logo SPU
Slovenská poľnohospodárska univerzita, Nitra
Katedra rastlinnej výroby FAPZ
Tr. A.Hlinku 2, 949 76 Nitra
tel.: ++421 37 6508257

B.M. Kávoviny s.r.o. Sereď
 
 


Niektoré problémy pestovania čakanky obyčajnej na Slovensku

Význam čakanky ako hospodársky dôležitej plodiny bol známy už v  dávnoveku. Zvýšené využitie nadobudla až okolo roku 1763, keď ju vo Francúzsku v  čase napoleonskej blokády Európy začali používať ako kávovú náhradku. Dnes je čakanka ako surovina na výrobu kávovej náhradky rozšírená a v niektorých štátoch Európy hospodársky veľmi významná.

Vedľajším produktom pri pestovaní čakanky sú skrojky, ktoré sa považujú ako zdroj krmiva pre hovädzí dobytok, ošípané a iné zvieratá. Potencionálna forma ich skrmovania je vo forme čerstvej, sušenej alebo silážovanej.

V  koreni čakanky sa nachádza intybín. Zastúpenie čakankových koreňov do kŕmnej dávky koní vplýva na zvýšenie lesku srsti, lepší zdravotný stav a  vzhľad koní. Uvedené vlastnosti sa pripisujú funkčnosti intybínu, ktorý podporuje činnosť tráviacej sústavy.

Pri sušení čakanky vzniká čakankový kvet (korienky a drvina prepadajúca sitami), považovaný za kvalitné krmivo glycidového typu. Skrmuje sa individuálne, resp. sa spracúva na melasové krmivo.

Na začiatku 19. storočia boli objavené výhody čakanky ako šalátovej zeleniny (etiolované listy), v  súčasnosti žiadanej predovšetkým v  zahraničí (Belgicko, Francúzsko, Holandsko, Nemecko). V  Taliansku a Grécku sa na začiatku vegetačného obdobia zberajú mladé listy divo rastúcej čakanky, ktoré majú vysoký obsah vitamínov.

Hlavnými producentmi čakanky v  Európe sú Belgicko (22 000 ha), Francúzsko (18 000 ha), Holandsko, Maďarsko, Poľsko a Rakúsko. Nadpriemerné úrody buliev (45 t.ha-1) s  vysokým obsahom inulínu (17 %) dosahuje Holandsko. V  Belgicku sa odhaduje produkčný potenciál čakanky na 48 - 62 t. ha-1.

Čakanka obyčajná je z  hľadiska nárokov na podmienky prostredia plodinou menej náročnou. Hlavnou pestovateľskou lokalitou čakanky je západná až juhozápadná časť Slovenskej republiky.

Z  technologického hľadiska jej najlepšie vyhovujú pôdy hlboké, ľahké až stredne ťažké, s neutrálnou až mierne alkalickou pôdnou reakciou. V  ťažkých pôdach dochádza pri zbere čakanky k  lámaniu koreňa, to znamená, že z poškodených častí čakanky vyteká šťava a zostávajúca časť regeneruje a zaburiňuje pozemok. Pestovanie na ľahkých pôdach umožňuje predĺženie vegetačného obdobia až do novembra, čo priaznivo vplýva na dosiahnutie vyšších úrod.

Najoptimálnejšie sú černozeme a hnedozeme. Vo všeobecnosti hovoríme o takých pôdach, ktoré sú vhodné aj pre pestovanie cukrovej repy. Dobré úrody sa dosahujú aj na upravených rašeliniskách. Nevhodné sú pôdy ílovité, suché piesočnaté a pôdy s  vysokou hladinou podzemnej vody.

Čakanku považujeme za plodinu skromnejšiu a adaptabilnejšiu v  nárokoch na potrebu vlahy ako cukrová repa. Optimálne vlhkostné podmienky pre rast čakanky sú na úrovni ročných zrážok 500 - 600 mm, pri ich rovnomernom rozložení v priebehu vegetácie. Vysoká pôdna vlhkosť vplýva na zníženie obsahu inulínu v buľvách, naopak nižší obsah vody v pôde obsah inulínu zvyšuje.

Požiadavky na teplotu má rovnaké ako cukrová repa. Na dosiahnutie optimálnych technologických parametrov je potrebné, aby úroveň vegetačnej termickej konštanty bola 2400 - 2900 °C. Optimálna teplota pri vzchádzaní je 7 - 9 °C. Po vzídení vo fáze klíčnych listov krátkodobo znáša pokles teplôt do - 5 °C.

Vegetačné obdobie čakanky je 160 - 180 dní. V  uvedenom období neboli pozorované osobitné požiadavky čakanky na svetlo a ani na dĺžku dňa.

Pestovateľské plochy čakanky na Slovensku nezodpovedajú stavu, ktorý v  systéme rastlinnej výroby uvedenej plodine prináleží. Ako vyplýva z grafu 1, úroveň pestovateľských plôch čakanky obyčajnej na Slovensku za posledných 10 rokov vykazuje značnú variabilitu a  to v rozsahu od 0 ha (1997) do 1 080 hektárov (1996).

