logo SPU
Výskumný a šľachtiteľský ústav zemiakársky, a.s. Veľká Lomnica
Popradská 518
059 52 Veľká Lomnica
e-mail: gallikova@vsuz.sk
 
 


Pleseň zemiaková

Pleseň zemiaková - Phytophthora infestans /Mont./de Bary je patogén, ktorý za priaznivých klimatických podmienok a pri absencii účinnej ochrany dokáže porast náchylných odrôd zemiakov zničiť na 100%, pričom k ďalším stratám dochádza ešte počas skladovania. Mnohým pestovateľom zemiakov sú dobre známe symptómy napadnutia týmto patogénom a preto len na oživenie spomienok sú uvedené typické symptómy na obrázkoch (1,2,3).

Obr. 1 Pleseň zemiaková na listoch a stonke

Obr. 2 Neošetrený porast zničený plesňou zemiakovou

Obr. 3 Pleseň zemiaková - prejav na hľuze

Efektívny manažment ochrany proti Phytophthora infestans musí byť založený na dôkladnej znalosti patogéna. Z praktického hľadiska to znamená identifikáciu rás a kopulačných typov, ako aj zisťovanie rezistencie na účinné látky systémových prípravkov. Ochrana proti tomuto patogénovi a chorobe, ktorú spôsobuje, spočíva v uplatnení celého komplexu opatrení - biologických, agrotechnických a chemických. Jednoznačne však ťažisko ochrany proti plesni zemiakovej spočíva v chemickej ochrane - používaní fungicídnych prípravkov. Prípravky sa aplikujú preventívne, teda ešte pred výskytom plesne v poraste. Niekedy sa však môže stať, že pleseň je už prítomná v poraste a vtedy je potrebné zvoliť čo najvhodnejší postup na zastavenie alebo redukciu epidémie v poraste. V súčasnosti nie je možné zabezpečiť ochranu porastov pred plesňou zemiakovou bez fungicídov.

Výsledkom nástupu nových agresívnejších izolátov plesne zemiakovej bolo v Západnej Európe aj zvýšenie spotreby fungicídov. V posledných rokoch bola pozorovaná tendencia skracovania intervalu postrekov. Napr. vo Veľkej Británii sa interval skrátil z 9,3 dňa (začiatok 90-tych rokov, 8 ošetrení) na 8,1 dňa (koniec 90-tych rokov, 10 ošetrení) a s ďalším skracovaním v nasledovnom desaťročí. Kým v roku 1996 bol najčastejšie ako prvý používaný prípravok na báze mancozebu - teda napr. Dithane alebo Novozir, alebo prípravky zo skupiny fenylamidov (metalaxyl, oxadixyl), zriedkavejšie Curzate (kombinácia cymoxanilu s mancozebom), v roku 2002 to už boli vo všetkých krajinách systémové prípravky s rôznymi účinnými látkami. Dnes sa bežne používajú tieto prípravky vo všetkých európskych a pobaltských krajinách, v súlade so zákonnými pravidlami národných registračných autorít (tab.č.1).

Tabuľka 1

Počty postrekov a účinné látky prípravkov používané v jednotlivých krajinách v rokoch 2006 a 2008

