logo SPU
Slovenská poľnohospodárska univerzita v Nitre
Agronomická fakulta

Katedra krmovinárstva

Tr. A.Hlinku 2, 949 76 Nitra
tel: 037/6508 230
 
 


Lúčne byliny v trávnikoch

Pod názvom trávnik si okamžite predstavíme precízny anglický trávnik, ako bezchybnú, rovnomerne pokrytú, sviežo zelenú plochu, na ktorej husto pri sebe rastú trávnikové druhy tráv, ktoré sa pravidelne kosia na nízku a rovnakú výšku. Takýto trávnik zložený len z malého počtu druhov a odrôd tráv, ktoré boli na tento účel špeciálne vyšľachtené je potrebné každý deň polievať a každý druhý deň kosiť.

Pestovania trávnikov na Slovensku nie je tak rozvinuté ako vo vyspelých trávnikárskych krajinách. Dlhodobú tradíciu má napr. Anglicko. Sú tu vhodnejšie klimatické podmienky, typické pre pobrežné oblasti s dostatkom zrážok, vyššou relatívnou vzdušnou vlhkosťou a miernejšími zimami a letami. Pretože v našich vnútrokontinentálnych podmienkach bývajú drsnejšie zimy a suchšie letá vyskytujú sa problémy s pestovaním niektorých druhov tráv. Mätonoh trváci, ktorý je dominantným druhom v anglických trávnikoch, trpí u nás plesňou snežnou, najmä po drsných zimách a vysokej snehovej pokrývke. Osivo tráv do trávnikových miešaniek dovezené z oblastí, v ktorej sú jednotlivé odrody šľachtené pre inú klímu, nie sú vhodné do našich podmienok, pretože majú krátku trvácnosť v poraste. Mali by byť získané z domácich zdrojov, príp. zo susedných krajín alebo podobných oblastí. Trávniky v jarnom období sú silne preriedené a preto sa musia prisievať, aby hustá mačina bola prevenciou proti zaburinenosti. V našich podmienkach sa viac darí lipnici lúčnej, ktorá spevňuje trávnik pomocou dlhých podzemných výbežkov. Z tráv sa do trávnikov podľa účelu pestovania ešte zaraďuje kostrava červená, kostrava ovčia, psinček obyčajný, psinček poplazový, lipnica hájna a iné. Dôležitú úlohu v extenzívnych trávnikoch môžu zohrávať aj lúčne byliny.

Ani v Anglicku sa nevyskytujú všade typické trávniky zložené len z tráv. Keď sa poprechádzame Hyde parkom v Londýne alebo parkom pri zámku Windsor neďaleko Londýna nadobudneme trochu iný názor. Okrem tradičných trávnikových druhov tu nachádzame v malom podiele aj kvitnúce lúčne byliny, ktoré sú typické vo vnútrozemí Európy a u nás, napr. púpavu lekársku, sedmokrásku obyčajnú, nátržník husí, ale aj ďatelinu plazivú a iné druhy. Typické sviežo zelené trávniky zložené len z tráv sú pri reprezentačných a historických budovách, kde sa lepšie vynímajú a svojou jemnou a jednoduchou líniou dodávajú prostrediu dôstojný ráz. Podobne aj na športových ihriskách (futbalové, golfové, tenisové a iné) tvoria jednoduché, ucelené, sviežozelené a jednofarebné plochy.

Okrem estetického hľadiska plnia zdravotno-hygienickú funkciu, poskytujú cez deň dostatok kyslíka a zúčastňujú sa na kolobehu kyslíka v ekosystéme, udržiavajú vyššiu vzdušnú vlhkosť prostredia, teplotný režim - trávnik najmenej otepľuje prostredie v porovnaní s inými materiálmi, ako napr. asfalt, betón, tehla a dlažba. Sú bariérou proti hluku a znižujú hlučnosť, zachytávajú prach a znižujú prašnosť, likvidujú nečistoty z ovzdušia a plynné exhaláty. Ďalej majú bio-homeostatickú, vodoochrannú (biofiltračnú a retenčnú) a pôdoochrannú (zabraňujú vodnej a veternej erózii), rekreačnú a športovú, kultúrnu a iné funkcie. Ich vegetačná doba v porovnaní napr. s listnatými stromami je dlhšia, dokážu asimilovať už pri 0-1°C, keď ešte stromy nemajú listy. Okrem trávnikov na športové účely môžu tvoriť jemné kobercové trávniky, ktoré geometricky ohraničujú malé plochy v predzáhradkách, na rovných terasách obytných priestorov, pri historických záhradách, ktoré zapadajú do prostredia a pod. Len udržiavaný trávnik znesie stále zaťažovanie bez toho, aby sa mačina preriedila. Záhradné trávniky a trávniky okolo obývaných priestorov domov a chát sú stredne zaťažované zelené plochy na bežné využívanie (na slnku alebo v tieni).

