logo VURV
Výskumný ústav rastlinnej výroby

Bratislavská cesta 122
921 68 Piešťany
tel.: 033/ 77 223 11, 12
fax: 033/ 77 263 06
 
 

Ako ďalej v šľachtení a pestovaní obilnín v podmienkach trvale udržateľného poľnohospodárstva

Medzi prioritné úlohy poľnohospodárstva patrí zabezpečenie dostatku kvalitných potravín, krmív, vláknin a ďalších surovín. Trvalé plnenie týchto úloh je možné len pri dodržaní rovnováhy medzi hospodárením a prírodným prostredím, do ktorého patrí tiež pôda. Zlá ekonomická situácia v ostatných rokoch vyvolala zníženie materiálových vstupov, vrátane minerálnych hnojív, v dôsledku čoho úrodou sa odčerpáva viac živín ako sa dodáva hnojivami. Pôda sa v ostatných rokoch vyčerpáva.

Transformácia poľnohospodárstva, ktorej cieľom je okrem iného konkurencieschopnosť pri zabezpečení výroby potravín a trvalá udržateľnosť poľnohospodárstva, sprevádzaná nízkymi dávkami NPK sa negatívne odráža v nízkych úrodách pšenice i jačmeňa a ďalších plodín. Zníženie úrod by bolo ešte väčšie, keby sa neboli vyšľachtili v druhej polovici minulého storočia domáce moderné odrody obilnín. V príspevku sa analyzuje vývoj úrod obilnín od roku 1948 v SR a v niektorých krajinách Európy, s dôrazom na faktory ich rastu a stabilizácie ako aj na príčiny poklesu úrod v SR v ostatných rokoch.

Faktory rastu úrod vo svete

Historicky prvé podstatnejšie zvýšenie úrod bolo zaznamenané už v 19. storočí zavedením striedania plodín. Toto jednoduché opatrenie je využívané dodnes ako integrálna súčasť ďalších opatrení v technológii rastlinnej výroby. Ďalšie zvýšenie úrod od počiatku minulého storočia nastalo v dôsledku aplikácie priemyselných hnojív. Odroda ako intenzifikačný faktor začala hrať rozhodujúcu úlohu už po druhej svetovej vojne, najmä v druhej polovici minulého storočia. V tomto období boli vyšľachtené krátkosteblové odrody pšenice, jačmeňa, ryže a výkonné hybridy kukurice, ktoré efektívnejšie využívali vyššie dávky živín a tak zabezpečili zvýšenie úrod obilnín na dvojnásobok. Šľachtenie tak podstatnou mierou prispelo k zabezpečeniu relatívneho dostatku potravín pre rastúcu populáciu obyvateľstva, znížilo nebezpečie sociálnych nepokojov v dôsledku nedostatku potravín. Dvojnásobné zvýšenie úrod za relatívne krátke obdobie sa označilo pojmom “zelená revolúcia”, ktorá sa pravdepodobne už nezopakuje (tab. 1). Zvýšenie úrod zrna sa nedosiahlo zvýšením úrod celej biomasy, ale “len” jej presunom z vegetatívnych orgánov (slamy) do zrna, čím sa zvýšil zberový index, ktorý sa blíži ku fyziologickému limitu. Živiny z prirodzenej zásoby v pôde odčerpané vysokou úrodou neboli nahradené v rovnakej miere priemyselnými hnojivami najmä v rozvojových krajinách.

To je stručná charakteristika vývoja úrod a produkcie obilnín vo svete. Jednotlivé krajiny v závislosti od viacerých faktorov sa v tomto vývoji čiastočne líšili, ale podobné etapy vývoja úrod obilnín tak ako boli v niektorých európskych krajinách (tab. 1) môžeme pozorovať i na Slovensku.

