupné odumieranie rastliny;
  • poškodenie v dôsledku chladu - prejavuje sa fialovým sfarbením starších listov, srdiečkové listy a korene rastliny sú nepoškodené, rastlina postupne regeneruje a vegetuje;
  • poškodenie v dôsledku plesní - odhnitá vrchná časť rastliny vrátane vegetačného vrcholu, osídlená hubami. Koreň je síce zdravý, ale rastlina už nie je schopná regenerácie;
  • poškodenie fómovou hnilobou (Phoma lingam) - príznaky napadnutia sú viditeľné na starých listoch z jesenného obdobia, postupne sa typické škvrny objavujú na ďalších listoch. Na kŕčkoch sa ochorenie prejavuje praskaním, korkovatením kŕčka, jeho postupným tmavnutím až následným odumretím.

Aj keď prezimovanie nebolo úplne v poriadku, netreba robiť predčasné závery. Repkový porast, ktorý bol v jeseni dobre a rovnomerne zapojený, dokáže vďaka svojej autoregulačnej schopnosti vykompenzovať aj 40-50 %-ný výpadok rastlín po zime. Keďže zima ešte nekončí, je ťažké predvídať ako to napokon dopadne. Nie je vôbec zriedkavosťou, že o osude porastov repky rozhodne mnohokrát počasie až v predjarnom období, kedy môže dôjsť k prudkému kolísaniu teplôt, veľkému pohybu rastlín v pôde (najmä tých slabších), ich vyťahovaniu z pôdy, trhaniu koreňového systému, resp. zmrznutiu regenerujúcich rastlín a k ich následnej likvidácii. Najväčšie škody sú totiž zaznamenané v rokoch s častými zmenami teplôt. Dlhšie trvajúce holomrazy s teplotami okolo -6 až -10 °C a vysušujúcimi vetrami v mesiacoch február až marec spôsobujú významné poškodenie porastov a likvidáciu slabších rastlín.

Stav repky na začiatku februára 2013 vyzerá nádejne

Včasné a dobre premyslené jarné vstupy rozhodujú o úrode repky

Napriek zatiaľ "neistému osudu" repiek by sme sa mali pripraviť na to, čo môžeme urobiť v skorom jarnom období pre rýchlu regeneráciu a ozdravenie porastov po zime.

Z hľadiska dobrého jarného vývoja porastu repky ozimnej je dôležitý pomalý prechod z fázy regenerácie do predlžovacieho rastu. Čím dlhšie je toto obdobie, tým viac času má rastlina na založenie bočných vetiev a diferenciáciu kvetných pukov. Rozhodujúci vplyv na správnu dĺžku tejto fázy má chladnejšie počasie, aplikácia regulátorov rastu a dobrá výživa rastlín dusíkom. Pri splnení uvedených podmienok sa v tomto období rozhoduje o veľkej časti úrody semena, mnohokrát aj o tonách.

Výživa porastu v skorom jarnom období

Prvým predpokladom, že repka bude pozitívne reagovať na jednotlivé vstupy počas vegetácie, je dobrý a vyvážený stav výživy porastu. Predpokladáme, že potreba základných živín (P a K) bola vyriešená v jeseni, pri predsejbovej príprave. V jarnom období by sme mali riešiť už iba dodanie dostatočného množstva dusíka a prípadne doplnenie ďalších chýbajúcich živín, najmä síry, horčíka a bóru.

Pre jarnú aplikáciu dusíka nie je dôležité len dodanie potrebného množstva čistých živín do porastu, ale veľmi dôležitý je čas aplikácie hnojív, pretože dusík sa stáva pre rastlinu prístupným až po určitom období, kedy musí preniknúť pôdnym komplexom a uvoľniť sa pre príjem rastlinou. Preto je rozhodujúce dodať dusík do porastu čo najskôr, aby rastlina v čase regenerácie mala dostatočné množstvo tejto živiny už v prístupnej forme. Pre zabezpečenie takéhoto stavu je preto potrebné presunúť ťažisko hnojenia do skorých vývojových fáz porastu. K regenerácii a rastu koreňového systému dochádza totiž už pri teplotách od 2 °C. Celková potreba dusíka sa odvíja od obsahu anorganického dusíka v pôde. Obvykle sa pohybuje v rozmedzí 160 - 200 kg/ha, pričom v optimálnom prípade by mala byť aplikovaná v 3 dávkach, najneskôr do fázy začiatku butonizácie. Neskoršie aplikácie dusíka nemajú opodstatnenie, naopak môžu spôsobovať zmladzovanie porastov.

