logo SPU
Výskumno – šľachtiteľská stanica

080 01 Malý Šariš

tel. +421-51-7711674 , +421-51-7711760
fax: +421-51-7711760
e -mail: vss@stonline.sk
 
 


Tvorba úrody maku

Úvod

Mak siaty patrí medzi veľmi starú plodinu. Jeho pestovanie a využívanie na Slovensku má veľkú tradíciu. V historických prameňoch sa uvádza, že v bývalom Uhorsku sa najviac maku pestovalo na Slovensku a teda v  našich podmienkach je mak tradičnou olejninou, v produkcii ktorej sme ( Československá republika pozn. autora ) medzi európskymi štátmi zaujímali v rokoch pred druhou svetovou vojnou druhé miesto za Maďarskom. Z tohto dôvodu sa po druhej svetovej vojne začalo so zhromažďovaním krajových materiálov a so šľachtením maku. Dosiahnuté výsledky v tejto oblasti si zasluhujú veľkú pozornosť. Cieľavedomou, systematickou a vytrvalou prácou šľachtiteľov bolo vyšľachtených množstvo odrôd, ktoré bezpochyby predstavujú významné kultúrne dedičstvo v oblasti pestovania a šľachtenia rastlín.

História pestovania maku

Mak siaty patrí do čeľade makovitých ( Papaveraceae ) a do rodu Papaver L., ktorý má vyše 100 druhov, z toho však iba jeden kultúrny druh. Od pradávna sa pestuje po celom euroázijskom kontinente a nie je vylúčené, že jednotlivé poddruhy sa začali ako kultúrne rastliny pestovať v rozličnom čase na rozličných miestach a svoj pôvod odvodzujú od rozličných druhov planých makov.

Na území Európy bol mak rozšírený už v predhistorických dobách. Veľmi stará je kultúra maku aj v Mezopotámii, v Sumérii už asi 2000 rokov pred n. l. poznali “ spánkotvorný ” účinok maku. Mak poznali aj antickí Gréci a Rimania, ako aj Egypťania. Zmieňujú sa o ňom už najstaršie literárne pamiatky. Tak napr. o maku ako potravine hovorí Homerova Odyssea a Iliada. Iní autori nás informujú, že neskoršie sa mak používal aj na lekárske účely. Je pravdepodobné, že z oblasti Stredozemného mora sa kultúra maku rozšírila na východ do Indie a Číny. Tieto národy už v VIII. Storočí používali ópium ako liek. V Európe sa mak bežne pestoval už v stredoveku. Napríklad v inštrukciách Karola Veľkého z VIII. storočia sa mak spomína medzi záhradnými kultúrami. V XI. Storočí sa mak pestoval už v Kyjeve. Na území Uhorska v XII. Storočí na cirkevných majetkoch sa z maku odovzdal desiatok. Pestovanie maku v strednej Európe bolo rozšírené hlavne u Slovanských národov. Veľmi často sa mak spomína v slovenských, českých a ukrajinských národných piesňach, povestiach a poverách. V starom Uhorsku bolo všeobecne známe, že mak je slovenský pokrm a v štatistickom opise Uhorska sa uvádza, že najviac maku pestujú Slováci v Zemplíne, v Bratislavskej župe a na Nitriansku. Okrem iného sa tu píše, že “ Slovák má veľmi rád makové pokrmy a vždy si “ utrhne ” kus zeme na jeho pestovanie ”. Mak sa u nás používal najmä do múčnikov a koláčov, no v starých kuchárskych predpisoch sa uvádza aj maková polievka. V stredoveku a začiatkom novoveku sa mak spomína ako záhradná kultúra. O maku ako poľnej kultúre sa dočítame v literatúre z konca XVII. Storočia. Ako olejnina sa mak začal pestovať vo veľkom až začiatkom 19. storočia po katastrofálnom poškodení olivových kultúr v roku 1789 a 1820 v južnom Francúzsku.

Systém výroby maku vychádza z nevyhnutnej vzájomnej väzby vedecko-výskumných poznatkov, ktoré plynú z biologických požiadavkov a nárokov rastlín s overením v praktickej poľnohospodárskej výrobe, ktorá tieto poznatky overuje. Skúsenosti a overovanie navrhnutej agrotechniky na úrodu makového semena a makoviny dokázali, že úsporná veľkovýrobná technológia bez zbytočných vyšších nákladov spĺňa biologické požiadavky rastlín maku a už nemusíme brať do úvahy názory, že mak je plodinou, ktorá vyžaduje zahradnícky spôsob výroby a ten je spojený s vysokým vkladom ručnej práce.

