logo SPU Katedra krmovinárstva
Agronomická fakulta SPU v Nitre
Tr. A.Hlinku 2, 949 76 Nitra
tel: 037/6508 230
Helena.Gregorova@uniag.sk

 


Faktory ovplyvňujúce kvalitu trávnikov

V životnom prostredí človeka plnia trávniky dôležité estetické, zdravotno-hygienické, pôdoochranné, vodohospodárske a športovo-rekreačné funkcie. Môžu byť tvorené jedným druhom ako monokultúry, dvomi a viacerými druhmi ako polykultúry, alebo viacerými odrodami jedného druhu. Monokultúry síce poskytujú uniformnú listovú textúru, sfarbenie porastu a rastový rytmus, citlivo však reagujú na rôzne stresy, ktorým sú vystavené a preto sa uplatňujú len výnimočne (napr. na golfových jamkoviskách). V našich podmienkach sa uprednostňujú trávnikové miešanky zložené z vhodných druhov a odrôd tráv, v niektorých trávnikoch i bylín (extenzívne trávniky).

Kvalitu trávnikov určuje jeho floristické zloženie, ktoré je odvodené od podielu druhov a odrôd vo výsevku a modifikované existujúcimi vzťahmi medzi rastlinami (konkurenčnými, alelopatickými), pôsobením pôdnych a klimatických podmienok, stupňom záťaže na trávniku, poškodeniami chorobami alebo škodcami a najmä úrovňou ošetrovania – caespestechniky.

Kvalitu a funkčnosť trávnikov môžu trvale zabezpečiť len trávy s požadovanými morfologicko–biologickými vlastnosťami, ktoré znášajú špecifické podmienky prevádzky trávnika a stanovištných podmienok. Napríklad v nízko kosených športových trávnikoch (golfové jamkoviská) sa môžu uplatniť len druhy znášajúce pravidelné kosenie na výšku pod 10 mm (psinček poplazový plazivý), v zaťažovaných športových a ostatných namáhaných trávnikoch druhy a odrody tolerantné na utláčanie, s vynikajúcou regeneračnou schopnosťou (lipnica lúčna, mätonoh trváci, kostrava trsteníkovitá). Na stabilizáciu svahov sa hodia druhy s rýchlym rastom a dobrou pokryvnosťou počas celého vegetačného obdobia, na strmších svahoch odolné voči drsným xerofytným podmienkam s malou tvorbou nadzemnej hmoty, ale mohutným koreňovým systémom (kostrava červená, kostrava ovčia, stoklas bezosťový, ovsík obyčajný a i.). V krajinných trávnikoch, kde je prioritou ekologická stabilita krajiny a uchovanie druhovej diverzity majú uplatnenie nielen rôzne druhy tráv, ale i dvojklíčnolistové rastliny. Pri okrasných trávnikoch najpôvabnejší trávnik tvoria úzkolisté druhy ako je kostrava červená, kostrava ovčia, psinček obyčajný.

Floristické zloženie trávnikov je v “konštantnom” stave neustálych zmien, ktoré si bežne ani neuvedomujeme. Už pri vzchádzaní a počas počiatočného rastu majú niektoré druhy v miešanke výhodnejšiu pozíciu ako ostatné pre rýchlejší počiatočný vývin a tak sa v novozaložených trávnikoch dostávajú do dominancie (napr. mätonoh trváci). Tieto rýchlo sa vyvíjajúce druhy sú spravidla krátkodobé a po ich ústupe musia byť k dispozícii trávy, ktoré ich miesta postupne plne zapoja. Ak sa v poraste nevyskytujú, trávnik sa zaburiňuje a znižuje sa jeho hodnota. Konkurencia o svetlo, vodu, priestor a živiny medzi rastlinami prebieha i v dospelom trávniku. Je podmieňovaná rozdielnym habitom druhu, rýchlosťou rastu počas vegetačného obdobia, intenzitou odnožovania, rozdielnou odolnosťou voči environmentálnym stresom, chorobám a škodcom. Výbežkaté trávy majú výhodu šírenia sa pomocou nadzemných alebo podzemných výbežkov, pričom konkurenčne silnejšie sú trávy s nadzemnými výbežkami. Rýchle rozširovanie riedkotrsnatej lipnice ročnej medzi výbežkatými druhmi v mnohých trávnikoch je dané jej vysokou produkciou semien.

Okrem konkurenčných vzťahov sú to alelopatické vzťahy medzi susednými rastlinami v poraste, ktoré môžu významne prispieť k zmene zamýšľaného floristického zloženia. Jedná sa o ovplyvňovanie rastlín cestou chemických látok rôznej povahy (steroidy, alkaloidy, kumarín, fenoly a pod.), ktoré sa dostávajú do prostredia uvoľňovaním ako koreňové exudáty, vyplavením z nadzemných orgánov (napr. dažďom), alebo sa uvoľňujú zo zvyškov rastlín, ktoré podliehajú pozvoľnému rozkladu. Z literatúry je známy inhibičný vplyv mätonohu trváceho na semenáče lipnice lúčnej, inhibičný vplyv lipnice ročnej na poľnú vzchádzavosť lipnice lúčnej a psinčeka obyčajného, inhibičný vplyv výluhu z ovsíka obyčajného na rast pýru plazivého a i. Pritom platí, že prítomnosť alelopatického pôsobenia v dlhšom časovom úseku zvyšuje jeho účinok.

