WWW.AGROPORADENSTVO.SK

Zelená strecha

1. Zelená strecha v životnom prostredí človeka

Človek v mestskom prostredí, kde je málo trávnikov, parkov, stromov, kríkov, záhradných kvetov a inej zelene je obklopený stavbami, kde prevažuje asfalt, betón, železo a sklo. Život človeka je odpradávna spätý s prírodou. Pohľad do histórie nám ukazuje, že mačinou pokryté strešné plochy patria v krajinách s horúcimi letami a studenými zimami k prastarým stavbám.

V období asi pred 2000 rokmi pred naším letopočtom bola strešná záhrada prejavom prestížneho postavenia v spoločnosti. Dôkaz o tom je aj druhý zo siedmich divov sveta - visuté záhrady kráľovnej Semiramis v Babylone. V škandinávskych štátoch, Severnej Amerike, Kanade, na Sibíri a Islande majú ochrannú funkciu pred studeným a vlhkým počasím. Škandinávia má 1000-ročnú tradíciu v ozeleňovaní striech, pri 30-40 %-nom sklone strechy s 200 mm hrubým vegetačným substrátom, na mnohých miestach s brezovou kôrou, ktorá okysľovala prostredie. Z klimatického hľadiska sa podobné opatrenia robili aj v južných štátoch Afriky. V Európe sa zo 17. storočia zachovali strešné záhrady najmä v Nemecku, Taliansku a Francúzku. V dvadsiatom storočí sa najznámejším predstaviteľom z pohľadu modernej architektúry stal Le Corbusier. Nebol len propagátorom ozeleňovania striech, strešných terás a záhrad, ale aj realizátorom (vila Savoi, terasový dom v Alžírsku a iné). Často napájal strešnú záhradu na prirodzený terén. Jeden z najväčších príkladov využitia ozelenenia striech v posledných rokoch v Európe je 20 hektárov strešných trávnikov v Štutgarte (strechy automobilovej fabriky Daimler-Chrysler). Ozelenené plochy nachádzame na strechách garáži, rôznych nebytových priestorov, ale aj rodinných domov a terasách. Na Slovensku je dlhoročnou tradíciou v horských regiónoch nechať trávnou mačinou zarásť strechy pivníc v svahoch, ktoré sú podobného floristického zloženia ako susedné trávne porasty s ktorými splývajú. V rokoch 1984-1986 boli založené strešné trávniky na obchodnom dome Prior v Trenčíne a na administratívnej budove podniku Movis v Holíči.

Pri ozeleňovaní striech ide o skĺbenie stavebných prvkov s prírodnými tak, aby sa vzájomne nerušili, ale dopĺňali. Ide o včlenenie prírodných prvkov do životného priestoru človeka, najmä v mestách, jeho oživenie a priblíženie sa k prírode. Strešný koberec zväčšuje plochu zelene v prostredí, strechy s veľkou rozlohou pokryté zeleňou prispievajú k zlepšeniu miestnych, urbanistických, ekologických a bioklimatických podmienok, zároveň chránia strešnú konštrukciu pred účinkami slnečného, najmä UV žiarenia a pred výkyvmi teplôt, ktoré sú značné na nechránenej streche. Zadržiavajú časť zrážok, ktoré by bez úžitku odtiekli do kanalizácie a pomalým vyparovaním sa zvlhčuje ovzdušie v ich okolí. Prispievajú ku kvalite životného prostredia a ovzdušia, cez deň k produkcii kyslíka a jeho kolobehu. Priťahujú prach, nečistoty, emisie a iné splodiny, najmä v intravilánoch priemyselných miest. Zabezpečujú nielen čistejší vzduch, ale aj duševnú regeneráciu človeka. Tlmia tiež hluk zo vzdušnej a pozemnej dopravy.

