|
Na Slovensku patrí pšenica tvrdá medzi tradičné obilniny, pre jej
pestovanie sú priaznivé pôdno - klimatické podmienky najmä v teplých
oblastiach kukuričnej výrobnej oblasti. O podpore jej pestovania
svedčí aj priznanie priamych platieb na výmeru 4717 ha v zmysle
platnej legisltívy EU a poskytnutia prémií za kvalitu. V ostatných
rokoch jej výmera na Slovensku dosiahla 3289 ha (rok 2002) až 5042
ha (rok 2003) s priemernou úrodou 3,62 t.ha-1, čo však
nepostačuje pokryť stúpajúce požiadavky cestovinárskeho priemyslu.
Vzhľadom na stúpajúci záujem domáceho trhu a perspektívu vývozu
do zahraničia jej výmera by sa mala zvýšiť.
Pšenica tvrdá pre jej špecifickú kvalitu je určená na výrobu nevaječných
cestovín, ktoré sa pripravujú zo špeciálne zomletého zrna (semoliny),
sú cenovo drahšie ako z múky pšenice letnej, majú však vyššiu
nutričnú hodnotu, neobsahujú živočíšne tuky a tak nezvyšujú
hladinu cholesterolu. Zrno pšenice tvrdej je sklovité, s vyšším
obsahom lepku a žltých pigmentov, ktoré v rozhodujúcej
miere ovplyvňujú farbu finálneho produktu. Lepok má špecifické vlastnosti,
charakteristické len pre tento druh, vhodné na výrobu cestovín,
menej vhodné na výrobu chleba.
Jednou z príčin nedostatočného záujmu poľnohospodárskej praxe
o pšenicu tvrdú je jej nižšia produktívnosť (o 15-20 %), nižšia
úrodová stabilita a kolísanie technologickej kvality súčasných
pestovaných odrôd. V súvislosti s nižšími dosahovanými
úrodami a zároveň perspektívou rastúceho záujmu spracovateľského
priemyslu, je nutné hľadať cesty ako najlepšie využiť genetický
potenciál daných odrôd s cieľom dosiahnuť ekonomicky efektívnu
úrodu požadovanej kvality.
Väčšina odrôd pestovaných vo svete patrí do skupiny jarných odrôd,
ktoré sú kvalitnejšie. Ozimné odrody sú menej kvalitné než jarné
a väčšinou sú menej mrazuvzdorné i zimuvzdorné. Na Slovensku
je v prevahe pestovanie pšenice tvrdej formy ozimnej.
Pšenica tvrdá v porovnaní s pšenicou letnou má celý rad
biologických odlišností, ktoré spôsobujú jej nižší úrodový potenciál,
stabilitu úrod a slabšie produktívne odnožovanie, slabšiu kompenzačnú
schopnosť porastu, nižšiu produktivitu klasu a slabšiu zimuvzdornosť.
Výška úrod odrôd ozimnej formy tvrdej pšenice je teda limitovaná
nižším počtom produktívnych stebiel, nižšou kompenzačnou schopnosťou
porastu a taktiež takým autoregulačným mechanizmom na úrovni
porastu, ktorý neumožňuje dosiahnuť vyššie úrody ani pri zahustení
porastu vyšším výsevkom. Nižšiu produktívnosť pšenice tvrdej v porovnaní
s pšenicou letnou potvrdzujú výsledky výskumu Katedry rastlinnej
výroby SPU v Nitre, kde sa pri analyzovaných odrodách pšenice tvrdej
forme ozimnej zistil nižší počet klasov o 27 %, nižší počet
zŕn v klase (o 39,0 %) a v klásku (o 13 %) a výsledná
úroda zrna (o 13,7 %) v porovnaní s analyzovanými odrodami
pšenice letnej. Tieto vlastnosti ozimných tvrdých pšeníc svedčia
o ich nižšej adaptabilite, čoho výsledkom je aj nižšia stabilita
úrod.
