logo CVRV
Centrum výskumu rastlinnej výroby
Bratislavská cesta 122
921 68 Piešťany
e-mail: hasana@vurv.sk
 
 


Produkcia, kvalita a energetická výkonnosť odrôd pšenice ozimnej

Odroda patrí medzi hlavné faktory ovplyvňujúce produkciu, jej kvalitu a tým aj ekonomickú a energetickú efektívnosť poľnohospodárskej výroby. V tomto príspevku sú stručne zhrnuté výsledky z pokusu s viacerými odrodami pšenice letnej formy ozimnej (ďalej len pšenica ozimná).

V rámci pokusu, ktorý bol zakladaný na Výskumnom pracovisku CVRV - VÚRV Piešťany v Borovciach v pokusných ročníkoch 2006/2007 až 2008/2009 boli pri pšenici ozimnej sledované dva faktory, odroda výsevok. V pokuse bolo zaradených 40 odrôd (35 odrôd a 5 hybridných pšeníc). Podľa krajiny pôvodu boli v pokuse zaradené dva nemecké hybridy (Hybnos, Akteur) a 3 francúzske (Perceval, Hybred a Hysun). Z kvalitatívneho hľadiska prvé dva spĺňali parametre pre zaradenie do triedy nepotravinárskych pšeníc a ďalšie tri do kvalitatívnej triedy B (štandardné pšenice). Ostatné odrody sme pre zjednodušenie vyhodnocovania rovnako začlenili do tried podľa kvalitatívnych parametrov zrna. V kvalitatívnej triede elitných pšeníc (E), ktorá predstavovala najužší štatistický súbor boli zaradené len dve odrody, česká Sulamit a maďarská odroda MV Palotas. Medzi odrody zlepšujúce (trieda A) bolo zaradených 10 odrôd:

  • 4 slovenské odrody (Vanda, Ilona, Petrana, Viador)
  • 2 nemecké odrody (Cubus, Pegassos)
  • 2 francúzske odrody (Barroko, Caphorn)
  • 1 holandská odroda (Ilias)
  • 1 maďarská odroda (Magvas)

V kvalitatívnej triede B t.j. štandardných pšeníc bolo zaradených 11 odrôd, z toho:

  • 4 slovenské odrody (Markola, Mila, Stanislava, Verita)
  • 7 českých odrôd (Merito, Evelína, Simila, Rheia, Vlasta, Svitava, Šárka)

Najrozsiahlejší štatistický súbor predstavovali odrody (12), ktoré nespĺňali kvalitatívne požiadavky triedy B a zjednodušene sme ich označili ako nepotravinárske odrody (C). Do tohto súboru bolo zaradených:

  • 6 slovenských odrôd (Torysa, Malvína, Malyska, Pavlína, Veldava, Venistar)
  • 2 české odrody (Mladka, Ines)
  • 3 francúzske odrody (Rapsodia, Floret, Clarus)
  • 1 nemecká odroda (Dromos)

Ďalším sledovaným faktorom bol výsevok, v našom prípade konkrétne dve úrovne 3,0 a 4,5 mil.ha-1 klíčivých zŕn (KZ).V priemere dvoch hodnotených rokov (2006/07 a 2007/08)bola vyššia úroda za celý súbor odrôd dosiahnutá pri vyššom výsevku 4,5 mil.ha-1 KZ. Rozdiel bol na dolnej hranici preukaznosti a predstavoval v priemere prírastok úrody len na úrovni 0,12 t.ha-1. Výsevok výraznejšie ako produkciu zrna ovplyvnil úrodu slamy a celkovú produkciu biomasy, keď pri oboch znakoch bol rozdiel vysoko preukazný v prospech vyššieho výsevku. Podobne podľa očakávania zvýšenie výsevku pozitívne ovplyvnilo počet vzídených rastlín, počet rastlín po prezimovaní a následne sa prejavilo v počte klasov na jednotke plochy.

Z odrôd bol najvýraznejší rozdiel zaznamenaný pri hybridnej pšenici Hybred s prírastkom úrody pri vyššom výsevku o 0,58 t.ha-1 a potom pri odrodách Rapsodia a Mladka s prírastkom úrody 0,53 resp. 0,51 t.ha-1. Pri niektorých odrodách, ale i hybridoch sme však zaznamenali aj zníženie úrod pri vyššom v porovnaní s nižším výsevkom 3,0 mil.ha-1 KZ. Najvýraznejší rozdiel bol zaznamenaný pri hybride Hysun (0,44 t.ha-1) a odrode Magvas (0,35 t.ha-1). Dôvodov tohto javu mohlo byt niekoľko jedným z nich aj lepšia odnožovacia schopnosť odrôd resp. hybridov pri nižšom výsevku a tiež hodnoty úrodotvorných prvkov jednotlivých zaradených odrôd.

