Ústredný kontrolný a skúšobný ústav poľnohospodársky - HOS Spišská Belá
Kúpeľná 64
059 01 Spišská Belá
e-mail: mariantokarster@gmail.com
 
 


Vplyv klimatických zmien na pestovanie zemiakov

Mnohé oblasti sveta už v súčasnosti bojujú s nepriaznivými následkami zvýšenia priemernej celosvetovej teploty, ktorá sa od roku 1850 zvýšila o 0,76 °C. Bez účinnej celosvetovej politiky na zmiernenie dopadov zmeny klímy sa celosvetové otepľovanie, sa nárast teploty, podľa najoptimistickejších odhadov uvedených v 4. hodnotiacej správe Medzivládnej skupiny pre zmenu klímy (IPPC), pohybuje v rozmedzí od 1,8 °C do 4 °C do roku 2100, v porovnaní s úrovňou v roku 1990. To predstavuje 3 - 6 násobný nárast teploty, ku ktorému došlo na Zemi od doby priemyselného rozvoja. (Brusel, 29. 6. 2007, Zelená kniha)

Ako aj vyplýva z vyššie uvedených faktov, klimatickými zmenami sa začínajú zaoberať seriózne svetové inštitúcie, vlády jednotlivých krajín. Pretože už malé súčasne priemerné oteplenie prinieslo mnohým krajinám problémy napr. v oblasti vodného hospodárstva, environmentu, biodiverzity, zdravia, a v neposlednej miere v produkcii potravín. Práve poľnohospodárstvo, ktorého činnosť je viazaná na pôdu, vodu a vonkajšie prostredie, je závislé na priebehu klimatických faktorov.

Na skúšobnej stanici ŠOS v Spišskej Belej, prebieha sledovanie meteorologických prvkov od jej vzniku, od roku 1958. Skutočné zrážky sa získavajú meraním priamo na stanici, kompletné teplotné hodnoty stanica preberá od SHMÚ z Popradského letiska. Posledných 6 rokov, namerané teploty i zrážky, sú porovnávané s údajmi získanými automatickou meteorologickou stanicou, ktorá je umiestnená priamo na skúšobnej stanici.

Na základe získaných viacročných výsledkov a následného hodnotenia meteorologických prvkov môžeme konštatovať, že na Skúšobnej stanici Spišská Belá za obdobie 1970 - 2008 priemerné ročné zrážky oproti dlhodobému normálu sú vyššie o 6 mm. Za sledované obdobie oproti 612 mm dlhodobému primeru napršalo v priemere 618 mm za rok. Pričom priemerná denná teplota je na úrovni dlhodobého priemeru (normálu), 6,3 °C.

Pri hodnotení kratších časových úsekov, v našom prípade cca 10 rokov a následného zhodnotenia ich priemerov vyplynuli nasledovné skutočnosti:

Za najchladnejšie obdobia možno považovať roky 1970 -1980 a 1981 -1990 s priemernými teplotami 5,9°C. Naopak, k najväčšiemu otepľovaniu, nad úroveň dlhodobého normálu dochádza v rokoch 1991-2000, kedy priemerná teplota dosiahla 6,4°C. Otepľovanie pokračuje i v súčasnom období, kedy za roky 2000-2008 evidujeme vzostup priemernej teploty na 6,6 °C, t.j. o 0,4°C teplejšie oproti dlhodobému priemeru. Rozdielny trend bol zaznamenaný pri zrážkach. Najviac zrážkovej vody padlo za obdobie 1970-1980. V tomto časovom úseku napršalo v priemere za rok 666 mm, čo je o 54 mm viac v porovnaní s dlhodobým priemerom. V ďalších sledovaných obdobiach zrážky poklesli pod dlhodobý priemer na úroveň 585 mm a to v rokoch 1981 -1990 a ešte nižšia úroveň - 582 mm sa zaznamenala v rokoch 1991-2000. V nasledujúcom období rokov 2000-2007 sa opäť zaregistroval vzostup zrážok na úroveň 642 mm, čo je viac oproti dlhodobému priemeru takmer o 20 mm. Pre zaujímavosť, najviac zrážok v sledovanom období padlo v roku 1970, a to 886,9 mm (+275 mm oproti dlhodobému priemeru). Naopak ako najsuchší sa prejavil rok 2003 so 405,8 mm zrážok (- 206 mm oproti dlhodobému priemeru). Za najteplejší rok od roku 1970 možno považovať rok 2007 s priemernou dennou teplotou 7,6°C (+1,4°C oproti dlhodobému priemeru). Naproti tomu, najchladnejšie bolo v roku 1980, kedy priemer denných teplôt dosiahol hodnotu 4,7°C (-1,5°C oproti dlhodobému priemeru).