Regeneračná dávka dusíka sa za normálnych podmienok delí do dvoch delených dávok aplikovaných väčšinou formou tuhých N-hnojív (1. dávka 30-40 kg N, po dvoch týždňoch 2. dávka 40-60 kg N). Po ďalších dvoch týždňoch aplikujeme produkčnú dávku N, ktorou doplníme chýbajúce množstvo dusíka do celkovej potreby (aspoň na hranicu 160 kg). Po suchej zime a predpokladanej suchej a teplej jari je možné z hľadiska časovej úspory a lepšieho vývoja porastov spojiť obidve regeneračné dávky spolu do jednej (80-100 kg N/ha). Zhruba o 2-3 týždne aplikujeme druhú, produkčnú dávku dusíka zhruba na tej istej úrovni. Tento spôsob hnojenia je istejší pre zabezpečenie dostatočného množstva prijateľného dusíka pre porast repky v suchom období, kedy prienik pôdnym profilom je pomalší.

Pre efektívnejšie využitie dusíka z aplikovaných hnojív je veľmi dôležitá vyvážená výživa repky ďalšími dôležitými živinami a mikroprvkami. Mnohokrát sa zabúda na veľmi dôležitú živinu pre repku, a to síru, ktorá má pozitívny vplyv na tvorbu úrody semena. Hektárovou úrodou 3 t semena odoberie repka z pôdy až 54 kg síry, pričom takmer štvrtina z tohto množstva je následne lokalizovaná v semenách. To znamená, že obsah prístupnej síry v pôde má priamy dopad na úrodu semena repky. Pokiaľ sme síru neaplikovali pred sejbou, resp. v predplodine (síran amónny, síran draselný, superfosfát ai.), potom by sme to mali určite urobiť v jarnom období. Ideálne je použiť dusíkato-sírne hnojivá (napr. DASA, Vinazotte, Yara Bela Sulfan ap.), ktoré aplikujeme na regeneračné prihnojenie, resp. aj na produkčné, čím pokryjeme okrem potreby dusíka aj značnú časť potreby síry.

Jarné ošetrenie repky fungicídmi s morforegulačným účinkom

Počas normálneho priebehu zimy a jari repka začína prechádzať do predlžovacieho rastu niekedy na prelome marca a apríla. V tomto období veľmi často dochádza k redukcii počtu vedľajších vetví, pukov a k infekciám hubovými chorobami. Z hľadiska ďalšieho vývoja repky a úrody semena je dôležité v tomto období podporiť predovšetkým tvorbu hlavných úrodotvorných prvkov a zabezpečiť dobrý zdravotný stav rastlín (hlavne stoniek, stonkovej drene a koreňov), aby sa udržala funkčnosť vodivých ciest čo najdlhšie obdobie.

Aplikácia fungicídov s morforegulačnou zložkou v jarnom období má svoje opodstatnenie, pretože napomáha ozdravovať a regulovať porasty. Fungicídne ošetrenie je zamerané proti významným chorobám skorého jarného obdobia, najmä proti fómovej hnilobe, cylindrosporióze a plesniam.

