Pred sejbou našej najvýznamnejšej hustosiatej obilniny a chleboviny
- pšenice letnej formy ozimnej, každý pestovateľ musí mať na pamäti,
že mnoho chýb ktorých sa dopustí pri zakladaní porastu, nie je možné
napraviť žiadnymi ďalšími zásahmi, čiže platí, že “čo pokazíš pri
sejbe to už nenapravíš”! Rutinérstvo a šablónovitosť v našich
rôznorodých agroekologických podmienkach nemôže viesť k stabilizácii
úrod.
Kvalita zakladania porastov pšenice ozimnej je podmienená viacerými
faktormi, ktoré sú človekom úplne, alebo čiastočne ovládateľné a faktormi,
ktoré sú človekom neovládateľné. K neovládateľným faktorom
v prvom rade patrí priebeh poveternostných podmienok, ktoré
významnou mierou ovplyvňujú úrodotvorný proces od založenia porastu
až po zber. Čiastočnú elimináciu negatívneho dopadu poveternostných
podmienok pestovateľ môže dosiahnuť dodržaním zásad pestovateľskej
technológie, ku ktorým patrí aj správne zakladanie porastov pšenice. Čo
všetko musí pestovateľ zohľadniť pri zakladaní porastov pšenice
a ktoré faktory má v rukách? Sú to v prvom rade:
predplodina, základná a predsejbová príprava pôdy, odroda,
organizácia porastu, termín sejby, hĺbka sejby a vynechanie
koľajových medziriadkov.
Prvou podmienkou dosiahnutia dobrej úrody je kompletne vzídený,
vyrovnaný porast (obr.1). Ako ho môžeme dosiahnuť? K tomu aby
pšenica včas a kompletne vzišla prvou zásadou je, že musí byť
zasiata do dobre pripravenej a uľahnutej pôdy. Základná príprava
pôdy je podmienená predplodinou, najmä termínom jej zberu a množstvom
pozberových zvyškov, ktoré zanecháva na povrchu pôdy. Tým, že sa
pšenica letná forma ozimná v Slovenskej republike môže pestovať
vo všetkých výrobných oblastiach, v osevných postupoch ju zaraďujeme
po rôznych predplodinách, od najlepších až po menej vyhovujúce.
Pri základnej príprave pôdy veľký význam má dĺžka medziporastového
obdobia. Ak máme medzi zberom predplodiny a sejbou pšenice
viac ako 4 týždne (najmä po obilninách a strukovinách) vo všetkých
oblastiach robíme podmietku do hĺbky 0,08 až 0,12 m s následným
ošetrením v závislosti od vlhkosti pôdy klincovými bránami,
resp. valcami. Tento zásah však nerobme po kapuste repkovej pravej,
nakoľko táto klíči etapovite a výrazne zaburiňuje porasty pšenice,
preto ju nechajme radšej vyklíčiť a zapracujme ju do pôdy strednou
orbou vo forme zeleného hnojenia. Kedy môžeme vynechať podmietku
po obilninách a strukovinách? Môžeme ju vynechať vo veľmi suchej
kukuričnej výrobnej oblasti na nezaburinených, kultúrnych a štruktúrnych
pôdach, kde po zbere predplodiny robíme hneď orbu, resp. v období
priaznivej vlhkosti a oráčinu ošetrime vhodným náradím. Po
týchto plodinách postačuje hĺbka orby do 0,18-0,20 m. Po strukovinách
podmietku môžeme vynechať aj v ďalších oblastiach v prípade
kratšieho medziporastového obdobia, kedy pôdu zorieme do hĺbky 0,15m.

Rovnomerne a kompletne vzídený porast je podmienkou dobrej úrody
" Čo pokazíš pred sejbou, to už nenapravíš ", platí
najmä o predsejbovej príprave pôdy
V prípade zakladania porastov pšenice po pšenici alebo inej
obilnine, okrem podmietky nesmieme zabudnúť na ďalšie eliminačné
opatrenia, ako je voľba tolerantnej odrody voči obilninovej predplodine
(nakoľko nie každá odroda znesie pestovanie obilniny po obilnine),
morenie osiva vhodnými moridlami proti chorobám päty stebla (steblolamu,
ktorý sa rozširuje najmä pri vysokej koncentrácii obilnín v OP).