Tab. 1 Úrody pšenice (t.ha-1) na Slovensku a v niektorých európskych štátoch v rokoch 1960- 2001
Štát

1960

1970

1984

1985

1999

2000

2001

Rakúsko

2,53

2,95

4,76

4,80

5,43

4,46

5,24

Švédsko

3,88

3,63

5,63

5,46

6,02

5,98

5,88

Švajčiarsko

3,45

3,35

6,08

5,79

5,37

6,13

5,71

Francúzsko

2,52

3,45

6,45

5,96

7,24

7,11

6,63

Írsko

3,17

4,01

8,45

6,23

8,76

8,37

9,06

Holandsko

4,66

4,53

7,81

6,23

8,28

8,65

8,74

NSR

3,56

3,79

6,26

6,07

7,54

7,28

7,89

SR

1,85

2,85

5,28

4,91

4,01

3,09

4,24

ČSR

2,33

2,95

5,13

4,88

4,64

4,20

4,90

Etapy rastu úrod obilnín na Slovensku

Na Slovensku môžeme pozorovať viaceré etapy vývoja úrod obilnín, ktoré sa vzájomne líšili dávkami priemyselných hnojív, úrodnejšími odrodami alebo kombináciou oboch faktorov vrátane širšieho využitia herbicídov a prostriedkov na ochranu rastlín. Vývoj úrod pšenice od roku 1948 do 2003 je uvedený na grafe 1 a vývoj dávok NPK na hektár p.p. na grafe 2.

Graf 1: Úrody pšenice od roku 1948 – 2003 v SR
a) ročné údaje
b) kĺzavý priemer zo 4 rokov

Graf 2: Dávky NPK v kg na 1 ha p.p. od roku 1948 do 2002 v SR

Priebeh kriviek rastu dávok NPK a úrod pšenice sa dá popísať polynomickou regresnou rovnicou druhého stupňa v závislosti na roku s rovnakou cca 70 % spoľahlivosťou pre oba znaky. Analýza úrod od 1948 do 1993 ukázala, že úrody sa zvyšovali lineárne s priemerným ročným zvýšením o 0,098 t.ha-1, t.j. 98 kg ročne. Medzi rokom a úrodou bol silný vzťah (r = 0,93). Dávky hnojív sa od roku 1948 do 1983 zvýšili ročne o 1,37 kg NPK.rok-1. Pretože ani úrody, ani dávky NPK sa nezvyšovali lineárne, informatívnejšia je analýza podľa etáp.

1. etapa do roku 1948 bola charakterizovaná nízkym, kolísavým rastom úrod. Dávky NPK boli kolísavé a nízke, keď od roku 1920 do 1948 sa dávky NPK zvýšili zo 6,4 kg.ha-1 na 19,3 kg.ha-1 v rámci 1. ČSR, na Slovensku len na 13,1 kg.ha-1. V pestovaní boli rozšírené krajové odrody a vyšľachtené vysokosteblové odrody, ktoré poliehali, v dôsledku čoho straty vo vlhkých rokoch dosiahli do 40 %. Boli to odrody kvalitné (Diosecké, Šamorínske, Radošínske ai.), ktoré väčšinou pochádzali výberom z krajových odrôd (Slovenská B výber z odrody Bankuti), niektoré z hybridizácie (Slovenská 200, Slovenská intenzívna, Vígľašská ai.).

2. etapa od  roku 1948 do 1967 bola charakterizovaná pomalým, ale trvalým rastom úrod, ktoré sa zvýšili z 1,37 t.ha-1 na 2,65 t.ha-1 pri priemernom ročnom zvýšení 36,8 kg.ha-1. Úrody obilnín sa zvýšili dvojnásobne a to v dôsledku lineárneho rastu dávok priemyselných hnojív z 13,1 kg NPK.ha-1 na 119,7 kg NPK.ha-1, ktoré sa ročne zvyšovali o 5,56 kg.ha-1 (graf 3).

