logo CVRV
Centrum výskumu rastlinnej výroby - Výskumný ústav rastlinnej výroby
Bratislavská cesta 122
921 68 Piešťany
e-mail: hasana@vurv.sk
 
 


Stav ozimných obilnín pred zimou

Meteorologické zhodnotenie sledovaného obdobia

Rok 2011 v tomto období (začiatok decembra) môžeme pri hodnotení rozdeliť na dve časti. Prvý polrok sa vyznačoval z teplotného hľadiska ako silne nadnormálny a zrážkovo na úrovni normálu, keď v priemere za Slovensko spadlo približne 310 mm zrážok čo predstavovalo 85 % dlhodobého priemeru (DP). Najvyššie úhrny zrážok boli zaznamenané v letných mesiacoch jún a júl. Následne koncom júla resp. začiatkom augusta sa karta otočila a už august bol z pohľadu zrážkových úhrnov suchým mesiacom, keď v priemere za Slovensko spadlo len 54 % dlhodobého zrážkového normálu. Po suchom auguste nasledoval mimoriadne suchý september s priemerným úhrnom zrážok len 44 mm, čo predstavovalo ani nie 27 % DP. Najmenej zrážok v tomto mesiaci bolo zaznamenaných na strednom Slovensku, predovšetkým v jeho južnej časti. Problémom a zvýrazňujúcim faktorom stupňujúceho sa sucha boli aj vysoké teploty na začiatku tohto mesiaca, ktoré neraz atakovali tropické hodnoty. Október pokračoval z pohľadu zrážok v podobnom trende. V tomto mesiaci (rozhodujúcom pre sejbu a vzchádzanie pšenice ozimnej) spadlo v priemere za Slovensko len 42 mm zrážok čo predstavuje 69 % DP. Mesiac ako celok sa zaradil medzi suché až veľmi suché mesiace. V hlavných oblastiach pestovania pšenice v južnej časti trnavského, nitrianskeho a banskobystrického kraja ako aj v okresoch košického kraja (Košice, Trebišov, Michalovce, Sobrance) bol október až mimoriadne suchý. Vplyvom rozsiahlej tlakovej výše nad vnútrozemím Európy prevládalo málo oblačné počasie. V suchom vzduchu klesali minimálne teploty zväčša na 10 až 5 °C. Suchý vzduch sa počas dňa rýchlo prehrieval a maximálne hodnoty teploty vzduchu vystupovali na rekordné hodnoty. 1. októbra namerali pracovníci SHMÚ v Dolných Plachtinciach 29,2 °C (minimálna nočná teplota vzduchu bola 7,1 °C), v Dudinciach 29,0 °C (minimálne nočná teplota vzduchu bola 5,1 °C), čo bol temer tropický deň (30 °C a viac). Na viacerých staniciach SHMÚ boli zaznamenané dlhodobé rekordy: Piešťany 27,6 °C, Lučenec 27,5 °C., Sliač 28,1 °C. Rekordy z týchto staníc boli prekonané z roku 1956! V Nitre namerali 28,2 °C., rekord bol z roku 1975, v Poprade 24,1 °C, tu bol rekord vyrovnaný z roku 1956.

Mesiac november bol mimoriadne suchý, počas mesiaca boli zaznamenané takmer nulové zrážky. Z teplotného hľadiska bola síce prvá dekáda novembra nadpriemerne teplá, celkovo však bol november chladný (priemerne o minimálne 2 °C chladnejší v porovnaní s normálom 1961-1990). V noci sa často výrazne ochladzovalo, čo bol hlavný dôvod relatívne nízkych nočných minimálnych teplôt a tým pádom aj nízkych priemerných denných teplôt. Počas celého mesiaca november sa nad strednou Európou a priľahlými oblasťami nachádzala rozsiahla tlaková výš, čo malo za následok málo veterné počasie, ktoré bolo v nižších polohách sprevádzané miestami hmlou alebo nízkou oblačnosťou.

Jeseň 2011 podľa zdroja SHMÚ patrila medzi najextrémnejšie ročné obdobia v doterajšej histórii meteorologických meraní na Slovensku. Zaznamenali sme neobvykle dlhé obdobie bez zrážok (miestami aj viac ako 100 dní), čoho dôsledkom boli ich veľmi nízke úhrny len na úrovni 33 % DP (dlhodobý priemer za roky 1901-1990) v priemere na Slovensku a dokonca len 25% DP na juhu Slovenska. Z teplotného hľadiska bola jeseň celkovo asi o 1 °C nad dlhodobým priemerom. Tohtoročná jeseň je vlastne treťou najsuchšou jeseňou (1908, 1959, 2011) od začiatku meteorologických pozorovaní na Slovensku v roku 1881.

