WWW.AGROPORADENSTVO.SK

Efektívnosť horčíka vo výžive repky olejky

Problematika foliárnej horečnatej výživy je v súčasnom období veľmi aktuálna, lebo význam horčíka vo výžive rastlín popri NPK výžive je nepopierateľný.

Horčík je biogénny a esenciálny prvok, ktorý je nenahraditeľnou súčasťou rastlín a živočíchov. Veľmi významnú úlohu má v rastlinnej ríši, lebo má centrálne postavenie v molekule chlorofylu. Má analogické postavenie ako železo v hemoglobíne, v krvnom farbive živočíchov. Horčík je teda svojou funkciou nepostrádateľný pre proces fotosyntézy. Okrem obsahu v chlorofyle sa jeho značná časť kumuluje v semenách rastlín ako zásobná látka vo forme solí kyseliny inozitolfostorečnej, t.j. fytínu. Zúčastňuje sa rôznych biochemických procesov prostredníctvom pufrovania bunečnej šťavy neutralizuje organické kyseliny, je súčasťou a aktivátorom mnohých enzymatických systémov, najmä pri tvorbe aminokyselín, bielkovín, sacharidov a tukov.

Nízky obsah horčíka v rastlinnej produkcii nemusí byť spôsobený len nedostatočným obsahom prístupného horčíka v pôde, ale častejšie sa vyskytujúcim antagonistickým pôsobením zvýšenej koncentrácie katiónov v pôdnom roztoku, a to najmä katiónov Ca², K⁺, NH, H⁺, Mn²⁺, Na⁺ atď. Nadmerná koncentrácia niektorého katiónu v ponuke pre rastliny znižuje príjem ostatných katiónov. Nedostatok prístupného horčíka v koreňovej zóne pestovaných rastlín sa prejavuje jeho nižším obsahom v rastlinách, čo sa môže negatívne prejaviť na zdraví a v zníženej úžitkovosti zvierat.

Vzhľadom na všeobecne známu negatívnu bilanciu živín v súčasnom slovenskom poľnohospodárstve (úrodami poľnohospodárskych plodín sa odoberie z pôdy viac živín, ako sa hnojením do pôdy prinavráti) je potrebné problematike hnojenia nielen NPK živinami, ale aj horčíkom, venovať patričnú pozornosť.

Efektívnosť hnojenia horčíkom vo forme DUMAGU 10-0–0-8, sme v rokoch 1999 až 2001 sledovali na demonštračnej báze v Kolíňanoch (Školský poľnohospodársky podnik SPU v Nitre) pri produkčnom hnojení repky olejky. Poloprevádzkový pokus mal tri varianty výživy:

• variant "0": nehnojená kontrola,
• variant "1": 150 kg.ha^-1 N, 44 kg.ha^-1 P a 199 kg.ha^-1 K,
• variant "2": bol analogický ako variant "1", avšak naviac bol foliárne aplikovaný horčík v dávke 4,8 kg.ha^-1 Mg (resp. 8 kg.ha^-1 MgO).

Schéma variantov výživy repky olejky vrátane delenia dávok dusíka je uvedená v tabuľke1.

Pokusné stanovište je charakterizované ako hlinitá hnedozem so sorpčnou kapacitou 234 mmol.kg^-1 pôdy a zastúpenie katiónov v pôdnom sorpčnom komplexe bolo nasledovné: Ca²⁺ = 77 %, Mg²⁺ = 9 %, K⁺ = 1 %, Na⁺ = 1 %, H⁺ = 12 %. Stupeň nasýtenia bázickými katiónmi bol vysoký V = 88 %ˇ.

