Úvod
Mak siaty patrí medzi veľmi starú plodinu. Jeho pestovanie a využívanie
na Slovensku má veľkú tradíciu. V historických prameňoch sa
uvádza, že v bývalom Uhorsku sa najviac maku pestovalo na Slovensku
a teda v našich podmienkach je mak tradičnou olejninou,
v produkcii ktorej sme ( Československá republika pozn. autora
) medzi európskymi štátmi zaujímali v rokoch pred druhou svetovou
vojnou druhé miesto za Maďarskom. Z tohto dôvodu sa po druhej
svetovej vojne začalo so zhromažďovaním krajových materiálov a so
šľachtením maku. Dosiahnuté výsledky v tejto oblasti si zasluhujú
veľkú pozornosť. Cieľavedomou, systematickou a vytrvalou prácou
šľachtiteľov bolo vyšľachtených množstvo odrôd, ktoré bezpochyby
predstavujú významné kultúrne dedičstvo v oblasti pestovania
a šľachtenia rastlín.
História pestovania maku
Mak siaty patrí do čeľade makovitých ( Papaveraceae ) a do
rodu Papaver L., ktorý má vyše 100 druhov, z toho však iba
jeden kultúrny druh. Od pradávna sa pestuje po celom euroázijskom
kontinente a nie je vylúčené, že jednotlivé poddruhy sa začali
ako kultúrne rastliny pestovať v rozličnom čase na rozličných
miestach a svoj pôvod odvodzujú od rozličných druhov planých
makov.
Na území Európy bol mak rozšírený už v predhistorických
dobách. Veľmi stará je kultúra maku aj v Mezopotámii, v Sumérii
už asi 2000 rokov pred n. l. poznali “ spánkotvorný ” účinok maku.
Mak poznali aj antickí Gréci a Rimania, ako aj Egypťania. Zmieňujú
sa o ňom už najstaršie literárne pamiatky. Tak napr. o maku
ako potravine hovorí Homerova Odyssea a Iliada. Iní autori
nás informujú, že neskoršie sa mak používal aj na lekárske účely.
Je pravdepodobné, že z oblasti Stredozemného mora sa kultúra
maku rozšírila na východ do Indie a Číny. Tieto národy už v VIII.
Storočí používali ópium ako liek. V Európe sa mak bežne pestoval
už v stredoveku. Napríklad v inštrukciách Karola Veľkého
z VIII. storočia sa mak spomína medzi záhradnými kultúrami.
V XI. Storočí sa mak pestoval už v Kyjeve. Na území Uhorska
v XII. Storočí na cirkevných majetkoch sa z maku odovzdal
desiatok. Pestovanie maku v strednej Európe bolo rozšírené
hlavne u Slovanských národov. Veľmi často sa mak spomína v slovenských,
českých a ukrajinských národných piesňach, povestiach a poverách.
V starom Uhorsku bolo všeobecne známe, že mak je slovenský
pokrm a v štatistickom opise Uhorska sa uvádza, že najviac
maku pestujú Slováci v Zemplíne, v Bratislavskej župe
a na Nitriansku. Okrem iného sa tu píše, že “ Slovák má veľmi
rád makové pokrmy a vždy si “ utrhne ” kus zeme na jeho pestovanie
”. Mak sa u nás používal najmä do múčnikov a koláčov,
no v starých kuchárskych predpisoch sa uvádza aj maková polievka.
V stredoveku a začiatkom novoveku sa mak spomína ako záhradná
kultúra. O maku ako poľnej kultúre sa dočítame v literatúre
z konca XVII. Storočia. Ako olejnina sa mak začal pestovať
vo veľkom až začiatkom 19. storočia po katastrofálnom poškodení
olivových kultúr v roku 1789 a 1820 v južnom Francúzsku.
Systém výroby maku vychádza z nevyhnutnej vzájomnej väzby
vedecko-výskumných poznatkov, ktoré plynú z biologických požiadavkov
a nárokov rastlín s overením v praktickej poľnohospodárskej
výrobe, ktorá tieto poznatky overuje. Skúsenosti a overovanie
navrhnutej agrotechniky na úrodu makového semena a makoviny
dokázali, že úsporná veľkovýrobná technológia bez zbytočných vyšších
nákladov spĺňa biologické požiadavky rastlín maku a už nemusíme
brať do úvahy názory, že mak je plodinou, ktorá vyžaduje zahradnícky
spôsob výroby a ten je spojený s vysokým vkladom ručnej
práce.
