logo SPU
Slovenská poľnohospodárska univerzita, Nitra
Katedra ochrany rastlín, SPU
Tr. A. Hlinku 2
949 76 Nitra
e-mail: kamil.hudec@uniag.sk
 
 


Choroby repky II.

Čerň na repke (Alternáriová škvrnitosť)
Patogény: Alternaria brassicae, Alternaria brassicicola, Alternaria raphani

Čerň je v praxi najznámejšia vo forme napadnutia šešúľ, choroba však môže repku napádať vo všetkých rastových fázach. Infekcie začínajú v napadnutých semenách, ktoré môžu podliehať hnilobe ešte v pôde, prípadne z nich vyklíčia systemicky napadnuté rastliny. Silno napadnuté rastliny odumierajú pred alebo po vzídení.

V neskorších rastových fázach patogény napádajú listy, na ktorých sa tvoria oválne, čiernohnedé, ostro ohraničené nekrotické škvrny, o veľkosti 0,5-3 mm, lemované žltým prstencom. Počas vlhkého počasia sa tvoria sivé škvrny s fialovým alebo čiernym okrajom, s olivovo-čiernym povlakom sporulácie na povrchu. Pri suchom počasí ostávajú škvrny čierne, pletivo v strede škvŕn zasychá, praská a láme sa. Napadnuté listy s veľkým počtom škvŕn od okrajov žltnú, hnednú, usychajú a opadávajú.

Pri infekcii stoniek sa na nich tvoria predĺžené škvrny, 1-5 mm veľké, ostro ohraničené, čiernej alebo sivočiernej farby, s čiernym okrajom.

Patogén je pre repku nebezpečný najmä ku koncu vegetácie, pri napadnutí kvetných orgánov a šešúľ. Pri napadnutí šešúľ dochádza k ich deformáciám a tvoria sa na nich drobné, čierne bodky, ktoré sa postupne zväčšujú a nadobúdajú nepravidelný tvar. Niekedy môžu škvrny splývať, sú vpadnuté a predlžujú sa v nepravidelné tmavé až nepravidelne sfarbené celistvé škvrny, postihujúce väčšiu alebo menšiu časť šešule. Semená pod miestom napadnutia sú scvrknuté a väčšinou prerastené tmavým mycéliom patogéna. Napadnuté časti šešúľ alebo celé šešule predčasne zasychajú, v mieste infekcie predčasne pukajú a semená z nich vypadávajú. Čerň sa na repke môže vyskytnúť aj sekundárne, ako tmavý povlak na zrelých a dlhšie nepozberaných šešuliach, najmä pri vlhkom počasí.

Na Slovensku alternáriová škvrnitosť nepatrí k najdôležitejším chorobám repky. Jej výskyt je síce celoplošný, ale iba zriedka spôsobuje vyššie napadnutie porastu, ktoré zvyčajne nevedie k významnejším stratám na úrode. Ak sa vyskytnú v praxi vyššie škody, majú skôr lokálny a ročníkový charakter.

Ochrana

Účinnou chemickou ochranou proti osivom prenosným infekciám repky je iba morenie osiva. Podľa platného spektra autorizovaných moridiel v SR však nie je možné usúdiť, ktoré moridlo je účinné proti alternáriovej škvrnitosti, nakoľko sú autorizované iba všeobecne - proti osivom prenosným chorobám repky.

Priama foliárna chemická ochrana má význam iba v niektorých lokalitách a v niektorých rokoch. Proti alternáriovej škvrnitosti sú účinné nasledovné účinné látky fungicídov: difenoconazole, iprodione, procymidone, tebuconazole, vinclozolin. Práce niektorých autorov poukazujú aj na efektívnosť strobilurínov. Proti chorobe je vhodnejší termín aplikácie ku koncu alebo na konci kvitnutia.

Obr. 1: Čerň na liste repky
foto: autor

Obr. 2: Čerň na šešuli - primárne
foto: autor
Obr. 3: Čerň na šešuli - sekundárne

Pleseň sivá
Patogén: Botryotinia fuckeliana (anamorfa - Botrytis cinerea)

Na jar sa pleseň sivá často objavuje na pletivách repky, poškodených mrazom. Neskoršie infekcie závisia nielen od priebehu počasia, ale aj od poškodenia napr. živočíšnymi škodcami alebo ľadovcom.

