|
V životnom prostredí človeka plnia trávniky
dôležité estetické, zdravotno-hygienické, pôdoochranné, vodohospodárske
a športovo-rekreačné funkcie. Môžu byť tvorené jedným druhom
ako monokultúry, dvomi a viacerými druhmi ako polykultúry,
alebo viacerými odrodami jedného druhu. Monokultúry síce poskytujú
uniformnú listovú textúru, sfarbenie porastu a rastový rytmus,
citlivo však reagujú na rôzne stresy, ktorým sú vystavené a preto
sa uplatňujú len výnimočne (napr. na golfových jamkoviskách). V našich
podmienkach sa uprednostňujú trávnikové miešanky zložené z vhodných
druhov a odrôd tráv, v niektorých trávnikoch i bylín
(extenzívne trávniky).
Kvalitu trávnikov určuje jeho floristické
zloženie, ktoré je odvodené od podielu druhov a odrôd vo výsevku
a modifikované existujúcimi vzťahmi medzi rastlinami (konkurenčnými,
alelopatickými), pôsobením pôdnych a klimatických podmienok,
stupňom záťaže na trávniku, poškodeniami chorobami alebo škodcami
a najmä úrovňou ošetrovania – caespestechniky.
Kvalitu a funkčnosť trávnikov môžu trvale
zabezpečiť len trávy s požadovanými morfologicko–biologickými
vlastnosťami, ktoré znášajú špecifické podmienky prevádzky trávnika
a stanovištných podmienok. Napríklad v nízko kosených
športových trávnikoch (golfové jamkoviská) sa môžu uplatniť len
druhy znášajúce pravidelné kosenie na výšku pod 10 mm (psinček poplazový
plazivý), v zaťažovaných športových a ostatných namáhaných
trávnikoch druhy a odrody tolerantné na utláčanie, s vynikajúcou
regeneračnou schopnosťou (lipnica lúčna, mätonoh trváci, kostrava
trsteníkovitá). Na stabilizáciu svahov sa hodia druhy s rýchlym
rastom a dobrou pokryvnosťou počas celého vegetačného obdobia,
na strmších svahoch odolné voči drsným xerofytným podmienkam s malou
tvorbou nadzemnej hmoty, ale mohutným koreňovým systémom (kostrava
červená, kostrava ovčia, stoklas bezosťový, ovsík obyčajný a i.).
V krajinných trávnikoch, kde je prioritou ekologická stabilita
krajiny a uchovanie druhovej diverzity majú uplatnenie nielen
rôzne druhy tráv, ale i dvojklíčnolistové rastliny. Pri okrasných
trávnikoch najpôvabnejší trávnik tvoria úzkolisté druhy ako je kostrava
červená, kostrava ovčia, psinček obyčajný.
Floristické zloženie trávnikov je v “konštantnom”
stave neustálych zmien, ktoré si bežne ani neuvedomujeme. Už pri
vzchádzaní a počas počiatočného rastu majú niektoré druhy v miešanke
výhodnejšiu pozíciu ako ostatné pre rýchlejší počiatočný vývin a tak
sa v novozaložených trávnikoch dostávajú do dominancie (napr.
mätonoh trváci). Tieto rýchlo sa vyvíjajúce druhy sú spravidla krátkodobé
a po ich ústupe musia byť k dispozícii trávy, ktoré ich
miesta postupne plne zapoja. Ak sa v poraste nevyskytujú, trávnik
sa zaburiňuje a znižuje sa jeho hodnota. Konkurencia o svetlo,
vodu, priestor a živiny medzi rastlinami prebieha i v dospelom
trávniku. Je podmieňovaná rozdielnym habitom druhu, rýchlosťou rastu
počas vegetačného obdobia, intenzitou odnožovania, rozdielnou odolnosťou
voči environmentálnym stresom, chorobám a škodcom. Výbežkaté
trávy majú výhodu šírenia sa pomocou nadzemných alebo podzemných
výbežkov, pričom konkurenčne silnejšie sú trávy s nadzemnými
výbežkami. Rýchle rozširovanie riedkotrsnatej lipnice ročnej medzi
výbežkatými druhmi v mnohých trávnikoch je dané jej vysokou
produkciou semien.
