logo SPU
Slovenská poľnohospodárska univerzita, Nitra

Tr. A. Hlinku 2
949 76 Nitra
e-mail: kamil.hudec@uniag.sk
 
 


Vplyv počasia na výskyt a škodlivosť chorôb obilnín v roku 2009

Rok 2009, najmä v hlavnom vegetačnom období pre obilniny (január - júl) bol z hľadiska vplyvu počasia špecifický. Po relatívne "normálnej" a dosť dlhej zime prišla netypická jar a úvod vegetácie. Vzhľadom na dobrú pôdnu zásobu vlahy sa zdal byť štart ozimín do jari dobrý, v prípade jarín skôr slabší kvôli oneskorenej sejbe. Spoločným stresovým faktorom azda pre všetky plodiny bol následný kritický nedostatok zrážok práve v období, keď ich obilniny najviac potrebujú. V období hlavného nárastu biomasy, od konca odnožovania až po kvitnutie totiž v mnohých oblastiach vôbec poriadne nenapršalo. Fyziologický stres a nadpriemerne teplý a suchý máj spôsobil aj sterilitu väčšej časti odnoží, ktoré neprešli jarovizáciou, čo sa v konečnom dôsledku prejavilo nižším počtom klasov na jednotku plochy a tým aj nižšou úrodou. Nezriedka kvôli sterilite odnoží v tomto roku priniesli klas iba hlavné steblá. V prípade jarného jačmeňa bolo poškodenie suchom na niektorých suchých lokalitách také katastrofálne, že na "zber" vôbec nebol potrebný kombajn... To sa nakoniec pri žatve (v čase koncipovania tohto článku) prejavilo aj nižšími úrodami. Podľa vyjadrenia viacerých pestovateľov sa úrody oproti vlaňajšiemu roku znížili o desiatky percent, v najsuchších oblastiach aj o polovicu. Lepšie na tom boli niektoré lokality na východnom a strednom Slovensku, kde pri lokálnych zrážkach nezaznamenali až taký dramatický pokles úrody. Celkovo však možno zhrnúť, že vďaka nerovnomernému rozloženiu zrážok boli aj v roku 2009 veľmi veľké rozdiely v lokalitách nielen z hľadiska úrody, ale aj výskytu chorôb.

Úvodné stručné zhodnotenie priebehu počasia na vývoj porastov priamo súvisí aj s rozvojom a škodlivosťou hubových chorôb obilnín. V úvode hlavnej vegetácie - na jar boli frekventované skôr fyziologické choroby z titulu stresujúceho a nevyhovujúceho počasia. V porastoch bolo často vidno rastovú depresiu, chlorózy a občas antokyanizáciu listov, ktoré sa vďaka deficitu vlahy stupňovali na suchých a pieskových pôdach.

Zdravotný stav pšenice

Okrem viróz sa pozornosť pestovateľov v jarnom období upriamuje na obvykle prvú vážnu hubovú chorobu listov - múčnatku trávovú (Blumeria graminis). Rok 2009 potvrdil nielen zdanlivý slovenský trend ústupu významu tejto choroby. Už viacero rokov totiž viacero výskumníkov ale aj pestovateľov z praxe pozoruje, že význam a škodlivosť múčnatky už nie je na takej úrovni ako kedysi. Tento "trend" potvrdzujú aj niektoré informácie zo zahraničia, kde v posledných rokoch múčnatka nebýva v porovnaní s inými listovými chorobami taká významná ako napr. pred 10 rokmi. Celkom smelo teda aspoň v posledných rokoch možno preto múčnatku "zosadiť" z prvých priečok škodlivosti a pred ňu zaradiť hrdze a septoriózy (vrátane DTR resp. PTR - Pyrenophora tritici-repentis). Tento trend potvrdil aj rok 2009, kedy sa múčnatka vyskytla na väčšine lokalít v nízkej intenzite a jej výskyt väčšinou dosahoval do 10% listovej plochy v listovom poschodí F-2, F-3, teda na 3. a 4. liste zhora. Iba ojedinelo múčnatka postúpila na F-1 list a na F-0 list (zástavovitý) snáď len výnimočne. Na nižšom výskyte múčnatky sa jednoznačne okrem skladby odolnejších odrôd podpísal aj nedostatok zrážok, ktoré sú pre vývoj tohto patogéna kľúčové.