Morforegulačná zložka prípravku by sa mala postarať o zlepšenie architektúry porastu. Tým, že sa podporí vetvenie rastlín, preriednutý porast sa zahusťuje a rastliny dokážu využiť voľný priestor. Porast sa stáva kompaktnejším. Podpora vetvenia zabezpečuje zvýšenie úrodotvorných prvkov, pretože väčší počet vetiev zabezpečí autoreguláciou viac kvetov, viac šešúľ a následne aj vyššiu úrodu semena. Z hľadiska zabezpečenia porastu proti poľahnutiu je dôležité aj potlačenie apikálnej dominancie rastliny, kedy dochádza k skráteniu a spevneniu stonky a následne k zvýšeniu odolnosti proti poľahnutiu. Ideálnym obdobím pre aplikáciu fungicídov v jarnom období je fáza listovej ružice až začiatok predlžovania (BBCH 25-32). Pokiaľ sú porasty po zime v zlom kondičnom a zdravotnom stave, sú preriednuté a hrozí riziko ďalšieho šírenia chorôb, snažíme sa fungicíd aplikovať podľa možnosti v skoršom vývojovom štádiu, kedy je už vyvinutá ružica listov (BBCH 25-28). V súčasnosti je pre jarnú aplikáciu do repky autorizovaných viacero fungicídnych prípravkov s rôznymi účinnými látkami a rôznym mechanizmom účinku.

Včasná ochrana repky proti škodcom v skorom jarnom období

Najvýznamnejšími škodcami skorého jarného obdobia sú krytonos repkový a krytonos štvorzubý. Na jar, v období keď sa priemerná teplota vzduchu pohybuje okolo 9-12°C, na polia s repkou začínajú nalietavať chrobáky krytonosa repkového. O niečo neskôr, pri teplote vzduchu 12-14°C nalietava do porastov krytonos štvorzubý. Dospelé imága nespôsobujú hospodársky významné škody (drobné otvory na listoch). Problém nastáva vtedy, keď nájdeme na stonkách belavé lemované vpichy s veľkosťou cca 1 mm, kde sú nakladené vajíčka. Žerom lariev vo vnútri stoniek sa rastliny deformujú a krútia, stonka sa postupne zduruje a praská. Pri veľmi silnom napadnutí sú rastliny deformované, majú obmedzený príjem vody a živín, málo kvitnú, núdzovo dozrievajú a významne strácajú na úrode. Škodlivosť primárneho poškodenia je umocnená ešte tým, že mechanicky poškodené stonky vytvárajú vstupnú bránu pre sekundárne infekcie hubami Leptosphaeria maculans a Verticillium dahliae.

Chemická ochrana proti krytonosom musí byť vykonaná včas, to znamená proti dospelým imágam, ešte pred nakladením vajíčok. Účinok doteraz registrovaných prípravkov proti vajíčkam alebo larvám je malá. V prípade skorého nástupu jari a nevyhnutnosti skorej aplikácie insekticídu (koniec februára - začiatok marca) je zvyčajne ošetrenie proti krytonosom potrebné zopakovať ešte v priebehu apríla. Týmto ošetrením už redukujeme výskyt aj ďalších škodcov - blyskáčika repkového, krytonosa šešuľového, či byľomora kelového.

Záver

Dôvodom redukcie úrodotvorných prvkov porastu repky ozimnej a následne aj samotnej úrody je súhrn stresových faktorov a podmienok, ktoré vplývajú na rastliny. Cieľom zásahov v repke ozimnej v skorom jarnom období by teda malo byť čo najväčšie obmedzenie biotických a abiotických príčin stresu, vyvolávajúcich redukciu úrody, a to hlavne prostredníctvom týchto opatrení:

  1. Zabezpečiť včasnú a dostatočnú výživu porastu (s dôrazom na dusík, síru a horčík) a tým zamedziť "hladovaniu" repky po zime a pomôcť rýchlej regenerácii rastlín;
  2. Aplikáciou fungicídnych prípravkov s rastovo-regulačnou zložkou pomôcť ozdraviť choré, preriednuté a zimou zoslabené rastliny, zlepšiť architektúru porastu, zvýšiť početnosť úrodotvorných prvkov a znížiť výšku porastu;
  3. Urobiť včas a spoľahlivo ochranu proti stonkovým škodcom, pretože len zdravá a nepoškodená stonka je predpokladom spoľahlivého transportu živín a vody až k šešuliam.

Vystavené 15.5.2013

Autori textu: Ing. Mária Lichvárová; RNDr. Darina Muchová; Ing. Stanislava Veličková, PhD.