logo SVP
Slovenský vodohospodársky podnik š.p. OZ Hydromeliorácie

Vrakunská 29
825 63 Bratislava
tel.: 02/45 24 80 84, 45 24 80 00, 45 24 81 87
fax: 02/45 52 17 04
 
 

Možnosti ovplyvnenia kvality cukrovej repy v druhej polovici vegetácie závlahou

Výsledky dosahované v pestovaní cukrovej repy u nás ešte stále nedosahujú želateľnú úroveň, najmä ak sa porovnávame s vyspelými pestovateľmi v západnej Európe a to aj napriek tomu, že sa im približujeme úrovňou vstupov. Pochopiteľne, že sa uplatňuje rôznorodosť pôdnych a klimatických podmienok, keď jej pestovanie je u nás viac lokalizované do kukuričnej výrobnej oblasti na úrodnejšie pôdy, ale kde sa často vyskytuje väčší deficit zrážok, ktorý by mal byť vo väčšom rozsahu uhradzovaný závlahou. Taktiež sa v  dostatočnej miere neuplatňujú poznatky, ktoré sú aj známe, ale mali by byť viac sprostredkovávané.

Fyziológia tvorby úrody okopanín sa odlišuje od obilnín. Hlavný rozdiel je v tom, že pri okopaninách sa významne prejavuje konkurencia vo využívaní uhľohydrátov k vegetatívnemu rastu a ich ukladaním do zásobných pletív. Ekonomicky zaujímavá úroda je v úzkom vzťahu s akumulačným procesom a pochopiteľne súvisí s požadovaným počtom jedincov, veľkosťou buliev a obsahom cukru. Veľkosť buliev zas súvisí do značnej miery s obsahom živín a obsahom vody v pôde v prvej polovici vegetácie, kedy dobrá výživa všetkými živinami má urýchľovať začiatok intenzívneho využívania slnečnej energie na tvorbu fytomasy. Uspokojivý rast listov úzko súvisí s dobrou úrovňou výživy najmä dusíkom. V druhej polovici vegetácie koncom júla až začiatkom augusta zásoba anorganického dusíka (Nan) by mala v pôde výraznejšie klesať. Ak tomu tak nie je, fotosyntetáty sú viac využívané na tvorbu vegetatívnych orgánov, nových listov. K tomuto často dochádza vtedy, keď po suchej letnej perióde prídu výdatnejšie septembrové zrážky a zo suchej pôdy pôvodne neprijateľný minerálny dusík sa podieľa na obnove nových listov, pričom sa spotrebovávajú cukry už uložené v zásobných pletivách. Množstvo takto naakumulovaného minerálneho dusíka môže byť v prípade použitia vyšších dávok organických a dusíkatých hnojív vysoké pri pestovaní cukrovej repy bez závlahy, najmä na černozemiach.

V literatúre nachádzame veľa dôkazov o potrebe regulovať obsah dusíka v pôde ku koncu vegetačného obdobia. Forster (1970) zistil, že pri rovnakej výžive cukrovej repy dusíkom do zberu bola cukornatosť buliev 16.4 °S a hmotnosť listov 1 rastliny 426 g, kým pri redukcii N na 1/3 šesť týždňov pred zberom bola cukornatosť 19 °S pri hmotnosti listov 360 g. Obmedzená výživa dusíkom sa prejavila zvýšením úrody cukru viac ako o 30 %. Pokus demonštruje, že v koncových fázach vegetácie cukrovej repy fotosyntéza a translokácia fotosyntetátov do koreňov by mali byť hlavnými procesmi a nie rast vegetatívnych orgánov. Kurzanov (1974) uvádza, že prebytok N v posledných obdobiach vegetácie zvyšuje obsah auxinu (indolyloctovej kyseliny). Tento fytohormón podporuje rast koreňa a tým znižuje obsah cukru v buľvách.

