logo SPU
Katedra ochrany rastlín ,SPU v Nitre
Tr. A.Hlinku 2, 949 76 Nitra
e-mail: jan.gallo@uniag.sk
 
 


Pásavka zemiaková v roku 2008

Pásavka zemiaková (Leptinotarsa decemlineata Say, 1824) patrí medzi najvážnejších škodcov zemiakov - nášho druhého "chleba". Písať o tomto živočíšnom škodcovi mnohým pripadá ako nosiť "drevo do hory". Pri písaní ďalšieho článku o pásavke sme veľmi zvažovali, pretože si kladieme otázku čo ešte v krátkej minulosti nebolo povedané o tomto škodcovi. Začneme preto hostiteľskou rastlinou a nie živočíšnym škodcom.

Význam zemiakov v podmienkach Slovenska spočíva hlavne v produkcii látok dôležitých pre výživu ľudí, spracovateľský priemysel a kŕmenie hospodárskych zvierat. Pri našej štruktúre pôdohospodárskeho pôdneho fondu (Tab. 1) sme zemiaky zberali z plôch (Tab.2), ktoré s pribúdajúcimi rokmi veľmi výrazne klesajú. Kým výmera zemiakov v r. 1989 predstavovala v porovnaní s r. 2000 3,79 %, v r. 2006 predstavovala výmera zemiakov už len približne 1,26 % z ornej pôdy.

Tab. 1: Výmera pôdy Slovenska

Rok
1999
2000
2001
2002
1. Poľnohospodárska pôda (tis . ha)
2 446
2 442
2 439
2 438
orná pôda
1 483
1 460
1 441
1 433
vinice
30
28
27
27
chmeľnice
1,4
1,0
1,0
1,0
záhrady
78
78
77
77
ovocné sady
19
18
18
18
trvalé trávne porasty
835
856
874
882
2. Nepoľnohospodárska pôda
2 462
2 463
2 464
2 465
Lesné pozemky
1 992
2 000
2 002
2 003
Vodné plochy
93
93
93
93
Celková výmera SR
4 904
4 903
4 903
4 903

Čo je však horšie klesá aj produkcia (Tab. 2.) z našich zemiakových polí a klesá aj spotreba zemiakov na obyvateľa. Kým v odporúčaniach organizácií racionálneho stravovania sa uvádza spotreba 76,3 - 84,9 kg na obyvateľa ročne (priemerná spotreba v EÚ je 80,5 kg na obyvateľa) na Slovensku v r. 2006 bola spotreba 52,8 kg na obyvateľa za rok.

Tab. 2: Zberové plochy, úrody, produkcia, spotreba a dovoz zemiakov v SR

Rok
Zberová plocha
Úroda
Produkcia
Spotreba
Dovoz
v tis. ha
t/ha
v tis. t
kg/obyv.
v tis.t
1989
55,0
13,56
745,4
 
 
1990
55,2
14,12
778,7
85,8
 
1995
39,9
11,07
441,5
 
 
2000
27,0
15,47
418,8
68,1
 
2005
19,1
15,77
301,2
60,0
54,6
2006
18,4
14,31
263,1
52,8
66,1

Na druhej strane dovoz zemiakov z roka na rok stúpa. Ešte na jeden ďalší dôležitý fakt (Tab. 3.) treba upozorniť, ktorý akosi prehliadame, keď celkovo sa na našich poľnohospodárov pozeráme akosi "cez prsty", len ako na poberateľov dotácií (podpôr), ktoré podľa tzv. "ekonómov" z nedávnej minulosti mohli byť lepšie využité v zdravotníctve a v školstve.