Hlavnými zásadami pestovania maku siateho na dosahovanie vysokých
úrod sú prvky, ktoré sa sústreďujú hlavne na podporu a optimalizáciu
hlavných znakov hospodárskej úrody, medzi ktoré radíme:
- Osevný postup a predplodina
- Vhodná jesenná príprava pôdy
- Hnojenie - pri jesennej príprave pôdy a pred
sejbou
- Predsejbová príprava pôdy
- Sejba - hĺbka sejby
- výsevok na jednotku plochy
- počet rastlín na m2
- počet toboliek na 1 rastline
- hmotnosť semena z 1 rastliny
- hmotnosť semena z 1 tobolky
- Ošetrovanie počas vegetácie – herbicídna ochrana
porastov maku
- Ošetrovanie počas vegetácie – fungicídna ochrana
porastov maku
- Zber maku a makovej slamy
- forma zberu makového semena
- zníženie strát makového semena pri kombajnovom zbere
- zníženie strát makovej slamy pri kombajnovom zbere
Osevný postup a zaradenie maku v osevnom postupe
V osevnom postupe je mak zaraďovaný po takých predplodinách, ktoré
pôdu prekyprujú, odburiňujú a zanechávajú v dobrej sile. Tieto požiadavky
najlepšie spĺňajú okopaniny. Okopaniny sa väčšinou hnoja maštaľným
hnojom. Dávka maštaľného hnoja závisí od hnojenej okopaniny. Je
nutné mať na zreteli, že každý maštaľný hnoj by mal byť odležaný
a vyzretý. Počas doby zrenia je vhodným živným médiom pre množenie
burín, takže je nutné ho udržiavať v nezaburinenom stave. Väčšinou
sú to buriny z čeľade mrlíkovitých, ktoré sa v porastoch
maku veľmi ťažko ničia. Či už zaberajú životný priestor, odčerpávajú
živiny ale hlavne sťažujú zber maku a následné čistenie. Takže
najlepšie je maštaľný hnoj aplikovať k predplodine. Dobrou
predplodinou sú aj strukoviny, ďatelinoviny a obilniny. Lucerna
len vtedy, keď je dobre zaoraná (podmietka a hlboká orba) a nespôsobí
zaburinenie porastov maku. Mak je vhodne zaraďovať: - ako plodinu
prvého sledu, - po predplodinách hnojených maštaľným hnojom, - po
obilnine, ktorá nasledovala po predplodine hnojenej maštaľným hnojom
Mak je veľmi citlivý na reziduálne účinky herbicídov (Topogard,
Treflan, Simazin, Atrazin, Glean 75 DF a Synfloran). Pri výbere
pozemku treba osobitne dbať na to, aby tieto prípravky neboli použité
k predplodine. Mak je prvotriednou predplodinou pre obilniny, najmä
pre pšenicu ozimnú. V osevnom postupe by mak nemal po sebe nasledovať
skôr ako po 5 rokoch.
Jesenná príprava pôdy
Najčastejšími predplodinami na VŠS Malý Šariš sú obilniny
a strukoviny. Po zbere predošlej pestovanej plodiny sa vykoná
podmietka, ktorou sa zničí značné množstvo vzídených burín či už
jednoročných alebo trvácich. Podmietka sa vykoná hneď po zbere z dôvodu
zníženia strát pôdnej vody. Začínajú vzchádzať buriny ako je výdrol
po obilninách, regeneruje pichliač roľný, ktorý musíme zničiť ešte
v jeseni, pretože v porastoch maku už nie je možné ho
zničiť maximálne potlačiť i to len v malej miere. Používame
prípravok Roundup v dávke 3l. ha-1. V priebehu
dvoch týždňov dochádza k totálnemu ničeniu burín a možno
vykonať hlbokú orbu. Pozemok sa nechá v hrubej brázde, aby
sme zachytili čo najviac zimnej vlahy. Je možné urovnať povrch pôdy
ale len v suchších oblastiach, lebo ak by bola jar veľmi bohatá
na zrážky oddialilo by to jarnú prípravu pôdy a sejbu maku
v dôsledku zníženia plochy na výpar nadbytočnej pôdnej vlahy.
Jarná príprava pôdy
Mak je nutné siať do pôdy, ktorá bola na jeseň zoraná hlboko.
