logo SPU
Katedra ochrany rastlín
Slovenská poľnohospodárska univerzita v Nitre
Tr. A.Hlinku 2, 949 76 Nitra
e-mail: Kamil.Hudec@uniag.sk
 
 


Biela hniloba repky v roku 2008

Choroby repky patria k významným škodlivým činiteľom, aj keď je nutné poznamenať, že repka je v prvom rade "kráľovnou" hmyzu a insekticídov. Spomedzi chorôb repky je biela hniloba typickou chorobou, pri ktorej v praxi existuje preceňovanie a podceňovanie jej významu zároveň. Dôvodom môže byť nedostatočná znalosť jej infekčného cyklu, od ktorého sa v podstate odvíja aj spôsob efektívnej ochrany.

V roku 2008 sa biela hniloba repky vyskytla na viacerých miestach SR. Je to však choroba, o ktorej nemožno povedať, že v relatívne vlhkom a chladnom roku (akým bol aj začiatok leta v roku 2008) sa vo vyššej miere vyskytuje celoplošne. Pôvodca choroby je totiž výrazne viazaný na zdroje infekcie lokalizované "in situ" a nerozširuje sa tak rýchlo a tak celoplošne, ako napr. múčnatka alebo hrdze na obilninách.

Tento článok je zameraný na bližšiu charakteristiku životného cyklu patogéna, ktorého objasnenie zaiste prispeje k správnej voľbe účinných ochranných opatrení.

Bielu hnilobu spôsobuje huba Sclerotinia sclerotiorum, ktorá je známym polyfágom, škodiacim na slnečnici, repke, na rôznych druhoch zelenín, na strukovinách a pod.. Huba na repke napáda predovšetkým stonky a generatívne orgány, hlavne v období kvitnutia. Prvé príznaky sa objavujú niekoľko týždňov po začiatku kvitnutia (v druhej polovici mája a v júni), v mieste nasadzovania listov alebo v mieste vetvenia stonky. Škvrny sú najskôr svetložlté až bledohnedé, mäkké, vodnaté, dlhé niekoľko centimetrov. Niekedy sú na stonkách pozorovateľné striebrobiele diskolorácie vo forme škvŕn dlhých aj 30 cm. Škvrny sa postupne zväčšujú, ostávajú na okraji belavé a v strede sivo sfarbené. Symptómy sa môžu tvoriť po celom obvode stonky a postupne môže dochádzať k jej úplnému zaškrteniu. Niekedy na zväčšujúcich sa škvrnách možno pozorovať koncentrickú kresbu. Časti rastlín nad škvrnami a nad zaškrtenou časťou stonky vädnú a zasychajú. Zo škvŕn sa odlupuje zaschnutá pokožka, nekrotické pletivo škvŕn praská a odumreté pletivá rastliny sa pri vhodných vlhkostných podmienkach pokrývajú dobre viditeľným bielym vzdušným mycéliom. V niektorých prípadoch však môže tento typický symptóm - biele mycélium chýbať. Vnútorný obsah stonky býva postupne rozrušený a môže byť vyplnený spomínaným mycéliom. Typickým znakom je tvorba čiernych sklerócií o veľkosti 3-12 mm, vo vnútri, ojedinelo aj na povrchu stoniek. Na napadnutých výhonkoch sa vytvoria slabo vyvinuté šešule, alebo sa netvoria vôbec. Rastliny predčasne dozrievajú a sú v poraste nápadné vďaka ich výrazne slamovožltej farbe, na rozdiel od zelených, nenapadnutých rastlín.

Obr. 1 Napadnutá rastlina v poraste - predčasné usychanie

Patogén môže napadnúť stonky repky aj priamo - z pôdy, podobne ako pri slnečnici. Tieto bazálne myceliárne infekcie sú však menej frekventované a môžu viesť k predčasnému vädnutiu a následnému odumretiu celej rastliny v skorších fázach, ako je popísané vyššie (napr. počas prezimovania alebo na jar). Škvrny na báze stonky majú podobnú morfológiu ako na nadzemných častiach, niekedy sa biele vatovité mycélium patogéna rozrastá aj po povrchu pôdy, okolo stonky.

