Oblastný výskumný ústav agroekológie Michalovce

ul. Špitálska 1273
071 01 Michalovce

e-mail: ovua@minet.sk
 
 


Riešenie problému vzchádzavosti cukrovej repy

So zvýšeným záujmom, ale aj obavami o očakávaný výsledok začal v roku 2001 Oblastný výskumný ústav agroekológie trojročné testovanie invenčného riešenia problému vzchádzavosti cukrovej repy. Problémy so vzchádzavosťou porastov repy sú novodobou – technologickou vadou. Pokiaľ sa repa pestovala tradičnou technológiou s používaním viacklíčkového osiva a klasickou sejbou, vytvorenie optimálneho počtu jedincov v poraste bolo až na malé výnimky možné takmer vždy. Hustý výsev dokázal pri klíčení vyvinúť takú silu, ktorá si poradila aj s vrstvou pôdy s výrazne nepriaznivými vlastnosťami. Pravda bolo potrebné jednotenie. Pri sejbe na konečnú vzdialenosť ostáva klíčok jednoklíčkového osiva takpovediac osamotený vo svojom boji o vzídenie. Bez pomoci susediacich rastlín a kolektívnej, podpornej sily ďalších klíčencov klbôčka. Agronóm často konštatuje zlé vzídenie. Používanie prvotriedneho osiva s vysokou energiou klíčenia umožňuje zvýšiť istotu vzchádzania. S nepriazňou osivového lôžka slabšej kvality a zlými pôdnoklimatickými podmienkami v podobe pôdneho prísušku si však nie vždy poradí ani osivo najvyššej kvality. Situácia, kedy nie je možná optimálna príprava osivového lôžka je snáď každému pestovateľovi dobre známa. Znehodnotenie pôdnej štruktúry, prívalový dážď, prudké oteplenie si v prostredníctvom pôdneho prísušku vyberajú svoju daň na poraste pravidelne.

Na Slovensku je ustálená výmera cukrovej repy približne 30.000 ha s 5-10 %-nými výpadkami osevu. Iba na 10-40 % pestovateľskej plochy je porast s optimálnym počtom jedincov. Porastov so stredne vyhovujúcou hustotou je 20-60 %, a podobne slabých z hľadiska počtu jedincov je 20-60 % porastov. Z celkovej plochy, na ktorej sa cukrová repa na Slovensku pestuje expertnou konštrukciou odhadujeme výmeru pôd so zvýšenou náchylnosťou na zlievanie na 5-7 tisíc ha. Pri súčasných parametroch hospodárenia na pôde sa tento podiel žiaľ iba zvyšuje. Výpadky, dosevy a druhé výsevy znamenajú pre pestovateľa značné materiálne a finančné straty.

Predpokladom dobrej úrody polarizačného cukru a rafinády je vyrovnaný porast optimálnej hustoty. Repa je plodinou, ktorá v úrode buliev do určitej miery dokáže kompenzovať menšie nedostatky hustoty porastu, s kvalitou buliev však to už také jednoznačné nie je. Preto medzi hustotou porastu a dosahovanými hospodárskymi výsledkami je priama závislosť. Geneticky daná cukornatosť rozličných typov odrôd sa dosahuje iba v podmienkach optimálneho počtu jedincov v poraste, čo inými slovami znamená buľvy približne rovnakej veľkosti. Vzchádzanie tak podmieňuje nielen množstvo, ale aj kvalitu úrody.

Takto načrtnuté vnímanie problému viedlo Oblastný výskumný ústav agroekológie v Michalovciach k potrebe otestovať riešenie problému vzchádzavosti technológiou nadsevu ožarovaným osivom repky olejky a horčice. Pokiaľ sa v minulosti testovalo ožarovanie osiva rôznych plodín pre zvýšenie klíčivosti osiva ako vlastného, tentoraz bol s využitím zahraničných skúseností účel ožarovania odlišný. V priebehu rokov 2001-2003 sme v podmienkach východoslovenskej nížiny a trnavskej tabule uskutočnili celkovo päť pokusov. Technológia ožarovania poľnohospodárskych produktov je celosvetovo rozšírená. Ide o ošetrenie ionizačnou energiou, kedy ožarovaný rastlinný materiál neprodukuje zdraviu škodlivé látky, nevyžaruje. Pri zaobchádzaní a manipulácii s takýmto osivom nie je potrebné prijímať špeciálne opatrenia. Treba si odmyslieť aj laserove delá, ktoré tiež v experimentoch premávali po poli. Neožarujú sa rastlinky, ožiarené je osivo.

