Logo SPÚ

Slovenská poľnohospodárska univerzita, Nitra
Tr. A. Hlinku 2
949 76 Nitra
e-mail: peter.kovacik@uniag.sk
 
 


Zásady efektívneho hnojenia morfínových makov

V roku 2009 Česko makom osialo 52 623 ha a Slovensko, ktoré o sebe tvrdí že v pestovaní a konzumácii maku má veľké tradície, osieva makom len okolo 2 000 hektárov. Tento fakt spôsobuje, že Slováci zabúdajú ako správne túto plodinu pestovať, čo v konečnom dôsledku vedie v nižšie úrody, v zlé hospodárske výsledky.

Cieľom tohto príspevku je poskytnúť základné informácie ako efektívne vyživovať morfínové odrody maku, ktorým v blízkej budúcnosti budú výrazne konkurovať tebainové a noscapinové odrody.

Mak siaty potrebuje na tvorbu úrody jednej tony semena a príslušného množstva vegetatívnej hmoty porovnateľné množstvo živín ako repka olejná. Jeho úrody sú však výrazne nižšie a preto ho zaraďujeme k plodinám stredne náročným na živiny (tab. 1).

Tabuľka 1 Odber živín jednou tonou semien maku a príslušným množstvom vegetatívnej hmoty maku

Produkty a ich zvyčajné pomery
Živina (kg)
N
P
K
Ca
Mg
Semeno 1,0
29,2
8,5
5,8
10,0
2,9
Makovina 2,5
25,0
3,25
40,0
26,0
4,75
Spolu pri 1 tonovej úrode semena
54,2
11,75
45,8
36,0
7,65
Pomer semeno : makovina = 1 : 2,5.

Jeho znížená schopnosť osvojovať si živiny z pôdy (s výnimkou dusíka, ktorá je na úrovni pšenice), vyžaduje od farmára zabezpečiť mu dostatok ľahko prijateľných živín v celom profile ornice.

Mak by mal byť pestovaný na stredne ťažkých hlinitých až piesočnato-hlinitých pôdach s dobrou zásobou prístupného fosforu a draslíka. V prípade zabezpečenia dostatku vlahy, je ho možné úspešne pestovať i na pôdach hlinito-piesočnatých. Na ťažších pôdach sa pestuje iba vtedy, ak agronóm dokáže, najmä v počiatočných fázach rastu, obmedziť tvorbu pôdneho prísušku. Pôdna reakcia (pH) by sa mala pohybovať v intervale 6,2 - 7,0 pričom dolná hodnota rozpätia je vhodnejšia pre ľahšie pôdy a horná pre ťažšie pôdy. Vápnenie sa vykonáva najmä k predplodine uhličitanovými hnojivami. Použitie páleného vápna, rovnako ako i pestovanie maku na karbonátových pôdach (vyššie hodnoty pH) predstavuje riziko obmedzeného príjmu bóru, na čo mak reaguje veľmi citlivo. Naopak, na pôdach kde hrozí zvýšené riziko prímu nadlimitného množstva kadmia, je potrebné zabezpečiť pH okolo 7. Ak je to nevyhnutné, vápnime i priamo k maku, a to čo najskôr po zbere predplodiny.

Hnojenie hospodárskymi hnojivami

V prípade pestovania maku na stredne ťažkých a ľahších pôdach, hnojenie kvalitnými hospodárskymi hnojivami (homogénnymi, dostatočne vyzretými, s nízkym obsahom klíčivých semien burín) sa realizuje čo najskôr po zbere predplodiny. K tomu účelu je vhodný kompostovaný, prípadne dobre vyzretý maštaľný hnoj. Rovnako sa osvedčila i hnojovica. Priame hnojenie sa odporúča najmä na menej úrodných pôdach, prípadne po menej vhodných predplodinách pri aplikačných dávkach do úrovni potreby dusíka na plánovanú úrodu (1,5 tony maku vyžaduje 60 až 75 kg N).

Priame hnojenie častokrát predstavuje riziko aplikácie nadmerného množstva semien burín a vytvorenia prerušovacej vrstvy zhoršujúcej kapilaritu. Toto riziko je tým väčšie, čím väčšia aplikačná dávka menej kvalitného organického hnojiva (široký pomer C : N) sa zaorie. Z tohto dôvodu poľnohospodárska prax vo väčšine prípadov realizuje hnojenie hospodárskymi hnojivami (vrátane zeleného hnojenia) k predplodine. V takých prípadoch sú aplikačné dávky vyššie a dosahujú úroveň 150 - 200 kg.ha-1N.