Hlavnými zásadami pestovania maku siateho na dosahovanie vysokých úrod sú prvky, ktoré sa sústreďujú hlavne na podporu a optimalizáciu hlavných znakov hospodárskej úrody, medzi ktoré radíme:

  • Osevný postup a predplodina
  • Vhodná jesenná príprava pôdy
  • Hnojenie - pri jesennej príprave pôdy a pred sejbou
  • Predsejbová príprava pôdy
  • Sejba - hĺbka sejby

- výsevok na jednotku plochy
- počet rastlín na m2
- počet toboliek na 1 rastline
- hmotnosť semena z 1 rastliny
- hmotnosť semena z 1 tobolky

  • Ošetrovanie počas vegetácie – herbicídna ochrana porastov maku
  • Ošetrovanie počas vegetácie – fungicídna ochrana porastov maku
  • Zber maku a makovej slamy

- forma zberu makového semena
- zníženie strát makového semena pri kombajnovom zbere
- zníženie strát makovej slamy pri kombajnovom zbere

Osevný postup a zaradenie maku v osevnom postupe

V osevnom postupe je mak zaraďovaný po takých predplodinách, ktoré pôdu prekyprujú, odburiňujú a zanechávajú v dobrej sile. Tieto požiadavky najlepšie spĺňajú okopaniny. Okopaniny sa väčšinou hnoja maštaľným hnojom. Dávka maštaľného hnoja závisí od hnojenej okopaniny. Je nutné mať na zreteli, že každý maštaľný hnoj by mal byť odležaný a vyzretý. Počas doby zrenia je vhodným živným médiom pre množenie burín, takže je nutné ho udržiavať v nezaburinenom stave. Väčšinou sú to buriny z čeľade mrlíkovitých, ktoré sa v porastoch maku veľmi ťažko ničia. Či už zaberajú životný priestor, odčerpávajú živiny ale hlavne sťažujú zber maku a následné čistenie. Takže najlepšie je maštaľný hnoj aplikovať k predplodine. Dobrou predplodinou sú aj strukoviny, ďatelinoviny a obilniny. Lucerna len vtedy, keď je dobre zaoraná (podmietka a hlboká orba) a nespôsobí zaburinenie porastov maku. Mak je vhodne zaraďovať: - ako plodinu prvého sledu, - po predplodinách hnojených maštaľným hnojom, - po obilnine, ktorá nasledovala po predplodine hnojenej maštaľným hnojom

Mak je veľmi citlivý na reziduálne účinky herbicídov (Topogard, Treflan, Simazin, Atrazin, Glean 75 DF a Synfloran). Pri výbere pozemku treba osobitne dbať na to, aby tieto prípravky neboli použité k predplodine. Mak je prvotriednou predplodinou pre obilniny, najmä pre pšenicu ozimnú. V osevnom postupe by mak nemal po sebe nasledovať skôr ako po 5 rokoch.

Jesenná príprava pôdy

Najčastejšími predplodinami na VŠS Malý Šariš sú obilniny a strukoviny. Po zbere predošlej pestovanej plodiny sa vykoná podmietka, ktorou sa zničí značné množstvo vzídených burín či už jednoročných alebo trvácich. Podmietka sa vykoná hneď po zbere z dôvodu zníženia strát pôdnej vody. Začínajú vzchádzať buriny ako je výdrol po obilninách, regeneruje pichliač roľný, ktorý musíme zničiť ešte v jeseni, pretože v porastoch maku už nie je možné ho zničiť maximálne potlačiť i to len v malej miere. Používame prípravok Roundup v dávke 3l. ha-1. V priebehu dvoch týždňov dochádza k totálnemu ničeniu burín a možno vykonať hlbokú orbu. Pozemok sa nechá v hrubej brázde, aby sme zachytili čo najviac zimnej vlahy. Je možné urovnať povrch pôdy ale len v suchších oblastiach, lebo ak by bola jar veľmi bohatá na zrážky oddialilo by to jarnú prípravu pôdy a sejbu maku v dôsledku zníženia plochy na výpar nadbytočnej pôdnej vlahy.

