Ústredný kontrolný a skúšobný ústav poľnohospodársky - pobočka Zvolen
ul. J.Kráľa 36,
961 09 Zvolen
e-mail: stefan.gaborik@uksup.sk
 
 


Úroveň výživy poľných plodín - Cukrová repa

Cukrová repa patrí k plodinám s vysokým energetickým potenciálom a radíme ju medzi naše najintenzívnejšie plodiny. Za optimálnych podmienok dokáže vyprodukovať značné množstvo biomasy. Jej pestovanie na Slovensku prešlo za posledné roky výraznými pozitívnymi, ale aj negatívnymi zmenami. Z pozitívnych to boli hlavne zmeny v technológii jej pestovania a spracovania. Práve dôsledne dodržiavanie zásad komplexnej agrotechniky, t.j. správnej výživy a ochrany rastlín, spolu s využívaním kvalitnej mechanizácie, prispieva k rentabilite jej pestovania. No na druhej strane faktory, ktoré sa negatívne podpísali na stave slovenského cukrovarníctva ako celku, sa týkali hlavne regulácií zo strany EÚ, kde cez pokles kvót cukru sa výrazne zredukovala jej pestovateľská výmera. Taktiež sa znížil počet cukrovarov na súčasné 2, t.j. v Trenčianskej Teplej a v Seredi, a tým sa zúžila aj oblasť jej pestovania do ich blízkosti. Podľa údajov zo ŠÚ SR v roku 2000 zaberali produkčné plochy cukrovej repy 3,2 % ornej pôdy, v roku 2008 dosahovali už len 0,8 % z celkovej ornej pôdy Slovenska, tabuľka 1. V súčasnosti sa pestovateľská výmera repy zastabilizovala na ploche cca 18000 ha, čo predstavuje 1,3% z využívanej ornej pôdy Slovenska. Avšak je potrebné mať stále na pamäti, že poklesom vlastnej produkcie pod úroveň sebestačnosti, priamoúmerne klesá aj cenová ochrana vlastného trhu pred dovozmi.

Tabuľka 1: Dynamika výživy cukrovej repy, dosiahnutých úrod a pestovateľských plôch za 10 rokov

Cukrová repa má vysoké nároky na živiny a požiadavka dosahovania vysokých úrod je podmienená jej pestovaním na úrodných pôdach so správne zvolenou úrovňou výživy. Je to z dôvodu rozdielnej intenzity rastu ako aj vývoja. Kým intenzívny rast listov je v prvej polovici vegetácie, hlavný nárast hmotnosti buliev nastáva až v druhej polovici, kedy je už ďalší rast listov nežiaduci. Z tohto dôvodu je potrebné hnojenie smerovať najskôr k tvorbe listov a v druhej polovici k rastu buliev a tvorbe cukru. Preto je dôležité poznať pestovateľské podmienky prostredia, konkrétne ponuku dusíka z pôdy, ako aj potrebu živín na očakávanú úrodu cukrovej repy. Podľa našich dlhodobých výsledkov, cukrová repa odoberie 1 t buliev s príslušným množstvom listov 7,8kg N, 0,78kg P a 6,73kg K. Avšak literatúra uvádza o niečo nižšie hodnoty a to od 3,9 do 5kg N, 0,5 - 0,7kg P a 4,8 - 6,5kg K. Správna výživa cukrovej repy by však mala byť zabezpečovaná vhodnou kombináciou hospodárskych a minerálnych hnojív, kde fosforečné a draselné hnojivá by mali byť aplikované na základe ich obsahu v pôde a zapracovávané na jeseň spolu s hospodárskymi hnojivami. Úroveň dusíkatej výživy by mala byť jednoznačne korigovaná s aktuálnou zásobou v pôde.