Pred založením porastov repky olejky bol obsah prístupného dusíka, fosforu a síry stredný, obsah draslíka a horčíka dobrý a pôdna reakcia slabo kyslá. V pokusnom roku 1998/99 bola použitá ozimná repka odrody Zeus, v roku 1999/2000 po zlom prezimovaní bola ozimná repka vyoraná a nahradená jarnou repkou odrody Lambada, v pokusnom roku 2000/2001 bola použitá ozimná repka odrody Zorro. Výsevok predstavoval vo všetkých troch rokoch 60 tisíc klíčivých semien na hektár. Sejba sa uskutočnila pri ozimných formách 20.8. 1998 a 17.8. 2000 a pri jarnej forme 24.3. 2000. Plocha pokusných variantov bola 0,54 ha (18 m x 300 m). Pokusy boli založené metódou dlhých pásov, v 4-násobnom opakovaní po 75 m.

Po zbere sa stanovila: úroda semien (t.ha^-1), pri 92 % sušine, úroda slamy (t.ha^-1) pri 100 % sušine, obsah tuku v % pri 100 % sušine, obsah makroživín (N, P, K, Ca, Mg, S) v semenách a v slame v mg.kg^-1 sušiny, vypočítal sa KEE (koeficient ekonomickej efektívnosti), KNE (koeficient naturálnej efektívnosti), Z (zisk v Sk.ha^-1 z aplikovania priemyselných hnojív) úroda semena sa vyhodnotila analýzou rozptylu.

Zo zisťovaného stavu priebehu podmienok a výsledkov vyplýva, že jednotlivé pokusné roky sa poveternostnými podmienkami výrazne odlišovali. Najpriaznivejšie poveternostné podmienky boli v pokusnom roku 1998/99, keď úhrn zrážok za mesiace september až december prevyšoval dlhodobý normál o 153 mm a v mesiacoch apríl až jún bol úhrn zrážok o 27 mm vyšší ako dlhodobý normál. Napriek tomu, že priemerná teplota bola v mesiacoch apríl až jún o 1,6 ^oC vyššia ako 30-ročný normál, dosiahla sa najvyššia úroda semena ozimnej repky na hnojených variantoch 5,34 t.ha^-1 (priemer var. 1 a 2).

Pokusný rok 1999/2000 bol z hľadiska poveternostných podmienok veľmi nepriaznivý. Deficit 38 mm zrážok za mesiace september až december oproti dlhodobému normálu a výrazne nižšie teploty v mesiacoch november až január o 0,4 až 1,2 ^oC spôsobili zlé prezimovanie ozimnej repky, ktorá musela byť vyoraná a nahradená jarnou repkou. Následný deficit zrážok v mesiacoch apríl až jún o 80 mm a zvýšené priemerné mesačné teploty v apríli oproti dlhodobému normálu o + 3,7 ^oC, v máji o + 2,4 ^oC a v júni o + 2,1^oC oproti dlhodobému normálu spôsobili značnú redukciu úrody jarnej repky, ktorá na hnojených variantoch (priemer var. 1 a 2) dosiahla úrodu semena iba 1,63 t.ha^-1.

Pokusný rok 2000/2001 bol teplotne priemerný. V jesennom období bol úhrn zrážok za mesiac september až december vyšší o 9 mm ako je normál, avšak v mesiacoch apríl až jún bol zrážkový deficit 78 mm. Za týchto poveternostných podmienok sa dosiahla priemerná úroda semena ozimnej repky na hnojených variantoch na úrovni 3,31 t.ha^-1.

V priemere dvoch rokov (1999 a 2001) aplikovaná výživa na variante "1" (150 kg.ha^-1 N, 44 kg.ha^-1 P a 199 kg.ha^-1 K zvýšila 4,5-krát úrodu semena ozimnej repky oproti nehnojenej kontrole (tab. 2). Koeficient ekonomickej efektívnosti aplikovanej výživy (KEE) dosiahol hodnotu 3,03 Sk na 1 Sk vynaloženú za hnojivá a ich aplikáciu (tab. 3). Koeficient naturálnej efektívnosti (KNE) bol 8,24 kg semena ozimnej repky, ktoré bolo vyprodukované z 1 kg aplikovaných čistých živín NPK v prvkovom vyjadrení. Zisk na hektár pri tejto úrovni živín predstavoval 16 282 Sk (porovnané oproti nehnojenému variantu). Obsah tuku v semenách ozimnej repky sa zvýšil zo 45,1 % na 48,65 %, t.j. bol o 3,55 absolútnych percent vyšší ako na nehnojenej kontrole.

