VŠÚZ - Výskumný a šľachtiteľský ústav zemiakársky, a.s. Veľká Lomnica

Popradská 518
059 52 Veľká Lomnica

tel.: 052/456 11 33 (45)
fax: 052/456 12 54
 
 

Stav pestovania zemiakov na Slovensku a jeho perspektívy

Zemiaky sa pestujú v mnohých krajinách, v rozdielnych agroekologických podmienkach a majú rozdielne postavenie vyplývajúce z biologických, sociálnych, kultúrnych a politických vplyvov. V našich podmienkach majú významné postavenie vo výžive obyvateľstva ako sýtiaca tak aj nutričná potravina. Spotreba zemiakov na jedného obyvateľa sa na Slovensku pohybuje v rozmedzí 76 - 80 kg, čo zodpovedá kritériám racionálnej výživy obyvateľstva aj celosvetovým trendom. Spotreba skorých zemiakov sa pohybuje v rozmedzí 11 – 16 kg v závislosti od produkcie a spotrebiteľských cien a ostatných konzumných zemiakov v rozmedzí 63 – 67 kg. Z uvedených faktov vyplýva výzva a možnosť pre slovenských zemiakárov - zabezpečiť v našich podmienkach produkciu kvalitných konzumných zemiakov v objeme 460 - 500 tis. ton a k tomu prislúchajúci objem sadiva.

Pestovanie zemiakov sa zabezpečuje na necelých 3 % výmery ornej pôdy. Zemiaky sa pestujú predovšetkým pre priamy konzum, kde sa finalizuje 90 % produkcie zemiakov. Necelých 10 % produkcie zemiakov sa zužitkováva v spracovateľskom priemysle. Export zemiakov v celoslovenskej pôsobnosti zatiaľ nemá žiadny významný pozitívny ani negatívny dopad na bilanciu zemiakov ani odvetvia.


Zemiak ako vegetatívne množená poľnohospodárska plodina, má množstvo slabých miest, ktoré výrazne zasahujú do pestovateľských výsledkov a rentability produkcie. Nízke hektárové úrody, nízka rentabilita vedúca v mnohých prípadoch k stratovosti výroby a vysoké medziročné rozdiely v objeme produkcie nepriaznivo zasahujú do zásobovania obyvateľstva, ovplyvňujú obchodnú bilanciu.

Pri zemiakoch je došlo v uplynulých rokoch poklesu pestovateľských plôch o viac ako 50% v porovnaní s rokom 1989 (graf 2). Priemerné hektárové úrody majú stúpajúcu tendenciu, ale medziročné prírastky sú veľmi malé v porovnaní s vynaloženými nákladmi. Produkcia zemiakov sa po roku 1998 viac menej stabilizovala, i keď mierne poklesy boli citeľné najmä v rokoch s vyšším infekčným tlakom plesne zemiakovej (graf 3).

Jedným z rozhodujúcich parametrov ovplyvňujúcim ekonomiku pestovania zemiakov sú odrody. Nízke hektárové úrody v celoslovenskom meradle zodpovedajú cca 25 - 29%-tnému využitiu úrodového potenciálu, za ktorý sa považujú úrody dosahované v objektívnych a štandardných pokusoch v Štátnej odrodovej skúšobne v Spišskej Belej. Zo 72 odrôd zapísaných v listine povolených odrôd je len 7 odrôd slovenského šľachtenia a mali v uplynulých rokoch na množiteľských a produkčných plochách (v závislosti od ročníka), približne 8 - 23%-tné zastúpenie. Táto skutočnosť svedčí o tom, príčinou nízkych hektárových úrod nie sú slovenské odrody (čo sa veľmi často používalo ako argument pre rozširovanie zahraničných odrôd), ale príčiny mali a majú širšie súvislosti. Doterajší spôsob pestovania zemiakov všetkých úžitkových smerov možno charakterizovať skôr ako extenzívny a je dôsledkom:

  • nízkej biologickej kvality sadiva (je spôsobená prítomnosťou patogénov, ktoré znižujú výkonový potenciál odrôd; podľa typu patogénov môže pokles činiť až 70%),
  • nízkej obmeny sadiva na produkčných plochách (pri nízkej úrovni obmeny sadiva dochádza k degenerácii a reinfekcii; pri obmene 1 krát za 3 roky môže degenerácia v podmienkach južného Slovenska spôsobiť depresiu úrody až o 50%),
  • nízkej úrovne výživy a ochrany (nedostatočné hnojenie, slabá pôdna sila, kyslé pôdy; používanie nesprávnych a málo účinných prípravkov ochrany rastlín môže spôsobiť straty až do výšky 60%),
  • malého podielu zavlažovaných plôch (podľa odhadov len 20% produkcie veľmi skorých zemiakov a zemiakov na spracovanie je pod intenzívnymi intervenčnými závlahami),
  • nedodržania pestovateľských technológií, používania zastaralého strojno-technologického zariadenia, preferencie odrôd a technologických postupov s nízkou ekonomickou náročnosťou, nekvalifikovanosti personálu v rozhodovacom procese, ktoré sa môžu podieľať na stratách až do 50%,
  • ceny vstupov sú neprimerane vysoké.
Odbytové a ekonomické problémy súvisia s nasledovnými skutočnosťami:
  • ťažkosti pri vstupe do veľkoobchodnej siete a zmeny v štruktúre producentských podnikov,
  • vysoká sezónnosť v distribúcii zemiakov, jesenné predzásobovanie obyvateľstva,
  • nedostatok kvalitných technologických liniek na trhovú úpravu a spotrebiteľské balenie,
  • veľké cenové disproporcie v domácom a zahraničnom trhu so zemiakmi.
V týchto javoch sa vo veľkej miere odráža kvalita doterajšieho vývoja poľnohospodárstva, jeho slabá výkonnosť, nestabilita, neprehľadnosť finančných a kapitálových tokov a preto aj doterajšia neúčinnosť uplatňovaných opatrení a nástrojov agrárnej politiky.

Veľká roztrieštenosť pestovateľských plôch a výrobno -obchodných združení má za následok obmedzenú možnosť poradenstva, sťažuje koordináciu pestovateľských zámerov a odbytu hotových produktov.

Pri hodnotení vývoja intenzifikácie výroby zemiakov možno povedať, že len pestovanie poloskorých a poloneskorých odrôd konzumných zemiakov možno v uplynulom období hodnotiť ako čiastočne progresívne, s určitými prvkami intenzifikácie. Pestovateľské plochy síce poklesli, ale celková produkcia, v dôsledku určitého nárastu hektárových úrod vykazuje viac menej stabilizovanú produkciu. Pri porovnaní úrovne hektárových úrod s okolitými krajinami, SR dosahuje 83% hektárových úrod dosahovaných v Poľsku, 86% priemerných hektárových úrod dosahovaných v Maďarsku a 72% úrovne v ČR, pričom rozdiely v porovnaní s Holandskom a Veľkou Britániou boli ešte výraznejšie.

Zemiak má vo spotrebe potravín rovnaké vývojové tendencie, ako ostatné základné potravinové plodiny napr. pšenica a ryža. S ekonomickým rastom životnej úrovne konzumenti diverzifikujú svoju stravu na chutnejší a drahší zdroj energie a bielkovín ako sú živočíšne produkty, ovocie zelenina. Tam, kde zemiaky nie sú základnou potravinovou plodinou, vstupujú do potravinového reťazca vo forme drahšej zeleniny. Spotreba základných potravinových plodín (zemiaky, pšenica, ryža) na obyvateľa klesá jednoznačne s rastom priemerného príjmu na obyvateľa. Príspevok základných potravinových plodín na prístupnej energii vo výžive obyvateľstva, kde patria aj zemiaky, strmo klesá z 80% pri veľmi nízkych príjmoch a približuje sa asymptoticky k 25% pri veľmi vysokých príjmoch. Vývoj spotreby základných potravinových plodín v miernych klimatických oblastiach Európy a severnej Ameriky poukázal na súvislosť medzi príjmami obyvateľstva a spotrebou základných potravinových plodín. Pri najnižších príjmoch je najvyššia resp. veľmi vysoká spotreba zemiakov (tzv. zemiaková ekonomika). S rastúcimi príjmami sa mení štruktúra spotreby energetických plodín charakterizovaná klesajúcou spotrebou zemiakov a rastúcou spotrebou pšenice (tzv. zemiakovo – pšeničná ekonomika), pričom spotreba zemiakov je vyššia ako spotreba pšenice. Po určitej dobe klesne spotreba zemiakov pod úroveň spotreby pšenice (tzv. pšeničná ekonomika) a následne začne klesať spotreba oboch plodín a príjem obyvateľstva stúpne na úroveň charakterizovanú ako rozvinutá ekonomika. Pri sledovaní vzťahov medzi spotrebou určitých poľnohospodárskych komodít, hospodárskym rozvojom ekonomiky štátu a životnej úrovne obyvateľstva z historického hľadiska je potrebné zdôrazniť, že väčšina krajín nastupovala v ”zemiakovej ekonomike” a postupne, s rozvojom životnej úrovne sa postupne dopracovala rozvinutej ekonomike.