Obr. 1: Múčnatka sa vyskytovala na pšenici zväčša iba v spodnej časti porastu

Hrdze (Puccinia spp., najmä P. recondita f. sp. tritici - syn. P. tritici) patria na pšenici ku skupine patogénov, ktoré snáď nikdy nesklamú. Objavujú sa vo väčšej miere keď už je teplejšie a ani prípadný nedostatok zrážok ich výskyt významne neohrozí. Tak to bolo aj v roku 2009. Suchší ráz počasia nezabránil tomu, aby hrdze v ich obvyklom období nástupu (po vyklasení) vyrazili do víťazného ťaženia, ktoré viedlo najmä na citlivých odrodách k predčasnému usychaniu listov, na ktorých sa hrdze blysli nezriedka aj 30-50%- tným poškodením listovej plochy. Hrdze (samozrejme okrem P. striiformis) tak potvrdili svoju dominanciu medzi neskorými listovými chorobami, a to nielen v južných, teplejších regiónoch. Zaujímavé je však pozorovať aj odrodové rozdiely, ktoré mali možnosť pestovatelia vidieť na rôznych dňoch poľa, pričom v náchylnosti resp. citlivosti na túto chorobu badať veľmi pekné a veľké odrodové rozdiely.

Obr. 2: Hrdze v porastoch pšenice väčšinou dominovali

Septórie (Septoria spp.) patria k chorobám, ktoré obvykle dominujú v neskorších fázach vegetácie spolu z hrdzami. Sú však roky, kedy sa septórie vyskytnú o vyššej škodlivosti aj skôr ako pred klasením. V roku 2009 sa však potvrdil ich všeobecný trend neskorého výskytu (po vyklasení) a spolu z hrdzami boli v roku 2009 na väčšine lokalít hlavnou príčinou predčasného usychania listov, či straty asimilačnej plochy, automaticky smerujúcej k redukcii úrody. Z hľadiska septórií však okrem výraznej odrodovej citlivosti prispeli v roku 2009 aj rozdielnosti lokalít. V regiónoch s výdatnejšími zrážkami po vyklasením septórie na citlivých odrodách dokonca predčili škodlivosť hrdzí a až na zástavovom liste spôsobili poškodenie listovej plochy rádovo v desiatkach percent. Z hľadiska zloženia druhového spektra septórií boli zaiste veľké rozdiely v lokalitách, ale z údajov z viacerých regiónov sa zdá, že najfrekventovanejšia v roku 2009 bola S. tritici, pričom S. nodorum a DTR sa vyskytli v nižšej miere.

Obr. 3: Septoriózy nezriedka postúpili aj na zástavovitý list

Fuzarióza klasov bola chorobou ktorá azda najviac kopírovala regionálne rozdiely. Táto choroba sa síce vyznačuje vysokou škodlivosťou a obtiažnou ochranou, ale je do značnej miery chúlostivá na rozhodujúcu fázu infekcie - kvitnutie. Vo väčšine oblastí SR bolo totiž v období kvitnutia suché a teplé počasie, čo nakoniec spôsobilo že fuzarióza klasov mala v roku 2009 zanedbateľný význam a nízky výskyt. Boli však aj lokality, kde v čase kvitnutia prevládali vhodné podmienky na infekciu a bol zaznamenaný jej fytopatologicky "slušný" výskyt.

Obr. 4: Fuzarióza klasu bola skôr záležitosťou lokality

Celkovo z hľadiska zdravotného stavu obilnín možno zhrnúť, že po fytopatologicky rozpačitom úvode vegetácie, s neurčitým a kostrbatým nástupom múčnatky nakoniec predsa nesklamali a defilovali hrdze a septoriózy, najmä v zrážkovo bohatších lokalitách. V suchších oblastiach napriek nepriazni počasia zvíťazili nakoniec hrdze. Čiastočne porazeným účastníkom boja bola múčnatka, ktorú genotypová odolnosť pšenice spoločne s počasím úspešne udržali na nižších listových poschodiach v akceptovateľnej miere. Fuzarióza klasu si iba kde-tu prebojovala akceptovateľnú pozíciu, väčšinou však bola v úzadí. Pšenica ako taká však ku koncu vegetácie predsa len podľahla presile hrdzí a septórií, pretože citlivé odrody a fungicídne neošetrené porasty očividne ukončili vegetáciu (a tým aj tvorbu úrody) skôr. Preto ak niekto vsadil na suché počasie a porasty aspoň 1 x fungicídne neošetril, stávku prehral a dividendov sa nedočkal.

Pre rýchlu diagnostiku situácie v hospodárení so živinami je vhodným prostriedkom bilancia živín, ktorá je považovaná za indikátor udržateľného hospodárenia na pôde. V konkrétnych pestovateľských podmienkach musia byť živiny prijaté úrodou pestovaných plodín v rovnováhe so živinami dodanými do pôdy.