Otázkam vzťahov medzi obsahom dusíka v pôde (Nan) a kvalitou cukrovej repy najmä z hľadiska cukornatosti a produkcie rafinády venujeme viacročnú pozornosť so snahou nájsť limitné hodnoty alebo kritéria pre hodnotenie potreby hnojenia a regulácie obsahu Nan počas vegetačného obdobia najmä v závlahových podmienkach.

Výsledky uvedené v tabuľke 1 potvrdzujú možnosť dosiahnutia vysokých úrod buliev, rafinády a vysokej cukornatosti aj v podmienkach juhozápadného Slovenska. Pritom cukrová repa nebola priamo hnojená maštaľným hnojom, ale tento bol použitý v dávke 40 t.ha-1 ku kukurici na zrno, ktorá bola pestovaná 2 roky pred cukrovou repou. Predplodinou cukrovej repy bol jarný jačmeň. Priame hnojenie cukrovej repy sa volilo podľa rozboru pôdy pri dávke N 80 kg.ha-1 (polovica v jeseni a polovica pred sejbou), zvýšená dávka N1 bola 120 kg.ha-1 , P 50 kg.ha-1 a K 140 kg.ha-1 . Celková závlahové množstvo vody v relatívne suchom roku bolo 225 mm aplikované 7 závlahovými dávkami.

Takmer mesiac pred zberom bola zistená vyššia cukornatosť nezavlažovanej repy, čo možno vysvetliť aj vyšším obsahom sušiny ako v zavlažovanej. Táto klesla pri zbere najmä v dôsledku oneskorených dažďov a následnej retrovegetácie. V buľvách zavlažovanej repy sa naopak cukornatosť významne zvýšila z dôvodov už uvádzaných. Vysoká cukornatosť a úrody rafinády dokazujú, že závlaha v mesiacoch júl a august (3 dávky po 30-35 mm) významne znížili hladinu Nan v pôde, čím sa mohli prejaviť pozitívne efekty nutné k translokácii cukrov do zásobných pletív. Naopak v nezavlažovanej pôde zásoba N na úrovni okolo 100 kg.ha-1 v auguste dokazuje, že z hľadiska konečnej kvality repy je príliš vysoká. Ukazuje sa teda. že pre vyššiu cukornatosť repy by sa mal obsah Nan vo vrstve pôdy 0-0,6m pohybovať na úrovni okolo 3-5 mg.kg-1 , čo v prepočte na 1 ha odpovedá zásobe 30-45 kg.ha-1.

V tabuľke 2 výsledky dosiahnuté v roku 2001 tiež zvýrazňujú význam závlahy k dosiahnutiu vysokej produkcie cukru s hodnotami pri odrode Monrhiz až 11,37 t.ha-1 rafinády a cukornatosti 17,21 °S a pri odrode DS 4014 s produkciou rafinády 12,04 t.ha-1 a cukornatosti 17,28 °S. Rozdiely v úrodách medzi zavlažovanou a nezavlažovanou repou sú významné. Pritom cukrová repa nebola hnojená maštaľným hnojom a dávka dusíka bola len na úrovni 80 kg.ha-1 N, čo tiež dokazuje, že karbonátová černozem uvoľňuje značné množstvo dusíka, s ktorým sa musí počítať pri bilancovaní potreby hnojenia. Tento záver potvrdzuje aj výsledok dosiahnutý na kontrolnom variante (O) v tabuľke 1.

Cukornatosť cukrovej repy uvádzaná v tabuľke 2 tiež úzko súvisí s obahom Nan v pôde, s hodnotami pod 5 mg N.kg-1 pôdy, čo v prepočítaní na kg je okolo 30-40 kg N.ha-1. Obdobné výsledky s cukornatosťou 17°S a 10,2 t.ha-1 rafinády boli dosiahnuté v roku 2001 aj vo veľkom poľnohospodárskom podniku s výmerou takmer 200 ha regulovaním obsahu Nan v auguste a v septembri závlahou a úrovni dusíka 3-4 N.kg-1 pôdy vo vrstve 0-0,6m.

