WWW.AGROPORADENSTVO.SK

Zásady zakladania porastov pšenice letnej formy ozimnej

Pred sejbou našej najvýznamnejšej hustosiatej obilniny a chleboviny - pšenice letnej formy ozimnej, každý pestovateľ musí mať na pamäti, že mnoho chýb ktorých sa dopustí pri zakladaní porastu, nie je možné napraviť žiadnymi ďalšími zásahmi, čiže platí, že “čo pokazíš pri sejbe to už nenapravíš”! Rutinérstvo a šablónovitosť v našich rôznorodých agroekologických podmienkach nemôže viesť k stabilizácii úrod.

Kvalita zakladania porastov pšenice ozimnej je podmienená viacerými faktormi, ktoré sú človekom úplne, alebo čiastočne ovládateľné a faktormi, ktoré sú človekom neovládateľné. K neovládateľným faktorom v prvom rade patrí priebeh poveternostných podmienok, ktoré významnou mierou ovplyvňujú úrodotvorný proces od založenia porastu až po zber. Čiastočnú elimináciu negatívneho dopadu poveternostných podmienok pestovateľ môže dosiahnuť dodržaním zásad pestovateľskej technológie, ku ktorým patrí aj správne zakladanie porastov pšenice. Čo všetko musí pestovateľ zohľadniť pri zakladaní porastov pšenice a ktoré faktory má v rukách? Sú to v prvom rade: predplodina, základná a predsejbová príprava pôdy, odroda, organizácia porastu, termín sejby, hĺbka sejby a vynechanie koľajových medziriadkov.

Prvou podmienkou dosiahnutia dobrej úrody je kompletne vzídený, vyrovnaný porast (obr.1). Ako ho môžeme dosiahnuť? K tomu aby pšenica včas a kompletne vzišla prvou zásadou je, že musí byť zasiata do dobre pripravenej a uľahnutej pôdy. Základná príprava pôdy je podmienená predplodinou, najmä termínom jej zberu a množstvom pozberových zvyškov, ktoré zanecháva na povrchu pôdy. Tým, že sa pšenica letná forma ozimná v Slovenskej republike môže pestovať vo všetkých výrobných oblastiach, v osevných postupoch ju zaraďujeme po rôznych predplodinách, od najlepších až po menej vyhovujúce. Pri základnej príprave pôdy veľký význam má dĺžka medziporastového obdobia. Ak máme medzi zberom predplodiny a sejbou pšenice viac ako 4 týždne (najmä po obilninách a strukovinách) vo všetkých oblastiach robíme podmietku do hĺbky 0,08 až 0,12 m s následným ošetrením v závislosti od vlhkosti pôdy klincovými bránami, resp. valcami. Tento zásah však nerobme po kapuste repkovej pravej, nakoľko táto klíči etapovite a výrazne zaburiňuje porasty pšenice, preto ju nechajme radšej vyklíčiť a zapracujme ju do pôdy strednou orbou vo forme zeleného hnojenia. Kedy môžeme vynechať podmietku po obilninách a strukovinách? Môžeme ju vynechať vo veľmi suchej kukuričnej výrobnej oblasti na nezaburinených, kultúrnych a štruktúrnych pôdach, kde po zbere predplodiny robíme hneď orbu, resp. v období priaznivej vlhkosti a oráčinu ošetrime vhodným náradím. Po týchto plodinách postačuje hĺbka orby do 0,18-0,20 m. Po strukovinách podmietku môžeme vynechať aj v ďalších oblastiach v prípade kratšieho medziporastového obdobia, kedy pôdu zorieme do hĺbky 0,15m.