Na strechách pokrytých vegetáciou sa využíva teplo tlmiace pôsobenie spodnej a vegetačnej vrstvy, ktorá zabraňuje v lete pretepleniu a v zime rýchlemu ochladeniu vnútorných priestorov. Zlepšuje klímu a pohodu v miestnosti pod strechou, zmierňuje prudké výkyvy teplôt medzi dňom a nocou. Teplotné rozdiely sa počas horúcich letných dní znižujú o 50-60 %, čím podstatne prispievajú k regulácii teploty pod nimi sa nachádzajúcich priestorov. Tým sa relatívne stabilizuje teplota a znižuje sa spotreba energie na kúrenie a ochladzovanie. Z tohto vznikajú ekonomické výhody pre teplotne závislé priestory na skladovanie, pobyt, bývanie a garáže. Poskytuje pri energetických úsporách v podobe akumulácie tepla ekonomické výhody, pretože úspora nákladov na údržbu prevyšuje náklady na založenie.

Poskytujú a vytvárajú nový životný priestor pre mikroorganizmy, hmyz, opeľovače, vtáky a drobné živočíchy, sú pre nich prirodzeným biotopom pre život, rozmnožovanie, sú zdrojom potravy a žiadúcim prvkom ekologizácie obytného priestoru. Pestré farebné kvety sú príťažlivé a ponúkajú opeľovačom (včely, čmeliaky, motýle a iný hmyz) dostatok peľu. Zastúpenie lúčnych bylín v ekosystéme strechy spestruje prostredie, ktoré je živšie a farebnejšie.

Pri zakladaní strešnej zelene musia byť splnené potrebné konštrukčné a statické parametre, dobré tesnenie, zateplenie a odvodnenie. Pri dodatočnom pretváraní normálnych striech na zelenú plochu musí vyhovovať konštrukcia, nosnosť (zaťaženie) a vhodná hrúbka vegetačného substrátu, ktoré schvaľuje architekt a statik. Nasleduje technologický návrh na celkovú úpravu a riešenie podľa intenzity využívania plochy, výberu optimálneho substrátu pre zdravý rast rastlín a výber vhodných druhov rastlín pre dané stanovište. Vegetáciu na zazelenenie strechy môžeme založiť sejbou, vysadením, mačinovaním pomocou predpestovaných trávnikov, roztrúsením časti výhonkov sukulentov alebo kombinovane. Môžu sa zakladať aj hydroosevom, pri ktorom sa pod tlakom nastrekuje pomocou ovládacej rukoväte na vegetačný substrát zmes osiva, vody, organickej, príp. mulčovacej hmoty, hnojiva, protieróznych prísad, 100%-ného biologického lepidla, aby sa zmes lepšie prichytila k podkladu. Je to strojový spôsob ozeleňovania pri ktorom sa zmes môže aplikovať napr. aj na streche niekoľkoposchodového domu pomocou dlhých hadíc natiahnutých z cisterny na aute.

Ozeleňovanie striech je technicky reálne nielen na rovných strechách, po ktorých je možné chodiť, ale aj šikmých strechách až do 40° sklonu. Na strechách so sklonom viac ako 8° je potrebné z hľadiska protieróznej ochrany dosiahnuť veľmi hustý vegetačný kryt. Na dome vo svahu môže strecha kopírovať svah s podobným zložením vegetácie. Môžu byť intenzívne s hrúbkou vegetačného substrátu 300-1000 mm (vysoká nosnosť 300-2000 kg.m^-2), kde môžu na rovných strechách zasadiť aj nízke kríky a dreviny alebo extenzívne (60-300 kg.m^-2) s hrúbkou substrátu 70-100 mm alebo od 200 do 300 mm. Vegetačný substrát v ktorom sú korene rastlín je zložený z minerálnych látok ako sú láva, tufy, škvara, piesok zmiešané s pôdou, štrková pôda, drobný štrk, príp. kamienky, tehlová drť, rašelina, keramzit a iné. Stále viac sa vo svete používajú už dopredu vyrobené vegetačné platne (rohože) zo špeciálnych penových materiálov, s pridaním rašeliny a ílu namiesto substrátovej vrstvy. Na strmších strechách sú potrebné špeciálne opatrenia na udržanie platní, rohoží a substrátu. Skladba vegetačnej strechy pozostáva z izolácie stavebnej konštrukcie, ochrannej vrstvy, drenážnej vrstvy, filtračnej a hydroakumulačnej vrstvy. Pri voľbe rastlín do vegetačného substrátu je potrebné prihliadať na kvalitu vegetačného substrátu, hospodárenie s vodou a vzduchom v substráte, na schopnosť zadržiavať a vyžarovať teplo, na svetelné účinky, atď. Riziko stanovišťa je tým vyššie čím je vrstva substrátu menšia.