Výživa cukrovej repy v priemere za 10 rokov bola na úrovni 71,8 kg.ha-1 N, 31,9kg.ha-1 P2O5 a 41,8 kg.ha-1 K2O. Najvyššia úroveň výživy za sledované obdobie bola v roku 2005, kde bolo aplikovaných 170,3 kg.ha-1 NPK živín a naopak najnižšia úroveň bola v roku 2009 s hodnotou 111,1 kg.ha-1 NPK. V porovnaní s krajinami EÚ, tabuľka 2, výživa cukrovej repy na Slovensku je značne poddimenzovaná, obzvlášť výživa draslíkom. Horšie pôdno-klimatické podmienky, ako aj relatívne nízka úroveň hnojenia sa podpísali pod dosiahnutú priemernú úrodu 48,4 t.ha-1, ktorá je v porovnaní z krajinami EÚ výrazne nižšia. Avšak za pozitívum stojí fakt, že za posledné trojročné obdobie, počas ktorého bolo pestovanie cukrovej repy sústredené hlavne v produkčnejších oblastiach, boli dosiahnuté nadpriemerné úrody v porovnaní z dlhodobým priemerom, čím sa konkurencieschopnosť jej pestovania priblížila k ostatným krajinám EÚ.

Tabuľka 2: Porovnanie dosiahnutých úrod a úrovní hnojenia cukrovej repy v priemere za posledné 3 roky

Ako už bolo spomenuté, koncentrácia pestovania cukrovej repy je podmienená lokalitou cukrovarov. Ako tabuľka 3 popisuje, v trnavskom a nitrianskom regióne sa ročne cukrovou repou oseje približne rovnaká výmera, ktorá predstavuje cca 8100 ha za región. Treťou pestovateľskou oblasťou s priemernou rozlohou pestovania cca 3000 ha ročne, je trenčiansky región. V ostatných regiónoch je zastúpenie pestovania cukrovej repy iba okrajové. Úroveň výživy, z týchto najvýraznejších troch regiónov bola najvyššia v nitrianskom regióne, kde boli v priemere aplikované dávky NPK živín na úrovni 150,4kg.ha-1, pri ktorej sa dosiahla úroda 43,2t.ha-1. Naopak najnižšia úroveň hnojenia 130,4 kg.ha-1 NPK bola v trenčianskom regióne, kde sa dosiahla priemerná úroda 42,4 t.ha-1. Avšak pôdno-klimatické podmienky pre pestovanie cukrovej repy sa ukazujú ako najlepšie v trnavskom regióne, kde efektivita hnojenia na dosiahnutú úrodu bola najvyššia. Z pohľadu výrobných oblastí (VO) sa najvyššia úroda dosiahla v kukuričnej VO 44,1 t.ha-1, ktorá však bola dosiahnutá pri úrovni výživy 152,0 kg.ha-1 NPK. No pri vyjadrení pomeru úrody k hnojeniu, tzv. naturálna efektivita, bola táto hodnota mierne v prospech repnej VO. Tento výsledok mohol byť takto ovplyvnený hlavne vyššou aplikačnou dávkou dusíka.

Tabuľka 3: Prehľad úrovne výživy cukrovej repy a dosiahnutých úrod podľa krajov a výrobných oblastí v priemere za posledných 10 rokov