Z klimatických podmienok najviac ovplyvňujú floristické zloženie a kvalitu trávnikov zrážky, teploty prostredia a slnečný svit. Ak sú tieto faktory pre daný druh v optime, rastliny sú životaschopné, v poraste sa udržiavajú alebo sa rozširujú. Ak sa ale vplyv uvedených podmienok dostane pod minimálnu požiadavku druhu, rastliny živoria, slabo odnožujú a sú vytláčané druhmi, ktorým dané podmienky vyhovujú.

Pre zdravý rozvoj tráv a pekný vzhľad trávnikov je nezastupiteľná voda. Pre trávniky sa jej dostáva dostatok len v oblastiach s ročným úhrnom atmosferických zrážok 700 mm a viac, čiže v horskej oblasti. V ostatných regiónoch sú trávniky odkázané na doplnkovú závlahu a ak táto absentuje, zhoršuje sa ich vzhľad vädnutím a žltnutím listov, slabým odnožovaním a postupným rozširovaním sa dvojklíčnolistových bylín. Pri dlhšie trvajúcom suchu trávy prechádzajú až do stavu dormancie, ktorá im umožňuje prežiť, ale pri veľmi nízkej estetickej a funkčnej hodnote. Podmienkam deficitu vlahy sú lepšie prispôsobené hustotrsnaté druhy so štetinovitými listami ako je kostrava ovčia a kostrava červená, alebo druhy s hlbším koreňovým systémom ako je kostrava trsteníkovitá, lipnica stlačená a i. Aj prebytok vlahy znižuje estetickú a funkčnú kvalitu trávnikov. Pri sústavnom prevlhčovaní trávnika sa znižuje jeho únosnosť, rozširujú sa machy, koreňový systém tráv sa sústreďuje blízko povrchu pôdy, príliš mäkké listy tráv sú ľahko poškodzované tlakom a keď je zvýšená vlhkosť spojená so slabou cirkuláciou vzduchu v prostredí trávnika, vytvárajú sa veľmi dobré mikroklimatické podmienky pre rozvoj hubových chorôb tráv. Tieto nielenže znižujú estetickú hodnotu trávnika, ale obmedzenou asimilačnou plochou i ďalšie jeho funkcie, v niektorých prípadoch spôsobujú až úplné zničenie trávnika. Za podmienok prebytku vlahy sa v porastoch rozširujú druhy náročné na vlahu, ako je lipnica pospolitá, lipnica ročná, psinček psí a i.

Veľmi nízke teploty v zime poškodzujú druhy citlivé na drsné podmienky (napr. mätonoh trváci) a urýchľujú ich ústup z porastu. Naopak, druhy tolerantné na chlad (napr. lipnica pospolitá) sú obyčajne citlivé na vysoké letné teploty. Preto odolnosť voči nízkym teplotám v zime a vysokým teplotám v lete je jedným z rozhodujúcich kritérií pri výbere druhov a odrôd v konkrétnych podmienkach.

Aktuálny stav trávnikov významne ovplyvňujú pôdne vlastnosti. Trávnikom sa najlepšie darí na stredne ťažkých, piesočnato-hlinitých pôdach, ktorých fyzikálne vlastnosti (pórovitosť, objemová hmotnosť, hydraulická vodivosť a ďalšie) zabezpečujú vhodný vodo–vzdušný režim potrebný pre nerušený priebeh fyziologických procesov v rastlinách. Pôda má mať slabo kyslú reakciu (pH 5,5 – 6,5), dostatočnú zásobu živín a 3 – 5 %-ný obsah humusu.

Jednotlivé druhy trávnikov majú špecifické požiadavky na vlastnosti vegetačného substrátu. Keď sú trávniky vystavené silnej záťaži, žiada sa substrát ľahší, samozrejme s požiadavkou na doplnkovú závlahu. Ak sa so závlahou trávnikov z rôznych dôvodov neuvažuje, vhodnejšie sú menej priepustné substráty, schopné udržať si vlahu i počas suchšieho obdobia.

Zhoršenie floristického zloženia, hustoty a celkového stavu trávnikov vplyvom extrémnych hodnôt pH súvisí s obmedzenou činnosťou pôdnych mikroorganizmov, chemickou sorbciou živín a ich horšou prístupnosťou pre rastliny. Kyslá pôdna reakcia vedie k prerieďovaniu porastu, zvýšenej tvorbe trávnikovej plste, výskytu machu a tým zhoršeniu kvality trávnikov. K druhom tolerantným na tieto podmienky patria kostrava ovčia, kostrava červená, psinček psí a i. Ani zásaditá reakcia nie je vhodná. Vedie k rozširovaniu dvojklíčnolistových bylín, ktoré odlišným rastom, habitom, resp. i sfarbením zhoršujú estetickú hodnotu okrasných trávnikov, resp. herné vlastnosti športových trávnikov.

