logo SPU
Slovenská poľnohospodárska univerzita, Nitra
Katedra rastlinnej výroby
Tr. A. Hlinku 2
949 76 Nitra
e-mail: richard.pospisil@uniag.sk
 
 


Produkcia zrna a energetická efektívnosť rôznych pestovateľských technológií pšenice letnej formy ozimnej

Produkčný proces obilnín je ovplyvňovaný rôznymi biologickými aj nebiologickými faktormi, ktorých výsledkom je úroda zrna ako hlavného produktu a úroda slamy ako vedľajšieho produktu.

Pre spracovanie produkčného potenciálu a energetickej bilancie využitia vstupov je dôležitá hospodárska úroda dosiahnutá v konkrétnom roku a v daných poveternostných podmienkach.

Priemerná mesačná teplota vzduchu v lokalite Malanta za rok 2008 bola 11,2 °C. Podľa dlhodobého klimatického normálu (1961 - 1990) bola priemerná teplota vzduchu na danej lokalite 9,8 °C. Najnižšia priemerná mesačná teplota vzduchu bola v mesiaci január (-1,7 °C). Najvyššia priemerná mesačná teplota vzduchu (20,5 °C) bola v auguste.

Úhrn zrážok za rok 2008 bol 573,4 mm. Podľa dlhodobého klimatického normálu (1961 - 1990) bol priemerný úhrn zrážok na danej lokalite 540 mm. Najnižšie množstvo zrážok (9,8 mm) bolo zaznamenané v mesiaci august. Najvyššie množstvo zrážok (90 mm) bolo zaznamenané v mesiaci júl.

Pokus s pšenicou ozimnou je založený metódou dlhých pásov s kolmo - delenými blokmi. V každom bloku sú zastúpené všetky pokusné varianty. V tomto prípade sú usporiadané vedľa seba. Pokus je založený v štyroch opakovaniach. Veľkosť zberovej plochy je 10 x 3,5 m.

Na každom pozemku (parcelke) boli použité tieto spôsoby obrábania pôdy:

  • O 1 - konvenčný (stredne hlboká orba 0,18 - 0,24 m)
  • O 2 - redukovaný (plytká orba 0,12 - 0,15 m)
  • O 3 - minimalizačný (tanierovanie 0,10 - 0,12 m)

Výživa a hnojenie:

  • H 1 - bez hnojenia
  • H 2 - bilančné hnojenie na úrodovú hladinu 6 t.ha-1
  • H 3 - bilančné hnojenie priemyselnými hnojivami + zapravenie pozberových zvyškov

Odber vzoriek pšenice letnej f. ozimnej bol vykonaný 11. 7. 2008 podľa metodiky pokusu. Vzorky boli odoberané z pokusnej plochy výskumnej bázy Dolná Malanta. Porast pšenice letnej f. ozimnej na lokalite Dolná Malanta v roku 2008 je zobrazený na obrázku 1.

Obrázok 1: Úrody zrna pšenice letnej f. ozimnej v t.ha-1rok 2008

Dosiahnuté úrody hlavného produktu (úroda zrna) v t.ha-1 sú uvedené na obrázku 1. Najvyššia úroda zrna pšenice letnej f.ozimnej (6,42 t.ha-1) bola zaznamenaná pri minimalizačnom spôsobe obrábania pôdy (O 3) na variante hnojenom priemyselnými hnojivami so zapravením pozberových zvyškov (H 3).

Najnižšia úroda zrna pšenice letnej f. ozimnej (4,54 t.ha-1) bola zaznamenaná pri konvenčnom spôsobe obrábania pôdy (O 1) na variante bez hnojenia (H 1). Pri redukovanom spôsobe obrábania pôdy (O 2) bola zaznamenaná najvyššia úroda zrna pšenice letnej f. ozimnej (5,69 t.ha-1)na variante hnojenom priemyselnými hnojivami so zapravením pozberových zvyškov (H 3).

Na optimálny priebeh produkčného procesu sú nevyhnutné vklady dodatkovej energie. Vklady energie môžeme rozdeliť na priame a nepriame. Medzi priame vklady môžeme zaradiť spotrebu pohonných hmôt, elektrickej energie, ľudskej práce atď. Nepriame vklady predstavujú hlavne spotrebu energie pri výrobe základných prostriedkov. Nepriame energetické vklady zahŕňajú hlavne energiu v hnojivách, predovšetkým dusíkatých Na obrázku 2 uvádzame sumu vkladov dodanej energie pri pestovaní pšenice letnej f. ozimnej za rok 2008.