Hnojenie priemyselnými hnojivami

Hnojenie fosforom, draslíkom, horčíkom a sírou vo forme priemyselných hnojív je najlepšie realizovať čo najskôr po zbere predplodiny profilovým hnojením, t.j. pri podmietke a orbe. Predsejbové hnojenie na jar sa neodporúča nielen z dôvodu nebezpečia zvýšenia obsahu solí vo vrchnej výsevovej vrstve pôdy, ale aj z dôvodu malého využitia povrchovo zapracovaných P, K, Mg a S hnojív kolovitým koreňom maku. Minimálne aplikačné dávky uvedených živín by mali byť na úrovni zabezpečujúcej dobrý obsah daných prvkov v pôde.

Určenie dávok P, K a Mg hnojív

Napriek skutočnosti, že na čoraz väčšej výmere pestovania maku siateho sa fosfor a čiastočne i draslík a horčík stávajú limitujúcimi prvkami jeho úrodnosti, výpočet dávok P, K, Mg a S hnojív je v porovnaní s inými plodinami málo rozpracovaný. Racionálne určenie dávok je založené na poznatku, že pri pestovaní maku na pôde s dobrou zásobou živín by sa malo dodať o 20 % vyššie množstvo, aké je potrebné na tvorbu plánovanej úrody (potreba na úrodu + 20 %). Zvýšenie o 20 % je z dôvodu slabšej sorpčnej kapacity koreňa maku. Pri pestovaní maku na pôde s vyhovujúcou zásobou, sa dávka (D) vypočíta podľa vzorca: D = (potreba na úrodu + 20 %) x 1,25. Pri pestovaní na pôde s nízkou zásobou je výpočet podľa vzorca: D = (potreba na úrodu + 20 %) x 1,5.

Zjednodušené systémy hnojenia odporúčajú zvyčajne dodať od 20 do 35 kg.ha-1 P, od 50 do 100 kg.ha-1 K, od 12 do 18 kg.ha-1 Mg a okolo 15 až 25 kg S. Odporúčané dávky P, K, Mg pre vytvorenie úrody semena maku 1,5 t.ha-1 uvádza tabuľka 2.

Tabuľka 2 Odporúčané dávky P, K, Mg pre vytvorenie úrody semena maku 1,5 t.ha-1

Hodnotenie obsahu P, K, Mg v pôde
(vrstva 0,0 - 0,3 m, Mehlich III)
P
K
Mg
kg.ha-1
Nízky
28
110
15,0
Vyhovujúci
23
90
12,0
Dobrý
18
70
9,0
Vysoký
14*
50*
-
Veľmi vysoký
-
-
-

Efektivita samostatnej aplikácie P, K, Mg a S hnojív je pomerne nízka. Použitie N hnojív ju zvyšuje. Samostatne použité fosforečné hnojivá zvyčajne zvyšujú úrodu od 2,5 do 6,5 %, pričom ich vplyv na hladinu morfínu je zanedbateľný. Účinok draselných hnojív na tvorbu úrody býva vyšší od 5 - 25 %, pričom asi v 70 % prípadov použitie síranových draselných hnojív výraznejšie ovplyvňuje úrodu ako použitie chloridových draselných hnojív. Rovnako pôsobenie na obsah morfínu je pri K hnojivách väčšie ako pôsobenie P hnojív (- 10 až + 12 %) v závislosti od druhu K hnojív a pestovateľských podmienok. Horčíkové hnojivá, na rozdiel od draselných, je vhodnejšie dodávať vo forme dusičnanu ako vo forme síranu. Síran horečnatý (MgSO4) v prípadoch použitia na pôdach s dobrou a vyššou zásobou horčíka môže znižovať úrody. Racionálne použitie Mg hnojív nepredstavuje riziko zvýšenia hladiny kadmia v semenách maku, ale naopak, častokrát jeho obsah významne znižuje.

Porasty maku dobre zásobené fosforom, draslíkom, horčíkom a sírou sú menej napádané chorobami ako zle vyživované porasty. Rovnako lepšie odolávajú stresovým podmienkam (nedostatok vody, žiarenie, vietor, zaplavenie pozemku, atď.).

Hnojenie dusíkom

Celková dávka priemyselného dusíka je určená plánovanou úrodou semena maku, prípadne morfínu, jesennou dávkou hospodárskych hnojív a množstvom dusíka nachádzajúceho sa v pôde, prípadne i výživným stavom porastov. V stredoeurópskych podmienkach celková dávka N najčastejšie osciluje v intervale 40 - 80 kg.ha-1, pričom môže byť aplikovaná jednorazovo pri jarnej príprave pôdy, alebo je rozdelená na dve dávky (1/2 až 2/3 pred sejbou a 1/3 až 1/2 vo fáze 4. - 6. listov (DC 25 - 27), prípadne vo fáze listovej ružice (DC 35), alebo počas predlžovacieho rastu (DC 41 - 49). Neskoršie prihnojenie častokrát pôsobí negatívne, t.j. zvyšuje náchylnosť k poliehaniu makoviska, k výskytu hubových ochorení, tvorí sa viac vedľajších vetví, čo má za následok nerovnomerné kvitnutie a následne nerovnomerné dozrievanie maku. Dávky N hnojív na úrovni 100 až 140 kg.ha-1 majú svoje opodstatnenie pri pestovaní maku na pôdach s nízkym obsahom Nan. Vysoké dávky častokrát výraznejšie pozitívne ovplyvnia úrodu makoviny ako úrodu semena či obsah morfínu v semene. K základnému hnojeniu sa odporúča používať amónno-dusičnanové hnojivá (LAV, DASA), prípadne močovinu. Medzi hnojením a sejbou je potrebné zachovať minimálne 5 dňový odstup. Dĺžka odstupu sa zväčšuje s veľkosťou aplikačnej dávky N.

