logo SPU
Slovenská poľnohospodárska univerzita, Nitra
Katedra agrochémie a výživy rastlín
Tr. A. Hlinku 2
949 76 Nitra
e-mail: Peter.Kovacik@uniag.sk
 
 


Vplyv foliárnej aplikácie hnojiva Mg-Titanit na fytomasu pšenice letnej f. ozimnej

Viacero prác publikovaných začiatkom 20 storočia prinieslo výsledky o pozitívnom účinku titánu na rastliny. Zistilo sa, že aplikácia titánu môže zvýšiť úrodu od 5 do 50 %, zvýšiť obsah chlorofylu, vitamínu C, obsahy živín v mladých ale aj zrelých pletivách rastlín, obsah cukru v rajčiakoch, viniči a zemiakoch, repy cukrovej. Následkom týchto pozitívnych zistení sa "rozbehol" podrobnejší výskum vplyvu titánu na rastliny. Výsledkom bolo niekoľko spresnení ktoré je možné zhrnúť do poznatku, že efekt Ti výživy je výrazne závislý od druhu pestovanej rastliny, jej rastovej fázy a zdravotného stavu, termínu a aplikačnej dávky titánu, výživného stavu porastu a radu ďalších faktorov, čo v konečnom dôsledku môže viesť nielen k pozitívnym, ale aj k negatívnym vplyvom na úrodu. Pri titánovej výžive platí to čo platí pri výžive ktoréhokoľvek prvku. Racionálne dávky aplikované v zmysle agrochemických zásad pôsobia pozitívne, tak ako pôsobia pozitívne lieky pre človeka. Nadmerné dávky, resp. použitie v nesprávnej dobe, resp. v nesprávnej kombinácii s inými hnojivami pôsobia negatívne.

Cieľom tohto príspevku je poukázať na vplyv hnojiva obsahujúceho titán na tvorbu nadzemnej a podzemnej fytomasy pšenice letnej. f. ozimnej.

Maloparcelové pokusy (20 m2 jedno políčko) so štvornásobným opakovaním boli vykonávané na černozemi typickej v katastrálnom území obce Bučany v pestovateľskom roku 2009/2010. Obsahy živín pred založením pokusu boli na úrovni: Nan - strednej zásoby, P - nízkej, K- dobrej, Mg - vysokej. Varianty pokusu uvádza tabuľka 1. Testované hnojivo Mg-Titanit obsahovalo 8,5 g titánu v 1 litri, 3 % Mg, 4% S a bolo aplikované v termínoch 7. IV., 19. IV. a 25. V. 2010 (tab. 1). Predplodinou bol hrach siaty. Pred sejbou pšenice (odroda Šarlota) sa aplikovali N a NP hnojivá (LAV a Eurofertil v dávkach 100 + 100 kg.ha-1) a počas vegetácie N hnojivo LAV (200 kg.ha-1).

Tab. 1: Varianty pokusov

Variant
Rastová fáza
číslo
označenie
koniec odnožovania
steblovanie
klasenie až začiatok kvitnutia
dávka Mg-Titanitu v l.ha-1
1
NP
0
0
0
2
NP + Ti0,2
0,2
0,2
0,2
3
NP + Ti0,4
0,4
0,4
0,4

Z obrázkov 1 až 2 je zrejmé, že vplyv foliárnej aplikácie hnojiva Mg Titanit sa na tvorbe nadzemných i podzemných orgánov rastlín prejavil kladne už 19. apríla, t.j. 12 dní po prvej aplikácii, pričom výraznejšie rozdiely sa zaznamenali 20. mája, t.j. mesiac po druhom postreku vykonanom v rastovej fáze steblovanie. Pozitívnejší vplyv na tvorbu celej rastlinnej fytomasy mali nižšie aplikačné dávky hnojiva Mg-Titanit (0,2 l.ha-1) ako dvojnásobne vyššie dávky (0,4 l.ha-1).

