Logo VUZ
Výskumný ústav zeleninársky

Andovská 6
94001 Nové Zámky

tel. 035/6400795, fax: 035/6401892
valsikovam@vuznz.sk
 


Mak siaty

V podmienkach Slovenska je mak tradičnou potravinou, nepostrádateľnou súčasťou kuchýň našich starých materí. Počiatky pestovania maku u nás siahajú do 17. storočia, najskôr ako záhradná plodina v kláštore.

Terajšia forma pestovaného maku sa pravdepodobne vyvinula z divorastúceho druhu, ktorý sa morfologicky podobá na mak siaty, a dodnes sa vyskytuje v oblastiach Stredozemného mora.

Z historického hľadiska má pestovanie maku dlhodobú tradíciu, ale ako olejnina sa začal u nás pestovať začiatkom minulého storočia. Okrem potravinárskych účelov kde sa využíva na priamy konzum, sa produkcia semien sa spracováva na výrobu oleja a tiež pre obsah alkaloidov je cennou surovinou pre farmaceutické účely.

Nároky na pôdu a pestovateľské prostredie

Pre pestovanie maku sú najvhodnejšie nezaburinené, štruktúrne, hlinité až hlinito-piesočnaté pôdy, dobre zásobené živinami. Nevhodné sú pôdy ílovité, zlievavé s vysokou hladinou spodnej vody.

V osevnom postupe zaraďujeme mak po takých predplodinách, ktoré pôdu prekyprujú a zanechávajú v tzv. starej sile. Preto sú najvhodnejšie okopaniny hnojené maštaľným hnojom a tiež aj strukoviny. Vzhľadom k možnosti výskytu chorôb a škodcov, nedoporučuje sa pestovať mak na tom istom pozemku skôr ako o 5 – 7 rokov.

V priebehu rastu má mak rozdielne nároky na klimatické podmienky. V prvej etape: od zasiatia do začiatku kvitnutia je náročný na vlahu, menej na teplo. V druhej etape: od začiatku kvitnutia po dosiahnutie plnej zrelosti vyžaduje teplejšie a suchšie počasie s dostatkom slnečného svitu, nakoľko svetlo podporuje tvorbu semien.

Ošetrovanie počas vegetácie

Mak vysievame čo najskôr na jar, aby sme zaistili rovnomerné vzchádzanie s maximálnym využitím zimnej vlahy. Sejeme do riadkov vzdialených 30 – 40 cm a do hĺbky 1,5 – 2 cm. Po vzídení rastliny odburiňujeme a udržujeme kyprý povrch pôdy, lebo vytvorenie pôdneho prísušku je nebezpečné pre vzchádzajúce rastliny.

V čase vytvorenie 3 – 4 pravých listov porast jednotíme na vzdialenosť 10 – 15 cm. Môžeme tiež ponechať aj v hniezdach po dvoch až troch rastlinách na vzdialenosť 25 cm.

Počas vegetácie porast pravidelne okopávame a odburiňujeme.

Ochrana proti chorobám a škodcom

Medzi najzávažnejších škodcov maku patria krytonosy, vošky a z chorôb je to helmintosporióza maku a spála maku.

Krytonos makovicový – larvy vyžierajú nezrelé semená a chrobáky vyhrýzajú jazvy na stonkách, čím obmedzujú prívod štiav do makovíc.

Ochrana: Odporúča sa postrek insekticídom v období “ koniec stonkovania”, keď kvetný pupeň je ešte previsnutý.

Krytonos koreňový – prezimujúci chrobák vyžiera listy mladých rastlín, neskôr vyliahnuté larvy ožierajú korene. Pri silnom napadnutí sa na jednom koreni vyskytuje 15 – 20 lariev, ktoré dokážu zničiť 50 – 70 % porastu.

Ochrana: zameriavame sa na likvidáciu chrobákov a odporúča sa zasahovať na 5. deň od evidovaného náletu.

Voška maková – znižuje úrodu i kvalitu semena.

Ochrana: ak je napadnutých viac ako 5 % rastlín porast ošetríme insekticídom.

Helmintosporióza maku - rastlina je napádaná hubou vo všetkých rastových fázach. V dôsledku obmedzeného prístupu vody rastliny žltnú a odumierajú. Hube sa darí najmä počas vlhka a vyšších teplôt, kedy odspodu napáda postupne všetky listy až po tobolku.

Ochrana: Odporúča sa zdravé a uznané osivo a nevysievať v uzavretých polohách na ťažkých pôdach.

Ďalej sa môžu vyskytnúť ešte bakteriózy napádajúce listy, ako aj virózy. Vo všetkých prípadoch platí: zdravé morené osivo, vhodný výber pozemku a boj proti prenášačom (vošky).

Zber

Mak dopestovaný v záhradkách zberáme postupne ako makovice dozrievajú. Zvyčajne to býva koncom júla až v auguste, vo vyšších polohách začiatkom septembra.

Zo zberom začneme, keď pri zatrasení makovicou semeno šuští.. Makovice sa odrezávajú s časťou stonky dlhou 10 – 15 cm a dosúšame ich pod strechou. Až po vyschnutí ich zrezávame v hornej časti pod korunkou a vyklepávame. Znakom dobre vysušeného semena je, že po vytrasení z makovice na dlaň nemení farbu. Ručne vyklepaný mak je veľmi kvalitný, nakoľko nie je poškodený a preto ani po dlhšom skladovaní nehorkne.

 

Odrody

Pri výbere odrody by mal pestovateľ vychádzať jednak zo špecifických vlastností odrody a tiež by sa mali zohľadňovať pôdno-klimatické podmienky.

ALBÍN – jediná naša bielosemenná odroda. K pôdnym a klimatickým podmienkam je odroda prispôsobivá a dosahuje stabilné úrody vo všetkých oblastiach pestovania maku. Je odolná proti poliehaniu a vyvracaniu sa rastlín. má dobrú odolnosť proti helmintosporióze ale náchylná je na nežiadúce otváranie toboliek. Priemerná výška rastliny je 1,40 m, listy sú sivozelenej farby so slabým voskovým povlakom. Farba kvetných lupeňov je ružová s fialovou škvrnou na bazálnej časti. Tobolka – makovica má vajcovitý tvar po obvode slabo zvrásnený. Semeno má bielu farbu a obsahuje 40 % oleja.

GERLACH – patrí do skupiny modrosemenných odrôd, s významnou pestovateľskou vlastnosťou – nízkym rozkonárovaním stonky, čo zaručuje rovnomernosť dozrievania. Výška porastu dosahuje v priemere 1,30 m, kvety sú biele s fialovou bazálnou škvrnou. Táto odroda je odolná proti poliehaniu a vyvracaniu rastlín.

MAJOR – je modrosemenná odroda s neskorším vývojom od výsevu do zrenia ako odroda Gerlach. Kvitne za 76 dní od výsevu. Výška stonky je v priemere 1,35 m. kvety sú biele s tmavou fialovou škvrnou a na okraji majú zúbkované zárezy. Tobolka má širokoeliptický tvar s priemerom 3,5 cm a je nepukavá.

MALSAR – je to odroda stredne vysokého vzrastu, v priemere dosahuje výšku 1,22 m a kvitne za 71 dní od výsevu. Biele kvetné lupienky so stredne silnou fialovou škvrnou sú na okraji zúbkované. Nepukavá tobolka s priemerom 3,5 cm má širokoeliptický tvar a farba semena je sivá.

 

Vystavené 27. 7. 2006

Autor textu: Ing. Jarmila Pakanová