Vzhľad extenzívneho trávnika a trávneho porastu, ktorý je podľa spôsobu využívania lúčneho alebo pasienkového charakteru je podobný a spolu tvoria trávny biom. Lúky a pasienky sú pestré trávobylinné spoločenstvá rastlín, kde je zastúpených 50-70% tráv, 20-30% leguminóz (ďatelinovín) a zvyšok tvoria kvitnúce byliny. Majú produkčný charakter, pretože sa z nich získava nadzemná biomasa na kŕmenie zvierat. Rastlinné druhy, ktoré dodávame do miešaniek v trávnikoch sú prešľachtené druhy, ktoré majú pôvod v trvalých trávnych porastoch. Z nich sa vybrali vhodné druhy nižšieho vzrastu a vyšľachtili trávnikové odrody. Trávniky sú na rozdiel od lúk a pasienkov technického charakteru, pretože nadzemná biomasa neslúži na dosahovanie produkcie. Rozdeľujeme ich podľa spôsobu využívania na intenzívne a extenzívne trávniky.

Častým nízkym kosením a hnojením môžeme z lúky vytvoriť trávnik a naopak obmedzeným kosením a hnojením vytvoríme z trávnika lúku. Rozdiel vo floristickom zložení závisí od ošetrovania, kosieb a hnojenia. Rozhodujúce sú rozdielne vlastnosti floristických skupín tráv a bylín. Trávy vyžadujú pravidelné kosenie. Keď sa často nízko kosia vytvárajú nové bočné odnože a hustý koberec tráv. Byliny sa častým kosením oslabujú a potláčajú. Okrem toho sú niektoré lúčne byliny vyžadujú relatívne chudobnú, živinovo málo zásobenú pôdu.

Tak ako v trávnom poraste je potrebné v trávnikárstve rozlišovať druhy hodnotné a burinové, ktoré spôsobujú zaburinenosť trávnika. Byliny ako burinové druhy sú väčšinou tie, ktoré majú silnú konkurenčnú schopnosť a potláčajú kultúrne trávnikové druhy. K typickým burinám môžeme zaradiť pichliač roľný, pŕhľavu dvojdomú, štiavec tupolistý a lopúch plstnatý (väčší), skorocel väčší, ale aj sedmokráska obyčajná, prvosienka jarná, nátržník husí, príp. s plazivými nadzemnými výbežkami iskerník plazivý a iné. V intenzívnych trávnikoch so zastúpením tráv, ktoré často kosíme, medzi buriny zaraďujeme aj púpavu lekársku, rebríček obyčajný, ďatelinu plazivú, ktoré v porastoch mechanicky alebo chemicky odstraňujeme.

Okrem typických intenzívnych trávnikov môžeme v blízkosti rodinných domov pestovať aj extenzívne trávniky, ktoré si priam vyžadujú kvitnúce byliny vyznačujúce sa vysokou rôznorodosťou. Môžu to byť ďatelinové trávniky, kde v miešanke prevažuje ďatelina plazivá. V suchých obdobiach bez závlahy zohrávajú dôležitú úlohu. Trávy vysýchajú a ďatelina, pretože čerpá vodu z hlbších vrstiev pôdy, udržiava porast sviežozelený. Pritom takýto extenzívny trávnik nemusíme hnojiť, pretože ďatelina prijíma dusík zo vzduchu pomocou hrčkotvorných baktérií. Na absolútne slnečných suchých polohách, na chudobných až kamenistých pôdach môžu fungovať korenisto voňavé tymianové trávniky, kde základ tvorí dúška tymianová. Sú nízke, netreba ich často kosiť, veľmi dobre pokrývajú pôdu a znášajú ušľapávanie. Využívajú sa tiež voňavé kamilkové trávniky s dominantným druhom rumančekom pravým, ktoré sú oproti predchádzajúcim krátkodobé a v lete odumierajú.

Tak ako trávy aj byliny majú svoje špecifické požiadavky na nadmorskú výšku, klimatické podmienky, pôdu (živinovo dobre zásobená, chudobná na živiny, pôdotvorný substrát kyslý, neutrálny alebo zásaditý), vlhkosť, osvetlenie, klíčenie, atď. Kvety kvitnúcich bylín sú rôznych farieb a odtieňov. Rozdielne je tiež obdobie kvitnutia od jari do jesene, preto je potrebné ovládať ich aspekty kvitnutia. Niektoré kvitnú len krátky čas a kvety sa viac neobjavia, iné kvitnú v priebehu celej vegetačnej doby. Rôznorodosť druhov podmieňuje estetický charakter kvetnatej lúky. Takýto motív je dnes žiadaný. Existujú rôzne formy bylinných druhov od nízkych cez stredné a vysoké, plazivé s nadzemnými a podzemnými výbežkami, s podzemkami, kolovými koreňmi, cibuľami, atď.