Graf 3: Lineárny rast dávok NPK (a) a úrod pšenice (b) od roku 1948 do 1967 v SR

Odrody sa v tomto období (najmä do roku 1960/61) málo podieľali na zvýšení úrod. Boli povolené nové odrody, avšak tieto sa kvalitatívne nelíšili od krajových odrôd. Koncom 50. rokov sa začali skúšať a pestovať talianske odrody pšenice, ktoré boli úrodné, ale málo zimuvzdorné. V Čechách sa pestovali nemecké odrody typu Hadmerslebener. Tieto odrody neadaptované na podmienky Slovenska po tvrdej zime 1961/62 z väčšej časti vymrzli a ďalej sa nepestovali. Šľachtenie pšenice bolo na Slovensku až do začiatku 60. rokov zamerané na odrody vysoko kvalitné, skoré, osinaté väčšinou pochádzajúce z krajových materiálov. Tieto odrody požiadavkám na vysoké úrody neodpovedali. Po roku 1960 zostali v pestovaní len dve osinatky – Košútska a Slovenská 200. Rozširovali sa české odrody Diana a Pavlovická 148 a neskoršie sovietske odrody. Od roku 1967 sa na Slovensku nepestovala žiadna odroda pšenice slovenského šľachtenia. Zavedený systém semenárstva a  povinná obmena osiva prispievali k celkovej vyššej úrovni v pestovaní obilnín. V tomto období sa intenzívne zakladali šľachtiteľské stanice, čím sa vytvorili predpoklady pre moderné šľachtenie i keď  žiaľ viac len personálne, menej a všeobecne málo prostriedkov sa venovalo do strojov, zariadení a prístrojovej techniky. Od roku 1945 do 1970 bolo vybudovaných 16 nových šľachtiteľských staníc.

Koncom 50. a začiatkom 60. rokov v dobe, kedy sa dávky NPK v ČSR pohybovali do 70 kg č.ž.ha-1 bol v okrese Kolín realizovaný experiment s dávkou NPK okolo 300 kg.ha-1 na celej p.p. kolínskeho okresu, ktorý mal demonštrovať význam priemyselných hnojív pre rastlinnú výrobu vôbec. Možno to boli pozitívne výsledky kolínskeho experimentu, možno iné dôvody, ktoré presvedčili vtedajšie najvyššie orgány o význame priemyselných hnojív pre zvýšenie úrod poľnohospodárskych plodín a taktiež pre  zabezpečenie potravín pre obyvateľstvo (Kto vie aký experiment by presvedčil dnešnú vládu ?). Zabezpečiť zvýšenú výrobu a dovoz NPK v šesťdesiatych rokoch minulého storočia bol rozumný počin. ČSR mohla udržať krok v dávkach živín (tab. 2), ale aj v úrodách pšenice s Rakúskom (tab. 1), dávkou NPK sme sa mohli porovnať s Francúzskom, ktoré však pri skoro tých istých dávkach NPK (tab. 2) malo vyššiu úrodu pšenice (tab. 1), vďaka lepším pestovateľským podmienkam. Neporovnateľne vyššie dávky najmä dusíka malo Švajčiarsko, Holandsko, Nemecko (tab. 2) čo sa priaznivo odrážalo tiež na úrodách pšenice (tab. 1)

Tab. 2 Porovnanie dávok NPK (kg.ha-1na o.p.) na Slovensku s vybranými štátmi v Európe v rokoch 1960 a 1983

Štát 

1960

1983

N

P

K

NPK

N

P

K

NPK

Rakúsko

25,6

42,7

47,9

116,2

100,5

62,4

89,1

252,0

Švédsko

28,9

30,1

24

83,0

85,9

37,3

37,1

160,3

Švajčiarsko

33,7

97,8

89,9

221,4

163,6

103,9

162,1

429,6

Francúzsko

23,5

36,4

31,9

91,8

123,9

89,7

97,9

311,5

Holandsko

204,9

107,1

147,4

459,4

533

100,1

135,8

768,9

NSR

72,3

81,8

121,1

275,2

185

100

136,1

421,1

ČSR o.p.

25,9

28,5

41,5

95,9

131,9

102,3

109,3

343,5

ČSR p.p.

20,1

21,9

23,6

68,3

102,6

77,0

81,2

260,8

Veľ. Británia

58,6

60,7

60,4

179,7

229

67,8

77,6

374,4

Vďaka intenzívnemu rastu dávok NPK na ha, ktoré prevyšovali odber úrodami sa vyčerpaná pôda dosycovala živinami. Vytvárali sa tak vhodné podmienky pre rast a stabilizáciu úrod poľnohospodárskych plodín v ďalšom období.