Pri produkcii zemiakov sú obyčajne tri základné výstupy – konzumné zemiaky, zemiaky na spracovanie a neštandardné zemiaky (obyčajne na kŕmne účely). Celková produkcia zemiakov v s rozvojom ekonomiky klesá, pretože neštandardné zemiaky používané na kŕmne účely nemôžu z nutričného a finančného hľadiska konkurovať kŕmnym zmesiam pripraveným na báze obilovín vo vyspelej industriálnej ekonomike. Poznatky z ekonomiky živočíšnej výroby poukazujú na skutočnosť, že zvýšenie podielu výživy zvierat na báze cereálií znížilo finančné zaťaženie na kŕmenie na jednu tretinu až pätinu v porovnaní s kŕmením so zemiakmi, ktoré si vyžaduje tepelnú úpravu alebo silážovanie. Negatívne dopady poklesu celkovej spotreby zemiakov na obyvateľa sú dôsledkom prudkého zníženia použitia zemiakov na kŕmne účely a konzumácie neupravených konzumných zemiakov. Tieto faktory sa v rozhodujúcej miere podpísali na výraznom poklese pestovateľských plôch a celkovej produkcii zemiakov na Slovensku.

Klasickým príkladom vplyvu trhu na výrobu a užitie zemiakov so všetkými dopadmi na jednotlivé oblasti zemiakárskeho priemyslu je zjednotenie Nemecka. Zjednotenie Nemecka spôsobilo zmeny v produkcii zemiakov, ktoré sa v podstate dali očakávať. V roku 1990 sa vo východnom Nemecku pestovali zemiaky na 300000 ha s priemernou úrodou približne 20 ton. V roku 1993 sa zemiaky pestovali už len na 80000 ha ale úroda vzrástla na 33 t/ha. Hoci rok 1993 bol všeobecne v celej Európe hodnotený ako mimoriadne priaznivý pre produkciu zemiakov, priemerná úroda v celom Nemecku vzrástla len o 18%, ale produktivita v bývalej NDR vzrástla o 60% v porovnaní s rokom 1992. Toto mimoriadne vysoké zvýšenie produktivity o uvedených 60% možno pripísať najmä na vrub zlepšenia plodinového systému v oblastiach s vyšším produkčným potenciálom, využitím závlahových systémov a presunu pestovania zemiakov z pôd nevhodných pre pestovanie zemiakov. Zlepšenie nedostatočného plodinového systému a technicky neefektívnej mechanizácie, spolu s kvalitnou výživou a kvalitnejšími vstupmi, vrátane biologického materiálu, vytvorili pevný základ zvýšenie produktivity pestovania zemiakov. Dá sa očakávať, že ekonomické reformy prebiehajúce v krajinách východnej a strednej Európy (Slovensko nevynímajúc), spojené s postupným začleňovaním do EÚ, urýchlia diverzifikáciu v produkcii a špecializácii použitia, spracovania a distribúcii produkcie.

S ekonomickým rastom bude silnieť trend poklesu spotreby čerstvých zemiakov a bude kompenzovaný vzrastom spotreby spracovaných zemiakov, prípadne sa spotreba zemiakov na obyvateľa na určitom stupni stabilizuje. S poklesom spotreby neupravených konzumných zemiakov na trhu, bude rásť dopyt po kvalite produktov zo zemiakov pričom nemalú úlohu bude zohrávať aj úspora času pri používaní výrobkov zo zemiakov. Zvýšenie podielu žien na trhu práce prispelo a prispieva k zvýšeniu ceny času, ktorý na druhej strane dvíha požiadavku na spracované potravinové produkty a čiastočne aj ”fast food”.

