logo SPU
Slovenská poľnohospodárska univerzita

Katedra rastlinnej výroby
Tr. A.Hlinku 2, 949 76 Nitra

tel.: 037-6511 751-4
e-mail: karabino@afnet.uniag.sk
 
 


Osobitosti pestovania tvrdej pšenice

Na Slovensku patrí pšenica tvrdá medzi tradičné obilniny, pre jej pestovanie sú priaznivé pôdno - klimatické podmienky najmä v teplých oblastiach kukuričnej výrobnej oblasti. O podpore jej pestovania svedčí aj priznanie priamych platieb na výmeru 4717 ha v zmysle platnej legisltívy EU a poskytnutia prémií za kvalitu. V ostatných rokoch jej výmera na Slovensku dosiahla 3289 ha (rok 2002) až 5042 ha (rok 2003) s priemernou úrodou 3,62 t.ha-1, čo však nepostačuje pokryť stúpajúce požiadavky cestovinárskeho priemyslu. Vzhľadom na stúpajúci záujem domáceho trhu a perspektívu vývozu do zahraničia jej výmera by sa mala zvýšiť.

Pšenica tvrdá pre jej špecifickú kvalitu je určená na výrobu nevaječných cestovín, ktoré sa pripravujú zo špeciálne zomletého zrna (semoliny), sú cenovo drahšie ako z múky pšenice letnej, majú však vyššiu nutričnú hodnotu, neobsahujú živočíšne tuky a tak nezvyšujú hladinu cholesterolu. Zrno pšenice tvrdej je sklovité, s vyšším obsahom lepku a žltých pigmentov, ktoré v rozhodujúcej miere ovplyvňujú farbu finálneho produktu. Lepok má špecifické vlastnosti, charakteristické len pre tento druh, vhodné na výrobu cestovín, menej vhodné na výrobu chleba.

Jednou z príčin nedostatočného záujmu poľnohospodárskej praxe o pšenicu tvrdú je jej nižšia produktívnosť (o 15-20 %), nižšia úrodová stabilita a kolísanie technologickej kvality súčasných pestovaných odrôd. V súvislosti s nižšími dosahovanými úrodami a zároveň perspektívou rastúceho záujmu spracovateľského priemyslu, je nutné hľadať cesty ako najlepšie využiť genetický potenciál daných odrôd s cieľom dosiahnuť ekonomicky efektívnu úrodu požadovanej kvality.

Väčšina odrôd pestovaných vo svete patrí do skupiny jarných odrôd, ktoré sú kvalitnejšie. Ozimné odrody sú menej kvalitné než jarné a väčšinou sú menej mrazuvzdorné i zimuvzdorné. Na Slovensku je v prevahe pestovanie pšenice tvrdej formy ozimnej.

Pšenica tvrdá v porovnaní s pšenicou letnou má celý rad biologických odlišností, ktoré spôsobujú jej nižší úrodový potenciál, stabilitu úrod a slabšie produktívne odnožovanie, slabšiu kompenzačnú schopnosť porastu, nižšiu produktivitu klasu a slabšiu zimuvzdornosť.

Výška úrod odrôd ozimnej formy tvrdej pšenice je teda limitovaná nižším počtom produktívnych stebiel, nižšou kompenzačnou schopnosťou porastu a taktiež takým autoregulačným mechanizmom na úrovni porastu, ktorý neumožňuje dosiahnuť vyššie úrody ani pri zahustení porastu vyšším výsevkom. Nižšiu produktívnosť pšenice tvrdej v porovnaní s pšenicou letnou potvrdzujú výsledky výskumu Katedry rastlinnej výroby SPU v Nitre, kde sa pri analyzovaných odrodách pšenice tvrdej forme ozimnej zistil nižší počet klasov o 27 %, nižší počet zŕn v klase (o 39,0 %) a v klásku (o 13 %) a výsledná úroda zrna (o 13,7 %) v porovnaní s analyzovanými odrodami pšenice letnej. Tieto vlastnosti ozimných tvrdých pšeníc svedčia o ich nižšej adaptabilite, čoho výsledkom je aj nižšia stabilita úrod.