Priemerné úrody čakanky v rámci uvedeného obdobia boli poznamenané výrazným  vplyvom konkrétnych agroekologických podmienok jednotlivých pestovateľských ročníkov. Získané priemerné úrody buliev sa pohybovali (okrem roku 1997) v intervale od 15,68 t.ha-1 (2003) do 28,50 t.ha-1.

Intenzifikácia pestovania čakanky predpokladá rešpektovanie základných, vedecky podložených a prakticky overených technologických zásad, cieľom ktorých je zníženie podielu živej ľudskej práce, minimalizácia strát pri zbere a  tým dosiahnutie nielen celkového zvýšenia hektárových úrod (úroveň 30 t.ha-1), ale aj okruhu pestovateľov produkujúcich uvedenú komoditu.

Systémom základnej a predsejbovej prípravy pôdy v interakcii s optimálnym režimom výživy a hnojenia, je potrebné rešpektovať biologické vlastnosti čakanky ako hlboko koreniacej plodiny.

Neprimerané obrábanie pôdy má za následok zmenu kvalitatívnych vlastností pôdy, čo negatívne vplýva na dosahovanú úrodu a kvalitu buliev. Za významné sú považované nadmerné prejazdy mechanizačných prostriedkov, ktoré pri nevhodnej vlhkosti pôdy a nedostatku organickej hmoty v pôde sú jednou z rozhodujúcich príčin jej utuženia. Čakanka reaguje na utuženie pôdy zvlášť citlivo, čo sa prejavuje menšou kontrakciou koreňa, zvýšeným rozkonárením a deformáciou buliev.

Pri predsejbovej príprave pôdy sa kladie dôraz na modernú generáciu mechanizačných prostriedkov, akými sú kompaktory, resp. germinátory. Uvedené mechanizmy povrch pôdy urovnajú, nakypria (30 - 40 mm) a zároveň utužia tú časť pôdy, v  ktorej dochádza ku klíčeniu osiva. V  jarnej príprave pôdy pred a po sejbe zásadne nepoužívame hladké ani ťažké valce.

Obrázok:1 Predsejbová príprava pôdy kompaktorom doplneným utužovacími valcami

Agrotechnický termín výsevu čakanky je limitovaný teplotou pôdy v hĺbke sejby, ktorá by mala byť dlhodobejšie prehriata na teplotu 8 °C.

Skoré výsevy čakanky sú spojené s prebiehajúcou jarovizáciou a tým nedokonalým potlačením generatívnej fázy v 1. roku. Riskantné sú aj neskoršie výsevy, nakoľko povrch pôdy je nadmerne vysušený a prísun vlahy k  semenu je nerovnomerný a  nedostatočný. Semeno neklíči, alebo klíči veľmi sporadicky, čo neumožňuje vykonať kultivačné práce v  optimálnom termíne.

Termín sejby čakanky naväzuje na obdobie sejby cukrovej repy, ešte pred sejbou kukurice. V  našich podmienkach pripadá do úvahy druhá polovica mesiaca apríl. V severnejších oblastiach z  dôvodu náchylnosti na tvorbu vybehlíc sa seje na konci II. dekády apríla a  v južnejších v  priebehu I. dekády.

Medziriadková vzdialenosť je v  rámci Slovenska štandartná 0,45 m. Pri technológii pestovania čakanky s minimálnym podielom ľudskej práce sa odporúča vzdialenosť semien v  riadku 100 - 200 mm (pneumatické sejačky). Pri použití sejačiek na mechanickom princípe výsevu (Nibex) sa čakanka seje hustejšie, ale s  dojednotením na vzdialenosť 100 - 200 mm.

Množstvo výsevku osiva predsejbovo upraveného (obaľovanie, inkrustácia) je v  závislosti od vzdialenosti výsevu v riadku 350 - 750 g.ha-1.

Výsev sa uskutočňuje do utuženej pôdy, optimálne do hĺbky 100 - 150 mm (obr. 2). Hlbším výsevom, predovšetkým na pôdach so sklonom k  tvorbe pôdneho prísušku, výrazne redukujeme výšku poľnej vzchádzavosti. Priemerná poľná vzchádzavosť sa v našich podmienkach pohybuje na úrovni 50 - 60 %. Obaľované osivo sa vysieva hlbšie (10 - 20 mm).

Obrázok 2: Optimálna hĺbka sejby čakanky

Limitujúcim prvkom úrody buliev čakanky, rovnako ako aj ostatných semenných okopanín, je organizácia porastu daná početnosťou a rovnomernosťou jedincov na jednotke plochy. Úroda buliev je významne limitovaná skutočnosťou, že každá rastlina má jeden zásobný orgán a  ich počet nie je možné zvýšiť v  porovnaní s obilninami odnožovaním, alebo kapusty repkovej pravej vetvením. Z uvedených skutočností vyplýva, že autoregulačná schopnosť je nahradená schopnosťou kompenzačnou (zväčšovanie hmotnosti a objemu buliev). V  tejto súvislosti sa považuje za rozhodujúci počet rastlín na úrovni 145 000 - 200 000 jedincov. V suchších podmienkach sa za optimálny považuje počet 150 000 - 180 000 a vo vlhších podmienkach 180 000 - 200 000 jedincov.

Vystavené 19.3. 2004

Autor textu: Doc. Ing. Ivan Černý, PhD, Ing. Dušan Javor