Krajina
Počet postrekov v roku 2008
Rok 2006
Rok 2008
Dánsko
4-9
metalaxyl, mancozeb,
fluazinam, propamocarb dimethomorph, cyazofamid
mancozeb, fluazinam,metalaxyl+mancozeb, mandipropamid,
cyazofamid, cymoxanil+mancozeb
Holandsko
8-18
fluazinam, cymoxanil+mancozeb
fluazinam, cymoxanil
cyazofamid propamocarb+fluopicolide
Severné Írsko
5-13
propamocarb+chlorothalonil, fluazinam propamocarb+mancozeb, propamocarb+fenamidon metalaxyl+mancozeb, dimethomorph+mancozebcymoxanil+mancozeb,
zoxamide+mancozeb, cyazofamid,
metalaxyl+mancozeb propmocarb+mancozeb propamocarb+chlorothalonil, cyazofamid,
cymoxanil+propamocarb, mandipropamid,
metalaxyl+fluazinam
propamocarb+fluopicolide, dimethomorph+mancozeb, cymoxanil+mancozeb
benthiavalicarb+mancozeb, zoxamide+mancozeb,
Nemecko
4-15
metalaxyl, mancozeb,
fluazinam
metalaxyl, mancozeb
mandipropamid,
dimethomorph+mancozpropamocarb+fluopicolide, cyazofamid,
fluazinam
Estónsko
3-9
fluazinam, mancozeb, metalaxyl, propamocarb
propamocarb+mancozeb
metalaxyl+mancozeb
Česko
5-12
fenamidone+mancozeb
propamocarb+fluopicolid,fluazinam, metalaxyl+mancozeb,
propamocarb+chlorothalonil
propamocarb+chlorothalonil, fluazinam,
cyazofamid,
fenamidone+mancozeb mandipropamid
Slovensko
4-8
metalaxyl+mancozeb, propamocarb+mancozeb, propamocarb+chlorothalonil cymoxanil+mancozeb,
cymoxanil+famoxadone, dimethomorph+mancozebfluazinam
dimethomorph+mancozeb cymoxanil+famoxadone, propamocarb+chlorothalonil, fluazinam

Ako je vidieť, používanie väčšiny účinných látok je vo väčšine krajín podobné.

Nakoľko sú tieto prípravky chemické látky, je potrebné zohľadňovať nielen ich účinnosť, ale aj vedľajšie účinky týchto fungicídov, ako je napr. ich účinok na životné prostredie a toxicita. Ochranné stratégie použitia fungicídov na ochranu proti plesni zemiakovej by mali byť založené na niektorých základných pravidlách ako sú: správne načasovanie prvého postreku, výber vhodného fungicídu, dodržanie doporučenej dávky fungicídu, dodržiavanie intervalov ošetrení a načasovanie záverečného postreku. Dodržiavanie týchto pravidiel je v každej krajine rozdielne a závisí aj na ďalších faktoroch, akými sú pestovateľské podmienky, klimatické podmienky, odolnosť odrôd a registrované fungicídy.

S príchodom nových kopulačných typov do Európy sa pleseň stala variabilnejšia. Prvým signálom zmeny bola prítomnosť izolátov plesne zemiakovej rezistentných na metalaxyl, čo sa prejavilo zlyhaním účinku fungicídnych prípravkov, ktorých účinnou látkou bol metalaxyl a vo výrazných stratách na úrodách. Rezistentné izoláty sú agresívnejšie, infikujú rýchlejšie, sú schopné infikovať aj pri nižších teplotách a ich reprodukčný cyklus sa skrátil. Predtým trval 4 až 5 dní, teraz na prebehnutie cyklu postačujú niekedy aj 2 - 3 dni. To znamená, že pleseň sa rozširuje rýchlejšie, huba produkuje viac spór a riziko rozširovania infekcie je veľmi vysoké.

Každoročne sa v populácii plesne zemiakovej vyskytnú kmene rezistentné na metalaxyl. Z tohto dôvodu sa každoročne v našom výskumnom ústave monitoruje výskyt rezistentných izolátov plesne zemiakovej na metalaxyl. V roku 2006 bolo z celkového počtu otestovaných izolátov plesne zemiakovej rezistentných na metalaxyl 21,43% a citlivých bolo 78,57%. V roku 2007 bolo 19,20% izolátov rezistentných na metalaxyl, 38,46% bolo stredne citlivých a 42,34% izolátov bolo citlivých na metalaxyl.

