logo SPU
Slovenská poľnohospodárska univerzita, Nitra

Tr. A. Hlinku 2
949 76 Nitra
e-mail: jan.tancik@uniag.sk
 
 


Dlhánik kukuričný - škodca vzchádzajúcich rastlín slnečnice

Dlhánik kukuričný - Tanymecus dilaticollis (Coleoptera: Curculionidae) je významným škodcom kukurice, cukrovej repy a slnečnice v aridných a semiaridných regiónoch juhovýchodnej a strednej Európy.

Dlhánik z rodu Tanymecus
foto: Ing. Peter Toth, PhD.

Popis

Imágo je dlhé 6-8 mm, čiernej farby, pokryté hustými popolavo sivými alebo hnedými chĺpkami. Krovky sú sivé, prípadne s bledými a tmavými pásmi. Nosec je krátky a hrubý, tykadlá sú lomené. Vajíčka, dlhé 1-1,2 mm a široké 0,4-0,5 mm, sú cylindrického tvaru. Nakladené vajíčka sú najprv bielo-žltej neskôr až čiernej farby. Dospelá larva dorastá do 5,2 - 6,8 mm. Telo má zvráskavené, bielej alebo bielo-žltej farby. Larvy sú apódne, jednotlivé články sú dobre viditeľné. Voľná kukla je 5,4-6,5 mm dlhá, špinavobielej farby, pred vyliahnutím imága hnedobiela.

Bionómia

Dlhánik kukuričný prezimuje v štádiu imága pod povrchom pôdy v hĺbke 40 až 100 cm najčastejšie na pozemku, kde sa pestovala kukurica. Zimné úkryty opúšťa skoro na jar, v čase keď sa povrchové vrstvy pôdy zohrejú na 5 až 10°C. Na povrchu pôdy sa objavuje najčastejšie koncom marca a na začiatku apríla. Maximálny výskyt imág je v druhej polovici apríla a v máji. Hneď po vylezení z pôdy začínajú imága prijímať potravu. Potravu prijímajú počas celého života, najintenzívnejšie pri vyšších teplotách. Na nové porasty migrujú lezením po pôde alebo letom. Po povrchu pôdy neprejdú viac ako 1 - 1,5 km. Lietajú pri teplotách nad 25°C, sú dobrými letcami, vo výške 5 m preletia 150 - 200 m.

Krátko po vylezení z pôdy nastáva kopulácia. Samičky kladú vajíčka do pôdy jednotlivo, zriedka v skupinách po 4 až 7 do hĺbky 2 cm. Najviac vajíčok kladú na kukuričných poliach, v menšom pod inými plodinami. Najintenzívnejšie kladenie vajíčok sa uskutočňuje v máji. Larvy sa liahnu po desiatich dňoch. Žijú v pôde a živia sa korienkami rôznych rastlín. Počas vývoja sa tri krát zvliekajú a celý vývoj trvá 2-2,5 mesiaca. Väčšina lariev sa kuklí v prvej polovici augusta. Imága sa liahnu už koncom augusta až začiatkom septembra. Úkryty však opúšťajú až na jar.

Škodlivosť

Dlhánik kukuričný je polyfág, ktorý napáda okolo 100 druhov kultúrnych a divo rastúcich rastlín. Najväčšie škody spôsobuje na kukurici, potom na cirku, cukrovej repe a slnečnici. Môže poškodzovať aj tabak, papriku, obilniny a vinič. Deštrukčným štádiom sú imága. Larvy sa živia korienkami a nespôsobujú významné škody. Imága požierajú klíčne a pravé listy, listové stopky a stonky hostiteľských rastlín. Dlhánik je predovšetkým škodcom mladých rastlín, čím sú rastliny menšie je nebezpečnejší. Na napadnutých rastlinách obžiera okraje listov mladých rastlín.

Poškodenia spôsobené dlhánikom kukuričným sa podobajú na poškodenia listárikov (Sitona spp.). Listáriky vyhrýzajú list v tvare písmena "U". Podobne aj dlhánik, najprv vyžiera v liste požerok v tvare písmena "U", ale pokračuje v žere ďalej, na tom istom alebo inom mieste. Pravidelný tvar sa tak stráca. Požerky sa najskôr objavujú na vonkajších a následne na vnútorných listoch. Koncom zimy a skoro na jar, v marci a apríli, sa na pšenici ozimnej koncentrujú po prezimovaní imága. Je to v tom čase jediná plodina na poli, na ktorej môžu realizovať úživný žer.