Pôda cez zimu prirodzene uľahne a zadrží dostatok vlahy pre
klíčenie, vzchádzanie a rast zasiateho maku. Optimálny čas
sejby nemôžeme kalendárne určiť. Sejba sa uskutoční na základe vývoja
počasia, lebo je nutné, aby najvrchnejšia časť pôdy preschla. Musí
sa do poľa dať vojsť obrábacou technikou. Mak sa má siať čo najskôr
ako prvá jarina. Termín sejby sa bude meniť v závislosti od priebehu
jarného počasia a druhu pôdy. Posledným mesiacom, v ktorom sa ešte
môže mak siať, je apríl. Tento oneskorený termín sejby je vhodný
najmä pre opakovanú sejbu po rôznych vyorávkach. Včasná sejba je
dôležitá najmä na ľahkých pôdach a v suchých podmienkach, aby semeno
na klíčenie využilo zásoby zimnej vlahy, pretože na jarné zrážky
sa vždy spoliehať nemôžeme. Mnohí pestovatelia len ťažko opúšťajú
vžité predstavy prípravy pôdy. Je dostatok mnohoročných skúseností
pri realizácii progresívnych metód a prístupov pri pestovaní maku.
Kvalitatívnym ukazovateľom prípravy pôdy je plytké spracovanie
do hĺbky najviac 50 mm, najlepšie bránením. Z tohoto dôvodu je jarná
orba neprípustná. Pri jarnej predsejbovej príprave pôdy sa upúšťa
od smykovania a valcovania maku po sejbe.
Vhodným naradím sú brány stredne ťažké až ľahké, zapojené v agregáte
dvoch súprav. Osvedčili sa aj rotačné brány použité na hrubú brázdu
a nastavené tak, aby pôdu vyrovnali a skyprili do hĺbky maximálne
50 mm. Predsejbová príprava pôdy sa nerobí do zásoby, ale iba na
takej výmere, ktorú stihneme v ten deň zasiať, aby nedochádzalo
k stratám pôdnej vlahy. Príprava pôdy sa robí v smere orby, za ktorou
nasleduje sejba.
Na sejbu sa používa certifikované osivo registrovaných odrôd,
ktorého distribútormi sú semenárske podniky v jednotlivých regiónoch.
Výsev do užších riadkov o šírke 0,20 - 0,25m s normou výsevu 1 -
1,2 kg.ha-1 umožňuje dosiahnuť optimálny počet rastlín
na l m2 (40 -70 jedincov), čo je dôležitým činiteľom
pre zaistenie vysokej produkcie semena maku. Optimálna hĺbka sejby
je 5 - 15 mm. Pri hlbšej sejbe mak vzchádza medzerovito alebo vôbec
nevzíde (je "utopený"). Na sejbu používame sejačky umožňujúce výsev
drobných semien s klasickou výsevnou radličkou. Pokiaľ sa výsevné
radličky v dvoch radoch, vysievame zadným radom výsevných radličiek,
aby nedošlo k vzájomnému prihrňovaniu pôdy. Dôležité je uloženie
osiva do ryhy osivového lôžka, ktoré sa prikryje zo strán voľným
zosypaním do sejbovej ryhy vrstvou pôdy o hrúbke 5 - 25mm. Po sejbe
maku pozemok nebránime ani nevalcujeme. Pri sejačkách, ktoré majú
zavlačovače, napr. Amazone, treba ich odpojiť, aby nedochádzalo
k hlbokému zapracovaniu semien maku do väčšej hĺbky.
V systéme pestovania maku sa s mechanické ošetrovanie porastov
porastov nerobí. Pokiaľ sme k tomu nútení pristúpiť, tak sú to len
opravné opatrenia napravujúce chyby nekvalitne urobenej sejby. Napríklad
presvetľovanie husto vysiatych porastov, ktoré treba vykonať včas
v optimálnom termíne (vo fáze 3. až 4.listu), keď sú rastliny malé,
slabo zakorenené.
Hnojenie
Mak siaty je plodinou náročnou na hnojenie a veľkými požiadavkami
na živiny. Aj napriek nepatrným schopnostiam osvojovať si živiny
najviac ich odčerpá z ornice, takže musíme mu dodať dostatok
ľahko prístupných živín. Je nutné dať urobiť rozbor pôdy na obsah
prístupných živín, lebo mak je náročný na mikroelementy akými je
aj bór. Z dusíkatých hnojív je vhodné používať hnojivá s pozvoľnejším
uvoľňovaním živín. Celková dávka dusíka by nemala prekročiť 60 kg
čistých živín na jednotku plochy. Pred vykonaním hlbokej orby aplikujeme
dusíkaté hnojivá jednorazove v NPK forme. Dusíkaté hnojenie
ovplyvňuje veľkosť asimilačnej plochy a pri nedostatku dusíka
rastliny maku nevytvárajú dostatočnú listovú plochu, listy sú viac
vo vertikálne polohe a tým nedostatočne prijímajú slnečné žiarenie.