Veľmi vhodné je zapracovať malú dávku maštaľného hnoja (okolo 15
t.ha-1). V prípade zapracovania slamy do pôdy treba
ju dôkladne rozdrviť, pravidelne rozptýliť po pozemku a na
každú tonu aplikovať 10 kg N, v podobe priemyselných hnojív. Môžeme
aplikovať aj rôzne biopreparáty na urýchlenie rozkladu slamy (napr.BETA-LIQ),
nezabudnime zvýšiť výsevok o 10 % a dodržať agrotechnický
termín sejby.
Ak porasty pšenice budeme zakladať po plodinách, ktoré zanechávajú
v pôde veľa pozberových zvyškov ako sú napr. viacročné krmoviny,
kukurica siata alebo slnečnica ročná, orieme do hĺbky 0,22 až 0,25
m. K zaoraniu viacročných krmovín by sme mali zásadne využiť
pluhy s predplúžkom po druhej kosbe (najneskôr však do konca
augusta) a oráčinu utlačiť ťažkým kotúčovým valcom. V prípade
orby s pluhom bez predplúžka oráčinu musíme ošetriť tanierovým
náradím ale zásadou je, že pôda musí byť po ďatelinovinách zoraná
4-6 týždňov pred sejbou. Zásadou dobre pripravenej pôdy po kukurici
siatej a slnečnici ročnej je rozdrvenie pozberových zvyškov
opakovaným tanierovaním ťažkým tanierovým náradím a ich následným
zaorávaním do hĺbky 0,20 až 0,25 m. Na ošetrenie oráčiny môžeme
použiť ťažké brány, drviče hrúd a ťažké kotúčové valce. Rôzne
spôsoby obrábania pôdy (B 1 – orba do hĺbky 0,20 m s následnou
povrchovou úpravou; B2 – tanierový podmietač + kombinátor;
B3 – kombinátor + rotačný kyprič) a ich vplyv na
úrodotvorný proces s dopadom na výšku úrody boli sledované
na KRV SPU v Nitre pri ozimných obilninách (pri pšenici letnej f.
ozimnej a triticale – po kapuste repkovej pravej a pri jačmeni
ozimnom – po kukurici siatej na siláž). Z výsledkov pokusov s pšenicou
letnou formou ozimnou (tab.1,2) vyplýva, že úsporné spôsoby obrábania
pôdy štatisticky významne znížili počet klasov na m-2
, výslednú úrodu zrna a fytomasy. Ako najvhodnejší spôsob obrábania
v pokusoch sa prejavil konvenčný spôsob (B1),pri
ktorom bol dosiahnutý najväčší energetický zisk nettoenergie (Karabínová
a i. 2000).
Tab.1 Vplyv rôzneho spôsobu obrábania pôdy na
štruktúru úrody pšenice letnej formy ozimnej, za roky 1998-1999
(Karabínová a i. 2000)
Variant
obráb.
|
Počet klasov |
Počet zŕn v klase
|
Hmotnosť zrna
v klase |
HTZ |
k.m2 |
relat
v %
|
ks |
relat
v %
|
v g |
relat
v %
|
v g |
relat
v %
|
B1 |
511 |
100 |
30,36 |
100 |
1,25 |
100 |
41,35 |
100 |
B2 |
482 |
94,32 |
31,28 |
103 |
1,26 |
100,8 |
40,16 |
97,12 |
B3 |
447 |
87,47 |
32,03 |
105,5 |
1,28 |
102,4 |
40,30 |
97,50 |
` x |
480 |
- |
31,22 |
- |
1,27 |
- |
40,60 |
- |
|
Tab.2 Vplyv rôzneho spôsobu obrábania pôdy na úrodu fytomasy, zrna
a energetickú efektívnosť v priemere za roky 1998-1999
(Karabínová a i. 2000)
Variant
obráb.