Okrem konkurenčných vzťahov sú to alelopatické
vzťahy medzi susednými rastlinami v poraste, ktoré môžu
významne prispieť k zmene zamýšľaného floristického zloženia.
Jedná sa o ovplyvňovanie rastlín cestou chemických látok rôznej
povahy (steroidy, alkaloidy, kumarín, fenoly a pod.), ktoré
sa dostávajú do prostredia uvoľňovaním ako koreňové exudáty, vyplavením
z nadzemných orgánov (napr. dažďom), alebo sa uvoľňujú zo zvyškov
rastlín, ktoré podliehajú pozvoľnému rozkladu. Z literatúry
je známy inhibičný vplyv mätonohu trváceho na semenáče lipnice lúčnej,
inhibičný vplyv lipnice ročnej na poľnú vzchádzavosť lipnice lúčnej
a psinčeka obyčajného, inhibičný vplyv výluhu z ovsíka
obyčajného na rast pýru plazivého a i. Pritom platí, že prítomnosť
alelopatického pôsobenia v dlhšom časovom úseku zvyšuje jeho
účinok.
Z klimatických podmienok najviac ovplyvňujú
floristické zloženie a kvalitu trávnikov zrážky, teploty prostredia
a slnečný svit. Ak sú tieto faktory pre daný druh v optime,
rastliny sú životaschopné, v poraste sa udržiavajú alebo sa
rozširujú. Ak sa ale vplyv uvedených podmienok dostane pod minimálnu
požiadavku druhu, rastliny živoria, slabo odnožujú a sú vytláčané
druhmi, ktorým dané podmienky vyhovujú.
Pre zdravý rozvoj tráv a pekný vzhľad trávnikov
je nezastupiteľná voda. Pre trávniky sa jej dostáva dostatok
len v oblastiach s ročným úhrnom atmosferických zrážok
700 mm a viac, čiže v horskej oblasti. V ostatných
regiónoch sú trávniky odkázané na doplnkovú závlahu a ak táto
absentuje, zhoršuje sa ich vzhľad vädnutím a žltnutím listov,
slabým odnožovaním a postupným rozširovaním sa dvojklíčnolistových
bylín. Pri dlhšie trvajúcom suchu trávy prechádzajú až do stavu
dormancie, ktorá im umožňuje prežiť, ale pri veľmi nízkej estetickej
a funkčnej hodnote. Podmienkam deficitu vlahy sú lepšie
prispôsobené hustotrsnaté druhy so štetinovitými listami ako je
kostrava ovčia a kostrava červená, alebo druhy s hlbším
koreňovým systémom ako je kostrava trsteníkovitá, lipnica stlačená
a i. Aj prebytok vlahy znižuje estetickú a funkčnú
kvalitu trávnikov. Pri sústavnom prevlhčovaní trávnika sa znižuje
jeho únosnosť, rozširujú sa machy, koreňový systém tráv sa sústreďuje
blízko povrchu pôdy, príliš mäkké listy tráv sú ľahko poškodzované
tlakom a keď je zvýšená vlhkosť spojená so slabou cirkuláciou
vzduchu v prostredí trávnika, vytvárajú sa veľmi dobré mikroklimatické
podmienky pre rozvoj hubových chorôb tráv. Tieto nielenže znižujú
estetickú hodnotu trávnika, ale obmedzenou asimilačnou plochou i ďalšie
jeho funkcie, v niektorých prípadoch spôsobujú až úplné zničenie
trávnika. Za podmienok prebytku vlahy sa v porastoch rozširujú
druhy náročné na vlahu, ako je lipnica pospolitá, lipnica ročná,
psinček psí a i.
