Ústredný kontrolný a skúšobný ústav poľnohospodársky - HOS Spišská Belá
Kúpeľná 64
059 01 Spišská Belá
e-mail: marian.tokar@zoznam.sk
 
 


Zemiaky v roku 2010

Pestovanie zemiakov v podmienkach Slovenska sa stalo tradíciou a zároveň významnou súčasťou poľnohospodárskej produkcie. Podľa údajov Zemiakarského zväzu SR na Slovensku v roku 2010 sa pestovalo u väčších pestovateľov okolo 11000 ha zemiakov, čo je historické minimum od čias výroby nášho druhého chleba. Ak k týmto výmerám pridružíme 644 ha množiteľských plôch a niekoľko "skalných" malovýrobcov, záhradkárov, je na mieste otázka, akú tržnú plodinu chceme na Slovensku pestovať?

Je pravda, že mierna nadprodukcia v štátoch EU za posledné 3 roky stlačila ceny zemiakov na hranicu rentability ale máme podmienky na pestovanie adekvátnej náhrady? Alebo využijeme domáci potenciál a prehodnotíme možnosti, aby sme sa stali konkurenčne schopní u plodiny, ktorá sem od 18. storočia prirodzene patrí.

Na začiatku pestovateľského roka 2010 ani najväčší pesimista nepredpokladal, aký bude nastávajúci farmársky rok. Na základe údajov získaných z jednotlivých skúšobných staníc Ústredného kontrolného a skúšobného ústavu poľnohospodárskeho (ÚKSÚP), ktoré je možné využiť ako monitorovacie body v rámci jednotlivých pestovateľských oblastí Slovenska, podmienky počas zimy umožnili skorú výsadbu najmä veľmi skorých odrôd zemiakov. Už koncom marca, kedy menej pršalo, v teplejších pestovateľských oblastiach prevládali optimálne podmienky na prípravu pôdy pod zemiaky. Pokus s veľmi skorými odrodami na skúšobnej stanici v Nových Zámkoch bol vysadený 30. marca. V polovici mesiaca apríl sa počasie zhoršilo, na mnohých lokalitách výdatne napršalo (N. Zámky 226% z dlhodobého priemeru), čo prerušilo jarné práce ale najmä zhoršilo podmienky pre vzchádzanie už vysadených porastoch. Naviac pre vysoké zamokrenie nebolo možné včas ošetriť porasty proti burinám. Koncom mesiaca apríl sa počasie ustálilo, čo využili mnohí pestovatelia zemiakov v južných okresoch na ukončenie výsadby aj napriek menej vhodným vlhkostným pôdnym podmienkam. V severnejších oblastiach v tomto období iba začínali s výsadbou zemiakov. Skúšobné stanice realizovali výsadbu pokusov so zemiakmi od 12. 4. v Beluši, 21.4. v Spišských Vlachoch, 22.4. vo Veľkom Mederi, 23. 4 v Haniske 28. 4. v Jakubovanoch a 29.4. ukončila zakladanie pokusov so zemiakmi najsevernejšia skúšobná stanica Spišská Belá. Od začiatku mája intenzívne pršalo, čo spôsobilo prerušenie výsadby najmä porastov určených na výrobu sadiva. Napr. v Spišskej Belej za máj napršalo 224 % z dlhodobého priemeru ale aj v Nových Zámkoch padlo o 104 mm zrážok viac, ako je dlhodobý normál. Výsadba sa oneskorila až do začiatku júna, porasty nebolo možné kvalitne herbicídne ošetriť. V dôsledku zamokrenia len málo množiteľských porastov bolo prekyprených, čím sa zhoršovala pôdna štruktúra a zároveň podmienky pre vývoj hľúz v pôde už od výsadby. Mokrý charakter počasia pokračoval i v nasledujúcom období, kedy mnohé odrody po nevyrovnanom vzídení začínali kvitnúť, no vo všeobecnosti na všetkých sledovaných lokalitách, pestovateľských oblastiach odrody pomaly zapájali v riadkoch a boli v porovnaní s predchádzajúcimi rokmi podstatne nižšie. Zhoršené podmienky rastu, menej výkonný fotosyntetický aparát mali za následok pomalšiu dynamiku narastania hľúz, čo sa potvrdilo pri prvých odkopoch tak v južných ako aj v severnejšie položených skúšobných lokalitách.

Aj v ďalšom období prevládal mokrý a zároveň teplejší charakter počasia s intenzívnymi lejakmi, ktoré rozmočili pôdu. Čím sa komplikovalo ošetrovanie porastov proti škodlivým vektorom. Nevhodné pôdne pomery, vyplavené živiny z pôdy, extrémne teploty urýchlili dozrievanie najskorších odrôd ale aj odrôd, ktoré neznášajú stres.