Aplikovaním horčíka vo forme hnojiva DUMAG 10-0-0-8 na produkčné foliárne prihnojenie na variante "2", t.j. prídavkom 4,8 kg.ha^-1 Mg pri rovnakej aplikačnej dávke dusíka, fosforu a draslíka ako na variante "1" sa štatisticky vysoko preukazne zvýšila úroda semena ozimnej repky o 0,32 t.ha^-1, t.j. o 7,7 % (tab. 2), ale účinok na obsah tuku bol indiferentný, pravdepodobne vplyvom zrieďovacieho efektu (v dôsledku zvýšenia úrody semena). Efektívnosť pridaného horčíka na produkčné hnojenie bola nasledovná: koeficient ekonomickej efektívnosti sa zvýšil z  hodnoty 3,03 na 3,29 na 1 Sk vynaloženú za hnojivá, taktiež koeficient naturálnej efektívnosti sa zvýšil z hodnoty 8,24 na 8,95 kg semena z 1 kg aplikovaných čistých živín. Najdôležitejší ekonomický ukazovateľ pre poľnohospodársku výrobu, t.j. zisk z jednotky plochy sa zvýšil pri aplikovaní horčíka o 2 307,- Sk.ha^-1 (tab. 3).

Hodnotenie efektívnosti hnojenia na úrodu jarnej repky bolo z hodnotenia úrod ozimnej repky vynechané a je vyhodnotené samostatne. Napriek dosiahnutej veľmi nízkej úrode semena jarnej repky na všetkých variantoch výživy (var. "0" = 0,45 t.ha^-1, var. "1" = 1,61 t.ha^-1, variant "2" = 1,65 t.ha^-1) v dôsledku nepriaznivých poveternostných podmienok je možné konštatovať, že vplyvom NPK výživy na variante "1" sa vysoko preukazne 3,6-krát zvýšila úroda semena jarnej repky, ale účinok pridaného horčíka na produkčné hnojenie bol nepreukazný. Prejavila sa iba tendencia nárastu úrody semena jarnej repky o 2,5 %. Obsah tuku v semenách jarnej repky sa vplyvom NPK výživy zvýšil o 2,1 aj o percento z hodnoty 41,5 % na 43,6 %. Aplikovaný horčík obsah tuku neovplyvnil.

Použitá NPK výživa vrátane horčíka sa pozitívne prejavila v zvýšení príjmu makroživín semenom aj slabou ozimnej repky. Konkrétne hodnoty odberu N, P, K, Ca, Mg, S úrodou semena, slamy a nadzemnej hmoty sú uvedené v tab. 4. Z týchto hodnôt je vypočítaný podiel odberu makroživín semenom a podiel, ktorý sa kumuluje v slame (tab. 5). Z priemerných hodnôt odberu živín na hnojených variantoch vyplýva, že podiel návratnosti živín do pôdy zaoraním slamy ozimnej repky je pri jednotlivých živinách nasledovný: návratnosť dusíka predstavuje 39,1 %, fosforu 39,3 %, draslíka 88,4 %, vápnika 91,9 %, horčíka 53,5 % a  síry 76,8 %. Tieto hodnoty sú v súlade s výsledkami Vašáka a kol. (2000).

Pre účely nahradzovacieho systému hnojenia, bilancovania potreby živín a nárokov ozimnej repky na makroživiny sú vypočítané v tabuľke 6 odbery živín na 1 tonu semena a príslušného množstva slamy. Z týchto údajov vyplýva, že na hnojených variantoch ozimná repka úrodou 1 t semena a príslušného množstva slamy odoberie 58,5 kg N, 12,5 kg P, 83,1 kg K, 66,6 kg Ca, 7,7 kg Mg a 20,1 kg S.

Tabuľka 1: Hnojenie repky olejky podľa variantov