logo SPU
Slovenská poľnohospodárska univerzita, Nitra
Fakulta biotechnológie a potravinárstva
Katedra skladovania a spracovania rastlinných produktov
Tr. A. Hlinku 2
949 76 Nitra
e-mail: miriam.liskova@uniag.sk
 
 


Dormancia sladovníckeho jačmeňa

Jačmeň jarný je svojím látkovým zložením ideálnou surovinou na získanie sladu vhodného pre ďalšie pivovarské spracovanie. Zaistenie dodávok jačmeňa sladovníckeho s vyrovnanou kvalitou pre sladovnícke účely v priebehu celého roka do doby nastávajúceho zberu je stále problematické. Medziročné rozdiely v technologickej kvalite sladovníckeho jačmeňa sa nepriaznivo prejavujú v kvalite vyrábaného sladu, hlavne v rokoch s nepriaznivými klimatickými podmienkami v období dozrievania a zberu.

Obdobie od zberu jačmeňa do okamihu, kedy hodnoty klíčivej energie a klíčivosti sú zhodné, nazývame obdobím pozberového dozrievania (dormancie). Pri pozberovom dozrievaní prebiehajú vo vnútri zrna zložité fyziologicko-chemické zmeny, ktoré odstraňujú prekážky brániace klíčeniu a napomáhajú plnému rozvinutiu energie klíčenia. Dĺžka dormancie je síce odrodovou vlastnosťou, ale najviac ju ovplyvňujú pestovateľské podmienky a pestovateľské miesto. Stredná doba pozberového dozrievania je obyčajne 4 až 6 týždňov, ale v klimaticky nepriaznivých ročníkoch sa môže predĺžiť až na niekoľko týždňov. Napríklad krátke dni a nízke teploty prehlbujú dormanciu, zatiaľ čo dlhé dni a vysoké teploty znižujú hĺbku dormancie. Dormancia sa môže predĺžiť vplyvom vlhkého a studeného počasia a skrátiť sa, ak pretrváva suché a teplé počasie. Dormancia jačmeňa je pre sladovníkov problémom a otázkou na začiatku každej sladovníckej kampane. Obilky jačmeňa nemajú po zbere rovnakú dĺžku dormancie, čo sa pri sladovaní prejaví nerovnomerným nástupom a ich rozdielnou rýchlosťou klíčenia. Pre sladovníkov to znamená nehomogénnu premenu zrna jačmeňa na slad so všetkými negatívnymi dopadmi na akosť sladu. Z toho dôvodu podrobnejšie skúmanie fyziologických charakteristík obdobia dormancie môže napomôcť k predikcií optimálnej zrelosti jačmeňa sladovníckeho pre sladovanie a zvýšiť tak kvalitu vyrábaného sladu.

Vo výskumnej práci sme monitorovali tri pokusné lokality v SR - Sládkovičovo (kukuričná VO), Veľké Ripňany (repná VO) a Jakubovany (zemiakarská VO) s cieľom vyhodnotiť priebeh dormancie u štyroch genotypov jačmeňa jarného (SK 5374, SK 5734, SK 5976 a kontrolnej odrody Nitran). Priebeh dormancie sme sa snažili zachytiť pomocou fyziologických parametrov zrna jačmeňa ako sú klíčivosť, energia klíčenia a rýchlosť klíčenia.

V pokusoch sme sledovali:

  • vplyv pestovateľskej lokality a agroekologických faktorov na priebeh a dĺžku dormancie
  • určiť najvhodnejšiu dobu na sladovnícke spracovanie genotypov z pohľadu dĺžky ich dormancie.

Klíčivosťou rozumieme percento všetkých zŕn, ktoré majú momentálnu schopnosť klíčiť. Pre výrobu sladov výberovej kvality je potrebné, aby jačmene dosiahli klíčivosť 99 % až 100 % počas 3 dní, najmenej však 95 %. Výsledky našej práce ukázali, že z pohľadu lokality, vysokú klíčivosť ihneď po zbere (97 %) preukázali genotypy zo všetkých pokusných staníc.