Ďalším významným dôsledkom výskytu oboch kopulačných typov v Európe je výskyt oospór, ako výsledku generatívneho rozmnožovania sa plesne zemiakovej. Oospóry sú schopné prežívať priamo v pôde aj v zime a to aj mimo rastlinných zvyškov. K rizikovým faktorom ich výskytu patria: výskyt oboch kopulačných typov plesne zemiakovej v lokalite v predošlom roku, vlhko počas prvých 8 týždňov po vzídení, skrátený cyklus striedania plodín v osevom postupe, výskyt burinných zemiakov v porastoch plodín, ktoré boli vysiate na pozemkoch po zemiakoch, alebo kôp odpadových zemiakov v blízkosti porastu. Infekcia oospórami sa v poraste prejavuje tak, že vždy je napadnutých viac rastlín na jednom mieste, hlavne v blízkosti povrchu pôdy na stonke a na spodných listoch, kde sa listy dotýkajú pôdy. Tvorbu oospór podporuje nižšia teplota 10-15°C, takže v teplých rokoch je výskyt oospór zriedkavejší. Burinné zemiaky boli v roku 2007 hlavným zdrojom primárnych infekcií vo väčšine Európskych krajín. V Holandsku sa v rokoch 2003-2005 oospóry podieľali na epidemickom výskyte plesne zemiakovej v 18% skúmaných prípadov. Oospóry sú primárnym zdrojom inokula plesne najmä na pozemkoch s krátkou rotáciou plodín. Piesčité a ílovité pôdy s výskytom oospór zostávajú infekčné 36-48 mesiacov. Veľmi dôležitý je preto aj každoročný monitoring výskytu kopulačných typov A1 a A2 v danej lokalite. Vzájomný pomer týchto dvoch kopulačných typov na tom istom pozemku môže indikovať výskyt oospór. Na Slovensku bol zaznamenaný prvý výskyt A2 kopulačného typu v roku 2002. Už v roku 2003 bol vyšší výskyt A2 izolátov ako A1 izolátov. V ďalších rokoch mal výskyt A2 kopulačného typu klesajúcu tendenciu. Výskyt kopulačných typov v otestovaných izolátoch plesne zemiakovej v lokalite Veľká Lomnica bol v posledných rokoch nasledovný: v roku 2006 bolo 63,16% A1 a 36,84% A2 izolátov, v roku 2007 81,48% A1 a 18,52% A2 izolátov, a v roku 2008 69,23% A1 a 30,77% A2 izolátov. Okrem oospór sa ako zdroj infekcie v nemalej miere podieľa aj zemiakové sadivo. Prehľad výskytu skorých infekcií v Holandsku v rokoch 2003-2005 poukazoval, že sa sadivo podieľalo na výskyte plesne v 39% skúmaných prípadov. To znamená, že ani certifikované sadivo nemusí byť úplne zdravé, pretože pleseň zemiaková môže byť v hľuzách prítomná v latentnej forme. Technicky je možné latentné infekcie v hľuzách detekovať pomocou PCR. Problémom je však to, že stačí, aby jedna hľuza z 10 000 hľúz bola infikovaná a práve tá postačuje ako zdroj primárneho inokula.

Pre každého pestovateľa je dôležitá účinnosť registrovaných prípravkov. Na Slovensku je národnou registračnou autoritou ÚKSÚP, ktorý každoročne vydáva zoznam povolených prípravkov, kde sú uvedené všetky povolené prípravky proti plesni zemiakovej. Pre vlastnú informáciu si môže každý pestovateľ ešte účinnosť a spôsob účinku jednotlivých účinných látok prípravku pozrieť aj na webovej stránke www.euroblight.net, na ktorej Európska sieť EuroBlight publikuje dôležité informácie o účinných látkach fungicídov proti plesni zemiakovej, ako aj informácie o výskyte plesne zemiakovej v jednotlivých európskych krajinách. Slovensko v tejto Európskej sieti zastupuje VŠÚZ Veľká Lomnica. Sledovaniu účinnosťi jednotlivých registrovaných prípravkov v Slovenskej republike sa Výskumný ústav vo Veľkej Lomnici venuje dlhodobo. Stručný prehľad prípravkov, respektíve ich účinných látok je uvedený v nasledujúcej tabuľke (č.2).