Jarná príprava pôdy

Mak je nutné siať do pôdy, ktorá bola na jeseň zoraná hlboko. Pôda cez zimu prirodzene uľahne a zadrží dostatok vlahy pre klíčenie, vzchádzanie a rast zasiateho maku. Optimálny čas sejby nemôžeme kalendárne určiť. Sejba sa uskutoční na základe vývoja počasia, lebo je nutné, aby najvrchnejšia časť pôdy preschla. Musí sa do poľa dať vojsť obrábacou technikou. Mak sa má siať čo najskôr ako prvá jarina. Termín sejby sa bude meniť v závislosti od priebehu jarného počasia a druhu pôdy. Posledným mesiacom, v ktorom sa ešte môže mak siať, je apríl. Tento oneskorený termín sejby je vhodný najmä pre opakovanú sejbu po rôznych vyorávkach. Včasná sejba je dôležitá najmä na ľahkých pôdach a v suchých podmienkach, aby semeno na klíčenie využilo zásoby zimnej vlahy, pretože na jarné zrážky sa vždy spoliehať nemôžeme. Mnohí pestovatelia len ťažko opúšťajú vžité predstavy prípravy pôdy. Je dostatok mnohoročných skúseností pri realizácii progresívnych metód a prístupov pri pestovaní maku.

Kvalitatívnym ukazovateľom prípravy pôdy je plytké spracovanie do hĺbky najviac 50 mm, najlepšie bránením. Z tohoto dôvodu je jarná orba neprípustná. Pri jarnej predsejbovej príprave pôdy sa upúšťa od smykovania a valcovania maku po sejbe.

Vhodným naradím sú brány stredne ťažké až ľahké, zapojené v agregáte dvoch súprav. Osvedčili sa aj rotačné brány použité na hrubú brázdu a nastavené tak, aby pôdu vyrovnali a skyprili do hĺbky maximálne 50 mm. Predsejbová príprava pôdy sa nerobí do zásoby, ale iba na takej výmere, ktorú stihneme v ten deň zasiať, aby nedochádzalo k stratám pôdnej vlahy. Príprava pôdy sa robí v smere orby, za ktorou nasleduje sejba.

Na sejbu sa používa certifikované osivo registrovaných odrôd, ktorého distribútormi sú semenárske podniky v jednotlivých regiónoch. Výsev do užších riadkov o šírke 0,20 - 0,25m s normou výsevu 1 - 1,2 kg.ha-1 umožňuje dosiahnuť optimálny počet rastlín na l m2 (40 -70 jedincov), čo je dôležitým činiteľom pre zaistenie vysokej produkcie semena maku. Optimálna hĺbka sejby je 5 - 15 mm. Pri hlbšej sejbe mak vzchádza medzerovito alebo vôbec nevzíde (je "utopený"). Na sejbu používame sejačky umožňujúce výsev drobných semien s klasickou výsevnou radličkou. Pokiaľ sa výsevné radličky v dvoch radoch, vysievame zadným radom výsevných radličiek, aby nedošlo k vzájomnému prihrňovaniu pôdy. Dôležité je uloženie osiva do ryhy osivového lôžka, ktoré sa prikryje zo strán voľným zosypaním do sejbovej ryhy vrstvou pôdy o hrúbke 5 - 25mm. Po sejbe maku pozemok nebránime ani nevalcujeme. Pri sejačkách, ktoré majú zavlačovače, napr. Amazone, treba ich odpojiť, aby nedochádzalo k hlbokému zapracovaniu semien maku do väčšej hĺbky.

V systéme pestovania maku sa s mechanické ošetrovanie porastov porastov nerobí. Pokiaľ sme k tomu nútení pristúpiť, tak sú to len opravné opatrenia napravujúce chyby nekvalitne urobenej sejby. Napríklad presvetľovanie husto vysiatych porastov, ktoré treba vykonať včas v optimálnom termíne (vo fáze 3. až 4.listu), keď sú rastliny malé, slabo zakorenené.

