|
Pšenicu ľudia pestujú už viac ako 5000 rokov. Z hľadiska produkovaného množstva i kvality rastlinných bielkovín na radí na prvé miesto v Európe. Pestuje sa veľkoplošne na všetkých kontinentoch s výnimkou Antarktídy. V mnohých krajinách tvoria potraviny získané z pšenice základ výživy. Dokonca aj v Číne, kde je výživa postavená na báze ryže, nachádzajú pšeničné produkty rozsiahle využitie. Najväčšími producentmi pšenice sú Čína, EÚ a USA. Hlavnými exportérmi na svete sú: USA, EÚ, Kanada a Austrália.
Pšenica je dnes pestovaná takmer na každom poľnohospodárskom podniku. Na Slovensku sa pohybovali jej priemerné úrody podľa štatistického úradu v posledných 10 rokoch nasledovne: 2010 - 3,51 t.ha-1, 2009 - 4,07 t.ha-1, 2008 - 4,91 t.ha-1, 2007 - 3,87 t.ha-1, 2006 - 3,88 t.ha-1, 2005 - 4,37 t.ha-1, 2004 - 4,84 t.ha-1, 2003 - 3,07 t.ha-1, 2002 - 3,85 t.ha-1, 2001 - 4,05 t.ha-1.
Pšenicu možno pestovať rôznymi spôsobmi a to: konvenčnou
technológiou - (podmietka s ošetrením), orba (180-200 mm), predsejbová
príprava pôdy, sejba, vyššia istota založenia, vyššia energetická
náročnosť, minimalizačnou technológiou - plytké kyprenie
pôdy (50 - 100 mm), ak je potrebný kyprič s horizontálnou osou rotácie
pre intenzívnejšie spracovanie pôdy, ďalej po predsejbovej príprave
sejba bežnou sejačkou, alebo použitie sejacieho exaktoru (napr.
Horsch), prípadne bezorbovou technológiou - sejba do nespracovanej
pôdy.
Konvenčná technológia pestovania poľných plodín založená na práci pluhu, má v našej poľnohospodárskej praxi pevné miesto, ale má aj určité negatíva. Je energeticky veľmi náročná, nedostatočne zohľadňuje ekologické hľadiská, znižuje odolnosť pôdy voči degradačným javom, najmä erózii a zhutneniu.
Hodnoty počasia v tabuľke 1 ukazujú, že v období sejba - zber sa suma zrážok v skúšaných rokoch 2007-2009 počas vegetačnej doby pšenice pohybovala od 357,5 mm (počas vegetácie 2007/2008) do 397,3 mm (počas vegetácie 2008/2009). Suma teplôt sa pohybovala od 2216,25°C (počas vegetácie 2007/2008) do 2664,50°C (počas vegetácie 2006/2007) a dĺžka vegetačnej doby sa pohybovala v období sejba - zber od 274 dní (počas vegetácie 2006/2007) do 280 dní (počas vegetácie 2008/2009).
Tabuľka 1: Sumy zrážok, teplôt a dĺžka vegetačnej
doby pri pestovaní pšenice počas vegetácie 2006/2007 až 2009/2010
Pokus bol založený v poľných podmienkach na VÚRV Piešťany - Výskumné pracovisko Borovce. Priemerná ročná teplota vzduchu je 9,2 °C, priemerný úhrn zrážok 625 mm a nadmorská výška 167 m.n.m.
Faktory pokusu:
- Faktor a (plodina): a1 - tritikale f. ozimná, a2 - kukurica siata na siláž; a3 - pšenica letná f. ozimná; a4 - kapusta repková pravá f. ozimná;
- Faktor b (spracovanie pôdy): b1 - priama sejba (bezorbová technológia), b2 - minimalizačná technológia (diskovanie), b3 - konvenčná technológia (orba)
- Faktor c (hnojenie dusíkom): c1 (N1) = 60 kg.ha-1 dusíka (60 kg.ha-1 dusíka vo fáze 25 - 27 BBCH; c2 (N2) = 120 kg.ha-1 dusíka (30 kg.ha-1 dusíka pred sejbou + 40 kg.ha-1 dusíka vo fáze 25 - 27 BBCH + 50 kg.ha-1 dusíka vo fáze 31 - 34 BBCH). Hnojenie P a K podľa pôdnej zásoby. Požiadavky na ochranu plodín, ich ošetrovanie a zber - bežné, podľa potreby.
V našom príspevku sme sa venovali pšenici letnej f. ozimnej. V
príspevku sme hodnotili úrodu zrna (t.ha-1), úrodu slamy (t.ha-1),
obsah škrobu (%), HTZ (g), objemovú hmotnosť zrna (g.l-1) a podiel
na sitách (%). Pri štatistickom hodnotení sme použili analýzu variancie.