Pre intenzívnu strešnú zeleň je výhodnejšia miešanka zložená z trávnikových odrôd tráv. Do okrasného strešného trávnika zaraďujeme psinček obyčajný a kostravu červenú a do mechanicky zaťažovaného (časté šliapanie) mätonoh trváci, kostravu červenú a lipnicu lúčnu.

Najčastejšie sa vo svete využíva extenzívne ozeleňovanie striech. Na tento spôsob zakladania stačí aj tenká vrstva vegetačného substrátu 50-60 mm v ktorom dokážu rásť rastliny v extenzívnych podmienkach (nízka zásoba živín, málo vody, sucho, mráz). Uplatňujú sa druhy s vysokou konkurenciou, ktoré sú schopné samorozmnožovania a regenerácie poškodených porastov pomocou samovýsevu, so schopnosťou vytvárania kompaktných porastov, s dobrou odolnosťou pri poškodení. Na exenzívne ozeleňovanie striech používame nízke, nenáročné rastliny, odolné voči suchu a extrémnym podmienkam (mráz, vietor), schopné regenerácie pomocou semien a vegetatívne pomocou výbežkov. Predovšetkým ide o suchomilné kvitnúce byliny, najmä sukulenty a menším podielom tráv, pretože väčšina tráv nespĺňa svoje poslanie kvôli samovznieteniu na prudkom slnku pri nahromadení suchej stariny. Väčšinou sú to druhy stepného charakteru, pochádzajúcich zo suchých stanovíšť, chudobných na živiny, ktoré sú veľmi dobre prispôsobené suchu. Môžeme zaradiť tiež machy na vyplnenie medzier. Na ozeleňovanie striech odporúčame nasledovné druhy, ktoré získame zberom divorastúcich rastlín, vyskytujúcich sa u nás:

Jedno- až dvojročné kvitnúce byliny:
Bocianik rozpukovitý (Erodium cicutarium)
Čermeľ roľný (Melampyrum arvense)
Divozel čierny (Verbascum nigrum)
Fialka roľná (Viola arvensis)
Hadinec obyčajný (Echium vulgare)
Hrdobarka strapcovitá (Teucrium botrys)
Jarmilka jarná (Erophila verna)
Kozobrada kyjačikovitá (Tragopogon dubius)
Krasovlas obyčajný (Carlina vulgaris)
Ľan žltý (Linum flavum)
Oman hnidákový (Inula conyzae)
Piesočnica dúškolistá (Arenaria serpyllifolia)
Tarica kališnatá (Alyssum alyssoides)
Veronika jarná (Veronica verna)