Rovnomerne a kompletne vzídený porast je podmienkou dobrej úrody

" Čo pokazíš pred sejbou, to už nenapravíš ", platí najmä o predsejbovej príprave pôdy

V prípade zakladania porastov pšenice po pšenici alebo inej obilnine, okrem podmietky nesmieme zabudnúť na ďalšie eliminačné opatrenia, ako je voľba tolerantnej odrody voči obilninovej predplodine (nakoľko nie každá odroda znesie pestovanie obilniny po obilnine), morenie osiva vhodnými moridlami proti chorobám päty stebla (steblolamu, ktorý sa rozširuje najmä pri vysokej koncentrácii obilnín v OP). Veľmi vhodné je zapracovať malú dávku maštaľného hnoja (okolo 15 t.ha^-1). V prípade zapracovania slamy do pôdy treba ju dôkladne rozdrviť, pravidelne rozptýliť po pozemku a na každú tonu aplikovať 10 kg N, v podobe priemyselných hnojív. Môžeme aplikovať aj rôzne biopreparáty na urýchlenie rozkladu slamy (napr.BETA-LIQ), nezabudnime zvýšiť výsevok o 10 % a dodržať agrotechnický termín sejby.

Ak porasty pšenice budeme zakladať po plodinách, ktoré zanechávajú v pôde veľa pozberových zvyškov ako sú napr. viacročné krmoviny, kukurica siata alebo slnečnica ročná, orieme do hĺbky 0,22 až 0,25 m. K zaoraniu viacročných krmovín by sme mali zásadne využiť pluhy s predplúžkom po druhej kosbe (najneskôr však do konca augusta) a oráčinu utlačiť ťažkým kotúčovým valcom. V prípade orby s pluhom bez predplúžka oráčinu musíme ošetriť tanierovým náradím ale zásadou je, že pôda musí byť po ďatelinovinách zoraná 4-6 týždňov pred sejbou. Zásadou dobre pripravenej pôdy po kukurici siatej a slnečnici ročnej je rozdrvenie pozberových zvyškov opakovaným tanierovaním ťažkým tanierovým náradím a ich následným zaorávaním do hĺbky 0,20 až 0,25 m. Na ošetrenie oráčiny môžeme použiť ťažké brány, drviče hrúd a ťažké kotúčové valce. Rôzne spôsoby obrábania pôdy (B ₁ – orba do hĺbky 0,20 m s následnou povrchovou úpravou; B₂ – tanierový podmietač + kombinátor; B₃ – kombinátor + rotačný kyprič) a ich vplyv na úrodotvorný proces s dopadom na výšku úrody boli sledované na KRV SPU v Nitre pri ozimných obilninách (pri pšenici letnej f. ozimnej a triticale – po kapuste repkovej pravej a pri jačmeni ozimnom – po kukurici siatej na siláž). Z výsledkov pokusov s pšenicou letnou formou ozimnou (tab.1,2) vyplýva, že úsporné spôsoby obrábania pôdy štatisticky významne znížili počet klasov na m^-2 , výslednú úrodu zrna a fytomasy. Ako najvhodnejší spôsob obrábania v pokusoch sa prejavil konvenčný spôsob (B₁),pri ktorom bol dosiahnutý najväčší energetický zisk nettoenergie (Karabínová a i. 2000).

Tab.1 Vplyv rôzneho spôsobu obrábania pôdy na štruktúru úrody pšenice letnej formy ozimnej, za roky 1998-1999 (Karabínová a i. 2000)

Tab.2 Vplyv rôzneho spôsobu obrábania pôdy na úrodu fytomasy, zrna a energetickú efektívnosť v priemere za roky 1998-1999 (Karabínová a i. 2000)

Veľmi významným opatrením pri zakladaní porastu pšenice je príprava lôžka pre osivo, urovnanie povrchu a úprava agregátového zloženia vrstvy pôdy nad lôžkom, ktoré robíme v nadväznosti na základné obrábanie pôdy. Je potrebné zabezpečiť priaznivú objemovú hmotnosť lôžka, ktorá pre pšenicu v závislosti od zrnitosti pôdy má byť 1,3-1,5 t.m^-3. Vrchná vrstva nad lôžkom má byť kyprá s objemovou hmotnosťou okolo 1,0 t.m^-3. Hĺbka kyprenia pôdy má byť o 10 až 20 mm väčšia než je hĺbka sejby. Na základe výsledkov dlhoročných pokusov na Katedre rastlinnej výroby odporúčame siať pšenicu letnú formu ozimnú do hĺbky 0,04 až 0,06 m. Pri plytkej sejbe je ohrozené dobré prezimovanie pšenice, nakoľko plytko uložený odnožovací uzol pri nízkych teplotách bez snehovej pokrývky sa poškodí a tým rastliny vypadnú. Nevýhodou plytkej sejby najmä na ľahších pôdach je, že môže zapríčiniť vplyvom nedostatočného kontaktu zrna pôdnou vlhkosťou zhoršenie poľnej vzchádzavosti. Rovnako škodlivá môže byť aj sejba nad 0,06 m pre pomalé vzchádzanie a zoslabenie porastov, ktoré sú náchylnejšie na napadnutie rôznymi chorobami.