Porast aj napriek dostatočnému počtu rastlín na jednotke ploche
sa zdá redší a je svetlejšej farby. Naopak pri dostatku dusíka
zaberajú horizontálnu polohu a plocha k prijímaniu slnečného
žiarenia je omnoho väčšia a porast je bujnejší. Z mikroelementových
hnojív použijeme napr. Harmavit v dávke 3 l. ha-1
alebo 5 kg Boraxu na 1 ha. Ten dodáva prvok bór, ktorý je nevyhnutný
na podporu kvitnutia a produkcie generatívnych orgánov. Vápennaté
hnojivá ako napr. CaO sa aplikujú, ak ph pôdy vykazuje kyslú pôdnu
reakciu. Je nutné dobre premiešanie pôdy a vápenatého hnojiva,
aby nedošlo k porušeniu korienkov klíčiacich rastlín. Vyššia
pôdna kyslosť spôsobuje tvorbu prísušku, ktorý je nevhodný najmä
v čase vzchádzania rastlín. Optimálna ph reakcia je v rozmedzí
6,0 – 6,5, ale mak znesie aj kyslejšiu pôdnu reakciu. Aplikáciu
draselných a fosforečných hnojív robíme v jeseni pred
hlbokou orbou v dávke od 40 – 80 kg.ha-1.
Borax – obsah mikroelementov
B203,
% |
48,4 |
Na2O,
% |
20,86 |
SiO2,
% |
0,007 |
Al2O3,
% |
0,000 |
MgO,
% |
0,002 |
TiO2,
% |
0,001 |
CaO,
% |
0,016 |
Cl,
% |
0,002 |
SO4,
% |
0,001 |
|
Ošetrovanie počas vegetácie – herbicídna ochrana porastov maku
Herbicídna ochrana maku je veľmi zložitá. Proti burinám v porastoch
maku nie je povolený žiadny vhodný prípravok a doteraz sa používal
prípravok Syncuran 80 DP alebo Dicuran 80 WP, ale tieto prípravky
sa už prestali vyrábať. Preto je nutné skúšať rôzne herbicídne prípravky,
aby sme s istotou mohli použiť ten a ten prípravok v takom
a takom čase bez toho, aby sme si nepoškodili alebo úplne nezničili
porasty maku siateho. Aplikáciu herbicídov môžeme rozdeliť na preemergentnú
a postemergentnú.
Preemergentná ochrana porastov maku siateho proti burinám
:
Preemergentná aplikácia chemických prípravkov sa zameriava
na udržanie čistého nezaburineného porastu počas prvých 4 a 5
týždňov, lebo vzchádzajúce rastliny maku dlho klíčia a počiatočný
rast je veľmi pomalý. Konkurenčná schopnosť o životný priestor
je malá, preto sa odporúča použiť: Lentipur 500 FW v dávke
1,0 l. ha-1 do troch dní po sejbe maku.
Tolurex 50 SC v dávke 1,0 l. ha-1
Toluron Stefes v dávke 1,0 l. ha-1
Postemergentná ochrana porastov maku siateho proti burinám
:
Postemergentne možno použiť
Tolkan FLO v dávke 2,0 - 2,5 l.ha-1,
Arelon 500 FW,
IPU Stefes - 2,0 - 2,5 l. ha-1,
Lentagran WP - 2 kg.ha-1. Pozor, tekutá forma
Lentagranu je pre mak fytotoxická, u tohto prípravku je treba
dať pozor na to, aby aplikácia nebola uskutočnená pri teplotách
vyšších ako 25 oC a pri vysokej intenzite slnečného
žiarenia. Má veľmi dobrú účinnosť proti burinám z čeľade mrlíkovitých,
láskavce, rumany, pohánka, durmany, žltnica, lipkavce, rumančeky,
hluchavky, hviezdice a veroniky. Nedostatočne účinkuje na pichliač
roľný, pupenec roľný, mak vlčí a fialky.
Reglone sa aplikuje vo fáze od 4. do 8.listu v dávke 0,8
- 1,0 l. ha-1 , veľmi dobre účinkuje na rumanček, hluchavku,
horčicu, reďkev, peniažtek, žltnicu a pohánku. Neúčinkuje na
mrlík, lobodu, kapsičku, pupenec, lipkavec, zemedyma štiavy. Je
treba podotknúť, že tento prípravok sa nepoužíva pri pestovaní maku
bieleho.