Tab. 3: Úroveň podpôr na ha poľnohospodárskej pôdy (EUR)

Podpora (EUR/ha p.p.)
Porovnanie v percentách ku SR
2005
2006
SLOVENSKO
121,5
127,6
100
EÚ - 25
300,9
315,9
247,6
EÚ - 15
341,6
358,7
281,2
Česko
190,5
200,0
156,8
Maďarsko
185,6
194,9
152,8
Poľsko 131,1 137,7 107,9
Rakúsko
530,3
556,8
436,5

Jasne je vidieť akú šancu má náš poľnohospodár konkurovať svojou produkciou z ha, poľnohospodárovi zo starej EÚ - 15. Veď poľnohospodár v EÚ - 15 dostane skoro 3 krát väčšiu podporu, a rakúsky poľnohospodár skoro 5 krát väčšiu podporu, ako slovenský. Potom nie je nič zvláštneho, ak náš poľnohospodár ani nedokáže vyprodukovať toľko produkcie. Lenže, sme v EÚ, takže by mali mať všetci poľnohospodári v EÚ aj porovnateľné podmienky. Jednoznačne Slovensko malo najnižšiu úroveň podpory nielen v objeme na ha p.p., ale aj podiel podpory na produkcii, bol pod úrovňou krajín EÚ. Len pre zaujímavosť uvediem, že Švajčiarsko podporovalo v r. 1999 svojich poľnohospodárov sumou 3 530 US dolárov na ha p.p. a Slovensko podľa vtedajších "super-ekonómov" iba sumou 169 US dolárov. V EÚ sa v tom čase podporovalo sumou 940 US dolárov na ha p.p. Naši turisti po návrate z dovolenky vo Švajčiarsku si nevedia vynachváliť krásu prírody a ako si tamojší poľnohospodári starostlivo vykonávajú svoju prácu. Pre nich, ale aj pre ostatných je to jednoduchý, ale výstižný pohľad (Tab. 3.), prečo je tomu tak.

Ak by mal niekto dojem, že presadzujeme aby sa hneď dávali takéto podpory aj našim poľnohospodárom, tak nepochopil nič z doteraz napísaného. Žiaľ naši poľnohospodári sa ešte stále musia "prikrývať len takou perinou na akú majú", ale žiada sa to spresniť, čo si "vydobyjú" u ministra. Ide mi o.i. o to, aby sme prestali neustále sa pozerať na poľnohospodárov ako na "vŕbu" (čím viac sa obrezáva, tým viac obrastá). Veľmi ťažko sa počúvajú otázky od agronómov, pri prehliadkach porastov v praxi, že kde bola SPU, prečo nič nepodnikla keď sa rúcalo a priam ruinovalo naše poľnohospodárstvo. Môžeme iba s nimi súhlasiť, ale musíme uznať, že majú pravdu, aj v tom, že si dnes veľmi málo môžu niečo odborného a fundovaného prečítať, ak nie sú a to nie sú zástancovia "časti mexických telenoviel". Pri prečítaní si "odborných" článkov v odbornom časopise s textom "my už nehnojíme maštaľným hnojom priamo pod zemiaky", treba sa opýtať toho, ktorý to napísal v "odbornom" príspevku, kto im to ukladal, aký odborník predtým ako to odpozorovali, alebo im to bolo povedané pri návšteve v zahraničí.

Mnohí sa môžu pýtať, čo z doteraz napísaného má spoločné s nadpisom článku.

V úvode bolo uvedené, že pásavka zemiaková už roky patri medzi najnebezpečnejších živočíšnych škodcov zemiakov. Lenže tak ako klesajú pestovateľské plochy zemiakov, ako klesá spotreba zemiakov obyvateľstvom, klesá aj odborný záujem o tohto škodcu. Treba povedať, že je to nesprávne a krátkozraké. Dopátrať sa dnes na Slovensku k odbornému monitoringu pásavky zemiakovej, je priam nemožné.

Pestovateľské plochy v r. 2008 znova poklesli na približne 14 128 ha a produkcia zemiakov sa odhaduje na približne 237 800 t. Mnohí poľnohospodári, pestovatelia zemiakov v roku 2008, pri prehliadkach porastov vyslovili názor, že pásavka zemiaková v r. 2008 nebola tak rozšírená ako po iné roky. S tým sa dá súhlasiť ale len sčasti.

