logo SPU
Slovenská poľnohospodárska univerzita, Nitra
Katedra ochrany rastlín, SPU
Tr. A. Hlinku 2
949 76 Nitra
e-mail: kamil.hudec@uniag.sk
 
 


Choroby repky I.

V minulosti sa repka považovala skôr za plodinu, ktorá nevyžaduje fungicídnu ochranu a chorobám repky sa nevenovala takmer žiadna pozornosť. Vplyvom zvyšujúceho sa podielu repky v štruktúre osevu dochádza vo viacerých lokalitách k stúpaniu infekčného potenciálu pôd, preto sa v súčasnosti venuje náležitá pozornosť aj hubovým chorobám, najmä fómovej škvrnitosti (hnilobe) a bielej hnilobe. Niektoré patogény repky majú polyfágny charakter resp. môžu byť prenášané na repku z iných plodín (Sclerotinia sclerotiorum, Botrytis cinerea), avšak väčšina chorôb repky je špecifická pre rastliny z čeľade kapustovité - Brassicaceae.

Biela hniloba
Patogén: Sclerotinia sclerotiorum

Choroba napáda v SR najmä ozimný, menej jarný jačmeň a ojedinelo aj raž. Symptómy sa vytvárajú na listových pošvách a na listových čepeliach. Najsilnejšie bývajú napadnuté spodné listy, odkiaľ sa aj infekcia rozširuje. Škvrny sú nápadné, 1-2 cm veľké, spočiatku priesvitné, oválne alebo nepravidelného tvaru. Veľmi rýchlo sa sfarbujú do slamovo žltej farby, a sú lemované nápadným hnedým až čiernohnedým okrajom, pri vhodných podmienkach sa nepravidelne plošne rozširujú. Postupne sa môže pletivo listov v mieste škvŕn trhať a vypadávať, pri silnom napadnutí všetky listy môžu odumrieť. Výskyt choroby podporuje chladnejšie a vlhšie počasie na jeseň a na jar.

Zdrojom infekcie je osivo, pôda a rastlinné zvyšky. Skleróciá prežívajú v pôde a na rastlinných zvyškoch približne 5 a viac rokov. Za vhodných podmienok skleróciá na povrchu pôdy klíčia a vytvárajú plodnice - apotéciá. Najmasívnejšia tvorba apotécií zodpovedá približne obdobiu začiatku kvitnutia repky, kedy vzniká najväčšia vlna infekcií. Intenzitu napadnutia podporuje aj pôda zamorená skleróciami, uzavretá poloha pozemku a oslabenie alebo poranenie rastlín, napr. živočíšnymi škodcami a ľadovcom.

Obr. 1: Biela hniloba na stonke repky
foto: autor

V Európskom meradle patrí biela hniloba k najdôležitejším chorobám repky. V niektorých vlhších oblastiach je príčinou významných strát na úrode, ktoré sú spôsobené predovšetkým rozrušením stonky a cievnych zväzkov. Najnebezpečnejšie je kalamitné rozšírenie patogéna od obdobia kvitnutia. Vplyvom napadnutia dochádza k predčasnému odumieraniu rastlín, praskaniu šešúľ, zníženiu hmotnosti tisícich semien a obsahu oleja. Infikované rastliny produkujú drobné, zošúverené semená, s nízkou hmotnosťou, ktoré sú pri kombajnovom zbere ventilátorom vyfukované a zvyšujú množstvo strát. Niekedy môže dôjsť k poľahnutiu napadnutých rastlín, čo tiež značne sťažuje zber. Zníženie úrody môže byť v intervale 10 - 15 %, v rokoch epidemického výskytu aj 50 %.

V podmienkach Slovenskej republiky je výskyt a škodlivosť bielej hniloby skôr záležitosť konkrétnych lokalít a konkrétnych ročníkov. Nemožno všeobecne konštatovať že biela hniloba je škodlivá každoročne a vo všetkých oblastiach. O výskyte a škodlivosti choroby rozhoduje celý rad vyššie uvedených faktorov, najmä priebeh počasia počas opadávania kvetných lupienkov. Veľmi dôležité sú aj skúsenosti a monitoring výskytu choroby v minulých rokoch, v nadväznosti na monitoring výskytu bielej hniloby na iných plodinách, najmä na slnečnici.

Možnosti ochrany

Najdôležitejším preventívnym opatrením je správne striedanie plodín. Repku nie je vhodné pestovať po slnečnici, fazuli a samotnej repke. Efekt striedania plodín na prevenciu proti tejto chorobe však nie je dostatočný, ak sú okolité parcely zamorené skleróciami patogéna.