Zdravotný stav jačmeňa

Ozimné a jarné jačmene v roku 2009 pôsobili dojmom, že sa choroby listov snáď v tomto roku ani nevyskytnú. Do klasenia sa totiž okrem múčnatky a fyziologickej škvrnitosti nevyskytli takmer žiadne choroby a občasnú škvrnku bolo treba v poraste doslova treba hľadať lupou. Výskyt múčnatky ale aj fyziologickej škvrnitosti bol pred klasením výsostne záležitosťou odrody a lokality. Dokonca aj tá istá odroda na susediacich parcelách vykazovala veľké rozdiely vo výskyte a škodlivosti múčnatky. Na rozdiel od pšenice boli na niektorých lokalitách pozorované pomerne silné výskyty múčnatky, ktoré aj laickému oku evokovali potrebu fungicídu ešte pred klasením. Celkovo však veľká časť porastov bola v mnohých kolalitách úplne zdravá až do klasenia. Po klasení však počasie zmenilo svoj charakter a s pribúdajúcimi zrážkami a ochladením stúpal aj výskyt chorôb na listoch. Múčnatka nad očakávania však svoj vývoj spomalila a podľa odrodovej citlivosti nakoniec neskôr prevládali na listoch hrdze (najmä Puccinia hordei) a hnedá škvrnitosť (Pyrenophora teres). Na väčšine lokalít teda spočiatku víťazil jačmeň v spolupráci s počasím, ale z boja napokon obstojne vyšla aj múčnatka a na stupeň víťazov postúpila hnedá škvrnitosť a hrdza jačmenná.

Zdravotný stav raže

Raž je obilninou, o ktorej sa roky traduje, že je odolná, úrodovo stabilná a slušnú úrodu možno dosiahnuť aj bez intenzívnej výživy a fungicídnej ochrany. V roku 2009 sa pozorný pestovateľ mohol presvedčiť o opaku. Raž z diaľky tvorí síce mohutný porast pôsobiaci odolným dojmom, avšak listy sú na listové choroby citlivé takmer ako na pšenici, o citlivosti na poliehanie ani nehovoriac... Aj v roku 2009 boli raže na mnohých lokalitách napadnuté hubovými chorobami vo fytopatologicky zaujímavom rozsahu. V období bujného nárastu porastu (steblovanie) sa zo začiatku objavila múčnatka (Blumeria graminis) a rynchospóriová škvrnitosť (Rhynchosporium secalis), ktorým však ďalší priebeh počasia neumožnil epidemiologicky významnejšie rozšírenie. O to viac sa na listoch objavili následne septórie (Septoria spp.) a hrdza (Puccinia recondita), ktoré v takom fytopatologicky "nepriaznivom" roku ako bol rok 2009, boli na raži v prekvapujúco vysokej miere. Preto dávna povesť raže ako o fungicídne odolnej plodine bola aj v roku 2009 vážne naštrbená.

Obr. 5: Hrdza ražná nesklamala ani na raži

Fungicídna ochrana

O úsporách na fungicídnej ochrane v súvislosti s cenami agrokomodít a finančnou krízou už bolo publikovaných niekoľko článkov. Preto je z hľadiska fungicídnej účinnosti otázna aj ich ekonomická efektivita, v súvislosti s počtom fungicídnych ošetrení. Na začiatku hlavnej vegetácie sa do klasenia zdalo, že v roku 2009 sa dá zvládnuť pestovanie obilnín úplne bez fungicídnej ochrany. To však z dlhodobých skúseností neobstojí a neobstálo to ani v roku 2009, pretože aj v zdanlivo zdravých porastoch sa nástup neskorých listových škvrnitostí dostavil. Otázna teda bola skôr aplikácia jedného alebo dvoch fungicídov. Podľa empirických výsledkov pokusov a osobného názoru autora článku vo väčšine lokalít v roku 2009 postačovalo 1 fungicídne ošetrenie situované do obdobia kvitnutia, ktoré v roku 2009 pokrylo podstatnú časť škodlivého výskytu listových (príp. klasových) chorôb. Iba v ojedinelých prípadoch skorého výskytu bolo v určitých lokalitách (najmä v jarnom jačmeni) opodstatnené 2-jité ošetrenie, pričom ekonomicky schodnejšou cestou nebola aplikácia 2 ošetrení v plnej dávke, ale skôr delená aplikácia. Ako neefektívne a unáhlené sa naopak ukázali byť (a to nielen v roku 2009) skoré aplikácie fungicídov (začiatok steblovania) v pšenici, cielené proti múčnatke, ktorá vo väčšine lokalít nedosiahla významnejšiu škodlivosť. Preto cielená ochrana proti múčnatke na pšenici s prípravkom účinným iba proti múčnatke sa aj v roku 2009 ukázala byť neefektívnym luxusom.

Vystavené 11. 11. 2009

Autor textu: doc. Ing. Kamil Hudec, PhD.