Stav pokusov s veľmi skorými odrodami v Nových Zámkoch koncom mája 2010

Na základe vyššie uvedených skutočností dal sa včas predpokladať v porastoch skorý výskyt hubových i bakteriálnych ochorení. Táto skutočnosť sa potvrdila na viacerých lokalitách bezprostredne po vzídení u odrôd náchylnejších najmä na čiernu nohu (Ervínia carotovora) alebo na koreňomora ľuľkového (Rhizoctoniu solani) na vňati. Podobne po veľmi intenzívnych zrážkach už pri vzchádzaní boli napadnuté odrody primárnou infekciou plesne zemiakovej, ktoré si ju pravdepodobne priviezli so sadivom. V druhej dekáde júna boli hlásené prvé príznaky napadnutia fytoftorou na vňati zo skúšobnej stanice Spišské Vlachy, ale postupne prvé výskyty evidovali i v ostatných pestovateľských oblastiach. Napriek skorému prejavu plesne zemiakovej na vňati včasným ošetrením, vhodným výberom fungicídnych prípravkov a vyššou frekvenciou ošetrenia ( v Spišskej Belej, Beluši 8 krát) sa podarilo na väčšine skúšobných staníc ako aj pestovateľských plochách udržať pomerne dobrý zdravotný stav konzumných či sadivových hľúz. Každoročne najmä v teplejších oblastiach pestovatelia zemiakov musia sa mať na pozore pred žravosťou pásavky zemiakovej. Ani tento rok nebol výnimkou. V teplejších podmienkach postačovali 3 ošetrenia, v sadivovej oblasti súčasne s ošetrením proti vektorom, prenášačom viróz sa veľmi účinne rieši aj ochrana proti pásavke. V mokrom ale teplejšom roku 2010 pre udržanie zdravého množiteľského porastu bolo dôležité okrem boja proti voškám skoro začať a zároveň ukončiť negatívne výbery v jednotlivých množiteľských porastoch. Výskyt a zároveň aj prejav vírusových ochorení v jednotlivých generáciách presadby bol v závislosti na odrodách lepší aj vplyvom stresujúcich faktorov (nadbytok vlahy, menej živín v pôde).

Prejav vírusového ochorenia na zemiakoch

S mokrým a zároveň teplejším počasím sa rýchlejšie šíri Alternáriová škvrnitosť na listoch. Pomerne silné napadnutie asimilačnej plochy evidovali v štátnych odrodových skúškach na S.s. Jakubovany, Spišské Vlachy avšak iba na jednej, pravdepodobne náchylnejšej odrode. Pri zbere na mnohých, najmä na teplejších lokalitách sa vyskytovala striebristosť hľúz, no v nepomerne nižšej miere, ako minulý rok.

Striebristosť hľúz

Súvisí to pravdepodobne so skorším zberom po vyzretí hľúz, vyššou pôdnou vlhkosťou pri zbere. Podobne výskyt chrastavitosti obyčajnej najmä u odrôd náchylnejších k tomuto ochoreniu bol podstatné nižší. V posledných rokoch vplyvom redukcie striedania plodín, rozorávania trvalých trávnych porastov, monokultúr, rastie poškodenie hľúz larvami kováčika, drôtovcom. Aj tento rok, napriek menej vhodným podmienkam pre vývoj lariev, v pôde poškodenie hľúz súviselo najmä s nedodržaním základných agrotechnických opatrení pri pestovaní zemiakov. Je možné, že mokrý charakter počasia v teplejších pestovateľských oblastiach (na základe výsledkov získaných na S.s. Veľký Meder) po zbere obilnín vytvoril dostatok zelených plôch a rozptýlil prenášačov stolburu zemiaka. Čo dokazuje fakt, že v porovnaní s predchádzajúcimi rokmi vplyvom fytoplazmy ani v závere vegetácie nedošlo k zhoršeniu zdravotného stavu jednotlivých odrôd s prejavom na vňati.

Zber veľmi skorých odrôd v pokusoch sa realizuje po 65, 75 resp. 85 dňoch od výsadby. Vzhľadom na nepriaznivé podmienky počas intenzívneho rastu zemiakov bolo nutné prvé odkopy hľúz posunúť o 10 dní neskôr. Podobne veľmi skoré zemiaky zo Slovenskej produkcie sa objavili na trhu až v tretej dekáde júna. Ako ukázali prvé úrody, dalo sa už vtedy predpokladať, že úroda zemiakov oproti predchádzajúcim trom rokom bude výrazne nižšia.