3. etapa od roku 1968 do 1983 bola charakterizovaná intenzívnym rastom úrod, v dôsledku rastúcich dávok priemyselných hnojív, (ktoré sa zvýšili do roku 1983 na 254,4 kg, ale maximálna dávka v histórii slovenského poľnohospodárstva bola dosiahnutá v roku 1980 – 260,2 kg) a sovietskych odrôd pšenice. V tomto období, významnejšiu úlohu a vyšší podiel na raste úrod ako výživa mali sovietske odrody a interakcia, t.j. vzájomne pôsobenie odrody x výživy. Historické odrody typu Slovenská B, by neboli dokázali využiť zvyšujúce sa dávky živín, pretože poliehali, mali nízku efektívnosť využitia živín a nízky zberový index. Začiatkom 60. rokov sa postupne rozširovali sovietske odrody Bezostaja, Mironovska 808, Belocerkovskaja 198, Kaukaz, Aurora ai..

V tejto etape sa úrody pri priemernom ročnom zvýšení o 97,0 kg.ha-1 zvýšili v roku 1980 na 4,77 t.ha-1 a dávky NPK na 214,16 kg č.ž.ha-1 , pri ročnom zvýšení 7,62 kg NPK.ha-1 (graf 4).

Graf 4: Dávky NPK (a) a úrody pšenice (b) od roku 1967 do 1983 v SR

4. etapa od roku 1984 do 1990 je obdobím ekologického a ekonomického rastu úrod obilnín a vyznačuje sa dvoma charakteristickými rysmi:

  • dávky živín stagnujú, prípadne mierne klesajú, priemerne ročne o 2,63 kg.ha-1 prispôsobujú sa požiadavkám ekonomiky i ekológie (graf 5),
  • úrody pšenice i jačmeňa sa napriek tomu ďalej zvyšujú, ročne o 67,8 kg.ha-1 vďaka pestovaniu domácich moderných odrôd, čo bol najvýznamnejší faktor zvyšovania úrod (graf 5).

Graf 5: Dávky NPK (a) a úrody pšenice (b) od roku 1984 do 1989

Od roku 1976 sa začínajú povoľovať domáce odrody pochádzajúce z hybridizácie domácich odrôd so sovietskymi odrodami (skoré, kvalitné,odolné voči zime) (Solaris, Istra, Danubia). Po roku 1980 sú to ďalšie odrody Košútka, Lívia, Amika, Roxana, Ilona, Blava). Presadzujú sa bezosinaté odrody (okrem Solaris, Košútka, Lívia).

Zdrojom rastu úrod pri obilninách boli v podstate len domáce odrody a na žiadúcej výživovej úrovni udržiavané pestovateľské prostredie. Ak porovnáme etapy 3 a 4 uvidíme, že v oboch sa dávky živín len málo líšili 217 a 223 kg č.ž.ha-1, avšak úroda pšenice bola v 4. etape vyššia o viac ako 1 t.ha-1 ( 3,91 t.ha-1 ku 5,18 t.ha-1 ) a pri jačmeni 3,40 t.ha-1 ku 4,54 t.ha-1 v tom istom poradí (tab. 3).

Tab. 3 Priemerné dávky NPK a úrody zrna pšenice a jačmeňa podľa vývojových etáp
Etapa

Dávky NPK kg.ha-1

Pšenica

Jačmeň

p.p.

%

t.ha-1

%

t.ha-1

%

2. 1948 -1967

58,14

100,0

1,92

100,0

1,85

100,0

3. 1968 - 1983

217,55

374,1

3,91

203,6

3,40

183,8

4. 1984 - 1990

223,40

384,2

5,18

269,8

4,54

245,4

5. od 1991

50,45

86,7

3,84

200,0

3,40

183,8

Je to nezvratný dôkaz o význame domácich adaptovaných odrôd pre rast a stabilizáciu úrod obilnín. Môžeme konštatovať, že zahraničné odrody prekonávajú domáce len dočasne a v období v ktorom domáce šľachtenie stagnuje, tak ako to bolo do roku 1968, kedy šľachtiteľské pracoviská sa síce budovali, ale prístup k informáciám a ku svetovým genetickým zdrojom bol silne obmedzený a rovnako dovoz ani výroba maloparcelkovej techniky (sejačky, kombajn) a laboratórnych prístrojov, ktoré šľachtenie zefektívňovali, prakticky neexistoval.