Najvyššia úroda i technologická kvalita (vysoká sklovitosť
a vysoký obsah lepku) sa dosahuje v suchších oblastiach
kukuričnej výrobnej oblasti, kde je počas dozrievania menej zrážok
a nízka relatívna vlhkosť vzduchu. Najvhodnejšie sú pôdy hlinité
s neutrálnou reakciou, teplé humózne s dobrou štruktúrou
a s dobrým vodným režimom. Pšenica tvrdá má vyšší termický
nárok v jesennom až v skorom jarnom období ako pšenica
letná, ale počas celého vegetačného obdobia nie sú zistené výrazné
rozdiely medzi druhmi T. aestivum a T. durum
v požiadavkách na teplotu, čo je vyjadrené termickou konštantou
T. durum 2263°C a T. aestivum 2287°C.
Prezimovanie pšenice tvrdej formy ozimnej patrí medzi najťažšie
a najzložitejšie obdobie rastu a vývinu. Redukcia vyzimovaním
v pokusoch KRV dosiahla hodnotu v rozpätí v závislosti
od odrôd 27 až 48 % čo je hodnota značne vysoká, porast po prezimovaní
uvedenú redukciu nestačil vykompenzovať odnožovaním a v dôsledku
nepriaznivých vlahových podmienok bol nižší počet klasov na m2
ako pri pšenici letnej.
Technológia pestovania pšenice tvrdej je podobná ako pri ozimnej
alebo jarnej forme pšenice letnej. Pre dosiahnutie kvalitného zrna
je nutné ju zaraďovať po zlepšujúcich predplodinách, nie však po
lucerne siatej v suchých oblastiach, ktorá veľmi vysušuje pôdu
pre následnú pšenicu tvrdú. Pre jarnú formu pšenice tvrdej je lucerna
ako predplodina vhodná.
Obilniny ako predplodiny nie sú vhodné, nakoľko je tu nebezpečie
prímesi iných druhov (max 5 %) čo znemožňuje využitie k príprave
semoliny (špeciálna múka hrubšej granulácie) a tým k cestovinárskemu
spracovaniu. Vyžaduje včasný termín sejby pri ozimnej forme maximálne
do 5. októbra (aby porasty do zimy riadne odnožili) s výsevkom
4,5 až 5,5 mil. klíč. zŕn na ha do hĺbky 50-60 mm. Jarná forma sa
seje čo najskôr s výsevkom 5,0-6,5 mil. klíč. zŕn na ha do
hĺbky 40-50 mm. Jarná pšenica tvrdá má malú kompenzačnú schopnosť,
preto je dôležité dodržiavanie optimálneho výsevku.
V sústave hnojenia tvrdej pšenice ozimnej formy je základom
stanovenia dávok dusíka a jeho optimalizácie s ohľadom
na pôdne podmienky predchádzajúce organické hnojenie a priebeh
uvoľňovania pôdneho dusíka. Ako optimálna úroveň hnojenia pre ozimnú
formu pšenice tvrdej na základe výsledkov výskumu KRV SPU v Nitre
sa odporúča úroveň 80 kg N, 18 kg P, 74,4 kg K, spolu 172 kg.ha-1
NPK, pri ktorej sa dosiahli maximálne úrody zrna, ale najväčší obsah
mokrého lepku a sklovitosť sa dosiahla pri úrovni hnojenia
120N:18P:74,4K spolu 212,4 kg.ha-1 NPK. Celková dávka
dusíka sa delí na:
- základnú dávku (pri predsejbovej príprave pôdy)
na veľmi úrodných pôdach a po vhodných predplodinách kde
je obsah prístupného dusíka vo väčšine prípadov dostatočný je
možné vynechať. K spresneniu základnej dávky N je potrebné
využiť výsledky rozborov pôdy na minerálny dusík
- na regeneračnú (v rastovej fáze začiatok
až koniec odnožovania - Fe 2-4), pri aplikácii regeneračnej dávky
je nutné brať v úvahu výsledky biologickej kontroly a výsledky
agrochemického rozboru pôdy tak ako pri pšenici letnej, forme
ozimnej,
- na produkčnú dávku dusíka (od ukončenia odnožovania
do počiatku steblovania Fe 4-5). Dávka sa racionalizuje na základe
agrochemických rozborov pôdy na Nan v hĺbke 0-0,3
m a 0,3-0,6 m alebo na základe anorganických rozborov rastlín
- na kvalitatívnu dávku (neskoré prihnojenie) v rastovej
fáze klasenia (Fe 10.1 – 10.5) a kvitnutia (Fe 10.5.1 – 10.5.3),
vo forme kvapalných hnojív, zameranú na zvýšenie HTZ, obsahu bielkovín
a sklovitosti zrna. Pri prihnojovaní kvapalnými hnojivami
je nutné voliť nízku koncentráciu, aby nedošlo k významnejšiemu
popáleniu listov, prípadne klasov, nakoľko na kvapalné hnojivá
je tvrdá pšenica citlivejšia než letná.
