Problematika foliárnej horečnatej výživy je v súčasnom
období veľmi aktuálna, lebo význam horčíka vo výžive rastlín popri
NPK výžive je nepopierateľný.
Horčík je biogénny a esenciálny prvok, ktorý
je nenahraditeľnou súčasťou rastlín a živočíchov. Veľmi významnú
úlohu má v rastlinnej ríši, lebo má centrálne postavenie v molekule
chlorofylu. Má analogické postavenie ako železo v hemoglobíne,
v krvnom farbive živočíchov. Horčík je teda svojou funkciou
nepostrádateľný pre proces fotosyntézy. Okrem obsahu v chlorofyle
sa jeho značná časť kumuluje v semenách rastlín ako zásobná
látka vo forme solí kyseliny inozitolfostorečnej, t.j. fytínu. Zúčastňuje
sa rôznych biochemických procesov prostredníctvom pufrovania bunečnej
šťavy neutralizuje organické kyseliny, je súčasťou a aktivátorom
mnohých enzymatických systémov, najmä pri tvorbe aminokyselín, bielkovín,
sacharidov a tukov.
Nízky obsah horčíka v rastlinnej produkcii nemusí
byť spôsobený len nedostatočným obsahom prístupného horčíka v pôde,
ale častejšie sa vyskytujúcim antagonistickým pôsobením zvýšenej
koncentrácie katiónov v pôdnom roztoku, a to najmä katiónov
Ca2, K+, NH, H+, Mn2+,
Na+ atď. Nadmerná koncentrácia niektorého katiónu v ponuke
pre rastliny znižuje príjem ostatných katiónov. Nedostatok prístupného
horčíka v koreňovej zóne pestovaných rastlín sa prejavuje jeho
nižším obsahom v rastlinách, čo sa môže negatívne prejaviť
na zdraví a v zníženej úžitkovosti zvierat.
Vzhľadom na všeobecne známu negatívnu bilanciu živín
v súčasnom slovenskom poľnohospodárstve (úrodami poľnohospodárskych
plodín sa odoberie z pôdy viac živín, ako sa hnojením do pôdy
prinavráti) je potrebné problematike hnojenia nielen NPK živinami,
ale aj horčíkom, venovať patričnú pozornosť.
Efektívnosť hnojenia horčíkom vo forme DUMAGU 10-0–0-8,
sme v rokoch 1999 až 2001 sledovali na demonštračnej báze v Kolíňanoch
(Školský poľnohospodársky podnik SPU v Nitre) pri produkčnom
hnojení repky olejky. Poloprevádzkový pokus mal tri varianty výživy:
- variant "0": nehnojená kontrola,
- variant "1": 150 kg.ha-1 N, 44 kg.ha-1
P a 199 kg.ha-1 K,
- variant "2": bol analogický ako variant "1", avšak
naviac bol foliárne aplikovaný horčík v dávke 4,8 kg.ha-1
Mg (resp. 8 kg.ha-1 MgO).
Schéma variantov výživy repky olejky vrátane delenia
dávok dusíka je uvedená v tabuľke1.
Pokusné stanovište je charakterizované ako hlinitá
hnedozem so sorpčnou kapacitou 234 mmol.kg-1 pôdy a zastúpenie
katiónov v pôdnom sorpčnom komplexe bolo nasledovné: Ca2+
= 77 %, Mg2+ = 9 %, K+ = 1 %, Na+
= 1 %, H+ = 12 %. Stupeň nasýtenia bázickými katiónmi
bol vysoký V = 88 %ˇ.
Pred založením porastov repky olejky bol obsah prístupného
dusíka, fosforu a síry stredný, obsah draslíka a horčíka
dobrý a pôdna reakcia slabo kyslá. V pokusnom roku 1998/99
bola použitá ozimná repka odrody Zeus, v roku 1999/2000 po
zlom prezimovaní bola ozimná repka vyoraná a nahradená jarnou
repkou odrody Lambada, v pokusnom roku 2000/2001 bola použitá
ozimná repka odrody Zorro. Výsevok predstavoval vo všetkých troch
rokoch 60 tisíc klíčivých semien na hektár. Sejba sa uskutočnila
pri ozimných formách 20.8. 1998 a 17.8. 2000 a pri jarnej forme
24.3. 2000. Plocha pokusných variantov bola 0,54 ha (18 m x 300
m). Pokusy boli založené metódou dlhých pásov, v 4-násobnom opakovaní
po 75 m.
