logo SPU
Slovenská poľnohospodárska univerzita, Nitra

Tr. A.Hlinku 2, 949 76 Nitra
tel.: ++421 37 6508257

 
 


Rozhodujúce faktory tvorby úrody a kvality zemiakov

Vo výžive človeka plnia zemiaky predovšetkým tri funkcie:
1) objemovú – dostatočný objem stravy pre záťaž tráviaceho ústrojenstva,
2) sýtiacu – vhodný obsah sacharidovej zložky, 3
) ochrannú – vhodný obsah vitamínov a minerálnych látok.

Dnes ich považujeme skôr za hodnotnú veľkoobjemovú “dietetickú” zeleninu. Sú nedielnou súčasťou jedálneho lístka väčšiny obyvateľov Slovenska. Spotreba zemiakov na obyvateľa na Slovensku sa ročne pohybuje okolo 85 kg.

Mnohí manažéri rastlinnej výroby sa práve v tomto čase zamýšľajú nad ekonomikou pestovania tejto plodiny a zvažujú jej opätovné zaradenie, resp. nezaradenie do osevných plánov pre budúci rok. V Slovenskej republike už od polovice deväťdesiatych rokov zaznamenávame pokles pestovateľských plôch zemiakov (graf č.1). Tento negatívny trend je však čiastočne kompenzovaný stabilizáciou plôch a úrod zemiakov na špecializovaných podnikoch, kde sa okrem iného zvyšujú investície do technologických liniek na pestovanie zemiakov, vrátane investícií do skvalitnenia zavlažovacích a skladovacích kapacít. Aj vďaka tomu sa nám darí od konca deväťdesiatych rokov postupne stabilizovať a zvyšovať priemerné hektárové úrody (graf č.1), čo svedčí tiež aj o zlepšujúcej sa agronomickej disciplíne pri pestovaní tejto komodity. V smere maximálneho využitia genetického úrodového potenciálu zemiakov pri ich veľkoplošnom pestovaní však stále nachádzame dostatočný priestor na zlepšenie. Odrody súčasného šľachtenia dosahujú v podmienkach štátnych odrodových skúšok v SR úrody na úrovni 50-60 t.ha-1, v mnohých krajinách západnej Európy sa priemerné hektárové úrody pohybujú minimálne na úrovni 30 t.ha-1.

Skôr ako uvedieme všeobecné úvahy biológie tvorby úrody je žiadúce konštatovať, že úrodotvorné prvky zámerne regulujeme podľa úžitkového smeru pestovateľských zemiakov (konzumné – skoré až neskoré, sadivové, priemyselné či na zušľachtené výrobky). Od toho sa odvíja aj rajonizácie pestovania a niektoré parametre agrotechniky, najmä výživa, počet rastlín na ploche, spon, čas a spôsob zberu a závlaha.


Každá odroda realizuje svoj genetický potenciál v interakcii s vonkajším prostredím cez vnútorné fyziologické procesy, ktorých výsledkom je rast a produkcia fytomasy. Cieľom každého pestovateľa preto musí byť vytvorenie najoptimálnejších podmienok na realizáciu produkčného potenciálu pestovanej odrody. V procese ontogenézy zemiakovej rastliny je výsledná úroda zemiakových hľúz výsledkom vzájomného komplexného pôsobenia všetkých faktorov na úrodotvorné prvky zemiakov, ktoré ju tvoria. Základné úrodotvorné prvky zemiakov sa formujú počas týchto rastových fáz:

  1. Klíčenie a vzchádzanie. Počas týchto fáz sa formuje jeden zo základných úrodotvorných prvkov - počet stoniek v trse (rastlín) a na ha. Počet trsov (rastlín) na ha je daný počtom vysadených hľúz v nadväznosti na zvolený spon a poľnú schádzavosť. Odhliadnuc od zvoleného pestovateľského sponu, ktorý je ovplyvnený hlavne skorostnou skupinou pestovanej zemiakovej odrody a tiež zvoleným technickým prostriedkom k sadeniu zemiakov v rámci komplexnej technologickej pestovateľskej linky, je tento úrodotvorný prvok významne ovplyvňovaný hlavne kvalitou zemiakového sadiva, t.j. zdravotným stavom, biologizáciou (napučiavanie, predkličovanie), mechanickou a chemickou (morenie) prípravou hľúz a taktiež faktormi vonkajšieho prostredia, t.j. vodným a teplotným režimom pôdy v čase sadenie, vhodnosťou pôdy pre pestovanie zemiakov a kvalitou prípravy lôžka pre sadivo. Z faktorov vonkajšieho prostredia je v čase klíčenia a vzchádzania zemiakov dôležitejšia teplota ako voda, lebo vzchádzajúca rastlina v prvopočiatku svojho rastu využíva zásobné látky a vodu materskej hľúzy. Pôda je “zrelá” na sadenie zemiakov vtedy, keď stlačená v ruke sa po uvoľnení rozpadá a nezliepa sa a teplota v hĺbke asi 0,08 - 0,12 m je 8 0C.
  2. Tvorba listov a stoniek. Počet stoniek v trse je ovplyvnený prirodzeným počtom púčikov na hľuze a ich vyrastením. Počet vytvorených stoniek môže byť menší ako je očkový potenciál hľúzy v dôsledku poškodenia, ale aj obnovenia apikálnej dominancie. Konečná hustota trsu bude ovplyvnená kompenzačným mechanizmom, ktorý zabezpečí podzemné rozkonárovanie hlavných bylí. Pre veľmi skoré odrody je výhodnejší menší počet stoniek a väčší počet hľúz na stonke s vyššou hmotnosťou jednej hľuzy. Rast a vývin listov a stoniek a tým formovanie celého produkčného aparátu rastliny (zdroja asimilátov) je obdobím náročným na vodu a živiny. Od rýchlosti založenia fotosynteticky funkčného stonkového a listového aparátu následne závisí celková dĺžka produkčného obdobia rastliny, t.j. času produkovania asimilátov a ich transportu do úložných orgánov – hľúz.
  3. Tvorba pukov a kvitnutie – vedie k postupnému ukončeniu formovania produkčného aparátu rastliny. So začiatkom kvitnutia je spojený aj začiatok tvorby hľúz. Zemiaky majú dnes výkonnejší fotosyntetický aparát ako obilniny.
  4. Zakladanie a tvorba hľúz. Počet hľúz na stonke závisí od počtu axiálnych púčikov na podzemnej časti stonky. Tento prvok dokážeme regulovať hĺbkou sadenia a následne výškou nahŕňania pôdy k stonkám. Tvorba hľúz je zložitý fyziologický proces podmienený prvkami vonkajšieho prostredia, ale aj rastovými hormónmi vo vnútri rastliny. Tuberizácia sa začína spravidla na najhlbšie uložených stolonoch (tu sa tvoria aj najväčšie hľuzy) a v priebehu dvoch týždňov po objavení sa prvých hľúz je proces zakladania celkového počtu hľúz, ktoré dorastú do zberovej veľkosti, takmer ukončený. Hľuzy predstavujú aktívne akceptory produktov fotosyntézy (asimilátov). Sušina sa tvorí pri optimálnych vlahových a teplotných podmienkach vyrovnanou rýchlosťou (konštantne) až do obdobia, kým sa zníži produkčná schopnosť nadzemnej časti rastliny vplyvom prirodzenej senescencie listov, chorobami alebo riadenej defoliácie. Priemerná hmotnosť hľuzy je okrem dĺžky obdobia aktivity fotosyntetického aparátu ovplyvnená aj počtom hľúz pripadajúcich na jednu stonku. Z ostatných vonkajších faktorov tento úrodotvorný prvok je najviac ovplyvnený dostatkom vody v pôde (najkritickejšia fáza rastu) a vyvážením dostatkom prístupných živín. Vysoké dávky živín, špeciálne dusíka, ktorý urýchľuje nadmerný rast vňate, spomaľujú iniciáciu tuberizácie. Vodný stres spôsobuje zníženie absorpcie dopadajúcej radiácie a urýchľuje stárnutie listov, čím priamo ovplyvňuje výkonnosť fotosyntetického aparátu a dĺžku jeho produkčnej schopnosti. Udržanie funkčnosti fotosyntetického aparátu jeho ochranou proti listovým chorobám (hlavne Pleseň zemiaková – Phytophthora infestans) a škodcom (Pásavka zemiaková – Leptinotarsa decemlineata) taktiež vytvára predpoklady pre zvýšenie priemernej hmotnosti hľúz. Z celkovej produkcie asimilátov sa 75-90 % akumuluje v hľuzách.
  5. Dozrievanie a plná zrelosť. Fáza dozrievania je charakterizovaná postupným znížením toku asimilátov smerom do hľúz vplyvom deštrukcie nadzemnej hmoty. V hľúzach po zastavení rastu prebieha celý rad biochemických a anatomických zmien. Tvorí sa hrubšia, korkovitá periderma, ktorá zvyšuje odolnosť zrelých hľúz proti poškodeniu pri zbere a dlhodobom skladovaní. Vo fáze dozrievania hľúz je potrebné zabrániť šíreniu chorôb z nadzemnej časti rastliny do hľúz riadenou desikáciou porastu (chemickou alebo mechanickou) najmenej 14 dní pred plánovaným zberom. Druhá časť fyziologických procesov v hľuze sa deje pri skladovaní. V čase zberu sú všetky púčiky (očká) dormantné. V priebehu niekoľkých týždňov nie sú schopné obnoviť rast ani za priaznivých podmienok. Dĺžka obdobia prirodzenej dormancie sa mení pri jednotlivých odrodách. Proces naskladnenie a samotného skladovania zemiakov v konečnom dôsledku taktiež rozhoduje o ekonomike pestovania zemiakov. Pre zachovanie tržnosti zemiakových hľúz a elimináciu strát je potrebné v tomto procese dodržať jednotlivé fázy naskladnenia zemiakov – osušenie po zbere, hojenie, postupné schladzovanie a skladovanie pri optimálnej teplote 4-5 0C (skladovacia teplota tiež závisí od úžitkového smeru). Pred vyskladnením je potrebné opätovné oteplenie hľúz na teplotu 8-10 0C, kvôli minimalizovaniu náchylnosti hľúz na mechanické poškodenie. Iba zdravé, mechanicky nepoškodené, fyziologicky vyzreté hľúzy s pevnou pokožkou, zbierané za vhodného počasia, vytvárajú dobré podmienky pre ich úspešné skladovanie a následne výhodné speňaženie. Zemiaky by sme nemali vyberať v daždi a vlhké naskladňovať.