Uvedené hodnoty, najmä v posledných asi pätnástich rokoch, potvrdzujú trend otepľovania sledovanej oblasti, v ktorej sa nachádza i Skúšobná stanica Spišská Belá a zároveň všetkých oblastí, kde sa pestujú napr. aj zemiaky. Tento fakt vytvára podmienky pre rozširovanie najmä škodcov, naopak do určitej miery potláča niektoré hubovité ochorenia na jednotlivých rastlinných druhoch. Od roku 2000 po kalamitnom výskyte stolburu na zemiakoch na jednotlivých skúšobných lokalitách ÚKSÚP-u, ako aj v pestovateľských oblastiach, prebieha monitorovanie výskytu a šírenie fytoplazmy. Je evidentné, že stolbur zemiaka postupuje z najteplejších pestovateľských oblastí postupne do vyššie položených chladnejších oblastí. Prvé výskyty sa už potvrdili i v sadivovej oblasti. Teplejšie, suchšie podmienky vytvárajú vhodnejšie prostredie pre existenciu prenášačov viróz, čo následne spôsobuje zhoršenie zdravotného stavu sadivového materiálu.

Podobná situácia je pri (u) pásavke zemiakovej. Štandardné ošetrovanie pokusov so zemiakmi proti pásavke v Spišskej Belej v r. 1980 - 1990 pozostávalo z jednej aplikácie insekticídom. Vzhľadom na jej zvýšený výskyt v rokoch 1982 a 1983 bolo potrebné uskutočniť postreky dvakrát. V období od r. 1991-2000 bolo nutné zvýšiť počet ošetrení v r. 1994, 1996, a 2000., celkom trikrát. V rokoch 2001-2007 sa ošetrovalo štyrikrát a to v r. 2003, 2004, 2005 a 2007. Najevidentnejším príkladom postupu určitých živočíšnych škodcov smerom na sever je výskyt kukuričiara koreňového a potvrdenie výskytu v Spišskej Belej, teda v horskej pestovateľskej oblasti v r. 2007.

Sledovanie plesne zemiakovej, jej šírenie je najobjektívnejšie v provokačných pokusoch, kde sa jednotlivé odrody proti fytoftore neošetrujú. Na základe získaných dlhodobých výsledkov z jednotlivých odrôd zemiakov, rezistencia odrôd proti plesni zemiakovej sa počas doby registrácie v závislosti na odrode znižuje. Tento fakt možno iba čiastočne súvisí s vývojom klímy. Avšak priebeh poveternostných prvkov, počasia počas vegetácie má výrazný vplyv na prvý výskyt i ďalšie šírenie plesne zemiakovej v porastoch. V Spišskej Belej ako extrém možno spomenúť najteplejší rok 2007, kedy výskyt plesne zemiakovej v provokačných pokusoch bol veľmi nízky, skoro žiadny. Naopak v roku 2004 najviac napršalo v letných mesiacoch a zrážky boli veľmi výdatné, takže nebolo možné použiť mechanizáciu v rozmočených brázdach a ošetriť porasty proti fytoftore. Následne vývoj plesne zemiakovej bol rýchly a veľmi zničujúci. Výskyt plesne zemiakovej je silne viazaný na zrážky počas vegetácie a teda teplota je spravidla až druhotným faktorom výskytu.