K ďalším zásadám pre kvalitné založenie porastu patrí dodržanie jeho organizácie a počtu jedincov na jednotku plochy, termínu sejby s ohľadom na odrodu, stav pôdy a poveternostné podmienky. Optimálny výsevok v dobrých podmienkach pri väčšine u nás registrovaných odrôd sa pohybuje v rozpätí 4 – 5 - 6 mil. klíč. zŕn na ha. Dolnú hranicu môžeme použiť za dobrých vlhkostných podmienok, na úrodnejších pôdach, po dobrej predplodine a skoršej sejbe. Vyššími výsevkami zakladajme porasty pšenice hlavne v horších vlhkostných podmienkach, na horších pôdach a pri neskorom termíne sejby. Výsledky pokusov na KRV SPU v Nitre rôznymi výsevkami (2,5 – 4,0 –5,0 mil.) potvrdili, že v aridných oblastiach je potrebné zvýšiť výsevky a ako optimálny sa javil výsevok 5,0 mil. klíč. zŕn na ha (Graf 1.). Z hľadiska odrodového zloženia najvyšší výsevok zo súčasne povolených odrôd vyžadujú odrody Košútka a Lívia 6,0 mil. klíč. zŕn na ha, odrody Elpa, Blava, Boka, Malvina, Viginta, Corsaire, Charger a Magvas vysievame výsevkom 4,0-4,5 mil. klíč. zŕn na ha, a ostatné odrody vysievame výsevkom 4,5-5,0 mil. klíč. zŕn na ha.

Graf 1. Vplyv výsevku na úrodu zrna pšenice letnej formy ozimnej (Karabínová a i. 1996)

I. výsevok 2,5 mil. klíč. zŕn na ha
II. výsevok 4 mil. klíč. zŕn na ha
III. výsevok 5 mil. klíč. zŕn na ha

K významným zásadám pri zakladaní porastov pšenice patrí dodržanie správneho, tzv. agrotechnického termínu sejby, ktorý je podmienený teplotou a vlhkosťou pôdy. V závislosti od odrody a nadmorskej výšky sa v zemiakovej výrobnej oblasti pohybuje od 10.9. do 30.9., v repnej výrobnej oblasti od 20.9. do 10.10 a v kukuričnej výrobnej oblasti od 25. 9. do 15.10. Tak predčasný, ako aj neskorý termín sejby vedie k poklesu úrody pšenice. V aridných oblastiach však oneskorené termíny sejby sú aj určitým opatrením voči nedostatku suchu. Pri sejbe do suchej pôdy zrno nevyklíči, resp. vyklíči oneskorene a tým sa predĺži prvé kritické obdobie z hľadiska tvorby základného úrodotvorného prvku počtu rastlín a to obdobie “sejby – vzchádzania”, čo vedie k poklesu poľnej vzchádzavosti a v nadväznosti nato k poklesu úrody. Pri zakladaní porastov pšenice nezabudnime ani na vynechanie koľajových medziriadkov, ktoré nám umožnia vstupy do porastu bez jeho poškodenia počas celej vegetácie

Uvedené zásady je možné pri zakladaní porastov pšenice letnej formy ozimnej dodržať jedine prísnou agronomickou disciplínou a využitím poznatkov vedeckého výskumu v praxi.

Vystavené 20.8. 2004