Najvyššia úroda i technologická kvalita (vysoká sklovitosť a vysoký obsah lepku) sa dosahuje v suchších oblastiach kukuričnej výrobnej oblasti, kde je počas dozrievania menej zrážok a nízka relatívna vlhkosť vzduchu. Najvhodnejšie sú pôdy hlinité s neutrálnou reakciou, teplé humózne s dobrou štruktúrou a s dobrým vodným režimom. Pšenica tvrdá má vyšší termický nárok v jesennom až v skorom jarnom období ako pšenica letná, ale počas celého vegetačného obdobia nie sú zistené výrazné rozdiely medzi druhmi T. aestivumT. durum v požiadavkách na teplotu, čo je vyjadrené termickou konštantou T. durum 2263°C a T. aestivum 2287°C.

Prezimovanie pšenice tvrdej formy ozimnej patrí medzi najťažšie a najzložitejšie obdobie rastu a vývinu. Redukcia vyzimovaním v pokusoch KRV dosiahla hodnotu v rozpätí v závislosti od odrôd 27 až 48 % čo je hodnota značne vysoká, porast po prezimovaní uvedenú redukciu nestačil vykompenzovať odnožovaním a v dôsledku nepriaznivých vlahových podmienok bol nižší počet klasov na m2 ako pri pšenici letnej.

Technológia pestovania pšenice tvrdej je podobná ako pri ozimnej alebo jarnej forme pšenice letnej. Pre dosiahnutie kvalitného zrna je nutné ju zaraďovať po zlepšujúcich predplodinách, nie však po lucerne siatej v suchých oblastiach, ktorá veľmi vysušuje pôdu pre následnú pšenicu tvrdú. Pre jarnú formu pšenice tvrdej je lucerna ako predplodina vhodná.

Obilniny ako predplodiny nie sú vhodné, nakoľko je tu nebezpečie prímesi iných druhov (max 5 %) čo znemožňuje využitie k príprave semoliny (špeciálna múka hrubšej granulácie) a tým k cestovinárskemu spracovaniu. Vyžaduje včasný termín sejby pri ozimnej forme maximálne do 5. októbra (aby porasty do zimy riadne odnožili) s výsevkom 4,5 až 5,5 mil. klíč. zŕn na ha do hĺbky 50-60 mm. Jarná forma sa seje čo najskôr s výsevkom 5,0-6,5 mil. klíč. zŕn na ha do hĺbky 40-50 mm. Jarná pšenica tvrdá má malú kompenzačnú schopnosť, preto je dôležité dodržiavanie optimálneho výsevku.

V sústave hnojenia tvrdej pšenice ozimnej formy je základom stanovenia dávok dusíka a jeho optimalizácie s ohľadom na pôdne podmienky predchádzajúce organické hnojenie a priebeh uvoľňovania pôdneho dusíka. Ako optimálna úroveň hnojenia pre ozimnú formu pšenice tvrdej na základe výsledkov výskumu KRV SPU v Nitre sa odporúča úroveň 80 kg N, 18 kg P, 74,4 kg K, spolu 172 kg.ha-1 NPK, pri ktorej sa dosiahli maximálne úrody zrna, ale najväčší obsah mokrého lepku a sklovitosť sa dosiahla pri úrovni hnojenia 120N:18P:74,4K spolu 212,4 kg.ha-1 NPK. Celková dávka dusíka sa delí na:

