WWW.AGROPORADENSTVO.SK

Výživa jačmeňa jarného dusíkom, fosforom a draslíkom

Jačmeň jarný zaberá z celkovej pestovateľskej plochy jačmeňa siateho v SR okolo 90 %. Z neho podstatná časť je pestovaná pre sladovnícke účely.

Jačmeň jarný je veľmi intenzívnou plodinou, ktorá približne za 120 dní príjme častokrát porovnateľné, prípadne iba o niečo menšie množstvo živín aké príjme pšenica za 270 dní. Avšak z poľných plodín má jednu z najhorších osvojovacích schopností na živiny. Tento fakt spolu s veľmi intenzívnym príjmom živín si vyžaduje od agronóma zabezpečiť preň už od prvých dní vegetácie dostatočné množstvo ľahko prístupných živín a neutrálne, prípadne čiastočne slabo kyslé pH (6,2 - 7,5).

Na tvorbu úrody 1 tony zrna a príslušného množstva slamy vyžaduje od 21 do 24 kg N; 4 - 6 kg P; 16 - 20 kg K; 4,5 - 8,0 kg Ca, 1,2 - 2,0 kg Mg (tab. 1).

Tabuľka 1 Zvyčajný odber živín jednou tonou zrna a príslušným množstvom slamy jačmeňa jarného

Hnojenie fosforom

V dôsledku malej migračnej schopnosti P v pôde a slabej osvojovacej schopnosti jačmeňa, je vhodné realizovať na viac krát čím sa zabezpečí profilové rozvrstvenie fosforu v pôde. Dávky fosforečných hnojív by mali rešpektovať zásobu mobilného P v pôde, t.j. mali by byť vypočítavané na základe výsledkov agrochemického rozboru pôd a plánovanej úrody.

Jesenná aplikácia pri podmietke a orbe sa má realizovať pri pestovaní jačmeňa na pôdach slabokyslých a neutrálnych s dobrou zásobou P. Na pôdach s vyhovujúcou zásobou fosforu je nutné vykonať i jarné, predsejbové hnojenie a na pôdach s nízkou zásobou je potrebné zvážiť vhodnosť pestovať jačmeň jarný. V nevyhnutnom prípade sa na pôdach s nízkou zásobou na jeseň realizuje dosycovacie hnojenie a na jar sa aplikuje minimálne 15 kg.ha^-1 P. Obavy z prehnojenia fosforom sú v dôsledku jeho chemizmu v pôde a v rastline neopodstatnené.

Predsejbovému hnojeniu (jeseň, jar) by sa mala venovať náležitá pozornosť, pretože následky deficitu P sa počas vegetácie odstraňujú s malou úspešnosťou. Prihnojenie pevnými fosforečnými hnojivami počas vegetácie je takmer neúčinné. Listová výživa kvapalnými hnojivami je efektívnejšia, avšak jej efekt v porovnaní s výživou iných plodín je nižší.

Kritickým obdobím vo výžive jačmeňa jarného všetkými živinami, vrátane fosforu je prvých 30 dní od vzídenia, počas ktorých jačmeň príjme od 40 do 60 % všetkých živín. Z toho dôvodu sa korekcia výživy vykonáva zvyčajne vo fáze 3. - 4. listu a to najmä na základe rastlinných analýz. V zle vyživovanom poraste, kde je nevyhnutné prihnojenie fosforom, je jeho obsah počas odnožovania nižší ako 0,35 %. Obsahy na úrovni 0,4 - 0,45 % P vytvárajú predpoklad pre úrodu 4,0 - 4,5 %. Pri obsahoch 0,6 -0,65 % je možné očakávať 6,0 až 6,5 tonové úrody.

Čím neskôr sa vykoná korekcia vo výžive, tým je jej efekt menší. Napriek tomu v mnohých podnikoch pri zle vyvíjajúcich sa porastoch vykonávajú analýzy rastlín i v neskoršom období ako vo fáze odnožovania a na ich základe sa rozhodujú pre realizáciu konkrétnych výživárskych opatrení.