Určenie dávok N hnojív k starším odrodám udáva tabuľka 3 a k novším odrodám tabuľka 4. Staršie odrody (vyšľachtené do roku 1985) sa neodporúča pestovať v prvej trati.

Tabuľka 3 Odporúčaná celková dávka N k maku pestovanému po predplodine hnojenej hospodárskymi hnojivami

Zaradenie v osevnom postupe po hnojenej predplodine
1. rok (II. trať)
2. rok (III. trať)
3. rok
Dávka N v kg.ha-1
0 - 40
60 - 70
70 - 80
Zdroj: Schreier, 1988

Tabuľka 4 Spôsob výpočtu celkovej dávky N k maku v závislosti od termínu aplikácie hospodárskych hnojív

Zaradenie v osevnom postupe po hnojenej predplodine
letno-jesenné obdobie (I. trať)
(II. trať)
III. trať
Dávka N v kg.ha-1
(55 až 75) - 4,5 x Nan
(75 až 90) - 4,5 x Nan
(100 až 120) - 4,5 x Nan
Nan zistený vo vrstve 0,0 - 0,3 m. (Zdroj: Hřivna a Richter, 2001; Kováčik, 2009).

Hnojenie počas vegetácie

V prípade nehnojenia dusíkom pred sejbou, je potrebné dusík aplikovať čo najskôr po sejbe, t.j. skôr ako porast vyklíči, prípadne desať dní po vzídení maku. K hnojeniu je možné použiť LAV, ale aj DAM.

Aplikácia dusíka na dvakrát, t.j. pred sejbou a počas vegetácie je vo viac ako 80 % prípadov vhodnejšia ako jednorazová dávka. Prihnojenie počas vegetácie je potrebné realizovať najmä v rastových fázach DC 41 až DC 49 (predlžovací rast, resp. stonkovanie až butonizácia). Skoršie (DC - 35, listová ružica), prípadne neskoršie prihnojenia (DC - 58, koniec kvitnutia) boli menej efektívne. K prihnojeniu sa odporúčajú dávky 20 - 30 kg.ha-1 N, maximálne však 40 kg.ha-1N. Vhodným hnojivom je DAM ktorý sa odporúča riediť na 5 až 25 % roztok. Pri použití 100 % roztoku možno očakávať popálenie okrajov listov, ktoré však nemusí znamenať pokles tvorby úrody.

Ku kontrole výživného stavu porastu slúžia údaje v tabuľke 5, na základe ktorých je možné vykonať včasné výživárske korekcie.

Tabuľka 5 Optimálne hodnoty obsahu živín v sušine maku v rastovej fáze DC 35 (fáza listovej ružice)

N
P
K
Ca
Mg
S
Zn
B
%
mg.kg-1
4,6-5,0
0,4-0,5
4,1-5,5
2,0-2,3
0,35-0,38
0,37
100-110
30
Zdroj: Richter a Lošák, 2004.

Mikroelementy

Z mikroelementov je mak mimoriadne citlivý na nedostatok bóru a nadbytok medi. Z toho dôvodu je potrebné pri listovej výžive používať také hnojivá, ktoré meď neobsahujú. Výsledky pokusov s prihnojením molybdénom a zinkom sú často diskutabilné. Pri nízkom obsahu N v rastlinách sa účinnosť hnojenia bórom znižuje. Pri harmonickej výžive maku makroelementmi, hnojenie bórom zvyšuje úrodu semena približne o 5 % a stabilizuje až zvyšuje obsah morfínu. Foliárna výživa maku siateho bórom a molybdénom sa realizuje najmä vo fáze 6 listov (DC 27) a zinkom vo fáze objavenia sa kvetného púčika (DC - 41 - stonkovanie). Zvyčajná aplikačná dávka bóru je 100 g.ha-1 a zinku 30 g.ha-1. Pri predsejbovej príprave pôdy sa na ľahších pôdach aplikuje do 1,5 kg.ha-1 B, na stredne ťažkých do 3,0 kg.ha-1 B a na ťažkých do 5 kg.ha-1 B.

Vystavené 2.6.2010

Autor textu: doc. Ing. Peter Kováčik, CSc.