Človek v dnešnej pretechnizovanej dobe sa začína ekologicky orientovať, často sníva o kvitnúcich biotopoch s poletujúcimi motýľmi a chce mať takýto kus prírody aj doma. Vracia sa znova k prírode, pretože je už presýtený vecami, ktoré ho obklopujú. V mnohých vyspelých krajinách Európy, ale najmä v Nemecku je už najmenej desaťročie módnym trendom do záhradných a parkových trávnikov lokálne dopĺňať lúčne byliny. Na malých plôškach okolo 1 m2 po odstránení mačiny sa vysieva jeden druh z množstva rôznofarebných kvitnúcich lúčnych bylín. Trávnik sa pravidelne kosí, avšak enklávy s bylinami sa pri kosbe obchádzajú, nechávajú sa bez porušenia až do kvitnutia a až po odkvitnutí sa pokosia. Existujú celé výskumné týmy, ktoré sa venujú vo výskume pestovaniu, semenárstvu a sejbe bylín. Byliny sa môžu siať do extenzívnych trávnikov alebo prisievať. V zahraničí sa bežne predávajú miešanky, v ktorých je až 40 - 50 percentný podiel bylín.

V našich klimatických podmienkach do miešaniek kvetnatých trávnikov môžeme použiť okrem nakúpených semien aj semená získané zberom z divorastúcich druhov rastlín. Pri niektorých je potrebné dodržať percentuálny podiel v miešanke, pretože môžu potláčať ostatné hodnotné druhy. Byliny sejeme do zoranej (zrýľovanej) a pripravenej pôdy ručne, príp. na väčších plochách bezorbovou sejačkou. Výsevné množstvá sa pohybujú od 1 do 10 g.m-2 alebo 50 až 200 semien na 1 m2. Je potrebné poznať biológiu jednotlivých druhov. Semená bylín sú rôznej veľkosti, niektoré klíčia bez problémov, iné sú tvrdosemenné, ktoré nemusia vyklíčiť alebo vyklíčia až po dlhšom čase.

Pestré farebné kvety sú príťažlivé a ponúkajú opeľovačom (včely, čmeliaky, motýle a iný hmyz) dostatok peľu. Ekosystém trávnikov so zastúpením lúčnych bylín je živší a pestrejší, prispieva k obohacovaniu a stabilite prírody a vytvára nový životný priestor nielen pre opeľovačov, ale poskytuje potravu vtákom a malým zvieratám. Trávnik s podielom bylín je veľmi citlivý na ušľapávanie. Kosí sa menej ako tradičný trávnik a nadzemná biomasa sa po kosbe zhrabe a odváža, aby sa nezvýšil obsah živín v pôde. Pretože stanovištné podmienky vhodné pre rast bylín sú rozhodujúce, odporúčame pre jednotlivé stanovištia nasledovné druhy:

Suché až čerstvé stanovištia:

    Jedno- až dvojročné kvitnúce byliny:

    Mrkva obyčajná (Daucus carota)
    Rasca lúčna (Carum carvi)

    Viacročné kvitnúce byliny:

    Angelika lesná (Angelica sylvestris)
    Bedrovník lomikameňový (Pimpinella saxifraga)
    Boľševník borščový (Heracleum sphondylium)
    Čakanka obyčajná (Cichorium intybus)
    Čiernohlávok obyčajný (Prunella vulgaris)
    Čiernohlávok veľkokvetý (Prunella grandifolia)
    Dúška materina (Thymus serpyllum)
    Dúška tymianová (Thymus vulgaris)
    Hlaváč fialový (Scabiosa columbaria)
    Jesienka obyčajná (Colchicum autumnale)
    Krvavec menší (Sanquisorba minor)
    Ľubovník bodkovaný (Hypericum perforatum)
    Margareta biela (Leucanthemum vulgare)
    Navädzovec lúčny (Jacea pratensis)
    Pakost lúčny (Geranium pratense)
    Pamajorán obyčajný (Origanum vulgare)
    Paštrnák siaty (Pastinaca sativa)
    Prvosienka jarná (Primula veris)
    Rebríček obyčajný (Achillea millefolium)
    Repík lekársky (Agrimonia eupatoria)
    Rumanček pravý (Matricaria chamomilla)
    Silenka červená (Silene dioica)
    Šalvia lúčna (Salvia pratensis)
    Valeriána lekárska (Valeriana officinalis)
    Zvonček broskyňolistý (Campanula persicifolia)
    Zvonček konáristý (Campanula patula)

    Viacročné kvitnúce byliny (leguminózy):

    Bôľhoj lekársky (Anthyllis vulneraria)
    Ďatelina pochybná (Trifolium dubium)
    Ľadenec rožkatý (Lotus coniculatus)
    Lucerna ďatelinová (Medicago lupulina)
    Lupina trváca (Lupinus perennis)
    Ranostaj pestrý (Coronilla varia)
    Vičenec vikolistý (Onobrychis viciaefolia)

Vlhké stanovištia:

    Viacročné kvitnúce byliny:

    Alchemilka obyčajná (Alchemilla vulgaris)
    Klinček pyšný (Dianthus superbus)
    Kukučka lúčna (Lychnis flos-cuculi)
    Lipkavec mäkký (Galium mollugo)
    Rebríček bertrámový (Achillea ptarnica)
    Skorocel kopijovitý (Plantago lanceolata)
    Štiav lúčny (Rumex acetosa)

    Viacročné kvitnúce byliny (leguminózy):
    Ďatelina lúčna (Trifolium pratense)
    Ľadenec barinný (Lotus uliginosus)

Vystavené 26. 3. 2003
Autor textu: doc. Ing. Ján Novák, PhD.