Viacročné kvitnúce byliny:
Astra kopcová (Aster amellus)
Čiernohlávok veľkokvetý (Prunella grandiflora)
Dúška materina (Thymus serpyllum)
Iskerník hľuznatý (Ranunculus bulbosus)
Jastrabník chlpatý (Hieracium pilosum)
Klinček kartuziánsky (Dianthus carthusianorum)
Klinček slzičkový (Dianthus deltoides)
Krasovlas bezbyľový (Carlina acaulis)
Lipkavec syridlový (Galium verum)
Lomikameň zrnitý (Saxifraga granulata)
Ľubovník bodkovaný (Hypericum perforatum)
Mliečnik chvojkový Tithymalus cyparissias)
Nátržník piesočný (Potentilla arenaria)
Nátržník skalný (Potentilla rupestris)
Nátržník strieborný (Potentilla argentea)
Pakost krvavý (Geranium sanguineum)
Poniklec slovenský (Pulsatilla slavica)
Rebríček obyčajný (Achillea millefolium)
Rozchodník biely (Sedum album)
Rozchodník prudký (Sedum acre)
Rozchodník skalný (Sedum reflexum)
Rožec nízky (Cerastium pumilum)
Ruman farbiarsky (Genista tinctoria)
Skalničník výhonkatý (Jovibarba sobolifera)
Skorocel prostredný (Plantago media)
Šalvia lúčna (Salvia pratensis)
Zlatobyľ obyčajná (Solidago virgaurea)
Zvonček broskyňolistý (Campanula persicifolia)
Zvonček okrúhlolistý (Campanula rotundifolia)

 
Viacročné kvitnúce byliny (leguminózy):
Bôľhoj lekársky (Anthylis vulneraria)
Ľadenec rožkatý (Lotus corniculatus)
 
Viacročné trávy a ostrice:
Kavyľ Ivanov (Stipa Joanis)
Kostrava červená (Festuca rubra)
Kostrava ovčia (Festuca ovina)
Kostrava tvrdá (Festuca palens)
Kostrava valeská (Festuca valesiaca)
Kostrava žliabkatá (Festuca rupicola)
Lipnica cibuľkatá (Poa bulbosa)
Lipnica stlačená (Poa compressa)
Lipnica lúčna (Poa pratensis)
Mätonoh trváci (Lolium perenne)
Mednička brvitá (Melica ciliata)
Mednička ovisnutá (Melica nutans)
Prstnatec obyčajný (Cynodon dactylon)
Psinček obyčajný (Agrostis vulgaris)
Stoklas rovný (Bromus erectus)
Stoklas strechový (Bromus tectorum)
Traslica prostredná (Briza media)
Chlpaňa poľná (Luzula campestris)
Ostrica biela (Carex alba)
Ostrica horská (Carex montana)
Ostrica sivá (Carex flacca)

 
Machy:
Bankovec obyčajný (Brachythecium rutabulum)
Drobivka vankúšikovitá (Grimmia pulvinata)
Niťovka obyčajná (Pseudoleskeella catenulata)
Poplaz skrútený (Homomallium icurvatum)
Prútnik chlpovitý (Bryum capillare)
Prútnik striebristý (Bryum argentum)
Rakyt cyprusovitý (Hypnum cupressiforme)
Rohozub purpurový (Ceratodon purpureus)
Skrútenec obyčajný (Tortula muralis)
Šišiak skrútený (Encalypta streptocarpa)
Trávnatec obyčajný (Entodon orthocarpus)
Závitovka skrútená (Tortella tortuosa)

2. Keď kraľuje vegetácia

Architektonické začlenenie trávnikov a zelene na strechách vzhľadom na bezpečnosť a dokonalú izoláciu musia byť už zahrnuté do plánu výstavby budov. Pri návrhu projektu a voľbe technického riešenia zelenej strechy je potrebné brať do úvahy sklon, typ a únosnosť strešnej konštrukcie. Najmä po výdatných dažďoch musí byť zabezpečený rýchly odtok prebytočnej zrážkovej vody tak, aby nepresakovala do nižších poschodí. Odporúča sa, aby na rovných strechách s dobrým prístupom a možným pobytom, bolo dookola primerane vysoké zábradlie (bočné murivo by nemalo prevyšovať 0,60 m úroveň strechy). Počítame s hmotnosťou všetkých materiálov v stave plného nasýtenia vodou, čo je maximálne možná hmotnosť, ale aj s predpokladanou hmotnosťou plne zapojených rastlín. Pri výpočte zaťaženia strechy je potrebné počítať s priemerným počtom a hmotnosťou osôb, ktoré budú trávnik alebo záhradu na streche užívať.