Zemiaky, vzhľadom na svoj vysoký úrodotvorný potenciál a vysoký obsah vody v hľuzách, sú náročné na pravidelný prísun vody počas vegetácie už od doby vzídenia. Rôzni autori uvádzajú, že počas vegetácie zemiak potrebuje od 500 do 700 mm zrážok v závislosti na podmienkach pestovania a odrode. Táto skutočnosť núti, pre čoraz častejší vlahový deficit v období rastu, umiestňovať zemiaky na také plochy, kde je možnosť zavlažovania. Tak napr. v SR sa zemiaky pestujú na približne 50 % výmery v podmienkach so závlahou. Zemiak pochádza z oblasti Ánd a teda prirodzene mu viac vyhovujú chladnejšie a humídnejšie pestovateľské podmienky. Do vyšších tzv. zemiakarskej a horskej pestovateľskej oblasti sa umiestňujú spravidla množiteľské plochy zemiakov, ak nerátame malopestovateľov. Ešte stále rozhodujúce plochy zemiakov vo svete sa nachádzajú na nezavlažovaných plochách. Preto v dôsledku častejšieho výskytu suchších rokov je predpoklad veľkého kolísania úrod i cien zemiakov v závislosti na ročníkových vplyvoch i charaktere tejto komodity.

Záver

Na základe prehodnotenia klimatických faktorov za sledované obdobie na sledovanej lokalite môžeme konštatovať, že vplyv klimatických zmien v horskej ako aj v ostatných pestovateľských oblastí Slovenska na pestovanie zemiakov je už dnes viditeľný. V teplejších podmienkach zmeny podstatne negatívnejšie ovplyvňujú pestovateľský systém. Naopak, v humídnejších oblastiach otepľovanie má pozitívnejší vplyv na asimiláciu rastlín a v konečnom dôsledku i celkovú produkciu.

Pozitívny vplyv klimatických zmien na zemiaky:

  1. Zvýšením priemernej dennej teploty, obyčajne sa kráti obdobie vegetačného kľudu. Možné je skôr začať s jarnými prácami, do kvalitnejšie pripravenej pôdy. Vegetačné obdobie sa predlžuje.
  2. Pri skoršej výsadbe zemiakov dochádza ku skoršej, rýchlejšej dynamike narastania hľúz, čím sa dosahuje skoršia úroda.
  3. Pri skoršej úrode a následnom možnom napadnutí porastu plesňou zemiakovou je väčšia možnosť využitia predčasného ukončenia vegetácie, čím sa zabráni prechodu plesne na hľuzy.
  4. Pri dlhšej vegetačnej dobe zvyšuje sa možnosť pestovania neskorších odrôd, čím sa rozširuje odrodová ponuka a zároveň krytie požiadaviek spotrebiteľa.
  5. Pri dlhšej vegetačnej dobe stúpa obsah škrobu v hľuzách, čo dáva predpoklad na lepšie speňaženie produkcie u určitých úžitkových typoch zemiakov.
  6. V pestovateľských podmienkach dochádza k potláčaniu určitých hubovitých ochorení na vňati i na hľuzách.
  7. V suchších podmienkach zlepšuje sa kvalita zberu zemiakov, znižujú sa zberové straty, pri vyzretejšej šupke dochádza k menšiemu mechanickému poškodzovaniu hľúz.

Negatívum pri zemiakoch je:

  1. Postupné šírenie škodlivých patogénov smerom na sever ako sú fytoplazmy, karanténne baktérie, vošky na zemiakoch, pásavka zemiaková.
  2. Zvyšuje sa výskyt teplomilnejších ako aj celkový výskyt burín.
  3. V teplejších podmienkach pri zbere vplyvom mechanického poškodenia dochádza k infekcii hľúz pýtiovou mokrou hnilobou.
  4. V teplejších rokoch dochádza k zvyšovaniu obsahu škrobu v hľuzách, čo u konzumných odrôd zemiakov môže mať negatívny vplyv na deklarovanú zmenu textúry.
  5. Vplyvom sucha zhoršujú sa podmienky pestovania zemiakov bez závlah.
  6. Otepľovaním zhoršujú sa podmienky výroby zdravého zemiakového sadiva.
  7. Vzrastajú náklady na skladovanie, udržanie optimálnej teploty počas skladovania.

Odrody zemiakov postihnuté suchom

Teplejšie a suchšie podmienky vytvárajú priaznivé podmienky pre prenos a šírenie vírusových chorôb

Stolbur zemiaka postupuje z najteplejších pestovateľských oblastí do vyššie položených chladnejších oblastí

Vystavené 27. 5. 2009

Autor textu: Ing. Marián Tokár