Obrázok 2: Suma vkladov energie pri pestovaní pšenice letnej f. ozimnej v GJ.ha-1 za rok 2008

V priemere najvyššie vklady energie (12,16 GJ.ha-1) bolo potrebné vložiť pri konvenčnom spôsobe obrábania pôdy (O 1). Na tomto variante obrábania pôdy sa vklady energie pohybovali od 5,0 GJ.ha-1 (variant bez hnojenia) do 15,83 GJ.ha-1 (variant hnojenia priemyselnými hnojivami). Konvenčná agrotechnika sa vyznačuje nielen vysokou energetickou náročnosťou, ale aj negatívnym vplyvom na pôdne vlastnosti.

Pri redukovanom spôsobe obrábania pôdy (O 2) boli vklady energie do pestovateľskej technológie pšenice letnej f. ozimnej v rozpätí od 4,82 GJ.ha-1 (variant bez hnojenia) do 15,90 GJ.ha-1 (variant hnojenia priemyselnými hnojivami), s priemernou hodnotou 12,01 GJ.ha-1. Najnižšie vklady energie bolo potrebné vložiť pri minimalizačnom spôsobe obrábania pôdy (O 3). Tieto hodnoty sa pohybovali v intervale od 4,55 GJ.ha-1 (variant bez hnojenia) do 14,80 GJ.ha-1 (variant hnojenia priemyselnými hnojivami), s priemernou hodnotou 11,25 GJ.ha-1. Niižšia energetická náročnosť pôdoochranných technológií je spôsobená najmä úsporou ľudskej práce a fosílnej energie pri vykonávaných agrotechnických operáciách.

Z hľadiska štruktúry jednotlivých zložiek dodaných vkladov energie, najvyšší podiel predstavovali vklady energie hnojív. Tieto sa pohybovali v priemere od 9,87 GJ.ha-1 (minimalizačný spôsob obrábania pôdy) do 10,61 GJ.ha-1 (redukovaný spôsob obrábania pôdy).Najmenší podiel dodatkovej energie predstavovala energia pesticídov a energia práce. Energetické vklady vo forme pesticídov boli na úrovni 0,08 GJ.ha-1 pri všetkých variantoch. Vklady energie vo forme osív predstavovali 2,59 GJ.ha-1 na každom variante.

Výrazné rozdiely boli zaznamenané aj z hľadiska vkladov energie pohonných hmôt. Najnižšie vklady energie pohonných hmôt pri pestovaní pšenice letnej f. ozimnej boli zaznamenané pri minimalizačnom spôsobe obrábania pôdy (O 3) na variante bez hnojenia (H 1) (1,81 GJ.ha-1). Najvyššie vklady energie pohonných hmôt boli zaznamenané pri konvenčnom spôsobe obrábania pôdy (O 1) na variante hnojenom priemyselnými hnojivami (H 2) (2,41 GJ.ha-1) a súčasne aj na variante hnojenom priemyselnými hnojivami so zapravením pozberových zvyškov (H 3) (2,41 GJ.ha-1).

Na základe výsledkov z pestovateľského ročníka 2008 možno vyvodiť nasledovné priebežné závery :

Úroda hlavného produktu pšenice letnej f. ozimnej bola od 4,54 t.ha-1 pri konvenčnom spôsobe obrábania pôdy (O 1) na variante bez hnojenia (H 1) do 6,42 t.ha-1 pri minimalizačnom spôsobe obrábania pôdy (O 3) na variante hnojenom priemyselnými hnojivami so zapravením pozberových zvyškov (H 3).

Produkcia nadzemnej fytomasy bola v rozpätí od 9,76 t.ha-1 pri konvenčnom spôsobe obrábania pôdy (O 1) na variante bez hnojenia (H 1) do 14,22 t.ha-1 pri minimalizačnom spôsobe obrábania pôdy (O 3) na variante hnojenom priemyselnými hnojivami so zapravením pozberových zvyškov (H 3).

Vklady dodatkovej energie boli v rozpätí od 4,55 GJ.ha-1 pri minimalizačnom spôsobe obrábania pôdy (O 3) na variante bez hnojenia (H 1) do 15,90 GJ.ha-1 pri redukovanom spôsobe obrábania pôdy (O 2) na variante hnojenom priemyselnými hnojivami so zapravením pozberových zvyškov (H 3).

Najvyšší energetický zisk (236,45 GJ.ha-1) bol zaznamenaný pri minimalizačnom spôsobe obrábania pôdy (O 3) na variante hnojenom priemyselnými hnojivami so zapravením pozberových zvyškov (H 3). Najnižší energetický zisk (167,17 GJ.ha-1) bol zaznamenaný pri konvenčnom spôsobe obrábania pôdy (O 1) na variante bez hnojenia (H 1).

Pšenice pri rôznom spôsobe obrábania a hnojenia na exp. báze SPU Nitra, Dolná Malanta                                                                                foto: autori

Vystavené 20.12.2010

Autori textu: prof. Dr. Ing. Richard Pospišil; Ing. Ladislav Režo