Energia klíčenia je rovnako ako klíčivosť, podmienená zdravým nepoškodeným zrnom a osobitne nepoškodeným klíčkom. Je definovaná množstvom vyklíčených zŕn v stanovenom čase. Indikuje nám dĺžku dormancie zrna a udáva, či bude zrno schopné klíčiť počas sladovania. Sladovne požadujú, aby sa hodnoty energie klíčenia pohybovali nad 90 %. V dobre skladovanom sladovníckom jačmeni, energia klíčenia postupne stúpa, až sú jej hodnoty zhodné s hodnotami klíčivosti. Vtedy je jačmeň vhodný na sladovanie. Pomocou energie klíčenia sme zachytili výrazné rozdiely medzi genotypmi predovšetkým v prvých týždňoch po zbere. Z pohľadu lokality, prvý týždeň po zbere, bola energia klíčenia pri genotypoch zo stanice Jakubovany výrazne najnižšia (76 %), prevládala dormancia (graf 1). Naopak najvyššiu energiu klíčenia preukázali genotypy zo skúšobnej stanice Sládkovičovo (98 %). Ukázalo sa, že na energiu klíčenia vplýva nielen pestovateľská lokalita ale aj poveternostné podmienky počas vegetácie i počas zberu jačmeňa. Na stanici Jakubovany prevládali v období zberu humídne podmienky pričom na staniciach Sládkovičovo a Veľké Ripňany prevládali aridné podmienky.

Graf 1: Energia klíčenia prvý týždeň po zbere z pohľadu pokusných staníc

Nedormantná životaschopná obilka ešte stále nemusí klíčiť rýchlo - postráda vitalitu. Rýchlosť klíčenia dobre vyjadruje mieru vitality obiliek ako aj hĺbku dormancie. Pomocou rýchlosti klíčenia sme zachytili rozdiely medzi genotypmi v neskorších týždňoch po zbere. Z pohľadu genotypu, prvý týždeň po zbere, najvyššiu rýchlosť klíčenia (najvyššiu vitalitu) preukázala odroda Nitran (67 %) a najnižšiu rýchlosť klíčenia (najnižšiu vitalitu) preukázal genotyp SK 5976 (55 %). Genotypy zo staníc Sládkovičovo a Veľké Ripňany dosiahli najvyššiu rýchlosť klíčenia už v štvrtom týždni po zbere (90 %). Genotypy zo stanice Jakubovany preukázali najvyššiu rýchlosť klíčenia až v šiestom týždni po zbere (84 %) (graf 2). Aj na rýchlosť klíčenia mali vplyv poveternostné podmienky. Na základe rýchlosti klíčenia sme zoradili genotypy podľa ich vitality nasledovne: Nitran(najvitálnejšia odroda), SK 5976, SK 5374 a SK 5734 (najmenej vitálny genotyp).

Graf 2: Rýchlosť klíčenia z pohľadu genotypov pochádzajúcich zo stanice Jakubovany

Záver

Na základe výsledkov môžeme konštatovať, že prvá fáza výstupu jačmeňov z dormancie (1. až 3. týždeň po zbere) sa dá dobre zachytiť pomocou energie klíčenia, pričom doznievanie dormancie (4. až 6. týždeň po zbere) a vitalita jačmeňov sa dá dobre zachytiť pomocou rýchlosti klíčenia. Pre sladovnícke účely by sme odporúčali najprv spracovať jačmene pochádzajúce z teplejších výrobných oblastí ako sú lokality Sládkovičovo a Veľké Ripňany a potom spracovať jačmene z chladnejších oblastí ako je lokalita Jakubovany. Skúmané genotypy by sme ďalej mohli podľa priebehu a dĺžky ich dormancie rozdeliť do určitých sladovníckych kategórií. Do prvej kategórie by spadali genotypy vitálnejšie a to s krátkou dobou dormancie. Sem by sme zaradili odrodu Nitran, ktorá by bola vhodná na spracovanie už v štvrtom týždni po zbere. Do druhej kategórie by sme zaradili genotypy so strednou dĺžkou dormancie. Sem by sme zaradili genotypy SK 5374, SK 5976 a SK 5734, vhodné na spracovanie v šiestom týždni po zbere.

Obrázok 1: Energia klíčenia na Petriho miskách po 24 hod.
snímka autorka

Obrázok 2: Energia klíčenia na Petriho miskách po 72 hod.
snímka autorka

Vystavené 24 9.2010

Autor textu: Ing. Miriam Líšková, PhD.