Obr. 2 Typický symptóm - biele mycélium na povrchu stonky

Obr. 3 Detail symptómu na stonke repky

Obr. 4 Pokročilý stupeň infekcie - rozrušenie stonky

Huba sa vyskytuje v porastoch alebo v častiach porastu, ktoré sú vlhké, podmáčané a najmä v častiach nadmernej hustoty rastlín. Najmä sa však vyskytuje na plochách, zamorených skleróciami, ktoré tu zostali po silno napadnutých porastoch repky alebo slnečnice v predchádzajúcich rokoch (1-5 rokov dozadu). Zdrojom sklerócií a aj infekčného potenciálu patogéna môžu byť v niektorých prípadoch aj susedné zamorené parcely, ktoré s repkou tesne susedia. Za vhodných podmienok (dostatočná vlhkosť pôdy, mierne teploty) skleróciá prítomné na povrchu pôdy alebo blízko pod povrchom klíčia a približne koncom jari až začiatkom leta vytvárajú plodnice - apotéciá. Tie sú pravým zdrojom infekcií, pretože askospóry sa tvoria až na plodniciach, vyrastajúcich zo sklerócií. Najmasívnejšia tvorba apotécií a sporulácie totiž zodpovedá približne obdobiu začiatku kvitnutia repky, kedy vzniká rozhodujúca vlna infekcií. Askospóry väčšinou nie sú schopné priamej penetrácie stonky, infekcie vznikajú v kvetoch a kvetných orgánoch, odkiaľ sa infekcia šíri na stonky. Najmä pri opadávaní kvetných lupienkov, ktoré sa prilepia na nižšie položené časti stonky, vznikajú infekcie aj na nižšie položených častiach rastlín. Klíčiace spóry totiž využívajú kvetné lupienky ako "štartovací" substrát pre klíčenie spór a rozvoj mycélia, ktoré potom napadne stonku resp. orgán, na ktorom zostali kvetné lupienky prichytené. Z hľadiska úspešného vzniku infekcií huba vyžaduje v čase opadávania kvetných lupienkov daždivé počasie minimálne počas 2-3 dní. Z tohto dôvodu je vyššia vlhkosť a tým aj vhodnejšie podmienky pre vznik infekcií v prehustených porastoch.

Z hľadiska škodlivosti patrí biela hniloba k najškodlivejším chorobám repky. Ako je uvedené vyššie, rozhodujúca je história osevného postupu, resp. zamorenosť parcely a potom priebeh počasia v období kvitnutia repky. Zníženie úrody môže byť v intervale 10 - 15 %, v zamorených porastoch (parcelách) a rokoch epidemického výskytu aj 50 %. Priame straty na úrode sa prognózujú na základe percentuálneho napadnutia rastlín v poraste, kde stratu predstavuje približne percentuálna polovica z celkového percenta napadnutých rastlín. Napríklad, ak sa v poraste vyskytuje 20 % napadnutých rastlín, predpokladaná strata na úrode je zhruba 10%. Celková škoda však závisí od toho, do akého stupňa sú rastliny napadnuté a poškodené, preto uvedený odhad treba považovať iba za orientačný; skutočné číslo môže byť vyššie, ale aj nižšie.

V podmienkach Slovenskej a republiky je výskyt a škodlivosť bielej hniloby skôr záležitosť konkrétnych lokalít a konkrétnych ročníkov. Nemožno všeobecne konštatovať že biela hniloba je škodlivá každoročne a vo všetkých oblastiach. O výskyte a škodlivosti choroby rozhoduje celý rad vyššie uvedených faktorov. Preto ochranu repky proti tejto chorobe nemožno plánovať dopredu, o potrebe ochrany rozhodujú aktuálne podmienky daného roku v konkrétnej lokalite. Veľmi dôležité sú aj skúsenosti a monitoring výskytu choroby v minulých rokoch, v nadväznosti na monitoring výskytu bielej hniloby na iných plodinách, najmä na slnečnici.

Ochranné opatrenia

Najlacnejšou a najúčinnejšou prevenciou nielen proti tejto chorobe je správny osevný postup, v ktorom je potrebné obmedziť hostiteľské rastliny minimálne na 4 roky. Repku nie je vhodné pestovať po slnečnici, fazuli a samotnej repke. Efekt striedania plodín na prevenciu proti tejto chorobe však nie je dostatočný, ak sú okolité parcely zamorené skleróciami patogéna. V takých prípadoch sa totiž infekcia môže askospórami prenášať aj na susednú parcelu repky. Podobne vysoké zastúpenie iných hostiteľských rastlín v osevnom postupe zvyšuje infekčný potenciál pôd. Najvhodnejšími medziplodinami, ktoré S. sclerotiorum nenapáda, sú obilniny a trávy.

V období súčasného rozšíreného používania minimalizačných technológií je opäť aktuálna otázka hlbokej orby. Bolo síce preukázané, že hlboko zaorané skleróciá mali vyššiu životnosť, ale najväčšie vlny infekcií askospórami vznikajú, ak sú skleróciá prítomné na povrchu a tesne pod povrchom pôdy. Preto je kvalitná a hlboká orba so zaoraním pozberových zvyškov potrebná po každom pestovaní repky alebo slnečnice. Efekt hlbokej orby má však význam iba vtedy, ak sú tieto opatrenia realizované na všetkých zamorených parcelách. Ak sa obmedzia iba na niektoré parcely a susedné parcely budú zamorené a neorané - so skleróciami na povrchu pôdy, očakávaný efekt bude iba minimálny.