Vyššie popísaní rastové fázy a faktory, ktoré ovplyvňujú priebeh jednotlivých fáz je potrebné vnímať komplexne. Pestovateľ sa musí snažiť svojimi zásahmi v rámci technológie pestovania zemiakov o nasledovné:

    1. Čo najskôr doviesť porast do maximálnej produkčnej (fotosyntetickej) aktivity, ktorá zabezpečí dostatočnú produkciu asimilátov k naplneniu jednotlivých hľúz.
    2. Podporiť vytvorenie dostatočného množstva hľúz (akceptorov asimilátov) v procese tuberizácie výškou ohŕňania zemiakových stoniek v trse.
    3. Udržať asimilačnú funkciu porastu čo najdlhšie ochranou proti chorobám a škodcom a tiež elimináciou vodného stresu.
    4. Umožniť vyzretie zemiakových hľúz uzatvorením povrchovej pokožky hľúz a dodržať postup naskladnenie a skladovania zemiakových hľúz - eliminuje tým straty sušiny zemiakových hľúz predýchaním a straty hľúz spôsobované bakteriálnymi a hubovými chorobami.

Kvalita zemiakov je väčšinou považovaná ako súbor znakov či kritérií, ktoré sú vyžadované od hľúz určených na konkrétne použitie spotrebiteľom. Delíme ich na vonkajšie a vnútorné. Vonkajšie sú: veľkosť a tvar hľuzy, hĺbka očiek, jemnosť šupky, mechanické poškodenie, zelenanie hľúz, hniloba, chrastavitosť. Vnútornú kvalitu konzumných zemiakov tvorí nutričná a spracovateľská hodnota, podstatou je chemické zloženie hľúz. V rámci chemického zloženie hľúz spravidla sledujeme sušinu, škrob, dusíkaté látky, bielkoviny, ale aj vitamín C, rizikové dusičnany, glykoalkaloidy, ťažké kovy, reziduá pesticídov a iné.

Už z uvedeného vidieť, že kvalita zemiakov (akosť) je široký pojem, predstavujúci súhrn komplexných znakov a vlastnosti, ktoré by mali uspokojiť spotrebiteľov. V nadväznosti na vymedzený priestor pre článok nie je ich možné rozoberať.

Na formovaní kvalitatívnych parametrov sa podieľa celý, bezzbytkový ucelený pestovateľský systém zemiakov.

roky 1990 1995 1996 1997 1998 1999 2000 2001 2002*
plochy (tis.ha) 55,2 41,3 40,9 32,6 29,3 27,2 27,0 23,6 26,4
úroda (t.ha-1) 14,1 11,1 19,0 15,5 14,3 14,3 15,5 16,4 17,6

Graf č.1
Vývoj pestovateľských plôch a hektárových úrod zemiakov

Vystavené 25. 4. 2003

Autori textu: Ing. Ľuboš Koľ, prof. Ing. Dušan Kulík, PhD.