Štatistické vyhodnotenie a hodnoty znakov sú uvedené v tabuľkách
2 a 3.
Tabuľka 2: Hodnoty a preukaznosti hodnotených znakov
Tabuľka 3: Hodnoty znakov pšenice letnej f. ozimnej
Legenda pre tabuľky 2 a 3: Hd0,05 - hraničná
diferencia na úrovni 95%, Hd0,01 - hraničná diferencia
na úrovni 99%, BT - bezorbová technológia, MT - minimalizačná technológia,
KT - konvenčná technológia, N1 = 60 kg.ha-1 dusíka (nižšia
úroveň hnojenia), N2 = 120 kg.ha-1 dusíka (vyššia úroveň
hnojenia), P - Pavla, V - Veldava
Úrodu zrna pšenice sme dosiahli v rokoch 2007-2009
v priemere pokusu 5,19 t.ha-1. Medzi rokmi boli vysoko preukazné
rozdiely. Najvyššia úroda zrna pšenice bola pri použití konvenčnej
technológie spracovania pôdy (KT) 5,41 t.ha-1, nasledovala minimalizačná
technológia (MT) 5,36 t.ha-1 a najnižšiu úrodu zrna pšenice sme
dosiahli pri bezorbovej technológii (BT) 4,68 t.ha-1, takže použitie
KT aj MT zaistilo vysoko preukazne vyššiu úrodu zrna pšenice ako
BT. Medzi odrodami sme nezistili štatisticky významný rozdiel. Vyššia
úroveň hnojenia zaistila štatisticky preukazne vyššiu úrodu zrna
pšenice. Vysoko preukazné boli interakcie roky x odrody a roky x
hnojenie. Roky (počasie) sa podieľali na variabilite 75,9 %, technológie
spracovania pôdy 3,4 %, odroda sa podieľala minimálne (iba 0,003
%) a hnojenie 7,6 %.
Úrodu slamy pšenice sme dosiahli v rokoch 2007-2009
v priemere pokusu 5870 t.ha-1. Medzi rokmi boli vysoko preukazné
rozdiely. Najvyššia úroda slamy pšenice bola pri použití bezorbovej
technológie spracovania pôdy (BT) 6,28 t.ha-1, nasledovala minimalizačná
technológia (MT) 5,62 t.ha-1 a najnižšiu úrodu slamy pšenice sme
dosiahli pri konvenčnej technológii (KT) 5,51 t.ha-1, takže použitie
BT zaistilo vysoko preukazne vyššiu úrodu slamy pšenice ako MT a
KT. Medzi odrodami ani medzi úrovňami hnojenia sme nezistili štatisticky
významný rozdiel. Vysoko preukazná bola interakcia roky x technológie
spracovania pôdy. Roky (počasie) sa podieľali na variabilite 75,9
%, technológie spracovania pôdy 4,7 %, odroda sa podieľala minimálne
0,5 % a hnojenie 0,01 %.
Obsah škrobu v zrne pšenice sme dosiahli v rokoch
2007-2009 v priemere pokusu 67,05 %. Medzi rokmi boli vysoko preukazné
rozdiely. Najvyšší obsah škrobu bol pri použití bezorbovej technológie
spracovania pôdy (BT) 68,01 %, nasledovala konvenčná technológia
(KT) 67,31 % a najnižší obsah škrobu sme dosiahli pri minimalizačnej
technológii (MT) 65,84 %, takže v minimalizačnej technológii spracovania
pôdy bol obsah škrobu vysoko preukazne nižší ako v BT aj KT a v
BT bol preukazne vyšší obsah škrobu ako v KT. Odroda Pavla mala
vysoko preukazne vyšší obsah škrobu ako odroda Veldava. Vyššia úroveň
hnojenia dosiahla síce vyšší obsah škrobu ako nižšia úroveň hnojenia,
ale tento rozdiel nebol štatisticky významný. Vysoko preukazné boli
interakcie roky x technológie spracovania pôdy, roky x odrody a
roky x hnojenie. Roky (počasie) sa podieľalo na variabilite 24,6
%, technológie spracovania pôdy 18,3, odroda 3,9 % a hnojenie iba
0,003 %.
Hmotnosť 1000 zŕn pšenice dosiahla
v rokoch 2007-2009 v priemere pokusu 47,99 g. Medzi rokmi boli vysoko
preukazné rozdiely. Najvyššia hmotnosť 1000 zŕn bola pri použití
bezorbovej technológie spracovania pôdy (BT) 48,09 g, nasledovala
konvenčná technológia (KT) 48,00 g a najnižšiu hmotnosť 1000 zŕn
sme dosiahli pri minimalizačnej technológii (MT) 47,90 g, takže
technológie spracovania pôdy neovplyvnili hmotnosť 1000 zŕn pšenice.