Proti odolným dvojklíčnolistovým burinám môžeme použiť Starane
250 EC samostatne alebo v tankmixe:
Starane 250 EC v dávke 0,5 - 0,6 l.ha-1,
Tolkan FLO 1,0 - 1,5 l.ha-1
+ Starane 250 EC 0,4 - 0,5 l.ha-1,
Lentagran WP 1,5 kg. ha-1
+ Starane 250 EC 0,4 l. ha-1
Tolkan FLO 1,0 - 1,5 l.ha-1
+ Starane 250 EC 0,4 - 0,5 l.ha-1
Tolkan 75 0,7 - 1,0 kg.ha-1
+ Starane 250 EC 0,4 - 0,5 l.ha-1
Arelon 75 WP 0,7 - 1,0 kg.ha1
+ Starane 250 EC 0,4 - 0,5 l.ha-1
Lentagran WP 1,5 kg.ha-1
+ Starane 250 EC 0,4 l.ha-1 v 400 l vody
Z veľmi účinných prípravkov, ktoré sú odskúšané, prezentujem
aj prípravok Affinity WG, ktorý však nie je tiež registrovaný, ale
mám s ním veľmi dobré výsledky ak sa dodrží termín a dávka
prípravku. Aplikujeme ho v dávke 0,8 – 1,0 kg. ha-1
pri jednej aplikácií. Druhá aplikácia by sa mala uskutočniť tak
za 10 až 14 dní po prvej aplikácií. Z burín, na ktoré Affinity
veľmi dobre účinkuje je mrlík, loboda a peniažtek roľný.
Canfentrazone–ethyl má ako kontaktná látka veľmi rychlý účinok
na buriny, které odumierajú behom 3–5 dní po aplikacii. Účinkuje
i za nízkých teplot, čo umožňuje včasnú jarnú i jesennú aplikaciu.
Dážť 2 hodiny po aplikacii neovplyvňuje účinnost prípravku. Rychlý
rozklad v pôdě i v rastlinách umožňuje výsev následných plodín bez
omedzenia a tiež v PHO nie je žiadné obmedzenie. Izoproturon je
absorbovaný listami, koreňmi, spôsobuje fotodeštrukciu pigmentov
a inhibuje tvorbu proteinov. Citlivé rastliny odumierajú behom 2–3
týždňov. Reziduálny účinok izoproturonu ničí i buriny vzchádzajúce
po aplikacii.
Proti ovsu hluchému a letným trávovitým burinám (ježatka kuria
a bary):
Odporúča sa:
Agil 100 EC – 0,5 –0,8 l.ha-1
Focus Ultra - 1,0 l.ha-1
Targa Super - 1,0 - 1,5 l.ha-1,
Gallant Super - 0,5 - 0,75 l.ha-1
- proti pýru:
Agil 100 EC – 1,2 – 1,5 l.ha-1
Gallant Super - 1,0 - 1,25 l.ha-1
Focus Ultra - 4,0 l. ha-1
Ošetrovanie počas vegetácie – fungicídna ochrana porastov
maku
Pri maku okrem morenia osiva pred sejbou existuje aj priama ochrana
proti chorobám. Porasty maku sú napádané počas celej vegetačnej
doby. Prvou chorobou, ktorá napáda malé rastlinky maku je perenospóra
(pleseň) maková. Skorá sejba znižuje stupeň napadnutia tejto choroby,
pretože huba potrebuje pre svoj vývoj vyššie teploty. Na základe
pokusov na VŠS V Malom Šariši je možné použiť viac prípravkov
voči tejto chorobe. Najlepší záber má prípravok Acrobat MZ. Je nutné
ho aplikovať ešte skôr ako sa porast maku postrieka herbicídom a to
v dávke 2,0 kg.ha-1.
Spála maku škodí na ťažkých pôdach a trpia ňou klíčiace rastliny.
Na jej výskyte sa podieľajú hubové choroby, predovšetkým Helminthosporium
papaveris a Pythium sp.
Ochranou je morenie osiva prípravkom Rovral 50 WP v dávke
4g. kg-1 osiva ( 8,0 ml.kg ) a insekticídnym moridlom
Chinook v dávke 60 ml na 1 kg osiva.
