logo VURV
Výskumný ústav rastlinnej výroby

Bratislavská cesta 122
921 68 Piešťany
tel.: 033/ 77 223 11, 12
fax: 033/ 77 263 06
 
 

Rozhodujúce aspekty ošetrovania repy cukrovej

Repa cukrová patrí z hľadiska produkcie fytomasy k najvýkonnejším plodinám pestovaných v našich klimatických podmienkach. Podiel genetiky sa na výkonnosti odrody vo všeobecnosti uvádza 15 %, poveternostné podmienky 40 %, agrotechnika a ochranárske opatrenia 45 %.

Na dosiahnutie uspokojivých úrod vo vyhovujúcej kvalite je potrebné síce zabezpečiť dostatočnú výživu, ale treba si uvedomiť, že akýkoľvek luxusný príjem živín je škodlivý a znižuje kvalitu. Základom správnej výživy je hnojenie organickými hnojivami, ktoré treba chápať ako zdroj uhlíka. Rozmetáme ich tesne pred strednou orbou.

Repa rastie spočiatku veľmi pomaly. Podľa poveternostných podmienok potrebuje asi 2 týždne na vzchádzanie, ďalšie 3 týždne na tvorbu prvého páru pravých listov a listy uzatvárajú porast až koncom júna. Toto ovplyvňuje aj hnojenie repy priemyselnými hnojivami. Dusík vplýva nielen na tvorbu fytomasy (pozitívne), ale aj na technologickú kvalitu repy, ktorú môže zlepšovať, ale aj zhoršovať. Dávky dusíka a ich časové rozloženie treba stanoviť na základe pôdnych rozborov. Repa cukrová prednostne prijíma dusík v dusičnanovej forme. V poslednom období značne poklesol obsah fosforu v ornici, čo ukazuje na potrebu hnojenia aj týmto prvkom tým skôr, že predovšetkým pri geneticky jednoklíčkových odrodách má veľmi pozitívne účinky na predlžovací rast repy v počiatočnom štádiu vývinu. Príjem fosforu je pomerne rovnomerný v priebehu celej vegetácie, ale prítomnosť prístupného fosforu má byť veľká predovšetkým na začiatku rastu repy. Repa cukrová je draslomilná rastlina a odber draslíka ňou je vysoký. Draslík ovplyvňuje tak výšku úrody ako aj technologickú kvalitu. V priemyselných hnojivách ho uhrádzame v chloridovej forme, nakoľko repa je náročná aj na chlór. Z mikroživín sú pre repu dôležité predovšetkým horčík, bór, mangán, zinok, meď a molybdén.

Hlavnou úlohou jarnej prípravy pôdy je zabezpečiť rýchle a rovnomerné vzídenie porastu. Najvhodnejším náradím na predsejbovú prípravu pôdy sú radličkové kompaktomaty, pretože zabezpečujú rovnomernú hĺbku spracovania v celej šírke záberu. V žiadnom prípade nerobíme prípravu pôdy do zásoby. Čoraz častejšie sa však objavujú rôzne modifikácie predovšetkým z dôvodu obmedzenia počtu operácií. Zaujímavá z tohoto hľadiska je sejba do nástielky (mulču), resp. do vymŕzajúcej medziplodiny s vynechaním jarného spracovania pôdy.

Klimatické podmienky zohrávajú pri pestovaní repy cukrovej dôležitú úlohu. Je potrebné dosiahnuť čo najskôr pokrytie celého povrchu pôdy listami, čo by znamenalo posunúť termín sejby do skoršieho obdobia. Vtedy však hrozí reálne nebezpečenstvo vymrznutia porastov, alebo zvýšeného výskytu vybehlíc v dôsledku jarovizácie mladých repných rastliniek. Vzchádzajúce rastliny repy cukrovej vydržia mrazy asi do -5 °C. V praxi to znamená, že v záujme predĺženia vegetačnej doby musíme prijať určité riziko vymrznutia a pri sejbe sa riadiť vyzretosťou pôdy.

Pri pestovaní repy je dôležité dosiahnuť 90 000 jedincov na hektár. Tento stav dosiahneme kvalitným osivom, zvolením vhodného termínu sejby, kvalitnou sejbou a zvolením vhodnej technológie pestovania (bez ručnej práce, resp. s minimálnou potrebou ľudskej práce).

So sejbou úzko súvisí výber odrody. V listine povolených odrôd je dostatok odrôd úrodového, normálneho i cukornatého typu, ako aj odrody tolerantné k chorobám, predovšetkým k rizománii. Pre orientáciu vo veľkom počte povolených odrôd odporúčame nahliadnuť do výsledkov ÚKSÚP-u, ktorí organizujú skúšanie odrôd v maloparcelkových i poloprevádzkových pokusoch vo viacerých lokalitách.

Kultivačné práce počas vegetácie môžu významne ovplyvniť úrodu repy cukrovej. Plečkovanie sa vykonáva za účelom prevzdušnenia pôdy a ničenia burín, v moderných technológiách sa dostáva do úzadia, pretože buriny sú ničené chemicky. Pri kombinácii plečkovania a chemického ničenia burín treba byť veľmi opatrný, aby sme plečkou neporušili účinok herbicídov.