Racionálna výživa fosforom má za následok viac odnoží, zlepšenie sladovníckej kvality zrna (menej N látok, viac škrobu a extraktu, viac zŕn 1. triedy, lepšiu klíčivosť semien). Výsledky pokusov s vynechaním fosforečnej výživy na úrodové parametre jačmeňa realizované počas troch rokov v Kolíňanoch pri Nitre to potvrdzujú (tab. 2).

Tabuľka 2 Vplyv absencie P výživy na úrodové parametre jačmeňa jarného

Hnojenie draslíkom

Realizuje sa najmä na jeseň. K hnojeniu sú vhodné nízkopercentné draselné soli chloridového typu (40 % KCl), a to z dôvodu dobrej reakcie mladého jačmeňa na chlór a pozitívneho vplyvu malej koncentrácie sodíka na kvalitu sladovníckeho jačmeňa. V prípade potreby aplikácie veľkých dávok K sa môžu použiť i koncentrovanejšie hnojivá.

Racionálna výživa draslíkom zvyšuje v zrne jačmeňa obsah škrobu, pozitívne vplýva na kyprosť endospermu, znižuje obsah dusíkatých látok a zjemňuje plevy. Naopak, vysoká zásoba K brzdí tvorbu odnoží, zvyšuje obsah N-látok, znižuje obsah škrobu a extraktívnosť sladu, Kolbachovo číslo a relatívnu extraktívnosť pri 45^o C. Samotné K, prípadne PK hnojenie pri nedostatku dusíka nemá výraznejší vplyv na tvorbu úrody.

Určenie dávky fosforečných, ale aj draselných hnojív je možné urobiť výpočtom (presnejší spôsob), alebo na základe zovšeobecnených dlhoročných skúseností pestovateľov jačmeňa prezentovaných v tabuľke 3.

Tabuľka 3 Odporúčania podľa výrobnej oblasti a predplodiny

K výpočtu sú nevyhnutné informácie o obsahu prístupného P a K na jeseň vo vrstve pôdy 0,0 - 0,3 m. Ak sú stanovené množstvá v kategórii hodnotenia vysoký a veľmi vysoký obsah, hnojenie sa nerealizuje. Ak je v kategórii dobrý obsah, uplatňuje sa nahradzovací systém, t.j. aplikuje sa len také množstvo živín, ktoré potrebuje rastlina prijať celou svojou nadzemnou fytomasou na tvorbu úrody. Ak je obsah z kategórie vyhovujúci, uplatňuje sa bilančný výpočet. Pri nízkom obsahu sa odporúča uplatniť dosycovací systém, prípadne jačmeň nepestovať.

Dosycovací systém výživy pôdy a rastlín znamená, že okrem živín potrebných na tvorbu úrody sa dodá také množstvo hnojív, ktoré zabezpečí, že po zbere pestovanej plodiny bude obsah prístupného P a K v pôde na úrovni dobrej zásoby.

Viacerí pestovatelia majú dobré skúsenosti s bilančným spôsobom výpočtu dávok P a K hnojív, nezávisle na tom, či sú zásoby prístupných živín na úrovni nízkej, vyhovujúcej alebo dobrej, pretože je vysoko efektívnym prístupom.

Z uvedeného je zrejmé, že hnojeniu draslíkom treba venovať náležitú pozornosť. Systém výpočtu dávok draselných hnojív je takmer zhodný so systémom výpočtu fosforečných hnojív. Rozdiel je v tom, že pri fosfore sa kalkuluje s jeho 13 % využitím z pôdy a 20 % z hnojív a pri draslíku kalkulujeme s 10 % využitím z pôdy a 40 % využitím z hnojív.

Hnojenie dusíkom

Dusík je prvkom, ktorý najvýznamnejšou mierou ovplyvňuje výšku a kvalitu úrody zrna jačmeňa. To vysvetľuje prečo existuje pomerne veľké množstvo metodických prístupov k výpočtu dávok N hnojív.

V súčasnosti väčšina slovenských pestovateľov jačmeňa jarného realizuje jednorazové, predsejbové hnojenia dusíkom založené na rešpektovaní hladiny anorganického N nachádzajúceho sa v predsejbovom období vo vrstve pôdy 0,0 - 0,6 m, pričom v rámci tohto prístupu existujú rôzne modifikácie pri výpočte konečnej dávky dusíka vzhľadom k predplodinám, k pôdnemu druhu, k percentu využitia N porastom a k iným faktorom.