Po zbere sa stanovila: úroda semien (t.ha-1),
pri 92 % sušine, úroda slamy (t.ha-1) pri 100 % sušine,
obsah tuku v % pri 100 % sušine, obsah makroživín (N, P, K, Ca,
Mg, S) v semenách a v slame v mg.kg-1
sušiny, vypočítal sa KEE (koeficient ekonomickej efektívnosti),
KNE (koeficient naturálnej efektívnosti), Z (zisk v Sk.ha-1
z aplikovania priemyselných hnojív) úroda semena sa vyhodnotila
analýzou rozptylu.
Zo zisťovaného stavu priebehu podmienok a výsledkov
vyplýva, že jednotlivé pokusné roky sa poveternostnými podmienkami
výrazne odlišovali. Najpriaznivejšie poveternostné podmienky boli
v pokusnom roku 1998/99, keď úhrn zrážok za mesiace september
až december prevyšoval dlhodobý normál o 153 mm a v mesiacoch
apríl až jún bol úhrn zrážok o 27 mm vyšší ako dlhodobý normál.
Napriek tomu, že priemerná teplota bola v mesiacoch apríl až
jún o 1,6 oC vyššia ako 30-ročný normál, dosiahla sa
najvyššia úroda semena ozimnej repky na hnojených variantoch 5,34
t.ha-1 (priemer var. 1 a 2).
Pokusný rok 1999/2000 bol z hľadiska poveternostných
podmienok veľmi nepriaznivý. Deficit 38 mm zrážok za mesiace september
až december oproti dlhodobému normálu a výrazne nižšie teploty
v mesiacoch november až január o 0,4 až 1,2 oC spôsobili
zlé prezimovanie ozimnej repky, ktorá musela byť vyoraná a nahradená
jarnou repkou. Následný deficit zrážok v mesiacoch apríl až
jún o 80 mm a zvýšené priemerné mesačné teploty v apríli
oproti dlhodobému normálu o + 3,7 oC, v máji o +
2,4 oC a v júni o + 2,1oC oproti
dlhodobému normálu spôsobili značnú redukciu úrody jarnej repky,
ktorá na hnojených variantoch (priemer var. 1 a 2) dosiahla úrodu
semena iba 1,63 t.ha-1.
Pokusný rok 2000/2001 bol teplotne priemerný. V jesennom
období bol úhrn zrážok za mesiac september až december vyšší o 9
mm ako je normál, avšak v mesiacoch apríl až jún bol zrážkový
deficit 78 mm. Za týchto poveternostných podmienok sa dosiahla priemerná
úroda semena ozimnej repky na hnojených variantoch na úrovni 3,31
t.ha-1.
V priemere dvoch rokov (1999 a 2001) aplikovaná
výživa na variante "1" (150 kg.ha-1 N, 44 kg.ha-1
P a 199 kg.ha-1 K zvýšila 4,5-krát úrodu semena
ozimnej repky oproti nehnojenej kontrole (tab. 2). Koeficient ekonomickej
efektívnosti aplikovanej výživy (KEE) dosiahol hodnotu 3,03 Sk na
1 Sk vynaloženú za hnojivá a ich aplikáciu (tab. 3). Koeficient
naturálnej efektívnosti (KNE) bol 8,24 kg semena ozimnej repky,
ktoré bolo vyprodukované z 1 kg aplikovaných čistých živín NPK v prvkovom
vyjadrení. Zisk na hektár pri tejto úrovni živín predstavoval 16
282 Sk (porovnané oproti nehnojenému variantu). Obsah tuku v semenách
ozimnej repky sa zvýšil zo 45,1 % na 48,65 %, t.j. bol o 3,55 absolútnych
percent vyšší ako na nehnojenej kontrole.