Odroda Veldava dosiahla vysoko preukazne vyššiu hmotnosť 1000 zŕn
ako odroda Pavla. Nižšia úroveň hnojenia ovplyvnila hmotnosť 1000
zŕn pšenice a rozdiel bol vysoko preukazný. Vysoko preukazná bola
interakcia roky x odrody a roky x hnojenie a preukazná roky x technológie
spracovania pôdy. Roky (počasie) sa podieľalo na variabilite 22,2
%, technológie spracovania pôdy iba 0,05 %, odroda 6,9 % a hnojenie
7,5 %.
Objemovú hmotnosť zrna pšenice sme dosiahli v rokoch
2007-2009 v priemere pokusu 769,96 g.l-1. Medzi rokmi boli vysoko
preukazné rozdiely. Najvyššia objemová hmotnosť zrna pšenice bola
pri použití minimalizačnej technológie spracovania pôdy (MT) 773,70
g.l-1, nasledovala bezorbová technológia (BT) 769,10 g.l-1 a najnižšiu
objemovú hmotnosť zrna pšenice sme dosiahli pri konvenčnej technológii
(KT) 767,08 g.l-1, takže technológie spracovania pôdy neovplyvnili
objemovú hmotnosť zrna pšenice. Medzi odrodami sme nezistili štatisticky
významný rozdiel, hnojenie tiež neovplyvnilo objemovú hmotnosť zrna
pšenice. Preukazné boli interakcie roky x odrody a roky x hnojenie.
Roky (počasie) sa podieľalo na variabilite 79,7 %, technológie spracovania
pôdy 1,2 %, odrody 1,3 % a hnojenie 0,01 %.
Podiel zrna nad sitom s otvormi 2,50 mm x 20,00
mm sme zistili v rokoch 2007-2009 v priemere pokusu 86,51
%. Medzi rokmi boli vysoko preukazné rozdiely. Najvyšší podiel zrna
nad sitom s otvormi 2,50 mm x 20,00 mm bol pri použití bezorbovej
technológie spracovania pôdy (BT) 86,89 %, nasledovala minimalizačná
technológia (MT) 86,82 a najnižší podiel zrna nad sitom s otvormi
2,50 mm x 20,00 mm sme dosiahli pri konvenčnej technológii (KT)
85,83 %, takže technológie spracovania pôdy neovplyvnili podiel
zrna nad sitom s otvormi 2,50 mm x 20,00 mm. Odrody ani úroveň hnojenia
neovplyvnili štatisticky významne podiel zrna nad sitom s otvormi
2,50 mm x 20,00 mm. Vysoko preukazné boli interakcie roky x technológie
spracovania pôdy, roky x odrody a roky x hnojenie. Roky (počasie)
sa podieľali na variabilite 73,5 %, technológie spracovania pôdy
4,2 %, odrody 0,2 % hnojenie 0,02 %.
Záver
Z dosiahnutých výsledkov vyplynuli nasledovné závery pre prax:
- roky (počasie) ovplyvnili vysoko preukazne všetky hodnotené znaky
- technológie spracovania pôdy ovplyvnili vysoko preukazne úrodu zrna, úrodu slamy a obsah škrobu v zrne pšenice, ale neovplyvnili HTZ, objemovú hmotnosť ani podiel zrna nad sitom s otvormi 2,50 mm x 20,00 mm
- odroda ovplyvnila vysoko preukazne obsah škrobu a HTZ, ale úrodu zrna, úrodu slamy, objemovú hmotnosť zrna a podiel zrna nad sitom s otvormi 2,50 mm x 20,00 mm neovplyvnila
- hnojenie ovplyvnilo vysoko preukazne úrodu zrna a
objemovú hmotnosť zrna, ale úrodu slamy, obsah škrobu, HTZ a podiel zrna nad sitom s otvormi 2,50 mm x 20,00 mm neovplyvnilo
Podklady pre príspevok boli získané z projektu "2006
UO 27/091 05 01/091 05 10 Riešenie konkurencieschopnosti a ekologizácie
rastlinnej výroby v regiónoch Slovenska systémami hospodárenia na
poľnohospodárskej pôde a inováciou prvkov pestovateľských technológií."
Spracovanie príspevku bolo finančne zabezpečené z projektu ITMS
26220220106 "Vývoj a inštalácia lyzimetrických zariadení pre racionálne
hospodárenie na pôde v udržateľnej rastlinnej výrobe."
Vystavené 24 11.2011
|