Hnojenie

Mak siaty je plodinou náročnou na hnojenie a veľkými požiadavkami na živiny. Aj napriek nepatrným schopnostiam osvojovať si živiny najviac ich odčerpá z ornice, takže musíme mu dodať dostatok ľahko prístupných živín. Je nutné dať urobiť rozbor pôdy na obsah prístupných živín, lebo mak je náročný na mikroelementy akými je aj bór. Z dusíkatých hnojív je vhodné používať hnojivá s pozvoľnejším uvoľňovaním živín. Celková dávka dusíka by nemala prekročiť 60 kg čistých živín na jednotku plochy. Pred vykonaním hlbokej orby aplikujeme dusíkaté hnojivá jednorazove v NPK forme. Dusíkaté hnojenie ovplyvňuje veľkosť asimilačnej plochy a pri nedostatku dusíka rastliny maku nevytvárajú dostatočnú listovú plochu, listy sú viac vo vertikálne polohe a tým nedostatočne prijímajú slnečné žiarenie. Porast aj napriek dostatočnému počtu rastlín na jednotke ploche sa zdá redší a je svetlejšej farby. Naopak pri dostatku dusíka zaberajú horizontálnu polohu a plocha k prijímaniu slnečného žiarenia je omnoho väčšia a porast je bujnejší. Z mikroelementových hnojív použijeme napr. Harmavit v dávke 3 l. ha-1 alebo 5 kg Boraxu na 1 ha. Ten dodáva prvok bór, ktorý je nevyhnutný na podporu kvitnutia a produkcie generatívnych orgánov. Vápennaté hnojivá ako napr. CaO sa aplikujú, ak ph pôdy vykazuje kyslú pôdnu reakciu. Je nutné dobre premiešanie pôdy a vápenatého hnojiva, aby nedošlo k porušeniu korienkov klíčiacich rastlín. Vyššia pôdna kyslosť spôsobuje tvorbu prísušku, ktorý je nevhodný najmä v čase vzchádzania rastlín. Optimálna ph reakcia je v rozmedzí 6,0 – 6,5, ale mak znesie aj kyslejšiu pôdnu reakciu. Aplikáciu draselných a fosforečných hnojív robíme v jeseni pred hlbokou orbou v dávke od 40 – 80 kg.ha-1.

Borax – obsah mikroelementov

B203, %

48,4

Na2O, %

20,86

SiO2, %

0,007

Al2O3, %

0,000

MgO, %

0,002

TiO2, %

0,001

CaO, %

0,016

Cl, %

0,002

SO4, %

0,001

Ošetrovanie počas vegetácie – herbicídna ochrana porastov maku

Herbicídna ochrana maku je veľmi zložitá. Proti burinám v porastoch maku nie je povolený žiadny vhodný prípravok a doteraz sa používal prípravok Syncuran 80 DP alebo Dicuran 80 WP, ale tieto prípravky sa už prestali vyrábať. Preto je nutné skúšať rôzne herbicídne prípravky, aby sme s istotou mohli použiť ten a ten prípravok v takom a takom čase bez toho, aby sme si nepoškodili alebo úplne nezničili porasty maku siateho. Aplikáciu herbicídov môžeme rozdeliť na preemergentnú a  postemergentnú.

Preemergentná ochrana porastov maku siateho proti burinám :

Preemergentná aplikácia chemických prípravkov sa zameriava na udržanie čistého nezaburineného porastu počas prvých 4 a 5 týždňov, lebo vzchádzajúce rastliny maku dlho klíčia a počiatočný rast je veľmi pomalý. Konkurenčná schopnosť o životný priestor je malá, preto sa odporúča použiť: Lentipur 500 FW v dávke 1,0 l. ha-1 do troch dní po sejbe maku.

Tolurex 50 SC v dávke 1,0 l. ha-1
Toluron Stefes v dávke 1,0 l. ha-1

Postemergentná ochrana porastov maku siateho proti burinám :

Postemergentne možno použiť

Tolkan FLO v dávke 2,0 - 2,5 l.ha-1,
Arelon 500 FW,
IPU Stefes - 2,0 - 2,5 l. ha-1,

Lentagran WP - 2 kg.ha-1. Pozor, tekutá forma Lentagranu je pre mak fytotoxická, u tohto prípravku je treba dať pozor na to, aby aplikácia nebola uskutočnená pri teplotách vyšších ako 25 oC a pri vysokej intenzite slnečného žiarenia. Má veľmi dobrú účinnosť proti burinám z čeľade mrlíkovitých, láskavce, rumany, pohánka, durmany, žltnica, lipkavce, rumančeky, hluchavky, hviezdice a veroniky. Nedostatočne účinkuje na pichliač roľný, pupenec roľný, mak vlčí a fialky.

Reglone sa aplikuje vo fáze od 4. do 8.listu v dávke 0,8 - 1,0 l. ha-1 , veľmi dobre účinkuje na rumanček, hluchavku, horčicu, reďkev, peniažtek, žltnicu a pohánku. Neúčinkuje na mrlík, lobodu, kapsičku, pupenec, lipkavec, zemedyma štiavy. Je treba podotknúť, že tento prípravok sa nepoužíva pri pestovaní maku bieleho.