V celom súbore odrôd a hybridov v priemere oboch hodnotených rokov ako aj oboch výsevkov najvyššiu úrodu dosiahol hybrid Hybnos (8,91 t.ha-1), ktorý najvyššiu úrodu dosiahol aj pri nižšom výsevku 3,0 mil.ha-1 KZ. Celkovo najvyššia úroda bola zaznamenaná pri vyššom výsevku 4,5 mil.ha-1 pri Hybrede (9,02 t.ha-1). Hybridné pšenice v úrodách celkovo prekonali ostatné odrody s priemernou úrodou 8,58 t.ha-1, pričom priemerná úroda zvyšných 35 odrôd bola 7,83 t.ha-1, čo predstavovalo pokles na úrovni 0,75 t.ha-1 a tento rozdiel bol štatisticky vysoko preukazný. Pri hodnotení jednotlivých skupín odrôd (na základe tried kvality), priemerná úroda elitných pšeníc (E) bola na úrovni 7,33 t.ha-1 s vyššou priemernou úrodou pri odrode Sulamit (7,50 t.ha-1). Odrody zaradené v triede A dosiahli priemernú úrodu 7,89 t.ha-1. V tejto skupine najprodukčnejšou bola odroda Barroko a najnižšiu úrodu dosiahla odroda Ilona (8,50 resp. 7,00 t.ha-1). V skupine odrôd zaradených v kvalitatívnej triede B - štandardné bola priemerná úroda 8,07 t.ha-1. V tejto skupine odrôd dala najvyššiu úrodou Svitava a najnižšiu Rheia (8,76 resp. 7,44 t.ha-1). Podobnú priemernú úrodu ako v skupine odrôd štandardných pšeníc sme zaznamenali aj pri nepotravinárskych odrodách zo skupiny C a to 8,04 t.ha-1. V tejto skupine bola najúrodnejšou odroda Pavlína a najmenej úrodnou odroda Clarus (8,47 resp. 6,96 t.ha-1).

V porovnaní jednotlivých skupín odrôd sa významne prejavil už skôr spomínaný fakt vyššej produkčnej schopnosti hybridných pšeníc, keď všetky hybridy sa vyznačovali vyššou úrodou ako najúrodnejšia odroda elitných pšeníc a až 3 hybridné pšenice z celkovo piatich boli úrodnejšie ako najúrodnejšie odrody zo skupiny odrôd tak z kvalitatívnej triedy A ako aj z nepotravinárskych odrôd. Priemerný prírastok úrody hybridných pšeníc v porovnaní s priemerom úrod odrôd zo skupiny E predstavoval +1,25, skupiny A +0,69, skupiny B +0,51 a skupiny odrôd nepotravinárskych (C) +0,54 t.ha-1. Všetky tieto rozdiely boli štatisticky vysoko preukazné. Najvyšší rozdiel v úrodách bol zaznamenaný medzi hybridnou pšenicou Hybnos (8,91 t.ha-1) a odrodou Clarus (6,96 t.ha-1) a predstavoval tak 2 t.ha-1.

Keďže sme sledované odrody resp. hybridy pšenice ozimnej zoradili do skupín na základe kvalitatívnych parametrov, zaujímavé je aj zhodnotenia aspoň vybraných kvalitatívnych ukazovateľov, ako je obsah bielkovín (hrubého proteínu), mokrého lepku, číslo poklesu a sedimentačný test.

Najvyšším obsahom bielkovín v zrne sa podľa očakávania vyznačovali odrody elitných pšeníc s priemerným obsahom 11,9 %. Zaujímavosťou bol nízky obsah bielkovín pri odrodách z kvalitatívnej triedy A t.j. zlepšujúcich, kde priemerný obsah bol len 10,91 % a bol nižší v porovnaní s priemerným obsahom pri odrodách zo skupiny štandardných pšeníc (B) s priemerným obsahom bielkovín na úrovni 11,26 %. Najnižší obsah bielkovín sme zistili v skupine hybridných pšeníc - 10,51 %.

Podobný trend ako pri obsahu bielkovín sme zaznamenali aj pri obsahu mokrého lepku. Rovnako podľa očakávania bol jeho najvyšší obsah zistený pri odrodách zaradených ako elitné s priemerom 27,7 %. Odrody z kvalitatívnej triedy A mali obsah mokrého lepku v priemere 23,6 % a opäť vyšší dosiahli v priemere odrody štandardné (B) - 24,3 %. Všetky odrody v týchto skupinách však dosiahli požadovanú úroveň obsahu mokrého lepku pre potravinárske pšenice, ktorá je 23 %. Túto podmienku nespĺňali hybridné pšenice, pri ktorých priemerný obsah mokrého lepku bol na úrovni 22,3 %. Pri obsahu mokrého lepku je potrebné pripomenúť, že okrem požiadavky na minimálny obsah je dôležitá aj jeho kvalita.

V pokuse bol sledovaný a aj faktor energetickej produkcie zaradených odrôd pšeníc. Na základe prepočtu celkovej produkcie energie zo zrna a slamy sledovaných odrôd možno konštatovať, že najvyššiu energetickú výkonnosť pohľadu dosiahnutej úrody zrna mali odrody Hysun , Hybnos a Pavlína (104,0; 100,2 resp. 99,7 GJ.ha-1). V prepočte vyprodukovanej slamy na energiu boli najvýkonnejšími odrodami Hybnos, Simila a Clarus (112,9; 103,2 resp. 100,3 GJ.ha-1). Pri bilancii množstva získanej energie z celej biomasy (zrno + slama) najvyššiu produkciu energie dosiahli odrody Hybnos, Simila a Hybred (213,0 ; 196,4 resp. 193,1 GJ.ha-1). Aj v tomto znaku sa prejavila vyššia výkonnosť hybridov pšeníc v porovnaní s ostatnými odrodami, keď prírastok energie pri hybridných pšeniciach bol na úrovni približne 16 GJ.ha-1, čo v cenovom vyjadrení pri orientačnej cene 1 GJ energie z biomasy obilnín na úrovni približne 2,15 € predstavovalo prírastok + 34,56 €.ha-1. Rozdiel medzi najprodukčnejším Hybnosom a najmenej produkčnou odrodou Petrana predstavoval v energetickom vyjadrení 61,2 GJ.ha-1, čo v cenovom vyjadrení predstavuje + 132,19 €.ha-1.


Vystavené 20 12.2010

Autor textu: Ing. Roman Hašana, PhD.