Pred zakladaním strešnej zelene berieme do úvahy niekoľko dôležitých aspektov:

1. nosnosť strešnej konštrukcie
2. zabránenie presakovaniu vody a prerastaniu koreňov cez strešnú konštrukciu
3. intenzita využívania strešnej zelene (typ vegetačného krytu)
1. Nosnosť strešnej konštrukcie

Ide o hodnotu vypočítanú z konštrukčných strešných rozmerov, t.j. statiky strechy. Údaje o statike hovoria o tom, či je možné zaťažiť strešnú konštrukciu tak, aby sa strecha nezdeformovala alebo nezrútila. Únosnosť striech delíme do dvoch kategórií, ktoré určujú typ strešnej zelene.

Kategórie únosnosti:
I. Ú = 60-300 kg.m^-2 (extenzívna strešná zeleň) s hrúbkou substrátu 20-250, zriedka do 300 mm (nízka nosnosť)

II. Ú = 300-2000 kg.m^-2 (intenzívne strešné trávniky) s hrúbkou vegetačného substrátu 300-1000 mm (vysoká nosnosť)

2. Zabránenie presakovaniu vody

Presakovaniu vody zabránime položením hydroizolačnej fólie na konštrukciu strechy. Fóliu ešte môžeme prekryť prídavnou tepelno-izolačnou krycou vrstvou. Na zachytenie a odvádzanie prebytočnej vody slúži drenážna vrstva. Aby voda mala možnosť odtekať do strešnej konštrukcie sú zabudované prepadové odtoky s filtračnými sitami na zachytávanie odplavenej pôdy. Hydroizolačná fólia je nenarušiteľná koreňovým systémom rastlín, avšak sa môže poškodiť pri manipulácii.

3. Intenzita využívania strešnej zelene (typ vegetačného krytu)

K intenzívnym strešným trávnikom zložených prevažne z tráv patria všetky plochy na rovných strechách, ktoré sa intenzívne využívajú (hnojenie, kosenie, zavlažovanie a iné spôsoby ošetrovania) s hrúbkou vegetačného substrátu od 300 do 1000 mm. Využívajú sa na pobyt a oddych. Môžu byť riešené ako okrasné záhrady - záhradné terasy s chodníkmi a doplnené záhradným nábytkom (lavice, stoly a iné). Ak je dostatočná hrúbka vegetačného substrátu môžu byť začlenené aj kríky a stromy, ktorých kmene upevníme ku kolíkom pevne uchytených v betónových dlaždiciach umiestnených na filtračnej vrstve. Do úvahy prichádzajú aj produkčné záhrady na pestovanie zeleniny. Záhradou na streche zväčšujeme nielen obytný ale aj životný priestor.

V extenzívnej strešnej zeleni je tráv menej, prevažujú sukulenty (skalničky), najmä rozchodníky a trvalky, ktoré bez poškodenia prekonávajú obdobie sucha a po dažďoch ľahko regenerujú. Udržujú sa samovýsevom (vysemeňovaním) alebo vegetatívne (koreňmi, koreňovými výbežkami, poplazmi, atď.) a na ich udržiavanie nie je potrebný zásah človeka (bez hnojenia, kosenia a zavlažovania). Trvalý a zapojený porast je zásobovaný vodou a živinami prirodzenými procesmi. Extenzívna zeleň môže rásť na tenkej vrstve vegetačného substrátu (20 - 60 mm), na stredne hrubej vrstve substrátu (60 - 150 mm), príp. na hrubej vrstve vegetačného substrátu (150 - 250 mm, max. 300 mm).