Proti odolným dvojklíčnolistovým burinám môžeme použiť Starane 250 EC samostatne alebo v tankmixe:

Starane 250 EC v dávke 0,5 - 0,6 l.ha-1,
Tolkan FLO 1,0 - 1,5 l.ha-1
+ Starane 250 EC 0,4 - 0,5 l.ha-1,
Lentagran WP 1,5 kg. ha-1
+ Starane 250 EC 0,4 l. ha-1
Tolkan FLO 1,0 - 1,5 l.ha-1
+ Starane 250 EC 0,4 - 0,5 l.ha-1
Tolkan 75 0,7 - 1,0 kg.ha-1
+ Starane 250 EC 0,4 - 0,5 l.ha-1
Arelon 75 WP 0,7 - 1,0 kg.ha1
+ Starane 250 EC 0,4 - 0,5 l.ha-1
Lentagran WP 1,5 kg.ha-1
+ Starane 250 EC 0,4 l.ha-1 v 400 l vody

Z veľmi účinných prípravkov, ktoré sú odskúšané, prezentujem aj prípravok Affinity WG, ktorý však nie je tiež registrovaný, ale mám s ním veľmi dobré výsledky ak sa dodrží termín a dávka prípravku. Aplikujeme ho v dávke 0,8 – 1,0 kg. ha-1 pri jednej aplikácií. Druhá aplikácia by sa mala uskutočniť tak za 10 až 14 dní po prvej aplikácií. Z burín, na ktoré Affinity veľmi dobre účinkuje je mrlík, loboda a peniažtek roľný.

Canfentrazone–ethyl má ako kontaktná látka veľmi rychlý účinok na buriny, které odumierajú behom 3–5 dní po aplikacii. Účinkuje i za nízkých teplot, čo umožňuje včasnú jarnú i jesennú aplikaciu. Dážť 2 hodiny po aplikacii neovplyvňuje účinnost prípravku. Rychlý rozklad v pôdě i v rastlinách umožňuje výsev následných plodín bez omedzenia a tiež v PHO nie je žiadné obmedzenie. Izoproturon je absorbovaný listami, koreňmi, spôsobuje fotodeštrukciu pigmentov a inhibuje tvorbu proteinov. Citlivé rastliny odumierajú behom 2–3 týždňov. Reziduálny účinok izoproturonu ničí i buriny vzchádzajúce po aplikacii.

Proti ovsu hluchému a letným trávovitým burinám (ježatka kuria a bary):

Odporúča sa:
Agil 100 EC – 0,5 –0,8 l.ha-1
Focus Ultra - 1,0 l.ha-1
Targa Super - 1,0 - 1,5 l.ha-1,
Gallant Super - 0,5 - 0,75 l.ha-1

- proti pýru:
Agil 100 EC – 1,2 – 1,5 l.ha-1
Gallant Super - 1,0 - 1,25 l.ha-1
Focus Ultra - 4,0 l. ha-1

Ošetrovanie počas vegetácie – fungicídna ochrana porastov maku

Pri maku okrem morenia osiva pred sejbou existuje aj priama ochrana proti chorobám. Porasty maku sú napádané počas celej vegetačnej doby. Prvou chorobou, ktorá napáda malé rastlinky maku je perenospóra (pleseň) maková. Skorá sejba znižuje stupeň napadnutia tejto choroby, pretože huba potrebuje pre svoj vývoj vyššie teploty. Na základe pokusov na VŠS V Malom Šariši je možné použiť viac prípravkov voči tejto chorobe. Najlepší záber má prípravok Acrobat MZ. Je nutné ho aplikovať ešte skôr ako sa porast maku postrieka herbicídom a to v dávke 2,0 kg.ha-1.

Spála maku škodí na ťažkých pôdach a trpia ňou klíčiace rastliny. Na jej výskyte sa podieľajú hubové choroby, predovšetkým Helminthosporium papaveris a Pythium sp.

Ochranou je morenie osiva prípravkom Rovral 50 WP v dávke 4g. kg-1 osiva ( 8,0 ml.kg ) a insekticídnym moridlom Chinook v dávke 60 ml na 1 kg osiva.