Ekonomický rast tiež vytvára podmienky pre špecializáciu v produkcii. Zlepšenie cenových relácií a efektívna konkurencia v doprave bude kritickým momentom v komercializácii a zvýšení kompetitívnosti medzi oblasťami s vysokým produkčným potenciálom a vysokou kvalitou produkcie. Tento faktor bude obzvlášť dôležitý v tom prípade, ak sa komodita – zemiaky - budú vyrábať veľkovýrobnými technológiami a vo veľkých množstvách, pričom majú nízku dobu trvanlivosti. Produkcia vo vysoko produkčných oblastiach môže byť veľmi obmedzená a tom v tých prípadoch, ak náklady na špeciálnu techniku sú príliš vysoké, alebo sa v oblasti vyskytujú patogény a škodcovia, ktorí radikálne znižujú alebo poškodzujú produkciu.

S rastúcou cenou práce budú producenti zemiakov postupne nútení investovať do mechanizácie navrhnutej pre túto plodinu, čo bude vytvárať tlak na zníženie cien zemiakov. Dá sa predpokladať, že po čase sa stane pre väčšinu domácností lacnejšie kúpiť si zemiaky na trhu, ako ich pestovať ako druhé zamestnanie vo forme ručnej namáhavej práce. Zvýšenie veľkosti subjektov zabezpečujúcich produkciu zemiakov, zavlažovanie, kontraktácia a intenzifikácia použitia vstupov budú v blízkej budúcnosti príznačné pre špecializáciu v pestovaní zemiakov.

Množstvo a kvalita domácej produkcie, cenové relácie, výživové návyky obyvateľstva, rast reálnych miezd a množstvo dovážaných zemiakov budú rozhodujúcimi činiteľmi, ktoré ovplyvnia dopyt, spotrebu a v konečnom dôsledku aj výrobu zemiakov. Je reálny predpoklad, že spotreba zemiakov na jedného obyvateľa bude mať aj v rokoch 2002 - 2005 ešte stúpajúcu tendenciu. Tým bude celková domáca spotreba v najbližšom období mierne rásť a bude mať uplatnenie predovšetkým na domácom trhu a to hlavne upravené konzumné zemiaky v malospotrebiteľskom balení, a očakáva sa aj nárast spotreby výrobkov zo zemiakov (lupienky, hranolky, zemiakové múčky, lúpané zemiaky). Zvýšenie uplatnenia zemiakov v spracovateľskom priemysle si vyžiada investície do modernizácie technológií na výrobu výrobkov.

Severná časť Slovenska má veľmi vhodné klimatické podmienky pre pestovanie zemiakov. Horské masívy vytvárajú prirodzenú bariéru pre šírenie vektorov vírusových chorôb, a preto je táto oblasť veľmi vhodná pre produkciu sadiva. Na druhej strane, oblasti táto oblasť nie je veľmi vhodná pre pestovanie iných poľnohospodárskych kultúr, a tak sadivové zemiaky predstavujú v podstate jedinú komoditu, ktorá môže mať primerané trhové uplatnenie a preto rozvoj výroby sadiva zemiakov v tejto oblasti predstavuje zároveň aj regionálny rozvoj. Druhým faktorom, ktorý hovorí v prospech rozvoja výroby sadiva je, že Slovensko je krajinou bez výskytu karanténnych chorôb zemiakov, a z tento status umožňuje export zemiakov prakticky do mnohých krajín Európy. Bude závisieť od producentov sadiva a výrobno – obchodných združení ako dokážu túto strategickú výhodu využiť. Zároveň bude veľa závisieť aj od poľnohospodárskeho rezortu, ako dokáže svojimi aktivitami stimulovať rozvoj sadivovej oblasti a zároveň ochrániť územie pred zavlečením škodlivých karanténnych činiteľov. Podpora produkcie sadiva a jeho exportu môže podstatne vylepšiť pasívnu obchodnú bilanciu zemiakov.

Je potrebné zvýrazniť skutočnosť, že postavenie zemiaka na trhu s poľnohospodárskymi komoditami a v ľudskej výžive bude závisieť od toho, ako dokáže slovenský spotrebiteľ oceniť kvalitný produkt, ako sa dokáže slovenský pestovateľ vyrovnať s absenciou priamych dotácií na produkciu konzumných zemiakov a sadiva a ako dokážu slovenské výrobno – obchodné združenia zúžitkovať výhody agroekologických podmienok našej krajiny. Výrazná aktivizácia zahraničných obchodných firiem na Slovensku je dôkazom, že potenciál na produkciu a export sadiva v našej krajine je, a úspešnosť využitia tohoto potenciálu bude závisieť od predovšetkým od slovenských poľnohospodárov.


Vystavené 7. 4. 2003

Autori textu: Ing. Ján Heldák, PhD., Ing. Július Daniš