Podmienky pre dosiahnutie dobrých kvantitatívnych a kvalitatívnych parametrov úrody zrna jačmeňa jarného vytvára i výpočet dávok dusíka založený na rešpektovaní obsahu N_an nachádzajúceho sa vo vrstve 0,0 - 1,0 m, za predpokladu jeho 60 %-ného využitia. Tento prístup je možné uplatniť iba na hlbokých pôdach a vyžaduje si kvalitnú prístrojovú techniku umožňujúcu rýchlo a bez väčšej námahy odobrať vzorky pôd z vrstvy 0,0 - 1,0 m.

Spôsoby určenia celkovej (jednorazovej) dávky N aplikovanej v predsejbovom období

Pri hnojení jačmeňa jarného pestovaného na sladovnícke účely platí zásada, že je lepšie dusíkom mierne nedohnojiť ako prehnojiť, resp., že jačmeň môžeme dusíkom prihnojiť, ale nesmieme ho prehnojiť. Z týchto dôvodov pri výpočte dávok N hnojív k jačmeňu jarnému pestovanému pre sladovnícke účely kalkulujeme so 100 %-ným využitím dusíka z priemyselných hnojív.

Určenia dávky N pomocou orientačného odporúčania nerešpektujúceho zásobu N_an v pôde

Predmetné odporúčanie reprezentuje tabuľka 4. V poľnohospodárskej praxi je využívané najmä malopestovateľmi zo skupiny súkromne hospodáriacich roľníkov.

Tabuľka 4 Odporúčané dávky N zohľadňujúce výrobnú oblasť a predplodinu jačmeňa

Určenie dávky výpočtom pri rešpektovaní obsahu N_an v pôde pred sejbou

Výpočet zohľadňuje poznatok, že z hľadiska množstva a kvality dopestovaného zrna, je pri určovaní dávky dusíka účelné kalkulovať so 100 %-ným využitím anorganického dusíka stanoveného v na vzduchu vysušenej vzorke pôdy odobratej z vrstvy 0,0 - 0,6 m. So 100 %-ným využitím je možné kalkulovať, ak sa nepočíta s obsahom dusíka, ktorý sa uvoľní počas vegetácie v procese mineralizácie organickej hmoty nachádzajúcej sa v pôde, resp. z použitých hospodárskych hnojív, alebo ak sa vo vrstve pôdy 0,6 - 1,0 m nachádza aspoň 1/3 z celkovej potreby anorganického dusíka na plánovanú úrodu jačmeňa jarného. Ak predplodina nebola hnojená hospodárskymi hnojivami, kalkuluje sa s 80 %-ným využitím pôdneho dusíka. V prípade, že zásoba N vo vrstve 0,0 - 0,6 m pokrýva potrebu jačmeňa jarného a mineralizačná potencia pôdy nie je vysoká, odporúča sa aplikovať štartovaciu dávku dusíka na úrovni 15 - 20 kg.ha^-1N. Ak je mineralizačná potencia vysoká, N hnojivá neaplikujeme, prípadne jačmeň jarný pre sladovnícke účely nepestujeme.

Určenie dávky na základe rešpektovania obsahu N_an v pôde pred sejbou - tabuľkové odporúčania

Tabuľka 5 Dávky N (kg.ha^-1) pre jačmeň jarný (sladovnícky) v závislosti od pôdneho druhu a obsahu N_an v pôde

Tabuľka 6 Dávky N pre jačmeň jarný (sladovnícky) pestovaný po predplodine nehnojenej a hnojenej hospodárskymi hnojivami

Tabuľka 7 Dávky N pre jačmeň jarný (sladovnícky) v závislosti od výrobnej oblasti a obsahu N_an v pôde

Uvedené prístupy k určeniu dávky N k jačmeňu jarnému boli vypracované pre osevné postupy racionálne hnojené ako priemyselnými tak i hospodárskymi hnojivami. V súčasnosti, z dôvodov nedostatočných vstupov živín a organických látok do pôdy tieto prístupy často krát zlyhávajú. Riešením tohto problému je realizácia dvoch aplikačných dávok N (pred sejbou a počas vegetácie), prípadne jednej dávky počas vegetácie, pri zníženom riziku prekročenia obsahu N látok v zrne nad 11,5 %.