Tabuľka 2

Prehľad účinnosti fungicídnych prípravkov proti plesni zemiakovej na vňati pri sólo aplikáciách povolených fungicídov v maloparcelkových pokusoch VŠÚZ - Veľká Lomnica.

Fungicídy
Účinnosť (%) v roku 2006
Účinnosť (%) v roku 2007
Účinnosť (%) v roku 2008
dimethomorh + mancozeb
100-77,85
100-82,10
100-79,90
metalaxyl-M + mancozeb
100-81,01
100 - 85,00
-
propamocarb-HCl + mancozeb
-
100 - 85,00
-
cymoxanil + famoxadone
-
100 - 86,40
100 - 79,90
cymoxanil + mancozeb
-
-
100 - 76,80
fluazinam
100 - 76,27
-
-
mancozeb
100 -74,21
-
100 - 75,60
oxichlorid medi
-
100 -77,90
100 -76,60
iprovalicarb + mancozeb
100 - 71,52
-
-
Pozn. (prvé číslo v tabuľke udáva účinnosť prvého postreku a druhé číslo udáva účinnosť piateho postreku)

Prehľad hodnotenia spôsobu účinku účinných látok a ich mobility v rastline, na základe výsledkov hodnotenia EuroBlight - medzinárodnej skupiny vedcov zaoberajúcej sa účinnosťou fungicídov proti plesni zemiakovej prezentovaných na workshope v Taliansku v roku 2007, je uvedený v tabuľke (č.3).

Tabuľka 3

Prehľad najčastejšie používaných účinných látok na Slovensku proti plesni zemiakovej a hodnotenie medzinárodnej skupiny zaoberajúcej sa účinnosťou fungicídov.

Fungicíd
Spôsob účinku fungicídu
Mobilita v rastline
dimethomorh + mancozeb
preventívny, antisporulačný
translaminárny + kontaktný
metalaxyl-M + mancozeb
preventívny, kuratívny, antisporulačný
systémový + kontaktný
propamocarb-HCl + mancozeb
preventívny, kuratívny, antisporulačný
systémový + kontaktný
cymoxanil + famoxadone
preventívny, kuratívny
translaminárny + kontaktný
cymoxanil + mancozeb
preventívny, kuratívny
translaminárny + kontaktný
chlorothalonil
preventívny
kontaktný
fluazinam
preventívny
kontaktný
fenamidone + mancozeb
preventívny
translaminárny + kontaktný
zoxamide + mancozeb
preventívny
kontaktný
mancozeb
preventívny
kontaktný

Pýchou každého pestovateľa je zdravý porast zemiakov (obr.4)

Obr. 4 Zdravý porast odrody Albina - VŠÚZ, Veľká Lomnica

Radi by sme pestovateľom zemiakov doporučili dodržiavanie týchto základných zásad:

  • dodržiavanie rotácie plodín,
  • pestovanie odrôd s čo najvyššou odolnosťou proti plesni zemiakovej a používanie certifikovaného sadiva
  • kontrola porastov zemiakov minimálne 2x týždenne,
  • zohľadnenie rizika rezistencie izolátov plesne zemiakovej na fungicídy vo vašej lokalite a taktiež výskyt kopulačných typov plesne,
  • likvidácia burinných zemiakov a odpadových kôp v blízkosti vašich porastov,
  • sledovanie prognózy a signalizácie výskytu plesne zemiakovej,
  • v prípade zistenia prvých symptómov je vhodné aplikovať prípravok s kuratívnym účinkom do 24 hodín,
  • likvidácia ohnísk choroby v poraste podľa intenzity výskytu: v prípade nízkeho výskytu odstrániť napadnuté rastliny, v prípade výskytu ohnísk choroby zdesikovať, alebo skosiť napadnuté rastliny, v prípade 50% zničenia vňate porast desikovať.

Dodržanie uvedených zásad by malo významne prispieť k eliminácií potenciálnych rizík, ktoré by mohli negatívne ovplyvniť celkovú úrodu a kvalitu skladovaných hľúz.

Vystavené: 27.1.2009

Autor textu: Ing. Andrea Galliková