  • základnú dávku (pri predsejbovej príprave pôdy) na veľmi úrodných pôdach a po vhodných predplodinách kde je obsah prístupného dusíka vo väčšine prípadov dostatočný je možné vynechať. K spresneniu základnej dávky N je potrebné využiť výsledky rozborov pôdy na minerálny dusík
  • na regeneračnú (v rastovej fáze začiatok až koniec odnožovania - Fe 2-4), pri aplikácii regeneračnej dávky je nutné brať v úvahu výsledky biologickej kontroly a výsledky agrochemického rozboru pôdy tak ako pri pšenici letnej, forme ozimnej,
  • na produkčnú dávku dusíka (od ukončenia odnožovania do počiatku steblovania Fe 4-5). Dávka sa racionalizuje na základe agrochemických rozborov pôdy na Nan v hĺbke 0-0,3 m a 0,3-0,6 m alebo na základe anorganických rozborov rastlín
  • na kvalitatívnu dávku (neskoré prihnojenie) v rastovej fáze klasenia (Fe 10.1 – 10.5) a kvitnutia (Fe 10.5.1 – 10.5.3), vo forme kvapalných hnojív, zameranú na zvýšenie HTZ, obsahu bielkovín a sklovitosti zrna. Pri prihnojovaní kvapalnými hnojivami je nutné voliť nízku koncentráciu, aby nedošlo k významnejšiemu popáleniu listov, prípadne klasov, nakoľko na kvapalné hnojivá je tvrdá pšenica citlivejšia než letná.

Pri jarnej forme sa pred sejbou aplikuje 60 kg.ha-1 N a pre neskoré prihnojovanie na začiatku klasenia sa aplikuje 30-40 kg.ha-1. Fosfor v dávke 34,9-43,6 kg.ha-1 a draslík 83-124,5 kg.ha-1 sa aplikuje na jeseň a rovnomerne sa zapraví orbou do celého profilu ornice. Proti poliehaniu doporučuje sa Retacel (2 l.ha-1) alebo Retacel Super na začiatku steblovania. Proti burinám je možné použiť bežné herbicídy ako pri pšenici ozimnej, resp. jarnej s tým že pšenica tvrdá je na niektoré herbicídy citlivejšia.

Pri pšenici tvrdej je požiadavka na skorý zber, na začiatku žltej zrelosti z dôvodu dobrej kvality, nakoľko citlivo reaguje na nepriaznivé počasie, po dažďových prehánkach znižuje sklovitosť, sfarbenie endospermu je sivé a dochádza k farebným zmenám na zrne (zrno nadobúda čierne sfarbenie)

Okrem priameho zberu obilnými kombajnami odporúča sa aj dvojfázový zber, t.j. vo voskovej zrelosti sa uloží na riadky riadkovačom a po preschnutí zber a výmlat z riadkov zberacou mláťačkou.

Pozberová úprava (čistenie, sušenie, triedenie a skladovanie) je podobná ako pri pšenici letnej.

Vlastnosti určujúce technologickú kvalitu tvrdých pšeníc majú rôzne špecifiká. Pre úspešnú výrobu cestovín má mimoriadny význam múka hrubšej granulácie (špeciálna hrubá múka) – semolina ktorej výťažnosť závisí na tvrdosti a sklovitosti zrna. Sklovitosť zrna je jedným z hlavných znakov, podľa ktorých sa tvrdé pšenice zaraďujú do akostných skupín. Ďalej je dôležité sfarbenie zrna, ktoré má byť jantárovo žlté, čo súvisí s obsahom žltých pigmentov (karotény, xantofyly) a umožňuje výrobu nevaječných cestovín. Tvrdá pšenica má mať vysoký obsah lepku so strednými hodnotami pružnosti a napučiavania.

Cestovinársku kvalitu tvrdých pšeníc charakterizujú vnútorné znaky a vlastnosti, ktoré sa prejavujú až pri spracovaní semoliny na finálny produkt, kde sa hodnotí skúška varivosti cestovín a ich vzhľad.

Ako z uvedeného vyplýva, pšenica tvrdá v porovnaní s pšenicou letnou patrí k obilninám s vyššími nárokmi na poveternostné podmienky, vegetačné faktory a na úroveň antropogénnych opatrení. Preto rešpektovanie všetkých zásad agrotechniky (výber predplodiny, zabezpečenie racionalizovanej výživy, výber odrody, atď.) a výber vhodného stanovišťa ja predpokladom dosiahnutia maximálnych úrod z jednotky plochy a požadovanej cestovinárskej kvality.

 

Vystavené 14.9. 2004

Autori textu: doc.Ing. Mária Karabínová, PhD., Ing. Tomáš Upohlav