Aplikovaním horčíka vo forme hnojiva DUMAG 10-0-0-8
na produkčné foliárne prihnojenie na variante "2", t.j. prídavkom
4,8 kg.ha-1 Mg pri rovnakej aplikačnej dávke dusíka,
fosforu a draslíka ako na variante "1" sa štatisticky vysoko
preukazne zvýšila úroda semena ozimnej repky o 0,32 t.ha-1,
t.j. o 7,7 % (tab. 2), ale účinok na obsah tuku bol indiferentný,
pravdepodobne vplyvom zrieďovacieho efektu (v dôsledku zvýšenia
úrody semena). Efektívnosť pridaného horčíka na produkčné hnojenie
bola nasledovná: koeficient ekonomickej efektívnosti sa zvýšil z
hodnoty 3,03 na 3,29 na 1 Sk vynaloženú za hnojivá, taktiež
koeficient naturálnej efektívnosti sa zvýšil z hodnoty 8,24
na 8,95 kg semena z 1 kg aplikovaných čistých živín. Najdôležitejší
ekonomický ukazovateľ pre poľnohospodársku výrobu, t.j. zisk z jednotky
plochy sa zvýšil pri aplikovaní horčíka o 2 307,- Sk.ha-1
(tab. 3).
Hodnotenie efektívnosti hnojenia na úrodu jarnej
repky bolo z hodnotenia úrod ozimnej repky vynechané a je
vyhodnotené samostatne. Napriek dosiahnutej veľmi nízkej úrode semena
jarnej repky na všetkých variantoch výživy (var. "0" = 0,45 t.ha-1,
var. "1" = 1,61 t.ha-1, variant "2" = 1,65 t.ha-1)
v dôsledku nepriaznivých poveternostných podmienok je možné
konštatovať, že vplyvom NPK výživy na variante "1" sa vysoko preukazne
3,6-krát zvýšila úroda semena jarnej repky, ale účinok pridaného
horčíka na produkčné hnojenie bol nepreukazný. Prejavila sa iba
tendencia nárastu úrody semena jarnej repky o 2,5 %. Obsah tuku
v semenách jarnej repky sa vplyvom NPK výživy zvýšil o 2,1
aj o percento z hodnoty 41,5 % na 43,6 %. Aplikovaný horčík
obsah tuku neovplyvnil.
Použitá NPK výživa vrátane horčíka sa pozitívne prejavila
v zvýšení príjmu makroživín semenom aj slabou ozimnej repky.
Konkrétne hodnoty odberu N, P, K, Ca, Mg, S úrodou semena,
slamy a nadzemnej hmoty sú uvedené v tab. 4. Z týchto
hodnôt je vypočítaný podiel odberu makroživín semenom a podiel,
ktorý sa kumuluje v slame (tab. 5). Z priemerných hodnôt
odberu živín na hnojených variantoch vyplýva, že podiel návratnosti
živín do pôdy zaoraním slamy ozimnej repky je pri jednotlivých živinách
nasledovný: návratnosť dusíka predstavuje 39,1 %, fosforu 39,3 %,
draslíka 88,4 %, vápnika 91,9 %, horčíka 53,5 % a síry 76,8
%. Tieto hodnoty sú v súlade s výsledkami Vašáka a kol.
(2000).
Pre účely nahradzovacieho systému hnojenia, bilancovania
potreby živín a nárokov ozimnej repky na makroživiny sú vypočítané
v tabuľke 6 odbery živín na 1 tonu semena a príslušného
množstva slamy. Z týchto údajov vyplýva, že na hnojených variantoch
ozimná repka úrodou 1 t semena a príslušného množstva slamy
odoberie 58,5 kg N, 12,5 kg P, 83,1 kg K, 66,6 kg Ca, 7,7 kg Mg
a 20,1 kg S.