Obr. 1 Vplyv dávky a termínu aplikácie Titanitu na tvorbu
nadzemnej fytomasy pšenice
Obr. 2 Vplyv dávky a termínu aplikácie Titanitu na tvorbu podzemnej fytomasy pšenice

Zaznamenaný pozitívny vplyv hnojiva na nadzemnú fytomasu je dôsledkom nielen pozitívneho účinku titánu, ale najmä horčíka obsiahnutom v hnojive na obsah celkového chlorofylu v listoch pšenice a na následnú väčšiu intenzitu fotosyntézy (obr. 3). Pozitívny vplyv na rast koreňovej hmoty sa pripisuje na vrub interaktívneho účinku titánu, síry a horčíka.

Obr. 3 Vplyv aplikácie hnojiva Mg-Titanit na obsah celkového chlorofylu v listoch pšenice

Obrázok 4 zachytáva korene rastlín pšenice odobraté 20. mája, t.j. mesiac po druhej aplikačnej dávke testovaného hnojiva, určené na chemické analýzy na obsahy živín. Z ich rozboru (obr. 5 a 6) vyplýva, že aplikácia Mg-Titanitu zvyšuje v koreňoch pšenice obsah dusíka, fosforu, draslíka a síry. Tieto zvýšenia sa ešte výraznejšie prejavili v nadzemnej fytomase kde došlo k nárastu všetkých sledovaných makroelementov (N, P, K, Ca, Mg a S), t.j. vrátane vápnika a síry.

Obr. 4 Vplyv dvoch postrekov hnojiva Mg - Titanit na tvorbu koreňov pšenice (20. V. 2010)

Obr. 5 Vplyv dávky Mg-Titanitu na obsah makroelementov v koreňoch pšenice (20. V. 2010)

Obr. 6 Vplyv dávky Mg-Titanitu na obsah makroelementov v listoch pšenice (20. V. 2010)

Zlepšený príjem živín, ako dôsledok použitia hnojiva Mg-Titanit sa prejavil nielen vyšším obsahom živín v rastlinách a vyšším obsahom celkového chlorofylu a následnou intenzívnejšou tvorbou vegetatívnej fytomasy, ale aj vyššími úrodami zrna pšenice, a to najmä pri nižšej aplikačnej dáke hnojiva (0,2 l.ha-1). Vyššia aplikačná dávka (0,4 l.ha-1) v konečnom dôsledku zvýšila úrodu zrna len nepatrne a jej použitie nie je opodstatnené (obr. 7). Naopak, z ekonomického rozboru (tab. 2) vyplýva, že aplikácia hnojiva Mg-Titanit v dávkach 0,2 l.ha-1 (var. 2) v obdobiach - na konci odnožovania, počas steblovania a na konci klasenia zvyšuje úrodu zrna pšenice oproti Mg-Titanitom nehnojenej kontrole (var. 1) o 0,79 t.ha-1, čo pri cene 160 € za tonu kŕmnej pšenice predstavuje zvýšenie úrody o 126,4 € z hektára. Jedno euro vložené do nákupu hnojiva Mg-Titanit prinieslo 4,72 € v úrode (KEE = 4,72). Rozdiel v zisku pri použití a nepoužití Mg-Titanitu predstavoval 99,64 €.ha-1.

Obr. 7 Vplyv dávky Mg-Titanitu na úrodu zrna pšenice letnej f. ozimnej

Z predložených jednoročných výsledkov získaných v pestovateľskom roku 2009/2010, pre ktorý bola charakteristická výrazná zrážková činnosťou v mesiacoch apríl a máj vyplýva, že tri aplikácie hnojiva Mg-Titanit v dávkach na úrovni 0,2 l.ha-1 zmiešaných s 400 l vody priniesli 14,7 %-né zvýšenie úrody zrna pšenica. Toto zvýšenie vyjadrené v eurách pokrylo náklady na jeho nákup a aplikáciu a prinieslo takmer 100 eurový zisk z hektára.

Účinnosť hnojiva Mg-Titanit bude preverované i v nasledujúcich rokoch a aj na iných plodinách ako dôsledok skutočnosti, že pestovateľský ročník (počasie) je faktor ktorý výraznou mierou ovplyvňuje efektívnosť použitia všetkých látok intenzifikujúcich rastlinnú výrobu.

Vystavené: 23.3.2011

Autori textu: doc. Ing. Peter Kováčik, CSc.; Martin Vician