Z bionómie škodcu vyplýva, že prezimuje ako chrobák. Na jar keď teploty vystúpia nad 14 0C opúšťa tento chrobák zimoviská (druhá polovica mája) a nalietava na už vysadené zemiaky. V prípade, že chrobák nenájde v blízkosti vysadené zemiaky, rozletuje sa a hľadá iné hostiteľské rastliny. Je dokázané, že chrobák aby vykonal tzv. dospelostný žer (úživný žer), je schopný za potravou preletieť aj niekoľko km (3-5 km a niekedy aj viac). Pre chrobáka je veľmi dôležitý tzv. dospelostný žer, pretože tento je potrebný pre sfunkčnenie pohlavných žľaz, inak kopulácia samčeka so samičkou si nesplní úlohu. Chrobáky ľahšie nájdu porasty zemiakov, keď boli pestované na výmere 50 000 ha, ako teraz keď sú pestované na výmere 14 000 ha a menej. Preto to zdanie, že výskyt pásavky zemiakovej bol menší.

Často sú kladené otázky či to bolo v r. 2008 zapríčinené počasím. Nedá sa jednoznačne odpovedať áno, nie. Spontánne trendy biologizácie a ekologizácie v poľnohospodárstve a zvlášť v ochrane rastlín už vedú k tomu, že sa nedá odpovedať na túto otázku bez toho aby sme nevyužili digitálne systémy, ktoré sa môžu využiť aj v integrovanej ochrane rastlín. Keď zoberieme jednoduché údaje z Nitry, kedy v období konca mája a júna, čo je predpoklad pre intenzívne kladenie vajíčok bola priam ideálna teplota pre kladenie vajíčok 19-25 0C a relatívna vlhkosť bola tiež optimálna. Boli takéto priaznivé, resp. nepriaznivé podmienky aj v iných oblastiach. Či už je to Orava, Kysuce, Liptov, Spiš, Gemer a iné. Je priam trestu hodné ak si necháme naďalej zamorovať napr. háďatkami našu priam ideálnu sadbovú oblasť, len preto, že sadba sa dá o pár km kúpiť lacnejšie a tiež preto, že sa nevieme ešte spamätať zo skutočnosti a prijať prítomnosť. Alebo to chceme nechať až tak ďaleko ako sme to nechali s vinicami a najmä s tokajskou oblasťou. Pre spotrebiteľov len jedno odporúčanie, zemiaky dopestované na slovenských poliach sú tak z hľadiska nutričnej ako aj chuťovej - gurmánskej, omnoho lepšie ako zemiaky k nám importované zo zahraničia. Nie je to tým, že silou mocou chceme presadzovať to "slovenské" (aj keď na tom nie je nič zlé), ale jednoducho preto, že máme vhodné klimatické oblasti na ich pestovanie. Je škoda, že takúto jedinečnosť trestuhodne zahadzujeme. Ovocinári vedia o čom píšeme, pretože to isté platí aj o kvalite jabĺk dopestovaných na Gemeri, Spiši v okolí Popradu a iných, ak ich porovnáme s dovezenými jabĺčkami zo zahraničia, aj keď sú tieto jabĺčka z týchto oblastí o niečo menšie ako tie ktoré sme doviezli zo zahraničia.

Záver

Výskyt pásavky zemiakovej v r. 2008 nebol jednoznačne menší ako po iné roky. Na jej výskyt sa podpísali hrozivo znižujúce sa pestovateľské plochy zemiakov. Toto znižovanie nebolo zapríčinené prácnosťou ani aktivitami Cigáňov (Rómov), ale neodôvodnene nízkou podpornou politikou pre pestovateľov zemiakov. Vplyv klímy má každoročne odlišný charakter v každom pestovateľskom regióne a preto v jednom bol vplyv väčší a v druhom menší na výskyt pásavky zemiakovej. Pásavka zemiaková bude aj v ďalších rokoch veľkou hrozbou pre pestovateľov zemiakov.

Literatúra: U autora
Poznámka: Autor väčšinu čerpal z údajov ministerstva, údajov FAO, VÚEPP, EUROSTAT, ŠÚ-SR, údaje ÚKSÚP a iné

Obrázky pásavky zemiakovej

Liahnuce sa larvy pásavky zemiakovej

Larvy pásavky zemiakovej poškodzujúce zemiaky

Chrobák pásavky zemiakovej

Vystavené: 6.3.2009

Autor textu: Doc. Ing. Ján Gallo, CSc.