Známe sú aj bakteriózy napadajúce listy a stonky (baktériová škvrnitosť listov a stonková bakterióza) ako aj virózy. V súčasnej dobe sú k dispozícií aj fungicídne prípravky umožňujúce ochranu len proti niektorým z týchto patogénov. Spomeniem prípravok Discus WG ( nie je registrovaný do maku), ktorý sme s dobrými výsledkami skúšali v posledných rokoch. Výskyt hubových chorôb sa významne znížil pri aplikácií tesne pred kvitnutím

Použitie prípravku v maku sa delí na dvakrát:

  1. aplikácia – v čase 4 – 6 pravých listov
  2. aplikácia – v čase plného kvetu


Zber

Kritérium pre posúdenie vhodnosti zberu je zrelosť a vlhkosť semena v makoviciach. Semeno je v plnej zrelosti, keď po vysypaní z makovice na dlaň nemení farbu, steny toboliek sú suché, tvrdé, ľahko sa pri mlátení rozbijú. Ideálna vlhkosť semena je 10 % a menej. Je možné ho zberať i pri 12 % - nej vlhkosti. Zber sa robí jednorazovo, priamo - upraveným kombajnom. V súčasnosti sú dve koncepcie zberu maku. Prvá je priamy zber kombajnom spolu s makovinou a druhá je delená, zber makovíc a následné mlátenie. Pri kombajnovom zbere musia byť makovice suché, t.j. po vyklepaní semeno nemení farbu. Zber treba vykonávať v popoludňajších hodinách, v prípade suchého a slnečného počasia aj skôr. Vlhkosť semena má byť do 11 % a makoviny do 16 %. Pri priamom zbere maku využívame upravené kombajny podľa známych doporučení. Úprava kombajnu pre priamy zber je veľmi jednoduchá a spočíva vo výmene žalúziového úhrabkového sita za rovné s kruhovými otvormi, v znížení počtu otáčok mláťacieho bubna do 700, nastavení medzery medzi košom a bubnom na 7. - 5. diel stupnice, znížení otáčok ventilátora na minimum, uzavretí 3/4 sacieho otvoru a nastavení výšky zberu na úroveň spodných toboliek. V súčasnej dobe sa využívajú aj adaptéry na kombajn E 514 pre zber makovíc, ktoré sa potom mlátia na stacionárnej mláťačke s klincovým mláťacím ústrojenstvom a kvalitným čistením semena.

Správna pozberová úprava maku a makoviny má rovnaký význam ako správna agrotechnika, lebo nevhodným postupom sa môže celá predchádzajúca práca značne znehodnotiť. Pri veľkovýrobnej technológii pestovania maku musíme počítať s tým, že nie je možné vždy zber uskutočniť za ideálneho počasia a zozbierané semeno aj makovinu treba spravidla dosušiť. Podľa skúseností z praxe je najvhodnejšie dosúšanie vzduchom. Vetranie za účelom dosušenia sa uskutočňuje zásadne v neodseparovanom stave ( semeno je spolu s rozdrvenými makovicami), čo má niekoľko výhod:

- vetrať je možné ihneď po zbere, aby nedošlo ku samozahriatiu makovej drte
- niekoľkonásobne sa zvyšuje priedušnosť ako pri čistom maku
- veľmi rýchlo sa znižuje vlhkosť zelených nečistôt, bez toho aby sa zvyšovala vlhkosť semena maku a makoviny.

Najvhodnejšie pre tento účel sú halové sklady s celoplošným vetraním, ktoré sú zásadne prejazdné, aby sa ručná manipulácia s makovinou čo najviac obmedzila. Pre úrodu 1t maku z 1 ha môžeme počítať s potrebou skladového priestoru do 6 m3. Pre plochu 50 ha je to 300 m3, čo pri výške násypu 2 m zaberie plochu 150 m2.

Ďalšia úprava semena spočíva v jeho oddelení od drte makovíc a v jeho vyčistení. Vhodné je použitie čističiek typu Petkus. Tu je veľmi dôležitá správna voľba sít - vrchné sito s kruhovými otvormi veľkosti 1,7 mm a spodné sito so štrbinovými otvormi veľkosti 0,5 mm. Pri čistení maku sa veľmi obtiažne odstraňujú semená niektorých burín - pýr plazivý, láskavec, pichliač, mrlíky, durman a loboda. V porastoch určených pre mechanizovaný zber je nutné podľa možností


Vystavené 25. 5. 2004

Autor textu: Ing. Jozef Balčák