Zakladanie strešnej zelene z hľadiska intenzity jej využívania závisí od:

• druhu strešnej konštrukcie (rovná, šikmá, masívna, drevená teplá, studená, príp. bitúmenová strecha), nosnosti strechy, rozdelenie záťaže, odvodňovania, atď.)
• hrúbky vegetačnej vrstvy, ktorá je potrebná pre zakorenenie vegetácie (intenzívna a extenzívna strešná zeleň).

Očakávané záťaže strešnej zelene sú závislé od použitých materiálov, predovšetkým od hrúbky a schopnosti substrátu nasávať vodu alebo od druhu drenážnej a vegetačnej vrstvy. Nasledovné spôsoby zakladania profilu vrstiev vegetačného substrátu sa rozdeľujú na:

• substrátový (sypké substráty a pôdy)
• substrátovo-platňový
• substrátovo-rohožový
• rohožový

Tab. 1 Hrúbka vrstiev rôznych materiálov vegetačného substrátu a ich zaťaženie

Tab. 2 Zaťaženie strechy v profile materiálom plne nasýteným vodou

Strešná zeleň (zelený vegetačný kryt) sa zakoreňuje v substrátovej vrstve hrubej minimálne 20-150 mm. Okrasný a využívaný strešný trávnik potrebuje 150 - 200 mm hrubú vrstvu. Na južne orientovaných strechách, pri chýbajúcom zavlažovaní, potrebné udržiavanie vody umožňujú vrstvy hrubé až 250 - 300 mm. Pretože niektoré materiály majú vysokú hmotnosť, napr. 1 m³ váži približne 2 tony, je potrebné uvažovať s ľahšími materiálmi. Vhodným je keramzit, ktorý zaťažuje 1 m³ strechy len 400 kilogramami. Každý spôsob zakladania substrátu potrebuje drenážnu vrstvu zo štrku alebo ľahkého stavebného materiálu. Extenzívne ozelenenie, ktoré je udržateľné bez starostlivosti je možné na rovných a šikmých strechách s tenkou vrstvou substrátu 20 - 60 mm. Zakladanie strešnej zelene na spôsob horských lúk, ktoré splývajú s okolitým terénom a sú pokračovaním lúčneho porastu (dom so strechou v svahu) má substrátovú vrstvu najmenej 30 mm. V medzerovitom poraste sa udržujú machy a suchomilné byliny, napr. rozchodníky. V Nemecku je populárne zakladať extenzívnu strešnú zeleň len z rozchodníkov (rozchodník biely, prudký, skalný a iné). Sucho je pre tieto plochy výhodnejšie ako vlhko a dlhotrvajúce dažďové obdobie. Len na slnečných strechách, ktoré nie sú v dažďovom tieni, sa dá očakávať stále pokrytie rastlinami. Preto je možná extenzívna zeleň aj na strechách so štrkovou vegetačnou vrstvou.

Konštrukcia strechy s drenážnymi, filtračnými a tesniacimi vrstvami a vegetačným substrátom s rastlinami musia byť prepojené tak, aby v kombinácii tvorili optimálne fungujúci systém. Súvrstvie so strešnou zeleňou je tvorené vrstvami:

Konštrukcia strechy závisí od prírodných a klimatických podmienok, preto sa rozdeľuje na teplú a studenú strechu. Pri teplej streche môže vrstva udržujúca potrebné teplo ležať pod alebo nad potrebnou spevňujúcou vrstvou, ktorá neprepúšťa vodu. Studená strecha môže byť aj bez tejto vrstvy. Konce strechy musia byť utesnené s ukončenou izoláciou, príp. oplechované.

Deliaca izolačná vrstva stavebného rúna je pokrytá izolačným poterom (náterová látka, tmel), povlakom (nekovovým - asfaltová lepenka, jutová, kovovým - olovené, hliníkové, medené), obkladom (doskovým a iným), zálievkou robenou za tepla alebo PVC fóliou, čiže materiálmi, ktoré sú odolné voči agresívnym vplyvom vody, vyššiemu tlaku, premenlivému zaťaženiu a prerastaniu koreňov rastlín.