Veľmi nízke teploty v zime poškodzujú
druhy citlivé na drsné podmienky (napr. mätonoh trváci) a urýchľujú
ich ústup z porastu. Naopak, druhy tolerantné na chlad (napr.
lipnica pospolitá) sú obyčajne citlivé na vysoké letné teploty.
Preto odolnosť voči nízkym teplotám v zime a vysokým teplotám
v lete je jedným z rozhodujúcich kritérií pri výbere druhov
a odrôd v konkrétnych podmienkach.
Aktuálny stav trávnikov významne ovplyvňujú pôdne
vlastnosti. Trávnikom sa najlepšie darí na stredne ťažkých,
piesočnato-hlinitých pôdach, ktorých fyzikálne vlastnosti (pórovitosť,
objemová hmotnosť, hydraulická vodivosť a ďalšie) zabezpečujú
vhodný vodo–vzdušný režim potrebný pre nerušený priebeh fyziologických
procesov v rastlinách. Pôda má mať slabo kyslú reakciu (pH
5,5 – 6,5), dostatočnú zásobu živín a 3 – 5 %-ný obsah humusu.
Jednotlivé druhy trávnikov majú špecifické požiadavky
na vlastnosti vegetačného substrátu. Keď sú trávniky vystavené silnej
záťaži, žiada sa substrát ľahší, samozrejme s požiadavkou na
doplnkovú závlahu. Ak sa so závlahou trávnikov z rôznych dôvodov
neuvažuje, vhodnejšie sú menej priepustné substráty, schopné udržať
si vlahu i počas suchšieho obdobia.
Zhoršenie floristického zloženia, hustoty a celkového
stavu trávnikov vplyvom extrémnych hodnôt pH súvisí s obmedzenou
činnosťou pôdnych mikroorganizmov, chemickou sorbciou živín a ich
horšou prístupnosťou pre rastliny. Kyslá pôdna reakcia vedie k prerieďovaniu
porastu, zvýšenej tvorbe trávnikovej plste, výskytu machu a tým
zhoršeniu kvality trávnikov. K druhom tolerantným na tieto
podmienky patria kostrava ovčia, kostrava červená, psinček psí a i.
Ani zásaditá reakcia nie je vhodná. Vedie k rozširovaniu dvojklíčnolistových
bylín, ktoré odlišným rastom, habitom, resp. i sfarbením zhoršujú
estetickú hodnotu okrasných trávnikov, resp. herné vlastnosti športových
trávnikov.
Značné poškodenie spôsobuje neúmerná záťaž
trávnikov chôdzou, mechanizmami alebo športom a to nepriamo
cez zmeny pôdnych vlastností. Zvyšuje sa objemová hmotnosť pôdy,
klesá celková pórovitosť a objem nekapilárnych pórov, do deficitu
sa dostáva kyslík dôležitý pre dýchanie koreňov, zvyšuje sa koncentrácia
CO2 a etylénu. Prevaha kapilárnych pórov vedie k zvyšovaniu
pôdnej vlhkosti a zvýšená objemová hmotnosť vytvára “bariéru”
pre prenikanie koreňov do pôdy. Výsledkom je plytký koreňový systém
sústredený v hĺbke 0–50 mm a slabé prekorenenie v hlbších
horizontoch. Pri deficite kyslíka v pôdnom vzduchu v dôsledku
utuženia dochádza k obmedzenému príjmu vody i pri jej
dostatku v pôde, k obmedzenému príjmu živín v poradí K
> N > P > Ca > Mg, len príjem Na sa zvyšuje. Zaťažovanie
trávnika najmä počas horúcich letných dní spôsobuje znižovanie obsahu
rezervných cukrov, dôležitých pre obrastanie po skosení alebo poškodení.
