Oblastný výskumný ústav agroekológie Michalovce

ul. Špitálska 1273
071 01 Michalovce

e-mail: ovua@minet.sk
 
 


Obsah živín v pôde pod cukrovú repu
a odporúčané dávky v hodnotení desaťročného obdobia

K základným stabilizačným faktorom dosiahnutej produkcie a kvality repy cukrovej patrí výživa a hnojenie. Vzhľadom na skutočnosť, že táto plodina prijíma hlavnú časť živín z pôdy, je potrebné zabezpečovať pôdnu úrodnosť predovšetkým reprodukciou organickej hmoty v pôde, vytváraním vhodnej pôdnej reakcie a primeraných zásob fosforu, draslíka a horčíka. Od začiatku 90. rokov je na Slovensku v dôsledku poklesu dávok minerálneho hnojenia zrejmá negatívna bilancia živín na ornej pôde. Znižovanie dávok živín v podobe organického hnojenia a priemyselných hnojív nesie so sebou riziko zhoršovania pôdnych vlastností, zvyšovanie pôdnej kyslosti, zhoršovanie fyzikálnych a biochemických vlastností pôd. Redukciou hnojív dochádza k silnému poklesu produkcie, ktorá je výrazná hlavne pri menej úrodných pôdach. Pri znížení prístupného fosforu v pôdach pod 30 mg.kg-1 (stanovené klasickou metódou – Mehlich II.) dochádza už bez fosforečného hnojenia k poklesu úrod repy cukrovej o 4 - 11 %. Pri obsahu draslíka 70-90 mg.kg-1 (Mehlich II.) sa bez dlhodobého draselného hnojenia znižuje produkcia o 7 - 11 %. Dlhodobý prívod draslíka i fosforu má značný vplyv na kvalitu repy cukrovej.

Repa cukrová čerpá fosfor v priebehu celého vegetačného obdobia, zvlášť v počiatočných fázach rastu a vývinu, kedy fosfor ovplyvňuje vývin listového aparátu a koreňového systému. Neskôr fosfor pozitívne vplýva na akumuláciu cukru a vyzrievanie repy. Pri jeho nedostatku sa spomaľujú metabolické procesy, dýchanie a celkový rast. Pri starších rastlinách sa nedostatok prejavuje žltnutím listov. Nedostatok fosforu sa prejavuje najmä pri nízkych teplotách, kedy sa znižuje jeho príjem. Draslík zohráva dôležitú úlohu pri látkovej výmene, tvorbe, transporte a akumulácii cukru. Pri jeho nedostatku sa znižuje úroda i kvalita (cukornatosť). Treba si uvedomiť, že pokiaľ nie sú pôdy dobre zásobené prístupným draslíkom a fosforom, nemali by sme hnojenie týmito živinami obmedzovať. Týka sa to najmä pôd s vyšším obsahom ílu. S vymenovávaním významu ďalších živín nie je potrebné pokračovať.

Cieľom tohto príspevku je poukázať na hodnoty zásobenosti tých pôd živinami, na ktorých sme pre repu cukrovú dlhodobo uskutočňovali rozbory pôdy a navrhovali optimálne dávky jednotlivých živín. Vcelku ide o 10-ročný časový rad zachytávajúc obdobie 1994/5 – 2003/4, pri priemere 1706 ha analyzovanej pôdy ročne (873-2472 ha). Priemerný počet ročne analyzovaných parciel bol 53 (40-81) pri priemernej výmere 32 ha (ročné priemery 17 – 46 ha). Výmery parciel boli v širokom rozmedzí od 2 po 135 ha. Ide o ornú pôdu v kukuričnej a repnej výrobnej oblasti východoslovenského a stredoslovenského regiónu. V predkladanej práci vyhodnocujeme databázu 10720 exaktných údajov, vytvorenú v priebehu zmieneného desaťročia.

Pre stanovenie pôdnych živín a následné odporučenie výživy repy cukrovej bola využitá metóda elektroultrafiltrácie. Pri optimalizovaní hnojenia dusíkom sa kalkulovalo s plánovanou s priemernou úrodou 38 t.ha-1. V prevažnej väčšine prípadov (98%) sme kalkulovali s plánovanou úrodou 40 t.ha-1 (individuálne podľa pestovateľov 35-60 t.ha-1) buliev a konštantnou dávkou maštaľného hnoja 40 t.ha-1.