Značné poškodenie spôsobuje neúmerná záťaž trávnikov chôdzou, mechanizmami alebo športom a to nepriamo cez zmeny pôdnych vlastností. Zvyšuje sa objemová hmotnosť pôdy, klesá celková pórovitosť a objem nekapilárnych pórov, do deficitu sa dostáva kyslík dôležitý pre dýchanie koreňov, zvyšuje sa koncentrácia CO2 a etylénu. Prevaha kapilárnych pórov vedie k zvyšovaniu pôdnej vlhkosti a zvýšená objemová hmotnosť vytvára “bariéru” pre prenikanie koreňov do pôdy. Výsledkom je plytký koreňový systém sústredený v hĺbke 0–50 mm a slabé prekorenenie v hlbších horizontoch. Pri deficite kyslíka v pôdnom vzduchu v dôsledku utuženia dochádza k obmedzenému príjmu vody i pri jej dostatku v pôde, k obmedzenému príjmu živín v poradí K > N > P > Ca > Mg, len príjem Na sa zvyšuje. Zaťažovanie trávnika najmä počas horúcich letných dní spôsobuje znižovanie obsahu rezervných cukrov, dôležitých pre obrastanie po skosení alebo poškodení.

Škodlivý vplyv utláčania je najvyšší na mokrej pôde, na zoslabnutom prerednutom trávniku a na ťažkých pôdach s vysokým obsahom ílovitých častíc. Zistil sa synergický efekt škodlivého utláčania a hnojenia vyššími dávkami dusíka, utláčania a vyššej teploty na koreňový systém tráv. Po utláčaní sa zhoršuje vonkajší vzhľad trávnika – porast redne, rastliny sú slabé, citlivé na environmentálne stresy (sucho, teplo), majú menšiu regeneračnú schopnosť po poškodení. Preto nie je správna snaha niektorých pracovníkov kompenzovať negatívny vplyv utláčania trávnika používaním vysokých dávok dusíka, ani častými a nízkymi závlahovými dávkami – k zlepšeniu kvality trávnika nedôjde. Väčší význam má predchádzanie prílišnému utláčaniu výberom tolerantných druhov a odrôd, úpravou pôdy pomocou zlepšujúcich materiálov, aerifikáciou a pod. Medzi najtolerantnejšie druhy na utláčanie patria lipnica lúčna, kostrava trsteníkovitá a mätonoh trváci.

Úlohou caespestechniky je udržiavanie trávnikov v aktívnom stave tak, aby plnili tie funkcie, pre ktoré boli založené. Z caespestechnických opatrení najviac ovplyvňuje žiadanú uniformitu, estetický dojem a vzhľad trávnikov kosba. Z botanického hľadiska považujeme kosbu za “škodlivú”. Spôsobuje dočasné zastavenie rastu koreňového systému, obmedzuje ukladanie rezervných látok, otvára priestor pre prienik patogénov do organizmu rastliny, dočasne zvyšuje stratu vody z rezných rán a redukuje príjem vody koreňmi. Pre zmiernenie negatívneho vplyvu kosby na trávnik je preto potrebné dodržať zásadu – kosením neodobrať viac ako 1/3 listovej plochy, rešpektovať požiadavku prevládajúcich druhov na optimálnu výšku rezu pri kosení, požiadavku na hladký rovný rez a na frekvenciu kosenia, ktorá podporí rozširovanie žiadúcich druhov v poraste.

Z ďalších caespestechnických opatrení kvalitu trávnikov ovplyvňuje predovšetkým hnojenie dusíkom a závlaha. Podvyživené trávniky sú zoslabnutú, preriednuté, slabo vyfarbené, trávy majú malú konkurenčnú a regeneračnú schopnosť, mení sa floristické zloženie a znižuje sa celková kvalita trávnikov. Aj veľmi vysoké jednorázové dávky dusíka spôsobujú problémy. Znižujú toleranciu tráv na poškodenie utláčaním, na stres chladu a tepla, na odolnosť tráv voči niektorým chorobám, vysoké dávky dusíka sú spájané s tvorbou trávnikovej plsti.

Z naznačeného vyplýva, že na aktuálnom stave trávnikov sa spolupodieľa komplex faktorov, ktorých poznanie je dôležitým predpokladom uplatňovania takých ceaspestechnických opatrení, ktoré trvale zabezpečia estetickú a funkčnú kvalitu trávnikov. V príspevku sme sa nemohli podrobne zaoberať všetkými činiteľmi ovplyvňujúcimi kvalitu trávnikov, mnohé bolo len naznačené. Jedno je však isté, že trávniky ako umelé rastlinné spoločenstvá nemôžu existovať bez vkladu ľudskej činnosti, lebo nemajú vlastné mechanizmy, ktoré by favorizovali konkurenčnú schopnosť tráv voči iným rastlinným druhom. Venujme sa ošetrovaniu trávnikov s vedomím, že vynaložené úsilie sa nám vráti cez zdravé životné prostredie, ktoré v súčasnom pretechnizovanom svete veľmi potrebujeme.

vystavené 30. 1. 2003

Autor textu: doc. Ing. Helena. Gregorová, CSc.