Pri porovnaní dynamiky nárastu úrody v závislosti od úrovne výživy dusíkom, graf 2, možno v kukuričnej VO pozorovať v priemere pozitívny vplyv stupňovanej dusíkatej výživy na úrodu cukrovej repy, kde najvyššia úroda 51,97 t.ha-1 sa dosiahla pri úrovni hnojenia 173,1 kg.ha-1 N, 58,6 kg.ha-1 P2O5 a 56,0 kg.ha-1 K2O, spolu s úrovňou hnojenia organickými hnojivami 12,6 t.ha-1. Naopak, v repnej VO sa pozitívne prejavila iba úroveň do 50 kg.ha-1 N a nad 150 kg.ha-1 N, kde sa dosiahla aj maximálna úroda 47,26t.ha-1. Zvyšné úrovne mali na úrodu depresívny vplyv než úroveň do 50 kg.ha-1 N, dokonca pri úrovni hnojenia 120-150 kg.ha-1 N bola úroda cukrovej repy nižšia než pri vynechanom dusíkatom hnojení. Podobné výsledky ako v kukuričnej VO, možno pozorovať aj na graf 1, ktorý znázorňuje vplyv stupňovanej intenzity dusíkatého hnojenia na úrodu cukrovej repy v priemere za celé Slovensko. Táto podobnosť z kukuričnou VO vyplýva z výrazného, až dvojtretinového zastúpenia pestovateľskej výmery cukrovej repy v tejto oblasti, tabuľka 3. Na základe týchto výsledkov možno hodnotiť úroveň výživy nad 150 kg N, konkrétne 177,2 kg.ha-1 N, 58,3 kg.ha-1 P2O5 a 53,4 kg.ha-1 K2O, za optimálnu, pri ktorej sa dosiahla najvyššia priemerná úroda cukrovej repy 50,22 t.ha-1, pričom bol dosiahnutý druhý najvyšší prírastok úrody až 42 kg na aplikovaný 1 kg NPK živín. Avšak najvyšší prírastok úrody buliev bol pri úrovni hnojenia do 50 kg.ha-1 N a predstavoval hodnotu 52 kg na 1 kg aplikovaných NPK živín. Z údajov v tabuľke 4, ktoré popisujú vplyv rôznych úrovní hnojenia na úrodu cukrovej repy, možno dokumentovať potrebu harmonizovania fosforečného a draselného hnojenia, hlavne pri vyšších hladinách dusíkatej výživy. No je potrebné si uvedomiť, že prezentované výsledky zo spotreby hnojív, hodnotia iba vplyv výživy na dosiahnutú hrubú úrodu a nesledujú kvalitatívne parametre produkcie.

Graf 1: Vplyv diferenciácie dusíkatej výživy na úrodu cukrovej repy (údaje z prieskumu spotreby hnojív za posledných 10 rokov)

Graf 2: Vzťah rôznych intenzít hnojenia na úrodu cukrovej repy na základe diferenciácie dusíkatej výživy v jednotlivých výrobných oblastiach

Tabuľka 4: Vzťah rôznych úrovní hnojenia na úrodu cukrovej repy v t.ha-1 (údaje z prieskumu spotreby hnojív za posledných 10 rokov)

Avšak aj na základe našich výsledkov zo stacionárnych pokusov možno povedať, že prostredie najvýraznejšie vplýva na výšku úrody, ale taktiež vplýva aj na reakciu plodiny na hnojenie, tabuľka 5. Na základe dosiahnutých priemerných úrod možno konštatovať, že optimálna úroveň výživy cukrovej repy na úrodných pôdach spočíva v kombinácii hnojenia maštaľným hnojom v dávke 40t.ha-1, s doplnkovou minerálnou výživou na úrovni 100 kg.ha-1 N, 55 kg.ha-1 P2O5 a 65 kg.ha-1 K2O, pri ktorej sa dosiahla úroda 67,01t.ha-1. Aj keď najvyššia úroveň minerálnej výživy zvýšila úrodu repy o 1,31 t.ha-1, toto zvýšenie bolo z pohľadu rentability neefektívne. Neefektívnosť sa prejavila hlavne pri posudzovaní kvalitatívnych parametrov, vyjadrených percentom výťažnosti rafinády, kde výsledky poukazujú na určitý zrieďovací efekt hnojenia. Preto efektivita hnojenia cukrovej repy by sa mala opierať hlavne o poznatky základných princípov minerálnej výživy podloženými pôdnymi a listovými analýzami, na základe ktorých sa dolaďuje úroveň výživy, hlavne dusíkatej. Práve výživa dusíkom významne rozhoduje o kvalite, t.j. koncentrácii sacharózy v koreni. Z toho dôvodu by malo byť cieľom pestovateľa dosiahnutie takého stavu, aby cca 4 týždne pred zberom, mala repa už nedostatočnú ponuku dusíka, pôdneho nevynímajúc.

Tabuľka 5: Vplyv výživy na úrodu cukrovej repy - výsledky zo stacionárnych výživárskych pokusov (priemer za roky 1991 a 2007) v t.ha-1

Vystavené 28.8.2012

Autor textu: Ing. Štefan Gáborík