Ničenie burín musí vychádzať z druhového spektra v konkrétnych podmienkach, ako aj zo zvolenej technológie pestovania. Ide predovšetkým o herbicídy na báze phenmediphamu, chloridazonu, metamitronu, ethofumesatu a desmediphamu. Proti burinám je možné zasiahnuť preemergentnou aplikáciou, ale aj počas vegetácie repy, v každej rastovej fáze až do zapojenia porastu, bez obáv z poškodenia zdravého porastu. Rozhodujúca je prvá postemergentná aplikácia, druhá aplikácia má za úlohu zničiť buriny, ktoré zostali po prvej aplikácii. Najjednoduchšie riešenie proti neskorému zaburineniu je vyrovnaný a zapojený porast, ktorý tieto buriny potlačí.

V poslednom období sa v porastoch repy vyskytuje burinná repa, ktorá odčerpáva živiny, sťažuje zber a spracovanie v cukrovaroch. Najdôležitejšie opatrenia proti výskytu burinných riep sú: siať odrody s vysokou odolnosťou k vybiehaniu, kultivácia a plečkovanie, ručné vytrhávanie a zožínanie burinných riep. Popri burinnej repe je stále častejšie zaburinenie repných porastov kultúrnymi plodinami (ozimná repka, slnečnica, obilniny, ciroky, proso a pod.). Pri týchto problémoch je možné využiť plečkovanie, chemickú ochranu ale predovšetkým dodržať agronomickú disciplínu a takémuto zaburineniu predísť.

Produkcia cukru je priamo závislá na množstve prijatého slnečného žiarenia, preto každé poškodenie listovej plochy sa negatívne odrazí na množstve vyprodukovaného cukru. Popri nízkom počte jedincov redukujú listový aparát predovšetkým choroby a škodcovia.

Popri spále repy (komplex hubovitých patogénov Pythium sp., Phoma betae, Rhizoctonia solani, Fusarium sp.) sú najvýznamnejšie vírusová žltačka repy (Beet yellows virus-BYV), vírusová žltačka repy (Beet mosaic virus -BMV), rizománia cukrovej repy (Beet necrotic yellow vein virus -BNYVV), múčnatka repy a hnedá škvrnitosť repy. Ochrana pred spálou repy, ktorá je vlastne spôsobená komplexom patogénov a baktérií, je kvalitná sejba do dostatočne vyhriatej pôdy a chemická ochrana (morenie). Chemické prípravky potláčajúce spálu repy sú väčšinou zakomponované v obale osiva repy.

Prenášačmi vírusových chorôb v porastoch cukrovej repy je voška broskyňová a voška maková. Ochrana proti vírusovej žltačke repy spočíva v boji proti vektorom (voškám), ktoré prenášajú vírus. Moderná technológia ochrany repy cukrovej doporučuje aplikáciu insekticídu v druhom alebo v treťom postreku proti burinám.

Nebezpečná choroba v repárskych oblastiach, ktorá sa objavila v poslednom období je rizománia repy, ktorá môže znížiť úrody až o 50 – 70 % a cukornatosť až o 15 – 40 %. Priama chemická ochrana proti tejto chorobe zatiaľ nie je známa. Ochranné opatrenia spočívajú v dodržiavaní všetkých agrotechnických zásad vrátane dôsledného dodržiavania minimálne štvorročného odstupu pestovania repy na tom istom pozemku, v dôslednom boji proti burinám, v udržiavaní pôdy v kyprom stave, v harmonickej výžive a predovšetkým vo výbere tolerantných odrôd pre pestovanie.

V letnom období, koncom júna až júla začíname pozorovať na listoch cukrovej repy prvé príznaky hubových listových chorôb (Hnedá škvrnitosť repy - Cerkospora beticola, Múčnatka repy - Erysiphe betae, Ramularióza repy - Ramularia beticola a ďalšie). Vhodné klimatické podmienky (teplota, vlhkosť) a prehustené porasty dávajú predpoklad silného infekčného tlaku týchto chorôb a tým rozšírenie v porastoch.

Zo škodcov repy sú najvážnejší háďatko repové (Heterodera schachtii), atomária repová (Atomaria linearis), skočka repová (Chaetocnema tibialis), kvetárka repová (Pegomya hyosciami) a už spomínané vošky. Proti háďatku repovému je potrebné zabezpečiť preventívne opatrenia a to vhodný osevný postup, nepestovať repu po sebe skôr ako za 4 roky, nezaburinený porast, optimálna výživa, skorý výsev.

V súčasnosti je na trhu dostatok účinných herbicídov pre jednoklíčne aj dvojklíčne buriny ako aj účinných chemických prostriedkov na choroby a škodcov.

Vysatvené 26. 5. 2003

Autori textu: Ing. Janka Žáková, CSc.; Ing. Štefan Žák, CSc.