Tabuľka 1. Úroda hľúz veľmi skorých odrôd

1. zber
2. zber
3. zber
Rok 2009
20,9
22,1
29,1
Rok 2010
14,7
20,1
22,5

Pri zbere odrôd zaradených do ŠOS na všetkých skúšobných lokalitách - so závlahou i bez - sa potvrdila, napriek dobrej početnosti hľúz pod trsom, menšia veľkosť hľúz, nižšia výťažnosť konzumných hľúz. Na lokalitách s vyšším výskytom plesne na vňati prešla infekcia u niektorých odrôd na hľuzy. Neskôr, po prechodnej skládke, infikované hľuzy prechádzali až do mokrej hniloby. Vplyvom striedania vlhkých a suchších období v nezavlažovaných podmienkach s ťažšou pôdou dochádzalo k zhoršeniu vývoja hľúz, výsledkom čoho je vyššie percento fyziologických rozpraskov, deformovaných hľúz. Na druhej strane pozitívom ročníka je nízky výskyt pythiových hnilôb, ktoré vznikajú po mechanickom poškodení v suchších, teplejších podmienkach zberu. Prekvapujúci je celkový nižší výskyt mokrých hnilôb a taktiež pomerne dobrý zdravotný stav naskladnených odrôd zemiakov. Napriek zložitým podmienkam počas vegetácie v mnohých regiónoch sa podarilo dosiahnuť porovnateľné výsledky s predchádzajúcimi rokmi. Najmä na pôdach, kde nedochádzalo k dlhodobému podmáčaniu spodnou vodou s možnosťou využitia závlah. Dôkazom toho sú i výsledky dosiahnuté na jednotlivých skúšobných lokalitách ÚKSÚPu, ale aj výsledky dosiahnuté u veľkopestovateľov najmä v kukuričnej a repnej pestovateľskej oblasti.

Tabuľka 2. Priemerné úrody zemiakov na staniciach ÚKSUPu v roku 2010

Skúšobná stanica
V. Meder
Beluša
Spišské Vlachy
Jakubovany
Spišská Belá
Priemer odrôd v t.ha-1
39,6
56,6
30,5
42,1
41,3

Najlepšie úrody sa dosiahli na skúšobnej stanici v Beluši (repná pestovateľská oblasť) kde vplyvom štrkovitého podložia dochádzalo po iné roky skôr k presúšaniu pôdy. Pomerne dobré výsledky sa dosiahli na S.s. Veľký Meder (kukuričná pestovateľská oblasť) kde boli síce pôdy po dlhú dobu podmáčané vplyvom zvýšenej hladiny spodnej vody.

Avšak v druhej polovici vegetácie sa podmienky rastu zlepšili, čím došlo k významným prírastkom na úrode aj vplyvom použitej závlahy. Napriek zamokreniu pokusov so zemiakmi v mesiacoch máj a jún, povodniam, ktoré postihli danú oblasť, pomerne dobré úrody sa dosiahla na S.s. v Spišskej Belej. Ostatné lokality boli podobne vystavené nepriaznivým poveternostným faktorom v súčinnosti s chorobami s výraznejším negatívnym dopadom na úrodu.

Napriek nepriaznivým faktorom, ktoré ovplyvnili produkciu zemiakov v roku 2010 možno konštatovať, že napriek rozdielnym charakteristikám skúšobných lokalít dosiahli sa významné rozdiely medzi odrodami najmä čo do výšky dosiahnutých úrod. Tak napríklad najlepšie odrody vo Veľkom Mederi dosiahli úroveň 77 t.ha-1, v Beluši odroda Impala 60,0 a Agria 61,4t.ha-1, v Sp. Belej 60,0 t.ha-1. Čo poukazuje na skutočnosť, že niektoré odrody sú viac alebo nemej tolerantné voči stresu spôsobeným suchom alebo naopak, sú schopné znášať krátkodobé zamokrenia. Poznanie odrodových vlastností vo vzťahu na vplyv prostredia môže minimalizovať riziko z pestovania neznámych odrôd a tým čiastočne stabilizovať ich produkčnú schopnosť. Zemiakarský Rok 2010 okrem enormne ťažkých podmienok počas výsadby zemiakov, vegetácie, problémového zberu, priniesol zároveň konečne lepšie realizačné ceny, ktoré na čas vrátia optimizmus priemerne dobrým producentom zemiakom aby sa práve oni mohli posunúť na úroveň tých, ktorých zemiaky živia.

Vystavené 15.3.2011

Autor textu: Ing. Marián Tokár