V tomto smere nastalo čiastočné zlepšenie po roku 1968, čo sa priaznivo prejavilo v ďalšom období, kedy sa povolili moderné domáce odrody, z ktorých mnohé sa doteraz pestujú. Ak domáci šľachtitelia i pri neporovnateľne horšom materiálno-technickom zabezpečení šľachtenia vyšľachtili odrody, ktoré prekonávali zahraničné, rozhodujúci podiel na tom malo využitie svetových genetických zdrojov, v tom čase viac sovietskych pšeníc a skutočnosť, že výkonnosť odrody je silno závislá od podmienok v ktorých bola vyšľachtená. Na formovaní odrody okrem iných faktorov má veľký podiel prírodná selekcia, ktorá pre získanie adaptovaných odrôd je zatiaľ nenahraditeľná.

V období 7 rokov (1984 až 1990), pri rovnakých nákladoch na prípravu pôdy, výživu, sejbu, ošetrovanie atď. až na zvýšené náklady na manipuláciu s úrodou sa na každom hektári obilnín – pšenice a jačmeňa získala 1 t zrna naviac. Pri osevnej ploche cca 600 – 650 000 ha je to 650 000 t zrna a pri cene 3 000 Sk za tonu je to neuveriteľných 1 950 000 000 Sk ročne. (Nie je to čistý zisk, treba odpočítať náklady na výskum, šľachtenie, odčerpané živiny ai. Nie je cieľom príspevku robiť analýzu prínosu vedy, výskumu a šľachtenia).

5. etapa, obdobie úpadku začalo rokom 1992 a trvá dodnes. Je to v histórii slovenského poľnohospodárstva ojedinelý jav, aspoň v XX. storočí sa nevyskytlo obdobie tak hlbokého a dlhotrvajúceho prepadu vkladov do výroby a v dôsledku toho i úrod. Nevyskytlo sa v krízových rokoch za 1. ČSR, ani počas II. svetovej vojny a ani v období od roku 1948 do 1960 v období násilnej socializácie, kedy sa zámerne bránilo rozvoju efektívneho súkromného hospodárenia. Neočakávane sa to stalo po roku 1989. Dávky priemyselných hnojív (NPK v kg.ha-1) sa znížili v priemere od roku 1991 doteraz na 50,45 kg čo je 8 kg menej ako bolo v rokoch 1948 až 1967 (graf 2, tab. 3). Zatiaľ čo v rokoch 1948-1967 sa dávky hnojív pomaly, ale neustále zvyšovali, prepad dávok NPK od roku 1991 je trvalý, bez akéhokoľvek presvedčivého náznaku na zmenu (graf 7).

Graf 6: Pokles úrod pšenice od roku 1991 vyjadrený regresiou kĺzavého 4-ročného priemeru na rok

Graf 7: Porovnanie dávok NPK a úrod zrna ozimnej pšenice v rokoch 1948-1967 a v rokoch  1990 – 2002 (NPK) a 1991 – 2003 (úroda)

Ako vyplýva z porovnania dávok NPK a úrod pšenice na grafoch 2 a 1 je vidieť, že úrody sa znížili podstatne menej ako by sa to očakávalo podľa zníženia dávok živín (NPK). Ešte názornejšie to vidieť z grafu 7, kde sa separátne porovnávajú dávky NPK a úrody etapy 2 (1948-1967) a etapy 5 (od roku 1991). Z hľadiska dávok živín je 2. a 5. etapa porovnateľná (58,14  NPK kg.ha-1 a 50,45 NPK kg.ha-1), ale úrody sú v 5. etape neporovnateľné, sú vyššie v pomere 3,84/1,92 pšenica a 3,4/1,85 jačmeň.