V prípade bielej hniloby na repke, podobne ako na slnečnici je k dispozícii účinná biologická ochrana vo forme biopreparátov, obsahujúcich spóry huby Coniothyrium minitans, ktorá je hyperparazitom sklerócií. Napadnutím sklerócií táto huba potláča a znemožňuje vznik apotécií a tým rozširovanie askospórovej infekcie. Preto v prípade minimalizačných technológií je tento spôsob ochrany určitou "záplatou" ich fytopatologického hendikepu. Základom účinnosti týchto bioprípravkov je však aplikácia a plytké zapravenie do pôdy, minimálne 3-4 mesiace pred plánovanou sejbou (napr. na jeseň - pred jarným výsevom alebo na jar - pred jesenným výsevom) alebo po zbere na rastlinné zvyšky silno napadnutého porastu (obsahujúce skleróciá).

Obr. 5 Detail na tvorbu sklerócií

Obr. 6 Detail na spôsob tvorby apotécií zo sklerócií

Obr. 7 Mikrodetail askospór, ktorými sa šíri infekcia z apotécií

Chemická ochrana je napriek jej dobrej účinnosti v niektorých rokoch ekonomicky neefektívna, najmä v prípade nižšieho infekčného tlaku. Podľa údajov domácich a zahraničných metodík sa všeobecne odporúča fungicídy aplikovať pri začínajúcom opadávaní korunných lupienkov.

Ďalším dôležitým faktorom opodstatnenosti chemickej ochrany je riziko daždivého obdobia, na základe ktorého možno uskutočniť určitú prognózu výskytu choroby a tým aj signalizáciu potrebného ošetrenia. Prognózu nemožno zovšeobecniť na všetky lokality, treba ju vzťahovať na konkrétny porast, na konkrétne podmienky. Prognózu možno zjednodušene načrtnúť v nasledovnom modely:

Efektívna chemická ochrana:
  • porasty husté, vysoké, dobre vyhnojené, s vysokým úrodovým potenciálom
  • častá rotácia hostiteľských rastlín, najmä repky a slnečnice
  • častý výskyt bielej hniloby v minulosti
  • pôdy (parcela a susedné parcely) zamorené skleróciami
  • daždivé počasie 1-2 týždne pred kvitnutím repky
  • pretrvávajúce daždivé počasie na začiatku kvitnutia repky
Pravdepodobne neefektívna alebo zbytočná chemická ochrana:
  • porasty s nízkym úrodovým potenciálom
  • porasty s vysokým úrodovým potenciálom, v podniku s dobrým osevným postupom
  • dobrá rotácia hostiteľských rastlín (min. po 3-5 rokoch), najmä repky a slnečnice
  • slabý alebo ojedinelý výskyt bielej hniloby v minulosti
  • pôdy (parcela a susedné parcely) nezamorené skleróciami
  • suché počasie 1-2 týždne pred kvitnutím repky
  • v prípade daždivého počasia 1-2 týždne pred kvitnutím repky aj počas kvitnutia - porasty sú napriek vhodnému počasiu (pre rozvoj choroby) menej ohrozené v oblastiach s dobrým osevným postupom, nezamorenými pôdami a ojedninelým výskytom choroby v minulých rokoch

V poľnohospodárskej praxi je však v súvislosti s chemickou ochranou veľmi frekventované zjednodušené riešenie s nasledovným zdôvodnením: "cena repky je natoľko dobrá, že jeden fungicíd navyše hravo zaplatí". Tento ležérny argument je medzi pestovateľmi pomerne rozšírený, nakoľko fungicídnu ochranu v období kvitnutia používajú paušálne, "pre istotu". Teóriu paušálnej chemickej ochrany navyše umocňuje fakt, že niektoré fungicídy (napr. strobiluríny) majú na repku určitý stimulačný efekt aj v prípade, keď výskyt bielej hniloby nie je vysoký.

K spôsobu paušálnej ochrany je asi zbytočné vzniesť kritiku, pretože skalopevne rozhodnutých "paušálnych" agronómov by isto neobmäkčila. Nadbytočná (a ekonomicky neefektívna) chemická ochrana porastu síce neuškodí, ale ak pestovateľa nezaujíma cena nadbytočného fungicídu, je zbytočné kalkulovať s číslami. Takouto "poistnou" aplikáciou fungicídu síce pestovateľ nič nepokazí, ale určite tým zníži konečný ekonomický efekt pestovania. Mnohých agronómov však viac ako ekonomické argumenty zaujíma skôr dobrý pocit a prípadný argument na svoju obhajobu, že fungicíd do porastu aplikoval a teda urobil všetko čo sa dalo! Preto sa asi paušálna chemická ochrana (nielen v repke) teší v praxi takej obľube...

Vystavené: 15.1.2009

Autor textu: doc. Ing. Kamil Hudec, PhD.