Podstata technológie nadsevu ožarovaného osiva spočíva v tom, že nad osivo cukrovej repy vysievanej na konečnú vzdialenosť je potrebné zapraviť 10-12 kg/ha ožiareného osiva repky alebo horčice, ešte pred uzavretím výsevnej ryhy. Ide o súčasnú sejbu do toho istého riadku, v ktorom je osivo cukrovej repy. Tento nadsev sa uskutočňuje v súčasnosti používanými výsevnými mechanizmami, ktoré majú prídavné zariadenie na zapravenie granulátov. Takéto sejačky na Slovensku ešte bežné nie sú, ale sú dostupné a vývoj ide jednoznačne týmto smerom. Opísaným spôsobom sa na bežný meter riadku repy s priemerným počtom 6 semien spolu dostane do pôdy ďalších 45-55 ožiarených semien repky alebo horčice. Ožiarené osivo vyklíči súčasne s osivom repy a účinne napomáha klíčkom repy dostať sa na povrch pôdy. Doba klíčenia ožarovanej repky či horčice je prakticky totožná s dobou klíčenia obaľovaného jednoklíčkového osiva repy. Efektivita tejto podpory je zjavná hlavne v exktrémnych pôdnoklimatických podmienkach.

Rastliny pochádzajúce z ožarovaného osiva repky alebo horčice sa vyvíjajú iba po štádium klíčnych lístkov. V dôsledku cieleného ožarovania sa zachová klíčivosť osiva, rastový vrchol a ostatné tkanivá sa ale poškodia do takej miery, že rastlina sa ďalej nevyvíja. Naopak rastliny cukrovej repy rastú ďalej, vyvíjajú a zdvíhajú sa bez zmien. Ožarovaná repka ani horčica porast nezaburiňujú, v závislosti od poveternostných podmienok končia svoj vývin v štádiu klíčnych lístkov, už niekoľko dní, týždeň - dva po svojom vzídení. Ostáva iba kompletný porast cukrovej repy. Obavy o stav, kedy sa prvým zberom získa repka či horčica a druhým repa sú úsmevné.

Prednosti tejto technológie spočívajú hlavne vo zvýšení počtu vzídených rastlín cukrovej repy v nepriaznivých podmienkach o 10-30 %. Čím sú podmienky vzchádzania nepriaznivejšie, tým sa prednosti tejto technológie prejavia zreteľnejšie. V prípade optimálnych podmienok pre vzchádzanie porastu repy sa nedá očakávať zvýšenie počtu rastlín. Odpadá etapovité vzchádzanie, vyriadkovaná repka alebo horčica umožňujú skorší vstup do porastu. Mladé rastlinky cukrovej repy majú navyše stimulovaný rast koreňa. Škodlivosť pôdnych škodcov sa v najcitlivejšom štádiu repy znižuje, nakoľko časť potravy je tvorená práve sprievodnými rastlinkami. Skočky napadajú prv repku alebo horčicu, až potom repu, čím upozornia na potrebu insekticídneho zásahu.

Použitie technológie nadsevu je jednoduché a lacné. Predpokladom je sejačka s prídavným mechanizmom na granuláty. Tieto sú dostupné napríklad pri strojoch značiek Rau, Kleine, Accord, Unicorn. Pri klasických typoch sejačiek a iných plodinách s problémovým vzchádzaním, pokiaľ to umožňuje veľkosť osiva, je možné vysievanie zmesi osiva pestovanej plodiny a ožarovaného osiva repky či horčice. Úprava výsevu sa tu reguluje nastavením výsevku. Výsevná zmes dopadá medzi výsevné disky jedným prívodom. Ide hlavne o rôzne druhy zeleniny, ale aj liečivé rastliny. Pri sejbe cukrovej repy prebieha výsev samotnej plodiny na konečnú vzdialenosť nezmeneným spôsobom. Úprava sejačky spočíva v nastavení prídavného mechanizmu na množstvo 10-12 kg/ha pre repku či horčicu. Hadica privádzajúca pôvodne granuláty sa privedie do výsevnej jednotky, aby bolo zabezpečené padanie ožarovaného osiva spolu do riadku so samotnou repou a to spôsobom, ktorý umožňuje výsevná jednotka. Optimálne je ak ožarované osivo dopadá nad osivo cukrovej repy. Počas sejby sa už len kontroluje a dopĺňa jedno i druhé osivo.

Táto technológia je ekonomicky výhodná aj v prípade, že k využitiu jej prínosu v zlepšení vzchádzania a následne dopadov na hospodárske výsledky dôjde iba raz v slede 6-8 ročného obdobia. Zabezpečenie optimálneho počtu rastlín v poraste je základným predpokladom priaznivého a želaného hospodárskeho výsledku.

Obrázok 1: Rastlinky repky prerážajú vrstvu pôdneho prísušku

 

Obrázok 2: Rastlinky cukrovej repy sa dvíhajú, sprievodná repka je tesne pred ukončením svojho vývinu

 

Obrázok 3: Ostáva kompletný porast čistej repy

 

Vystavené: 2.2.2004

Autor textu: Ing.Štefan Tóth, PhD.