Za udržanie relatívne dobrých úrod vzhľadom na nízke vklady vďačíme moderným odrodám, ktoré sú opäť dôkazom efektívnosti domáceho šľachtenia. Treba priznať, že dobré úrody sa dosiahli nielen vďaka moderným odrodám, ale aj zásobe živín v pôde, ktorá sa vytvorila v období dosycovania v rokoch 1967-1983. Väčší príjem živín moderných odrôd, než historických má aj svoju negatívnu stránku. Vďaka úrodným moderným odrodám sa pôda žiaľ intenzívnejšie vyčerpáva než historickými odrodami, nielen v dôsledku vyšších úrod zrna, ale aj v dôsledku ich vyššieho zberového indexu, t.j. nižšieho podielu slamy prostredníctvom, ktorej sa živiny pri historických odrodách vo väčšom podiele vracali do pôdy. Viac ako 10 rokov trvajúci väčší odber živín z pôdy, než dodané dávky NPK, pôdu vyčerpáva a je najvyšší čas dávky živín zvyšovať. To je jedna z kategorických požiadaviek pre trvalú udržateľnosť poľnohospodárstva.

Význam odrody

Ako bolo z historického prehľadu vidieť význam odrôd a ich podiel na zvyšovaní a stabilizácii úrod postupne narastal. Preto neprekvapujú rozdielne údaje autorov a podiele odrody na raste úrod , ktorý v rokoch 1960-1975 sa udával okolo 25 %, neskoršie sa zvýšil na 35-40 % a ako ukazujú naše výsledky od 1980 – je podiel odrôd na zvyšovaní úrod okolo 45-50 %. Zvyšný podiel môžeme pripísať ako sme uviedli výžive rastlín, ochrane proti chorobám, škodcom a burinám. Podiel odrody a faktorov prostredia vrátane agrotechniky sa dá teoreticky od seba separovať, v skutočnosti biologický potenciál výkonných moderných odrôd sa mohol realizovať len vo výkonnom prostredí. Vzájomné pôsobenie, interakcia genotypov (odrôd) a prostredia prejavujúca sa v efektívnejšom využívaní vstupov (živiny, vlaha atď.) modernými než historickými odrodami je významnou zložkou, ktorá sa podieľala na zvyšovaní úrod a v súčasnej dobe na ich relatívnej stabilizácii.

Na základe doterajšieho vývoja sa neočakávajú zásadne nové poznatky vo vedách, ktoré sa zaoberajú prostredím, a ktoré sú teoretickým základom agrotechniky. V agrotechnike sa budú vyvíjať postupy zvyšujúce ekonomickú efektívnosť a zohľadňujúce prostredie v súlade so zásadami trvale udržateľného poľnohospodárstva. Vyvíjajú sa postupy zjednodušujúce prípravu pôdy, nové formy hnojív, ich precízna aplikácia, ekologické herbicídy a pod. Všeobecne technológia pestovania bude zameraná na šetrenie materiálových a energetických vstupov a budú šetrné voči životnému prostrediu. Výkonné prostredie bude naďalej podmienkou realizácie biologického potenciálu moderných odrôd. Ich podiel však na zvyšovaní a stabilizácii úrod bude narastať. Integrácia klasických metód šľachtenia s modernými, založenými na báze biotechnológií vrátane tvorby GMO umožní tvorbu genotypov s vysokou a stabilnou úrodou, odolných vo väčšej miere voči chorobám a škodcom, tolerantných voči negatívnym abiotickým faktorom ako sucho, mráz ai., efektívnejšie využívajúcich živiny a responzibilných na ďalšie inputy (závlahu, ai.). To bude prínos genetiky a šľachtenia pre ekologizáciu poľnohospodárstva. Vyšľachtenie takýchto odrôd si vyžaduje personálne a materiálne predpoklady. V tomto smere nie sú optimálne pomery. Ak v rokoch 1960-1977 boli vybudované šľachtiteľské stanice, z nich 9 až 11 sa v rokoch 1977-1988 dobudovalo dostupnou technikou a relatívne dobre fungovalo, v ďalších rokoch, tak ako v iných odvetviach dochádzalo k obmedzovaniu ich činnosti. Niektoré šľachtiteľské stanice zanikli, ďalšie doslova živoria a je otázkou času ich možný zánik.