Pri jarnej forme sa pred sejbou aplikuje 60 kg.ha-1
N a pre neskoré prihnojovanie na začiatku klasenia sa aplikuje
30-40 kg.ha-1. Fosfor v dávke 34,9-43,6 kg.ha-1
a draslík 83-124,5 kg.ha-1 sa aplikuje na jeseň
a rovnomerne sa zapraví orbou do celého profilu ornice. Proti
poliehaniu doporučuje sa Retacel (2 l.ha-1) alebo Retacel
Super na začiatku steblovania. Proti burinám je možné použiť bežné
herbicídy ako pri pšenici ozimnej, resp. jarnej s tým že pšenica
tvrdá je na niektoré herbicídy citlivejšia.
Pri pšenici tvrdej je požiadavka na skorý zber, na začiatku žltej
zrelosti z dôvodu dobrej kvality, nakoľko citlivo reaguje
na nepriaznivé počasie, po dažďových prehánkach znižuje sklovitosť,
sfarbenie endospermu je sivé a dochádza k farebným zmenám
na zrne (zrno nadobúda čierne sfarbenie)
Okrem priameho zberu obilnými kombajnami odporúča sa aj dvojfázový
zber, t.j. vo voskovej zrelosti sa uloží na riadky riadkovačom a po
preschnutí zber a výmlat z riadkov zberacou mláťačkou.
Pozberová úprava (čistenie, sušenie, triedenie a skladovanie)
je podobná ako pri pšenici letnej.
Vlastnosti určujúce technologickú kvalitu tvrdých pšeníc majú rôzne
špecifiká. Pre úspešnú výrobu cestovín má mimoriadny význam múka
hrubšej granulácie (špeciálna hrubá múka) – semolina ktorej výťažnosť
závisí na tvrdosti a sklovitosti zrna. Sklovitosť zrna je jedným
z hlavných znakov, podľa ktorých sa tvrdé pšenice zaraďujú
do akostných skupín. Ďalej je dôležité sfarbenie zrna, ktoré má
byť jantárovo žlté, čo súvisí s obsahom žltých pigmentov (karotény,
xantofyly) a umožňuje výrobu nevaječných cestovín. Tvrdá pšenica
má mať vysoký obsah lepku so strednými hodnotami pružnosti a napučiavania.
Cestovinársku kvalitu tvrdých pšeníc charakterizujú vnútorné znaky
a vlastnosti, ktoré sa prejavujú až pri spracovaní semoliny
na finálny produkt, kde sa hodnotí skúška varivosti cestovín a ich
vzhľad.
Ako z uvedeného vyplýva, pšenica tvrdá v porovnaní s pšenicou
letnou patrí k obilninám s vyššími nárokmi na poveternostné
podmienky, vegetačné faktory a na úroveň antropogénnych opatrení.
Preto rešpektovanie všetkých zásad agrotechniky (výber predplodiny,
zabezpečenie racionalizovanej výživy, výber odrody, atď.) a výber
vhodného stanovišťa ja predpokladom dosiahnutia maximálnych úrod
z jednotky plochy a požadovanej cestovinárskej kvality.
Vystavené 14.9. 2004
|