Pri napadnutí stonky počas hlavného vegetačného obdobia sú napadnuté miesta pokryté sivým povlakom a rastlina predčasne žltne, vädne a usychá. Veľmi často sa symptómy plesne sivej prelínajú s bielou hnilobou a ich výskyt spadá do toho istého obdobia. V niektorých prípadoch môže pleseň sivá postihnúť aj šešule, ktoré môžu predčasne usychať a za vlhkého počasia sa pokrývajú sivým povlakom. Na šešuliach sa symptómy plesne sivej môžu zamieňať za pleseň kapustovú, pre presné rozlíšenie oboch patogénov je potrebné mikroskopické vyšetrenie. Pre pleseň sivú je typický relatívne hustý sivý povlak sporulácie, na ktorom sa niekedy môžu tvoriť aj skleróciá.

Pleseň sivá je celosvetovo rozšírená a všeobecne patrí k ekonomicky významným patogénom. Na Slovensku však v porastoch repky nepatrí k najvýznamnejším patogénom, väčšie škody spôsobuje iba ojedinelo (napr. po silnom mechanickom poškodení porastu ľadovcom). Pri silnom napadnutí v skorých rastových fázach môže patogén spôsobovať odumieranie celých rastlín, alebo častí rastlín a dochádza k zníženému nasadeniu šešúľ. Pri napadnutí listov a najmä šešúľ dochádza k predčasnému dozrievaniu a vypadávaniu semien a tým aj k predzberovým stratám.

Ochrana

Veľký význam má predchádzanie mechanickému poškodeniu rastlín, nakoľko pleseň sivá je na repke predovšetkým parazitom rán. Preto aj v tomto prípade platí, že ochrana proti živočíšnym škodcom repky je istým spôsobom aj ochranou proti napadnutiu plesňou sivou.

Fungicídne ošetrenia porastov sa riadia tými istými pravidlami ako pri ochrane proti bielej hnilobe, nakoľko sa obidva patogény vyskytujú väčšinou súčasne. Pri výbere fungicídu je v prípade väčšieho výskytu botrytídy potrebné zohľadniť jeho účinnosť na obidve choroby. V každom prípade je účinok fungicídov najvyšší pri preventívnej aplikácii, po prejave rozsiahlych symptómov je ich aplikácia väčšinou neefektívna a zbytočná.

Obr. 4: Sivý povlak - charakteristický pre botrytídu
foto: autor

Pleseň kapustová na repke
Patogén: Peronospora parasitica

V období klíčenia sa na klíčnych listoch a hypokotyle objavujú žlté, neskôr hnedé, zasychajúce škvrny. Škvrny na listoch sú nepravidelného tvaru, transparentné, svetložlté, neskôr pletivo v strede škvŕn nekrotizuje a zafarbuje sa na sivobielo. Na spodnej strane škvŕn sa vytvára belavý nálet sporulácie. Silno napadnuté listy a klíčiace rastliny môžu odumrieť.

Listové škvrnitosti plesne sa na starších rastlinách vyskytujú vo forme slabo viditeľných a spočiatku nenápadných, svetlých, neskôr žltohnedých škvŕn medzi hlavnými žilami listov. Na spodnej strane listov sa pri vyššej vzdušnej vlhkosti tvorí v mieste škvŕn jemný belavý až sivý nálet - povlak sporulácie.

Pre repku je veľmi nebezpečné najmä napadnutie šešúľ v období tvorby a dozrievania semien. Na povrchu šešúľ sa tvoria hnedé, neostro ohraničené škvrny so sivkastými povlakmi fruktifikačných orgánov, ktoré môžu pokrývať aj celé šešule. Sivý povlak sporulácie sa môže zamieňať so symptómami plesne sivej, ktorá na šešuliach vytvára podobné príznaky. Na presné rozlíšenie patogénov je vhodné mikroskopické vyšetrenie fruktifikačných orgánov.

Pleseň kapustová je na repke rozšírená bežne a vo vysokom meradle, ale jej škodlivosť obvykle vysoká nie je. V poľnohospodárskej praxi je často neprávom prehliadaná a zaznávaná, prípadne sa symptómy plesne zamieňajú za symptómy iných chorôb, napr. za pleseň sivú (najmä na šešuliach).

Ochrana

Ochrana proti plesni kapustovej sa v súčasnosti obmedzuje iba na preventívne opatrenia, ktoré sú popísané a sú rovnaké ako pri ostatných chorobách repky.

Obr. 5: Pleseň kapustová - vrchná strana listu
foto: autor

Obr. 6: Pleseň kapustová - spodná strana listu so sporuláciou
foto: autor

Obr. 7: Pleseň kapustová na šešuli (zdravá + napadnutá šešuľa so sporuláciou)
foto: autor

Vystavené 18.12.2012

Autor textu: doc. Ing. Kamil Hudec, PhD.