Hnojenie jačmeňa jarného dusíkom počas vegetácie

Hnojenie počas vegetácie je vykonávané na tých istých princípoch ako hnojenie pred sejbou. Buď rešpektuje výživný stav porastov a pôd, alebo je len orientačné, prameniace z dlhoročných skúseností pestovateľov.

Do druhej kategórie zaraďujeme i odporúčanie prihnojiť dávkou 30 kg.ha^-1 N tie porasty, ktoré do konca apríla nevytvorili 3 - 4 listy.

Prihnojenie dusíkom je možné vykonať ako vo fáze odnožovania, tak i na začiatku steblovania. Vykonávať by sa malo výlučne na základe listových, prípadne i pôdnych analýz, alebo vtedy, ak vypočítaná základná predsejbová dávka je vyššia ako 60, prípadne 80 kg.ha^-1. Prihnojenie na začiatku odnožovania pozitívne vplýva na kvalitu a prihnojenie na konci odnožovania najmä na kvantitu úrody jačmeňa.

Staršie prístupy k výžive jačmeňa odporúčajú korekciu N výživy vykonávať na základe rozborov rastlín odobratých vo fáze odnožovania, resp. vo fáze 3 - 4 listov. Novšie poznatky upozorňujú na fakt, že ak je odber rastlín vykonaný veľmi skoro, t.j. do začiatku stĺpikovania, získaný analytický údaj neposkytuje reprezentatívnu informáciu o obsahu N v rastline a to preto, lebo do fázy 3 listov sa takmer celá výživa jačmeňa realizuje zo semena. Až po tomto období prechádza jačmeň na výživu zabezpečovanú koreňovým systémom.

Určenie dávky výpočtom ak má farmár k dispozícii len výsledky analýz pôd

Tento spôsob výpočtu je zhodný s výpočtom celkovej jednorazovej dávky N aplikovanej pred sejbou jačmeňa. Rozdiel je len v tom, že k výpočtu sa neberie výsledok analýzy vzorky pôdy odobratej koncom februára až začiatkom marca (pred sejbou), ale rešpektuje sa obsah N_an zistený v pôde počas odnožovania (počas vegetácie).

Obsah N_an vo vrstve pôdy 0,0 - 0,6 m na začiatku odnožovania by mal byť na úrovni cca 12,5 mg.kg^-1 a na začiatku steblovania by mal byť na hladine cca 9,0 mg.kg^-1. Prihnojenie sa neodporúča, ak sú obsahy dusíka vyššie, prípadne ak pomer medzi dusičnanovým a amónnym dusíkom (N-NO₃^- : N-NH₄⁺) je širší ako 10 : 1.

Určenie dávky výpočtom ak má farmár k dispozícii výsledky analýz pôd a rastlín

Dávka dusíka (D_N) sa vypočíta ako rozdiel medzi potrebou dusíka (P_N) na plánovanú úrodu zrna (na 1 t je potrebných 23 kg N, tab. 1 ) a obsahom N_an stanoveným v rastovej fáze odnožovanie až začiatok steblovania vo vrstve pôdy 0,0 - 0,6 m za predpokladu jeho 100%-ného využitia a obsahom dusíka (NR) nachádzajúcim sa v nadzemnej fytomase jačmeňa v danom čase (D_N = P_N - N_an x 9 - N_R).

Číslo 9 je koeficient prepočtu z jednotky mg.kg^-1 na jednotku kg.ha^-1 a je daný vrstvou pôdy (0,0 - 0,6 m) a objemovou hmotnosťou pôdy v danej vrstve (1,5 g.cm-3).

V tabuľke 8 je časť výsledkov trojročného maloparcelového pokusu realizovaného v Kolíňanoch pri Nitre, z ktorých vyplýva opodstatnenie hnojenia jačmeňa na konci odnožovania, resp. na začiatku steblovania podľa vzorca D_N = P_N - N_an x 9 - N_R.

Tabuľka 8 Vplyv termínu aplikácie N na úrodové parametre jačmeňa jarného

Vystavené 28 6.2010