Porovnávaním úrod v 3. etape, keď v pestovaní boli rozšírené výkonné zahraničné odrody a so 4 etapou, v ktorej sa rozšírili domáce moderné odrody je možné vidieť prednosť domácich adaptovaných odrôd pred zahraničnými. Ako sme uviedli vyššia výkonnosť zahraničných odrôd oproti domácim sa vyskytuje len v období, keď domáce šľachtenie stagnuje. Lepšia adaptácia domácich odrôd a lepšie využitie podmienok, v ktorých boli vyšľachtené je zdrojom vyšších a stabilnejších úrod, ktoré zahraničné odrody nemôžu využiť. Ako vidieť hnojenie priemyselnými hnojivami a odroda patria k základným faktorom rastu aj stabilizácie úrod. Štát by mal prihliadať v dotačnej politike a vytvárať podmienky pre rast dávok NPK rovnajúci sa odberu živín úrodami a vhodnými opatreniami zachovať domáce šľachtenie napriek transformačným procesom.

Porovnanie úrod ozimnej pšenice v niektorých štátoch Európy okrem Slovenska, ale aj ďalších transformujúcich sa krajín naznačuje, že v priemyselne vyspelých krajinách dochádza k zvyšovaniu hektárových úrod i po roku 1989. Ak Slovensko bolo v úrodách pšenice v roku 1985 vyrovnaným partnerom Rakúsku a len o zhruba 1 t.ha-1 sme zaostávali za Francúzskom a NSR a o 1,3 t.ha-1 za Írskom, Holandskom, tak v roku 2000 oproti Rakúsku sme mali úrody nižšie o 1,4 t.ha-1, oproti Nemecku a Francúzsku o 4 t.ha-1, ale oproti Írsku a Holandsku o viac ako 5 t.ha-1 (tab. 1). Tieto rozdiely sú alarmujúce. Nízke úrody na Slovensku pri pšenici, ale aj jačmeni nevytvorili dobré podmienky pre predvstupové rokovania do EÚ. Vysoké a stále i keď mierne sa zvyšujúce úrody pšenice vo väčšine priemyselne vyspelých krajinách sú svedectvom toho, že tieto štáty vhodným spôsobom podporujú poľnohospodársku výrobu rôznymi opatreniami , vďaka ktorým dávky NPK sú primerané vysokým úrodám a podporujú domáce šľachtenie. Vysokou intenzitou výroby i priemyselne vyspelé štáty snažia sa zabezpečiť potraviny pre obyvateľstvo z vlastných zdrojov, hoci pre prípadný potrebný import potravín, majú viac prostriedkov ako Slovensko. Nadbytok potravín je relatívny, celosvetove je ich nedostatok a jeho ďalšie prehlbovanie môže viesť k sociálnym nepokojom čo pri narastajúcej globalizácii sa ľahko môže dotknúť hociktorého kúta na zemeguli.

Zvyšovanie úrod výkonnejšími odrodami a primeranou výživou je jediná cesta na zabezpečenie potravín pre stále narastajúcu populáciu a neustále sa znižujúcu plochu ornej pôdy. Počet obyvateľov na zemeguli by mal narásť na 8-10 miliárd v roku 2020. V súčasnosti 800 mil. ľudí hladuje, 10 miliónov zomiera ročne. To si vyžaduje, aby sa napríklad produkcia pšenice zvýšila zo 600 mil. ton na 1 miliardu t v roku 2020 a úrody z 2,5 t.ha-1 na 4 t.ha-1 v roku 2020, čo je cca dnešná úroveň na Slovensku.