V prípade bielej hniloby na repke je k dispozícii účinná biologická ochrana vo forme biopreparátov, obsahujúcich spóry huby Coniothyrium minitans, ktorá je hyperparazitom sklerócií. Základom účinnosti prípravkov je aplikácia do pôdy minimálne 3-4 mesiace pred plánovanou sejbou najmä v ohrozených lokalitách s vysokým výskytom sklerócií. Ďalšou možnosťou aplikácie biopreparátu je ošetrenie parcely a rastlinných zvyškov po zbere úrody, pred zaoraním. Táto forma aplikácie je potrebná a využíva sa najmä na ošetrenie strniska po zbere porastu, ktorý bol vo vyššej miere napadnutý bielou hnilobou.

Obr. 2: Tvorba sklerócií na mycéliu
foto: autor

Chemická ochrana je efektívna iba v porastoch, kde hrozí vysoké napadnutie a v porastoch s dobrým úrodovým potenciálom. Porasty riedke, s nízkym úrodovým potenciálom nedokážu zabezpečiť návratnosť prostriedkov vynaložených na chemickú ochranu a celkovú ekonomickú efektivitu chemickej ochrany.

Fungicídy sa proti bielej hnilobe všeobecne odporúča aplikovať pri začínajúcom opadávaní korunných lupienkov. Optimálny čas aplikácie fungicídov je vtedy, keď je 40-60% kvetov na prvých 3-5 vetvách dobre vyvinutých, čo zhruba zodpovedá začiatku opadávania lupienkov na najskôr vyvinutých kvetoch. Ak repka presiahne dané štádium, kedy už kvitne viac ako 50% kvetov, účinok fungicídnej ochrany je rapídne znížený.

K dispozícii je aj pomerne presné laboratórne zistenie potenciálneho rizika vzniku infekcie. Laboratórny skríning umožňuje včas rozhodnúť o nutnosti chemickej ochrany proti bielej hnilobe, na základe presného určenia percenta napadnutých kvetných lupienkov, ktoré sú nevyhnutné pre vznik infekcie. V laboratóriu sa kvetné lupienky podrobia kultivácii na agarovej pôde (PDA). V priebehu 2-3 dní, na základe pozitívneho percenta infikovaných lupienkov sa dá zhodnotiť, aké riziko infekcie existuje a či má aplikácia fungicídu predpoklady ekonomickej efektivity.

Fómová hniloba (fómová škvrnitosť)
Patogén: Leptosphaeria maculans (anamorfa - Phoma lingam)

Huba je špecifickým patogénnom repky, napáda najmä kapustovité rastliny. Na repke poškodzuje najmä listy a stonky. Počas vzchádzania môže napádať mladé rastliny, ktoré predčasne odumierajú, podobne ako pri padaní klíčiacich rastlín. Primárne symptómy sa na rastlinách vyskytujú od obdobia klíčenia do rastovej fázy 6 listov. Na napadnutých listoch sa vytvárajú nepravidelné škvrny sivobielej farby, v ktorých sa tvoria drobné, čierne bodkovité útvary o veľkosti asi 1 mm (pyknidy).

V zimnom období alebo v neskorších rastových fázach (v období hlavnej vegetácie repky) býva najnebezpečnejšie a najmarkantnejšie napadnutie stonky tesne nad povrchom pôdy, alebo na rozhraní podzemnej a nadzemnej časti stonky. Na napadnutých častiach sa tvoria sivé škvrny, ktoré postupne zasychajú a bývajú ohraničené tmavým lemom. Dochádza k odlupovaniu koreňovej kôry a v prasklinách sa tvoria pyknidy. Silno napadnuté rastliny v dôsledku zničenia koreňového systému predčasne odumierajú. Napadnutie sa často vyskytuje v kruhovitých ohniskách výskytu. Výskyt stonkových sekundárnych infekcií zvyšuje aj poškodenie stoniek krytonosom repkovým (Ceutorhynchus napi) a krytonosom štvorzubým (C. pallidactylus).

Rastliny môžu odumierať v dôsledku stonkových infekcií aj v dobe kvitnutia a na začiatku tvorby šešúľ, čo je však menej frekventované. Mycélium prerastá kvetnými stopkami, spôsobuje sčernenie vodivých pletív a tvorbu malých, predĺžených, sivých až sivohnedých škvŕn. Škvrny sú tmavomodro alebo čierno lemované a pokryté pyknidami. Huba prerastá do kvetov aj do šešúľ. Ak sú šešule napadnuté na začiatku mliečnej zrelosti, dochádza k ich zasychaniu. Z pletív šešúľ mycélium preniká k jednotlivým semenám, ktoré sú scvrknuté, pokryté jemným povlakom mycélia a môžu sa na nich tvoriť aj pyknidy.