Požerok v tvare písmena "U" na pupenci roľnom, podobný symptóm vytvára imágo dlhánika aj na začiatku požierania listov vzchádzajúcej slnečnice
foto: Ing. Peter Toth, PhD.

Na slnečnici imága poškodzujú listy, listovú stopku a stonku mladých rastlín. Rastliny slnečnice sú najzraniteľnejšie od fáze klíčenia a vzchádzania až do tvorbe 1-2 páru listov. Mladé klíčiace rastliny môže byť zničené úplne. Výrazné škody sa objavujú hlavne na plochách po monokultúrne pestovanej kukurici. Viac bývajú poškodené porasty z neskorej sejby alebo pri vyšších teplotách sú imága aktívnejšie a žravejšie. Vzchádzajúce rastliny slnečnice bývajú zničené keď je na 1 m2 prítomné 2 a viac imág dlhánika kukuričného. Na poliach sa imága prítomné v apríli, máji a niekedy aj v júni.

Ekológia

K premnoženiam dlhánika kukuričného dochádza v rokoch so suchým a teplým počasím na jar, priemerne vlhkým letom a pri výskyte veľkých plôch s monokultúrne pestovanou kukuricou. Životnému cyklu škodcu nevyhovuje daždivé a chladné počasie na jar a časté a výdatné zrážky v auguste (zvýšený úhyn kukiel). Početnosť imág počas prezimovania v pôde neznižuje výrazne ani jesenná orba, pretože sa nachádzajú v hĺbke 40 až 100 cm. Vďaka tomu nemajú výrazný vplyv na zníženie populačnej hustoty ani prirodzení nepriatelia s výnimkou entomopatogénnych húb, ktoré sú schopné vo vlhkej a chladnej pôde sčasti regulovať početnosť škodcu.

Ochrana

Na reguláciu dlhánika kukuričného v porastoch kukurice, cukrovej repy a slnečnice je nutné použiť kombináciu agrotechnických a chemických opatrení. Veľký význam majú najmä tie agrotechnické opatrenia, ktoré zabraňujú premnoženiu, najmä správny osevný postup a zavlažovanie. V rizikových lokalitách sa treba vyhnúť (aspoň dočasne) monokultúrnemu pestovaniu kukurice. Po kukurici je vhodné pestovať pšenicu, čo výrazne zníži populačnú hustotu škodcu. Koreňový systém pšenice nie je vo fáze nalievania a dozrievania zrna vhodný pre vývoj lariev. Slnečnicu treba pestovať po plodinách ktoré slabo napáda tento škodca (pšenica, jačmeň, lucerna a iné) a hlavne sa vyhýbať sejbe slnečnice po kukurici a najmä ak je pestovaná v monokultúre viac rokov za sebou.

Slnečnica a cukrová repa bývajú ohrozené ak sa pestujú po kukurici alebo vedľa polí, kde sa v predchádzajúcom roku kukurica pestovala. V tom prípade treba využívať priestorovú izoláciu. Ak sa musí vysiať slnečnica alebo cukrová repa na plochu, kde sa v minulom roku pestovala kukurica, škody môžeme znížiť vysievaním záchytných pásov na jeseň. Na okraje parcely sa na jeseň vyseje ozimná pšenica do pásov šírky 1-1,5 m. Na tieto miesta sa už v marci sťahujú imága a ľahko ich môžeme zničiť insekticídmi.

Ďalším významným regulačným opatrením je dobre vykonaná agrotechnika. V prvom rade kvalitné obrábanie pôdy, vyvážená výživa a optimálny termín sejby. To umožňuje rýchle a rovnomerné vzchádzanie a rýchly rast mladých rastlín a tým aj rýchle prekonávanie kritického obdobia. Porasty z neskorých výsevov sú na jar napadané viac, preto treba slnečnicu siať v optimálnom termíne. V prípade že sa sejba vykonáva v neskorších termínoch treba vysiať hustejšie, najme ak sa očakáva suché a teplé počasie.

Zavlažovanie porastov nepriaznivo vplýva na tohto škodcu, na zavlažovaných poliach sa nevyskytuje alebo sa vyskytujú veľmi málo. Zavlažovanie porastov kukurice v auguste zasa redukuje počet lariev posledných instarov a kukiel.

Chemická ochrana sa môže vykonávať tromi spôsobmi: morením osiva insekticídmi, aplikáciou kvapalných a granulovaných insekticídov do pôdy pri sejbe a foliárna aplikácia insekticídov.

Vystavené 11.10.2012

Autor textu: Ing. Ján Tancik, PhD.