Škodlivý vplyv utláčania je najvyšší na mokrej
pôde, na zoslabnutom prerednutom trávniku a na ťažkých pôdach
s vysokým obsahom ílovitých častíc. Zistil sa synergický efekt
škodlivého utláčania a hnojenia vyššími dávkami dusíka, utláčania
a vyššej teploty na koreňový systém tráv. Po utláčaní sa zhoršuje
vonkajší vzhľad trávnika – porast redne, rastliny sú slabé, citlivé
na environmentálne stresy (sucho, teplo), majú menšiu regeneračnú
schopnosť po poškodení. Preto nie je správna snaha niektorých pracovníkov
kompenzovať negatívny vplyv utláčania trávnika používaním vysokých
dávok dusíka, ani častými a nízkymi závlahovými dávkami – k zlepšeniu
kvality trávnika nedôjde. Väčší význam má predchádzanie prílišnému
utláčaniu výberom tolerantných druhov a odrôd, úpravou pôdy
pomocou zlepšujúcich materiálov, aerifikáciou a pod. Medzi
najtolerantnejšie druhy na utláčanie patria lipnica lúčna, kostrava
trsteníkovitá a mätonoh trváci.
Úlohou caespestechniky je udržiavanie trávnikov
v aktívnom stave tak, aby plnili tie funkcie, pre ktoré boli
založené. Z caespestechnických opatrení najviac ovplyvňuje
žiadanú uniformitu, estetický dojem a vzhľad trávnikov kosba.
Z botanického hľadiska považujeme kosbu za “škodlivú”. Spôsobuje
dočasné zastavenie rastu koreňového systému, obmedzuje ukladanie
rezervných látok, otvára priestor pre prienik patogénov do organizmu
rastliny, dočasne zvyšuje stratu vody z rezných rán a redukuje
príjem vody koreňmi. Pre zmiernenie negatívneho vplyvu kosby na
trávnik je preto potrebné dodržať zásadu – kosením neodobrať viac
ako 1/3 listovej plochy, rešpektovať požiadavku prevládajúcich druhov
na optimálnu výšku rezu pri kosení, požiadavku na hladký rovný rez
a na frekvenciu kosenia, ktorá podporí rozširovanie žiadúcich
druhov v poraste.
Z ďalších caespestechnických opatrení kvalitu
trávnikov ovplyvňuje predovšetkým hnojenie dusíkom a závlaha.
Podvyživené trávniky sú zoslabnutú, preriednuté, slabo vyfarbené,
trávy majú malú konkurenčnú a regeneračnú schopnosť, mení sa floristické
zloženie a znižuje sa celková kvalita trávnikov. Aj veľmi vysoké
jednorázové dávky dusíka spôsobujú problémy. Znižujú toleranciu
tráv na poškodenie utláčaním, na stres chladu a tepla, na odolnosť
tráv voči niektorým chorobám, vysoké dávky dusíka sú spájané s tvorbou
trávnikovej plsti.
Z naznačeného vyplýva, že na aktuálnom stave
trávnikov sa spolupodieľa komplex faktorov, ktorých poznanie je
dôležitým predpokladom uplatňovania takých ceaspestechnických opatrení,
ktoré trvale zabezpečia estetickú a funkčnú kvalitu trávnikov.
V príspevku sme sa nemohli podrobne zaoberať všetkými činiteľmi
ovplyvňujúcimi kvalitu trávnikov, mnohé bolo len naznačené. Jedno
je však isté, že trávniky ako umelé rastlinné spoločenstvá nemôžu
existovať bez vkladu ľudskej činnosti, lebo nemajú vlastné mechanizmy,
ktoré by favorizovali konkurenčnú schopnosť tráv voči iným rastlinným
druhom. Venujme sa ošetrovaniu trávnikov s vedomím, že vynaložené
úsilie sa nám vráti cez zdravé životné prostredie, ktoré v súčasnom
pretechnizovanom svete veľmi potrebujeme.
vystavené 30. 1. 2003
|