Tepelná vrstva je teplo udržujúca vrstva. Vhodné sú polystyrénové dosky hrubé 50 mm, odolné voči vetru a napúčaniu vodou. Môžu byť pokryté vrstvou štrku alebo iného materiálu.

Tesniaca vrstva zabraňuje prerastaniu a prenikaniu koreňov. Môže sa použiť namiesto tepelnej vrstvy ako ochranná vrstva, ktorá chráni deliacu izolačnú vrstvu pred mechanickým poškodením drenážnou vrstvou. Môže sa použiť ako samostatný celok, napr. netkaná textília Beva, Petex, Tatratex, Typar a iné. V niektorých materiáloch používaných v zahraničí je ochranná vrstva zakomponovaná do izolačnej alebo hydroizolačnej vrstvy, príp. sa na konštrukciu strechy položia dosky Roofmate SF, Floormate 500 a iné.

Hydroizolačná fólia slúži na zabránenie prenikaniu vody, môže byť spevnená izolačnou tkaninou (propylénová syntetická geotextília). Sortiment hydroizolačných fólií je široký (HIF 804, HIF 805, Izopol 621, Ekoplast 806, a iné). Na povrch strešnej konštrukcie ukladáme testovanú hydroizolačnú fóliu, ktorá zamedzí akémukoľvek prieniku zrážkovej vody alebo agresívnych koreňov rastlín. Pri manipulácii je potrebné dbať na to, aby sa nenarušila alebo neprerezala, pretože potom prestane plniť svoj účel.

Drenážna vrstva (od 50 do100 mm) zadržiava vodu zo zrážok a závlahovú vodu v póroch a prebytočnú vodu odvádza do prepadových odtokov. Niektoré systémy umožňujú zadržiavanie zrážkovej vody odkiaľ vzlína a je k dispozícii rastlinám v období bez zrážok. Je tvorená štrkopieskami a štrkom, ktoré patria k najťažším materiálom, preto sa v súčasnosti nahrádzajú ľahšími stavebnými materiálmi, napr. lávovými tufmi, granulovaným páleným ílom, drvenou lávou alebo tehlou, drenážnymi platňami a inými materiálmi. Vhodným materiálom je keramzit, ktorý sa vyrába žíhaním oválnych alebo okrúhlych hrudiek hliny teplotou 1100 až 1400 °C. Je dvaapolnásobne ľahší ako štrk a má 40 až 65%-nú pórovitosť. Na plošnú drenáž sa odporúča niekoľko milimetrová vrstva keramzitu, ktorá sa fixuje drenážnymi trubkami na podporu rýchlejšieho odtoku vody. Špecifická hmotnosť keranzitu je 33 kg.m^-2. Môžu sa použiť aj ľahšie synteticky vyrábané dvojzložkové prefabrikáty, napr. s dvoma filtračnými vrstvami (Bidren), s dvoma funkčnými vrstvami - filtračnou a drenážnou (Tatraden) alebo drenážne materiály Floradrian, Floratec a Floratherm so systémom prepojených kanálikov, drenážne rohože, príp. tradičný materiál Styropor (penová hmota) a iné.

Filtračná vrstva tvorí rozhranie medzi drenážnou vrstvou a vegetačným substrátom. Zabraňuje priepustnosti jemných častí pôdy do drenážnej vrstvy, ktorú by mohli zanášať (upchávať). Plní funkciu prírodného filtra. Základným materiálom je riečny piesok (1 - 4 mm) aplikovaný v hrúbke 30 - 50 mm. Ako filtračnú vrstvu možno použiť veľmi ľahké organické penové materiály, sklenú vatu, sklotextilnú vložku, vláknitú rašelinu a medzi novšie materiály zaraďujeme synteticke geotextílie z propylénu alebo polypropylénu (Tatratex, Netex, Izochran, Texizon, Typar SF 40 a iné), príp. rohože z minerálnej plsti alebo iných materiálov.