Známe sú aj bakteriózy napadajúce listy a stonky (baktériová
škvrnitosť listov a stonková bakterióza) ako aj virózy. V súčasnej
dobe sú k dispozícií aj fungicídne prípravky umožňujúce ochranu
len proti niektorým z týchto patogénov. Spomeniem prípravok
Discus WG ( nie je registrovaný do maku), ktorý sme s dobrými
výsledkami skúšali v posledných rokoch. Výskyt hubových chorôb
sa významne znížil pri aplikácií tesne pred kvitnutím
Použitie prípravku v maku sa delí na dvakrát:
- aplikácia – v čase 4 – 6 pravých listov
- aplikácia – v čase plného kvetu
Zber
Kritérium pre posúdenie vhodnosti zberu je zrelosť a vlhkosť semena
v makoviciach. Semeno je v plnej zrelosti, keď po vysypaní
z makovice na dlaň nemení farbu, steny toboliek sú suché, tvrdé,
ľahko sa pri mlátení rozbijú. Ideálna vlhkosť semena je 10 % a menej.
Je možné ho zberať i pri 12 % - nej vlhkosti. Zber sa robí jednorazovo,
priamo - upraveným kombajnom. V súčasnosti sú dve koncepcie zberu
maku. Prvá je priamy zber kombajnom spolu s makovinou a druhá je
delená, zber makovíc a následné mlátenie. Pri kombajnovom zbere
musia byť makovice suché, t.j. po vyklepaní semeno nemení farbu.
Zber treba vykonávať v popoludňajších hodinách, v prípade suchého
a slnečného počasia aj skôr. Vlhkosť semena má byť do 11 % a makoviny
do 16 %. Pri priamom zbere maku využívame upravené kombajny podľa
známych doporučení. Úprava kombajnu pre priamy zber je veľmi jednoduchá
a spočíva vo výmene žalúziového úhrabkového sita za rovné s kruhovými
otvormi, v znížení počtu otáčok mláťacieho bubna do 700, nastavení
medzery medzi košom a bubnom na 7. - 5. diel stupnice, znížení otáčok
ventilátora na minimum, uzavretí 3/4 sacieho otvoru a nastavení
výšky zberu na úroveň spodných toboliek. V súčasnej dobe sa využívajú
aj adaptéry na kombajn E 514 pre zber makovíc, ktoré sa potom mlátia
na stacionárnej mláťačke s klincovým mláťacím ústrojenstvom a kvalitným
čistením semena.
Správna pozberová úprava maku a makoviny má rovnaký význam ako
správna agrotechnika, lebo nevhodným postupom sa môže celá predchádzajúca
práca značne znehodnotiť. Pri veľkovýrobnej technológii pestovania
maku musíme počítať s tým, že nie je možné vždy zber uskutočniť
za ideálneho počasia a zozbierané semeno aj makovinu treba spravidla
dosušiť. Podľa skúseností z praxe je najvhodnejšie dosúšanie vzduchom.
Vetranie za účelom dosušenia sa uskutočňuje zásadne v neodseparovanom
stave ( semeno je spolu s rozdrvenými makovicami), čo má niekoľko
výhod:
- vetrať je možné ihneď po zbere, aby nedošlo ku samozahriatiu
makovej drte
- niekoľkonásobne sa zvyšuje priedušnosť ako pri čistom maku
- veľmi rýchlo sa znižuje vlhkosť zelených nečistôt, bez toho aby
sa zvyšovala vlhkosť semena maku a makoviny.
Najvhodnejšie pre tento účel sú halové sklady s celoplošným vetraním,
ktoré sú zásadne prejazdné, aby sa ručná manipulácia s makovinou
čo najviac obmedzila. Pre úrodu 1t maku z 1 ha môžeme počítať s
potrebou skladového priestoru do 6 m3. Pre plochu 50 ha je to 300
m3, čo pri výške násypu 2 m zaberie plochu 150 m2.
Ďalšia úprava semena spočíva v jeho oddelení od drte makovíc a
v jeho vyčistení. Vhodné je použitie čističiek typu Petkus. Tu je
veľmi dôležitá správna voľba sít - vrchné sito s kruhovými otvormi
veľkosti 1,7 mm a spodné sito so štrbinovými otvormi veľkosti 0,5
mm. Pri čistení maku sa veľmi obtiažne odstraňujú semená niektorých
burín - pýr plazivý, láskavec, pichliač, mrlíky, durman a loboda.
V porastoch určených pre mechanizovaný zber je nutné podľa možností
Vystavené 25. 5. 2004
|