|
Úroda fytomasy |
Úroda zrna |
Energ. zisk netto
energie |
t.ha-1 |
relat v % |
t.ha-1 |
relat v % |
GJ.ha-1 |
relat v % |
B1 |
12,66 |
100 |
5,75 |
100 |
41,67 |
100 |
B2 |
11,31 |
89,34 |
5,30 |
92,17 |
38,78 |
93,06 |
B3 |
10,41 |
82,22 |
4,80 |
83,48 |
35,30 |
84,71 |
` x |
11,46 |
- |
5,29 |
- |
38,58 |
- |
|
Veľmi významným opatrením pri zakladaní porastu pšenice je príprava
lôžka pre osivo, urovnanie povrchu a úprava agregátového zloženia
vrstvy pôdy nad lôžkom, ktoré robíme v nadväznosti na základné
obrábanie pôdy. Je potrebné zabezpečiť priaznivú objemovú hmotnosť
lôžka, ktorá pre pšenicu v závislosti od zrnitosti pôdy má
byť 1,3-1,5 t.m-3. Vrchná vrstva nad lôžkom má byť kyprá
s objemovou hmotnosťou okolo 1,0 t.m-3. Hĺbka kyprenia
pôdy má byť o 10 až 20 mm väčšia než je hĺbka sejby. Na základe
výsledkov dlhoročných pokusov na Katedre rastlinnej výroby odporúčame
siať pšenicu letnú formu ozimnú do hĺbky 0,04 až 0,06 m. Pri plytkej
sejbe je ohrozené dobré prezimovanie pšenice, nakoľko plytko uložený
odnožovací uzol pri nízkych teplotách bez snehovej pokrývky sa poškodí
a tým rastliny vypadnú. Nevýhodou plytkej sejby najmä na ľahších
pôdach je, že môže zapríčiniť vplyvom nedostatočného kontaktu zrna
pôdnou vlhkosťou zhoršenie poľnej vzchádzavosti. Rovnako škodlivá
môže byť aj sejba nad 0,06 m pre pomalé vzchádzanie a zoslabenie
porastov, ktoré sú náchylnejšie na napadnutie rôznymi chorobami.
K ďalším zásadám pre kvalitné založenie porastu patrí dodržanie
jeho organizácie a počtu jedincov na jednotku plochy, termínu sejby
s ohľadom na odrodu, stav pôdy a poveternostné podmienky.
Optimálny výsevok v dobrých podmienkach pri väčšine u nás
registrovaných odrôd sa pohybuje v rozpätí 4 – 5 - 6 mil. klíč.
zŕn na ha. Dolnú hranicu môžeme použiť za dobrých vlhkostných podmienok,
na úrodnejších pôdach, po dobrej predplodine a skoršej sejbe.
Vyššími výsevkami zakladajme porasty pšenice hlavne v horších vlhkostných
podmienkach, na horších pôdach a pri neskorom termíne sejby.
Výsledky pokusov na KRV SPU v Nitre rôznymi výsevkami (2,5
– 4,0 –5,0 mil.) potvrdili, že v aridných oblastiach je potrebné
zvýšiť výsevky a ako optimálny sa javil výsevok 5,0 mil. klíč.
zŕn na ha (Graf 1.). Z hľadiska odrodového zloženia najvyšší výsevok
zo súčasne povolených odrôd vyžadujú odrody Košútka a Lívia
6,0 mil. klíč. zŕn na ha, odrody Elpa, Blava, Boka, Malvina, Viginta,
Corsaire, Charger a Magvas vysievame výsevkom 4,0-4,5 mil.
klíč. zŕn na ha, a ostatné odrody vysievame výsevkom 4,5-5,0
mil. klíč. zŕn na ha.
Graf 1. Vplyv výsevku na úrodu zrna pšenice letnej formy ozimnej
(Karabínová a i. 1996)

I. výsevok 2,5 mil. klíč. zŕn na ha
II. výsevok 4 mil. klíč. zŕn na ha
III. výsevok 5 mil. klíč. zŕn na ha
K významným zásadám pri zakladaní porastov pšenice patrí dodržanie
správneho, tzv. agrotechnického termínu sejby, ktorý je podmienený
teplotou a vlhkosťou pôdy. V závislosti od odrody a nadmorskej
výšky sa v zemiakovej výrobnej oblasti pohybuje od 10.9. do
30.9., v repnej výrobnej oblasti od 20.9. do 10.10 a v kukuričnej
výrobnej oblasti od 25. 9. do 15.10. Tak predčasný, ako aj neskorý
termín sejby vedie k poklesu úrody pšenice. V aridných
oblastiach však oneskorené termíny sejby sú aj určitým opatrením
voči nedostatku suchu. Pri sejbe do suchej pôdy zrno nevyklíči,
resp. vyklíči oneskorene a tým sa predĺži prvé kritické obdobie
z hľadiska tvorby základného úrodotvorného prvku počtu rastlín
a to obdobie “sejby – vzchádzania”, čo vedie k poklesu
poľnej vzchádzavosti a v nadväznosti nato k poklesu
úrody. Pri zakladaní porastov pšenice nezabudnime ani na vynechanie
koľajových medziriadkov, ktoré nám umožnia vstupy do porastu bez
jeho poškodenia počas celej vegetácie
Uvedené zásady je možné pri zakladaní porastov pšenice letnej formy
ozimnej dodržať jedine prísnou agronomickou disciplínou a využitím
poznatkov vedeckého výskumu v praxi.
Vystavené 20.8. 2004
|