Patogén prežíva mycéliom v osemení alebo na nerozložených zvyškoch rastlín niekoľko rokov. Keď infikované osivo vzíde, na klíčnych listoch sa môže objaviť lézia s tvoriacimi sa pyknidami. V daždivom a vlhkom počasí sa môže rýchlo rozšíriť na okolité rastliny, na ktorých vznikajú nové infekcie. Ďalším a podľa mnohých autorov najdôležitejším zdrojom infekcie sú prezimujúce porasty repky a strnisko z minulého roka. Počas vegetácie sa patogén rozširuje aj pyknospórami, tvoriacimi sa v pyknidách na napadnutých listoch a stonkách. Najväčšia produkcia pyknospór bola zistená niekoľko hodín po daždi (2 mm), produkcia askospór pokračovala ešte 3 dni po zrážkach. K prejavu symptómov na jeseň väčšinou dochádza o 14-25 dní po nástupe tvorby askospór.

Škody všeobecne závisia a varírujú v závislosti od regiónu, lokality a ročníka. Choroba napáda všetky časti rastliny a spôsobuje rozrušenie stonky, listovú škvrnitosť a zhoršené prezimovanie porastu. Spolu s fyziologickými a abiotickými faktormi sa významne podieľa aj na vyzimovaní repky, pretože pri nízkych teplotách odumierajú infikované rastliny ako prvé. Niekedy dochádza k významnému napadnutiu aj v neskorších rastových fázach, ale to je viazané najmä na zlé pestovateľské podmienky a na vhodné poveternostné podmienky na lokalitách s vysokým infekčným potenciálom.

Najväčší výskyt fómovej hniloby koreňov, koreňového krčka a stonky je obvykle v regiónoch typických vyššími teplotami v období od kvitnutia do zberu. Straty spôsobené fómovou hnilobou sa vo väčšine oblastí pohybujú v rozmedzí 0-10%, v prípadoch extrémne silného výskytu a na náchylných genotypoch môžu ojedinelo dosiahnuť aj hodnoty 30-50%.

Obr. 3: Tvorba plodníc - apotécií zo sklerócií
foto: autor

Obr. 4: Fómová škvrnitosť na liste
foto: autor

Možnosti ochrany

Dôležitým ochranným opatrením je dodržanie správneho osevného postupu (min. odstup repky 4-5 rokov). Dôležité je dôkladné a hlboké zaoranie rastlinných zvyškov. Z hľadiska termínu sejby nie sú vhodné ani príliš skoré a ani príliš neskoré výsevy, nakoľko môžu viesť k zvýšenej citlivosti nielen na fómovú hnilobu. Veľmi potrebná je aj vyvážená a správne bilancovaná výživa, nakoľko bolo zistené, že jednostranné zvýšené hnojenie dusíkom vedie k zvyšovaniu náchylnosti na choroby, vrátane fómovej hniloby.

Dôležitým preventívnym opatrením je regulácia škodcov resp. ochrana proti škodcom stoniek, najmä proti krytonosovi repkovému a štvorzubému, ktorých poškodenie urýchľuje a zvyšuje napadnutie repky stonkovými infekciami fómovej škvrnitosti.

Chemická ochrana foliárnymi fungicídmi je často potrebná a v praxi aj frekventovane využívaná. Predpoklad pre použitie fungicídov vytvárajú lokality s pravidelným a vyšším výskytom choroby, parcely s častou rotáciou repky alebo kapustovitých rastlín, citlivé alebo stredne citlivé odrody a pod.. Najefektívnejšia je preto komplexná - integrovaná ochrana, ktorá zahŕňa a predpokladá komplexné využitie všetkých metód ochrany, od preventívnej až po chemickú.

Základnou podmienkou účinnosti chemickej ochrany je aplikácia fungicídov v čase, keď sa huba vyskytuje na listoch - vo forme listovej škvrnitosti. Prvá foliárna aplikácia fungicídov všeobecne spadá do obdobia skorých rastových fáz, t.j. v období 2-6 listov. Na Slovensku sa fungicídy proti fómovej hnilobe aplikujú väčšinou na jeseň (menej na jar), najmä na silno ohrozených porastoch (na základe prehliadky porastu), prípadne podľa skúseností s výskytom choroby v minulých rokoch.

Obr. 5: Ohniská fómovej hniloby v poraste
foto: autor

Obr. 6: Neskorá fómová škvrnitosť na stonke
foto: autor

 

Vystavené 12.12.2012

Autor textu: doc. Ing. Kamil Hudec, PhD.