Tabuľka 1: Hnojenie repky olejky podľa variantov
Variant výživy |
Dávky živín v kg.ha-1
|
Jesenné predsejbové
hnojenie |
Regen. hnoj. |
Produkčné hnojenie
|
N |
P |
K |
N |
N |
Mg |
0-nehnoj. |
- |
- |
- |
- |
- |
- |
1 |
22 |
44 |
199 |
108 |
20 |
- |
2 (Mg) |
22 |
44 |
199 |
108 |
20 |
4,8 |
|
Použité hnojivá na jesenné hnojenie: Amofos 10-50, draselná soľ 60,
na regeneračné hnojenie: LAD 27, na produkčné hnojenie: DAM 390, DUMAG
10-0-0-8
Tabuľka 2: Vplyv diferencovanej výživy na úrodu semena repky olejky,
Kolíňany,
roky 1999 a 2001
Variant výživy |
Úroda semena repky olejky
v t.ha-1 |
Relatívne % |
Rok 1999 |
Rok 2001 |
2-ročný pr. |
0 = 100 % |
1 = 100 % |
0 |
1,25 |
0,60 |
0,925 |
100 |
- |
1 |
5,13 |
3,20 |
4,165 |
450,3 |
100 |
2 (mg) |
5,55 |
3,42 |
4,485 |
484,5 |
107,7 |
|
DT 0,05 = 0,20 t+ • 0,01 = 0,27 t++
Tabuľka 3: Ekonomické vyhodnotenie aplikovanej výživy na úrodu
semena repky olejky
(2-ročný priemer)
Variant výživy |
Prírastok úrody |
Náklady na hnojivá
v Sk.ha-1 |
KEE |
KNE |
Zisk Sk.ha-1
|
t.ha-1 |
Sk.ha-1 |
0 |
- |
- |
- |
- |
- |
- |
1 |
3,24 |
24 300 |
8 018 |
3,03 |
8,24 |
16 282 |
2 (mg) |
3,56 |
26 700 |
8 111 |
3,29 |
8,95 |
18 589 |
|
Tabuľka 4: Vplyv výživy na odber makroživín úrodou semena, slamy
a nadzemnej hmoty repky olejky v kg.ha-1
Variant výživy |
Odber živín úrodou semena
repky olejky v kg.ha-1 |
|
N |
P |
K |
Ca |
Mg |
S |
0 |
23,5 |
6,4 |
6,7 |
3,7 |
2,7 |
2,7 |
1 |
131,8 |
27,2 |
31,5 |
17,1 |
12,4 |
15,0 |
2 |
143,6 |
31,3 |
34,2 |
19,3 |
14,1 |
17,5 |
|
Odber živín úrodou slamy
repky olejky v kg.ha-1 |
0 |
16,6 |
4,2 |
41,6 |
39,5 |
2,5 |
11,9 |
1 |
84,7 |
18,1 |
240,8 |
200,7 |
14,3 |
52,2 |
2 |
91,9 |
20,0 |
259,0 |
212,7 |
16,4 |
56,0 |
|
Odber živín úrodou nadzemnej
hmoty repky olejky v kg.ha-1 |
0 |
40,1 |
10,6 |
48,3 |
43,2 |
5,2 |
14,6 |
1 |
216,5 |
45,3 |
272,3 |
217,8 |
26,7 |
67,2 |
2 |
235,5 |
51,3 |
293,2 |
231,7 |
30,5 |
73,5 |
|
Tabuľka 5: Podiel odberu živín úrodou semena a úrodou slamy
z odberu živín úrodou nadzemnej hmoty repky olejky v %
Variant výživy |
Podiel odberu živín úrodou
semena repky olejky v % |
N |
P |
K |
Ca |
Mg |
S |
Priemer var. 1 a 2 |
60,9 |
60,7 |
11,6 |
8,1 |
46,5 |
23,2 |
|
Podiel odberu živín úrodou
slamy repky olejky v % |
Priemer var. 1 a 2 |
39,1 |
39,3 |
88,4 |
91,9 |
53,5 |
76,8 |
|
Tabuľka 6: Vplyv diferencovanej výživy na odber živín 1 t úrody
semena a príslušného množstva slamy repky olejky v kg
Variant výživy |
Odber živín úrodou 1
t semena a príslušného množstva slamy repky
olejky v kg |
|
N |
P |
K |
Ca |
Mg |
S |
0 |
53,1 |
13,9 |
76,6 |
69,8 |
7,1 |
22,7 |
1 |
58,1 |
12,2 |
82,9 |
66,8 |
7,5 |
19,9 |
2 |
58,9 |
12,8 |
83,3 |
66,4 |
7,9 |
20,3 |
Priemer var. 1 a 2 |
58,5 |
12,5 |
83,1 |
66,6 |
7,7 |
20,1 |
|
Vystavené 24. 3. 2003 |