Dávky dusíkatých hnojív sa určujú bilančne, pričom sa zohľadňuje plánovaná biologická úroda, množstvo dusíka v prístupnej forme v pôdnom roztoku a v potenciálnej zásobe, množstvo dusíka, ktoré ostalo v pôde v závislosti od pestovanej predplodiny, prípadne medziplodiny a množstvo dusíka, ktoré sa uvoľní z aplikovaných organických hnojív. V prípade vysokých obsahov prístupného dusíka v pôde sa odporúča udržiavacie hnojenie aplikáciou dusíka na list. Koncentrácia dusíka v pôdnom prostredí sa vyskytovala v rozmedzí 14 – 61 mg.kg-1 s priemernou hodnotou 28 mg.kg-1. Individuálne rozdiely parciel v obsahu dusíka v pôdnom roztoku boli obrovské, hodnoty sa pohybovali od 1,2 do 156 mg.kg-1.

Odporúčané dávky dusíka pre jesennú výživu boli vo väčšine prípadov na nulovej úrovni, až na ročníky 1996/7 a 1997/8, kedy sa priemerne odporučilo 25, resp 18 kg N.ha-1. Odporúčané dávky dusíka pre predsejbové hnojenie repy cukrovej sa pohybovali v rozmedzí 12 – 44 kg.ha-1 a pre dohnojenie na list v rozpätí 29 – 49 kg.ha-1. Priemerne na hektár bolo potrebné dodať 35 kg.ha-1 N na jar a ďalších 41 kg.ha-1 N na list. Ide o ročné priemery, absolútne čísla (parcely) boli širšom rozpätí (pred sejbou 0 – 90 a na list 0 – 60 kgN.ha-1).

Dávky ostatných hnojív pri použití uvedenej metódy hnojenia nie sú závisle od plánovanej úrody, ale je potrebné zabezpečiť optimálnu hladinu živín (P, K, Mg, Ca) v pôde.

Optimálna koncentrácia fosforu závisí od pomeru fosforu zisteného v pôdnom roztoku (1. frakcia) a v potenciálnej zásobe (2. frakcia).  Optimálna koncentrácia fosforu v pôdnom roztoku sa pohybuje v rozmedzí 13 – 21 mg.kg-1. Pokiaľ zistená koncentrácia fosforu v pôde je vyššia než  optimálna, je potrebné realizovať udržiavacie hnojenie. V prípade, že koncentrácia fosforu v pôde je nižšia ako optimálna, je nutné dohnojenie na optimálnu hladinu, pri zohľadnení obsahu ílovitého podielu v pôde a množstva fosforu dodaného z aplikovaných organických hnojív. Zároveň je potrebné zohľadniť aj maximálnu dávku fosforečných hnojív. Koncentrácia fosforu v pôdnom roztoku sa vyskytovala v rozmedzí 10 – 18 mg.kg-1 s priemernou hodnotou 13 mg.kg-1 P. Podľa parciel 0,48 – 122 mg.kg-1. Odporúčané dávky fosforu pre hnojenie repy cukrovej sa pohybovali v rozmedzí 80 – 102 kg.ha-1 P2O5 s priemernou dávkou 90 kg.ha-1 P2O5. Podobne ako v prípade dusíka de o ročné priemery, absolútne čísla boli v širšom rozpätí 0 – 180 kg kg.ha-1 P2O5.

Podobne v prípade draslíka bolo našim zámerom dosiahnuť jeho optimálnu koncentráciu v pôde. Dávka draselných hnojív je závislá nielen od množstva draslíka, ale aj množstva antagonisticky pôsobiacich prvkov (Ca, Mg) v pôdnom roztoku. Pri dohnojení pôdy na optimálnu hladinu sa uvažuje so sorpčnou silou pôdy a s množstvom draslíka dodaného z organických hnojív. Pri nízkom obsahu vápnika a horčíka sa môže optimálna koncentrácia draslíka v pôdnom roztoku vyskytovať v rozpätí 70 – 100 mg.kg-1, kým pri vysokom obsahu vápnika a horčíka môže optimálna koncentrácia draslíka dosahovať hodnotu až 200 mg.kg-1. Koncentrácia draslíka v pôdnom roztoku sa vyskytovala v rozmedzí 106 - 192 mg.kg-1 s priemernou hodnotou 148 mg.kg-1, individuálne parcely 15 – 959 mg.kg-1. Pre hnojenie repy cukrovej bolo potrebné realizovať hnojenie dávkou 76 – 138 kg.ha-1 K2O, individuálne 0 – 400 kg.ha-1 K2O. Priemerne odporúčaná dávka draslíka bola na úrovni 115 kg.ha-1 K2O.