Vegetačný substrát umocňuje celkový efekt vegetačných striech a vytvára potrebný základ pre zakorenenie a rast rastlín. Je to vrstva, ktorá má hrúbku v rozmedzí 20-60-120-250-300-1000 mm a závisí od nosnosti strešnej konštrukcie, stanovišťa a typu strešnej zelene. Substrát musí vyhovovať nasledovným požiadavkám:

• nízka hmotnosť
• vysoká vodná kapacita
• schopnosť absorpcie živín
• dobré prevzdušňovanie
• bezburinový stav
• dobré prepojenie
• malý podiel humusu

Vegetačný substrát pre intenzívne využívanie sa svojím zložením približuje charakteru prirodzených vrstiev úrodnej pôdy s dostatkom živín. Pozostáva z humusového horizontu černozeme na spraši (30%), drveného zeolitu (30%), slatinnej rašeliny (30%) a agroperlitu (10%). Kombináciou komponentov je možné pripraviť rôzne substráty a ich výber závisí od požiadaviek na obsah živín.

Pre extenzívne využívanie vyhovuje vrstva od 20 do 250 mm. Vegetačný substrát má byť chudobný na živiny a minerálne látky. V tenkej vrstve substrátu 20 - 100 mm na extenzívne ozelenie by mali prevládať minerálne látky, napr. láva, škvara, piesky zmiešané s pôdou, kompost, rašelina, štrková pôda, drobný štrk, príp. kamienky, tehlová drť, keramzit a iné. Vhodnými kombináciami sú napr. 60% keramzitu (4 - 8 mm) + 25% keramzitu (1 - 4 mm) + 10% vernikompostu + 5% vápenatého bentonitu alebo 50% ílovitého granulátu (4 - 8 mm) + 35% drveného ílovitého granulátu (1 - 4 mm) + 10% piesočnatej záhradnej pôdy + 5% rašeliny, príp. 40% ílovito-rašelinového substrátu + 60% vyvetranej škvary.

Stále viac sú používané už dopredu vyrobené vegetačné platne zo špeciálnych penových materiálov s pridaním rašeliny a ílu namiesto substrátovej vrstvy. Zakladanie strešnej zelene prebieha tradičným spôsobom sejbou, vysadením, mačinovaním pomocou predpestovaných trávnikov, roztrúsením časti výhonkov, príp. hydroosevom (nástrekom zmesi osiva, hnojiva, organickej hmoty a protieróznych prísad pod tlakom na vegetačný substrát), nalepovaním tenkých osivových rohoží alebo substrátových vrstiev 20 - 30 mm. Výhodné je pokrytie 10-20 mm ochrannou vrstvou štrku alebo ílu, v ktorej íl je odolný voči veternej a vodnej erózii. Povrch môže byť pokrytý aj mulčovacím materiálom. Technologicky je možné vegetačný substrát inštalovať celoplošne alebo v kazetovom či segmentovom usporiadaní, príp. ich vzájomne kombinovať. Proti zosuvu vegetačného substrátu na strechách so sklonom väčším ako 10° sa na konštrukciu strechy ukladajú kovové alebo umelohmotné rošty.

Rastlinný kryt na vegetačnom substráte je zložený z tráv, leguminóz a ostatných bylín, príp. machov. Výber rastlín závisí od typu vegetačného krytu a intenzity využívania. Pre intenzívnu zeleň sa uvažuje o náročnejších druhoch rastlín, pre extenzívnu zeleň o suchomilných a samoregulačných druhoch rastlín. Všetky druhy vegetácie na zelených strechách vytvárajú pre majiteľov oázu oddychu a pohody. Zelené strechy sú prvkom modernej architektúry, preto môžu byť inšpiráciou pre projektantov a architektov na Slovensku.

Vystavené 26. 3. 2003