Cieľ zvýšiť celosvetove priemernú úrodu pšenice za 20 rokov podobne ako na Slovensku za 15 rokov od roku 1961 a približne z rovnakej úrovne 2,13 t.ha-1 je mimoriadne náročný. Či rozvojové krajiny, v ktorých by sa produkcia mala zvýšiť relatívne väčším podielom ako v priemyselne vyspelých krajinách, ktoré majú vysokú úroveň úrod, budú mať dosť prostriedkov najmä na priemyselné hnojivá je otázka. Jednoduchšie bude zabezpečiť zahraničnou pomocou rozvoj domáceho šľachtenia rastlín. Slovensko problém hladu vo svete nevyrieši, ale v maximálnej miere by malo zabezpečiť výrobu potravín z vlastných zdrojov a prípadný dovoz potravín vyvážiť ich exportom.

Opatrenia

V najbližšom období mali by sa zvýšiť dávky NPK na východiskovú úroveň v rokoch 1984-1990, aby sa tak vytvorili podmienky pre realizáciu biologického potenciálu moderných odrôd. Dávky NPK 200 – 240 kg.ha-1 spĺňajú požiadavky ekológie, pretože vracajú pôde len také množstvo živín aké sa odčerpá úrodou 4 t zrna.ha-1. Treba počítať s rôznou intenzitou výroby vrátane organického hospodárenia, ktoré síce svojim rozsahom nemôže zabezpečiť dostatok zdravotne nezávadných potravín pre všetkých obyvateľov, nevyrieši celoplošne problém ekológie a nezabezpečí konkurencieschopnosť bez pomoci štátu, avšak svojou filozofiou nastavuje zrkadlo intenzívnemu systému hospodárenia. Trvalá udržateľnosť pri organickom hospodárení vyžaduje na druhej strane medzi iným vrátiť do pôdy také množstvo živín, ako sa úrodami odčerpalo.

Tab. 4 Dávky NPK ( kg.ha-1) v štátoch s najvyššou intenzitou hnojenia
Štát

1980/81

1990/91

1997/98

Holandsko

826

615

536

Írsko

541

554

501

Veľ. Británia

294

356

328

Francúzsko

297

296

261

Švajčiarsko

441

408

237

Nemecko

413

264

237

Ekologizácia rastlinnej výroby je skôr výzvou pre západné krajiny, z ktorých mnohé, Holandsko, Írsko, ale najmä Nemecko a Švajčiarsko znížili dávky živín NPK od roku 1980/81, avšak aj tak majú vyššiu spotrebu ako 200 kg.ha-1 a napr. Holandsko malo v rokoch 1997/98 10x vyššiu spotrebu NPK na hektár než Slovensko (tab. 4).

Udržovať a podporovať šľachtenie rastlín na Slovensku

Význam odrody pre rast a stabilitu úrod bude narastať a pre zabezpečenie kvality produkcie je šľachtenie ťažko nahraditeľné. Vyššia odolnosť odrôd voči chorobám, škodcom, ale aj nešpecifickým herbicídom vytvára podmienky pre zníženie spotreby chemických ochranných prostriedkov a tým aj pre ekologizáciu rastlinnej výroby. Program šľachtenia mal by sa odvíjať od programu a cieľov rezortu pôdohospodárstva. Pri pestovaní hospodársky významných plodín nemali by sme byť odkázaní na importované odrody, ktoré v kritických rokoch najviac sklamú. Zložitosť a ekonomická náročnosť šľachtiteľskej činnosti bude narastať. Dominovať budú metódy molekulárnej genetiky (molekulárne markery) a tvorba GMO, ktoré sú z ekonomických ale aj iných dôvodov nedostupné pre malé šľachtiteľské stanice.

Nevyhnutne bude dochádzať k rôznorodej integrácii so semenárskymi firmami, k spolupráci s výskumnými inštitúciami a univerzitami, domácimi i zahraničnými. Dôležité je, aby sa zachovala na šľachtiteľských staniciach tvorivá činnosť, aby sa nestali testovacími pracoviskami prípadne množiteľmi zahraničných odrôd. Popri súkromných šľachtiteľských staniciach vytvárať podmienky pre existenciu šľachtiteľských staníc verejného sektora na zabezpečenie potrebnej, ale trhovo neekonomickej činnosti a na overovanie progresívnych metód selekcie.

Vystavené: 4.12.2003

Autor textu: Ing. Martin Užík, DrSc.