Aj v súčasnosti sa nájdu niektoré pôdy s veľmi vysokými obsahmi fosforu a draslíka. Ak stanovená hodnota fosforu v pôde je vyššia o 10 mg.kg-1 od optimálnej a draslíka dosahuje vyššie hodnoty ako 200 mg.kg-1 je potrebné vynechať hnojenie repy cukrovej týmito prvkami.

Repa cukrová má pomerne vysoké požiadavky na horčík a preto je nutné zabezpečiť jeho optimálnu hladinu v pôde. Potrebné dávky horčíka pre hnojenie repy cukrovej sa určia bilančne, pričom sa zohľadní analyticky stanovený obsah horčíka v pôde a jeho optimálna hladina. Deficit horčíka sa môže vyskytovať na ľahkých pôdach a v pôdach s vysokým obsahom draslíka. Koncentrácia horčíka v pôdnom roztoku sa medziročne vyskytovala v rozmedzí 32 - 72 mg.kg-1 s priemernou hodnotou 40 mg.kg-1, jednotlivé parcely 1,64 – 211 mg.kg-1. Priemerne odporučená dávka horčíka bola 35 kg.ha-1 MgO, medziročne 4 – 60 kg.ha-1 a v závislosti od parcely sa individuálne dávky pohybovali v rozmedzí 0 – 190 kg.ha-1 MgO.

Dôležité miesto v pôde patrí vápniku, ktorý trvalo ovplyvňuje pôdnu úrodnosť. Metóda elektroultrafiltrácie odporúča vápnenie pôdy v prípade, ak je obsah vápnika v prvej frakcii nižší než 650 mg.kg-1. Požadované dávky CaO závisia od stanoveného obsahu vápnika v prvej frakcii a od obsahu ílovitého podielu v pôde. Stanovený obsah vápnika v pôdnom roztoku sa vyskytoval v rozmedzí 258 – 404 mg.kg-1, priemerne 323 mg.kg-1. Podľa parciel 60 – 1040 mg.kg-1. Pre vápnenie pôdy bolo medziročne potrebné použiť CaO vo forme mletého vápenca v rozmedzí 2,9 – 6,7 t.ha-1, podľa parciel 0 – 8 t.ha-1. Priemerne odporúčaná dávka vápnika sa pohybovala na úrovni 3,9 t.ha-1 CaO.

Na Oblastnom výskumnom ústave agroekológie Michalovce sa analýzou pôdy a odporúčaním výživy pre repu cukrovú pre poľnohospodárske podniky a súkromne hospodáriacich roľníkov zaoberáme niekoľko rokov. Všeobecný prínos metódy elektroultrafiltrácie je, že umožňuje zistiť koncentráciu živín nielen v pôdnom roztoku, ale aj množstvo živín v potenciálnej zásobe. Tým sa stanovuje skutočná potreba hnojív a zamedzuje prípadnému zasoleniu pôdy, ktoré nepriaznivo vplýva na kvalitu úrody a pôdy, ale druhotne aj na ďalšie zložky životného prostredia. Pri porovnávaní ekonomických výsledkov dosahovaných na porastoch cukrovej repy s optimalizovanou výživou použitím rôznych metód je spravidla najpriaznivejší variant metódy elektroultrafiltrácie. Progresívna analýza je ale málo platná, pokiaľ sa odber vzoriek uskutoční nedbalo a pokiaľ sa odporúčané hnojenie nezrealizuje. Poskytované údaje jasne zdôrazňujú variabilitu pestovateľských plôch a teda potrebu individuálneho prístupu ku každej parcele. Desaťročné skúsenosti potvrdzujú agronomickú pravdu, že repa sa nikdy nepestuje na ideálnej parcele, ktorú nie je potrebné vylepšiť.

Vystavené: 6.2.2004

Autori textu: Ing.Štefan Tóth, PhD., Ing.Božena Šoltýsová, PhD.