Z výsledkov vychádza, že analýzou pôdy na obsah Nan koncom júla alebo v prvej polovici augusta môžeme získať dobrú informáciu pre prognózu vývoja cukornatosti cukrovej repy. Pri vyššom obsahu Nan ako 5 mg môžeme dusičnanový dusík posunúť a upraviť pôdne prostredie pre priaznivejší vývoj cukornatosti. Samozrejme, že takýto posun si dovolíme len v podmienkach s hlbšie uloženou hladinou podzemnej vody. Pritom posunutý dusík využije následná plodina. Treba tiež uviesť, že pokles obsahu Nan v pôde od mája – júna do augusta sa nedeje len na úkor príjmu N porastom, ale aj strát v plynnej forme denitrifikáciou.

Výsledky tiež dokazujú, že je možné v kukuričnej oblasti pestovať cukrovú repu aj bez priameho hnojenia maštalným hnojom. O dávkach dusíka v priemyselných hnojivách by mala tiež orientovať informácia o obsahu Nan pred sejbou, ktorá pre vyššie úrody by mala byť na úrovni okolo 15 mgN.kg-1 vo vrstve 0-0,6m pôdy.

Ovplyvňovanie úrody cukrovej repy (odroda DS 4014) a jej kvality závlahou, hnojením a obsahom Nan (vo vrstve 0-0,6 m).

Poľný stacionárny pokus, Most pri Bratislave, rok 2000

Tabuľka 1

Vlahový variant Variant hnojenia °S Úroda v t.ha-1 Obsah Nan v mg N.kg-1 pôdy (kg N.ha-1)
16.9. 13.10. buliev rafinády 7.6. 27.7. 11.9.
Pod závlahou O 16,38 18,64 68,37 11,39 17(153) 2(18) 4(36)
PK 16,46 18,64 71,96 12,06 13(117) 4(36) 3(27)
NPK 16,15 18,34 74,16 12,15 36(324) 2(18) 3(27)
N1PK 16,23 18,40 73,93 12,07 38(342) 5(45) 4(36)
Priemer 16,31 18,51 72,10 11,42 26(234) 3(27) 4(36)
Bez závlahy O 18,12 17,39 47,70 7,44 14(126) 12(108) 5(45)
PK 18,50 16,25 53,05 7,63 15(135) 11(99) 3(27)
NPK 18,43 16,30 58,53 8,25 35(315) 17(153) 7(63)
N1PK 17,96 16,65 58,24 8,48 38(342) 19(171) 11(99)
Priemer 18,25 16,45 54,38 7,95 26(234) 15(135) 7(63)


Reaktívnosť cukrovej repy na vlahový režim, obsah Nan v pôde vo vrstve 0-0,6 m pri jej pestovaní
na černozemi karbonátovej v roku 2001.

Poľný pokus Most pri Bratislave

Tabuľka 2

Odroda Vlahový režim °S Úroda v t.ha-1 Obsah Nan v mg N.kg-1 pôdy (kg N.ha-1)
buliev rafinády 4.7. 8.8. 10.9.
Monrhiz Bez závlahy 15,40 50,32 6,74 35(315) 10(90) 4(36)
50 % VVK 16,58 71,76 10,45 12(108) 2(18) 4(36)
70 % VVK 17,21 76,39 11,37 6(54) 2(18) 3(27)
Priemer 16,06 66,16 9,52 18(162) 5(45) 4(36)
DS 4014 Bez závlahy 17,10 51,34 7,81 15(135) 3(27) 5(45)
50 % VVK 17,00 71,08 10,88 11(99) 2(18) 3(27)
70 % VVK 17,28 77,53 12,04 4(36) 1(9) 3(27)
Priemer 17,13 66,65 9,58 10(90) 2(18) 4(36)

Porasty cukrovej repy pod závlahou a pri rozdielnom hnojení v roku 2000 (Snímka autor)



Vystavené 19. 5. 2003

Autori textu: Prof. Ing. Ján Bízik, DrSc., Ing. Vladimír Zápotočný, Ing. Štefánia Malá