Z pohľadu zakladania porastov pšenice ozimnej (ďalej len pšenica) sa so sejbou viac-menej len ojedinele začalo v tretej septembrovej dekáde, z dôvodu, že väčšina pestovateľov očakávala zlepšenie poveternostných podmienok na začiatku októbra. Jednoznačne môžeme konštatovať, že väčšina porastov bola siata až v októbri, presnejšie ku koncu agrotechnického termínu pre sejbu pšenice.

Vlastný monitoring

Súčasťou agrobiologickej kontroly ozimín pred prezimovaním je ich inventarizácia, hodnotenie stavu na jeseň a pripravenosť porastov na prezimovanie. Porasty sme hodnotili na základe odberov a rozborov vzoriek rastlinného materiálu a vizuálneho hodnotenia. Termín monitoringu stanovujeme podľa priemernej dennej teploty t.j. keď klesne pod 5 °C. V tomto roku sme monitoring vykonali v dňoch 25.11. a 29.11. - 1.12 v jednotlivých krajoch SR. V rámci monitoringu sme zisťovali nasledovné údaje:

  • predplodina,
  • kvalita predsejbovej prípravy pôdy,
  • termín sejby, hĺbka sejby,
  • hustota a zapojenosť porastu,
  • zdravotný stav (výskyt škodlivých činiteľov)
  • vývojová fáza obilniny (počet listov resp. odnoží).

Predplodina:

V našich podmienkach (najmä vo vlhších lokalitách) sú vhodnou predplodinou pre pšenicu ozimnú ďatelinoviny. Rovnako dobrými predplodinami sú aj strukoviny. Zo zistených údajov však vyplýva, že podobne ako aj v minulých rokoch bola pšenica vysiata po týchto predplodinách len na výmere okolo 15 - 20 % z celkovej osevnej plochy. Približne na rovnakej výmere nasledovala pšenica po repke a na 17 - 20 %-ách po slnečnici. Minimálne na štvrtine plôch nasledovala sejba pšenice po obilnine (jačmeň, pšenica) a na zostávajúcej výmere po kukurici.

Porasty siate po slnečnici ale hlavne po kukurici boli vplyvom oneskorenia zberu predplodiny siate neskôr a tieto sa nachádzajú v nižšej vývojovej fáze, prípadne len vzchádzajú, čo môže spôsobiť veľké problémy s pripravenosťou týchto porastov na prezimovanie.

Kvalita predsejbovej prípravy pôdy:

Predsejbová príprava pôdy na významnej časti plôch nespĺňala požadované parametre. Možno povedať, že po problémoch s prípravou pôdy v minulom roku spôsobených vysokými úhrnmi zrážok v tomto roku je problém úplne opačný. Extrémny nedostatok zrážok v čase predsejbovej prípravy a zakladania porastov spôsobil, že pôda je výrazne hrudovitá a menej kvalitne resp. nekvalitne pripravená. V týchto prípadoch sa vzchádzajúca rastlina musela teda okrem nepriaznivých poveternostných podmienok popasovať aj s nedostatočne a nekvalitne pripraveným osivovým lôžkom. Aj z dôvodu sucha v čase prípravy na sejbu pšenice sme pozorovali, že väčšina porastov je zakladaných využitím minimalizácie, čo v konečnom dôsledku netreba brať ako nevýhodu, pretože limitujúcim faktorom nie je spôsob, ale kvalita prípravy.

Termín sejby:

Ako už bolo vyššie uvedené väčšina pestovateľov sa nielen vzhľadom na predplodinu rozhodla pre neskorší termín sejby, nakoľko sa začiatkom októbra očakávali zrážky, ktoré mali napomôcť pri príprave pôdy, samotnej sejbe, ale hlavne pri vzchádzaní porastov. Zrážky, ktoré prišli však boli málo intenzívne a smerom na východ krajiny sa ich úhrny ešte znižovali, v niektorých lokalitách nenapršalo vôbec. Z tohto dôvodu bola väčšina porastov zasiata buď koncom agrotechnického termínu resp. až po jeho uplynutí (70 - 80 %). V poslednom období vo významnej miere sa vo všeobecnosti upúšťa od sejby na začiatku agrotechnického termínu a sejba sa skôr vykonáva ku koncu tohto obdobia. Posun termínu sejby zvlášť v extrémne suchom roku ako bol rok 2011 môže byť však aj problémom pre počiatočný vývoj porastov, preto je dôležité si uvedomiť fakt, že v týchto prípadoch je výška úrody viac závislá od priebehu počasia. V tomto roku porasty vplyvom nepriazne počasia vzchádzali veľmi pozvoľne a príliš neskorá sejba spôsobovala, že porasty sú buď veľmi slabé, v niektorých prípadoch ešte ani nevzchádzajú.

Hustota a zapojenosť porastov:

Problémy spôsobené počasím pri sejbe a vzchádzaní porastov pšenice v dôsledku nepriaznivých hlavne vlahových pomerov spôsobili, že porasty vzchádzali veľmi pomaly a nerovnomerne. Hustota porastov je menej uspokojivá porasty sú redšie ako po minulé roky. V čase inventarizácie sme zistili priemerný počet rastlín pšenice na úrovni 332 ks.m-2. Z toho plynie i vyššia redukcia nevzídením. Priemerné hodnoty v jednotlivých krajoch boli výrazne rozdielne. Najlepšie zapojené porasty sme pozorovali v Nitrianskom, Trnavskom a Trenčianskom kraji, najredšie v Banskobystrickom kraji, hlavne v jeho južných okresoch, kde sme počas jesene takmer nezaznamenali žiadne zrážky. Čo je dosť alarmujúce je fakt, že až na približne 40 %-ách plôch bol počet rastlín pod úrovňou priemeru. Zostávajúcich 60 % porastov sa pohybovalo počtom rastlín v rozpätí od 300 do 450 ks.m-2. Celkový stav preto z tohto pohľadu hodnotíme pred prezimovaním ako rizikový. Taktiež sme zaznamenali i pomerne plytkú sejbu (už spomenuté problémy s predsejbovou prípravou pôdy), čo sa môže prejaviť vyššou redukciou vyzimovaním.

Medzerovitosť porastov sa rovnako v porovnaní s ostatnými rokmi vyskytovala vo väčšej miere, čo súviselo aj s nerovnomerným vzchádzaním. V priemere odhadujeme približne 15 % porastov s vyššou ako 5 %-nou medzerovitosťou.

Vývojová fáza rastlín (počet odnoží):

V najprodukčnejších oblastiach Slovenska, najmä južných lokalitách, mali obilniny zo skorších výsevov vytvorených 5 - 6 listov. Odnožovanie porastov sme v čase inventarizácie zaznamenali len ojedinele (max. 5 - 10 % plôch). Väčšina porastov (65 - 70 %) má vytvorené 3 až 4 listy, ostatných 20 - 30 % porastov má vytvorený len 1 - 2 listy. Odhadujeme, že malé percento porastov siatych po kukurici zvlášť v severnejších lokalitách zatiaľ ešte ani nevzchádzalo.

Zdravotný stav a výskyt burín:

Výskyt chorôb počas jesennej vegetácie bol na veľmi nízkej úrovni, čo však bolo spôsobené predovšetkým oneskorením vývoja porastov, ako aj menej vhodným (sucho) počasím pre vznik chorôb. Ani na jednom poraste sme nepozorovali tlak chorôb na úrovni, ktorá by si vyžadovala zásah chemickými ochrannými prostriedkami. Zdravotný stav pšenice preto zatiaľ hodnotíme ako priaznivý.

Vplyvom sucha bol do istej miery eliminovaný aj vývin burín. Zaburinenosť porastov bola v priemere niečo nad 5 %. Okrem počasia sa pod tento fakt v značnej miere podpísal aj neskorší termín sejby. Z burín sme zaznamenali výskyt hospodársky významných burín (lipkavec, metlička, hviezdica, rumančekovité, ale aj hluchavky, veroniky a pod.). Predpokladáme že na jeseň bolo proti burinám ošetrených len minimum porastov.

Celkový stav porastov

Celkový stav porastov bol hodnotený na základe 4-bodovej stupnice:

  1. porast nekompletný, nevyrovnaný, medzerovitý, poškodený, napadnutý vo väčšej miere chorobami a škodcami, zaburinený
  2. porast vzídený, nekompletný medzerovitý (20 - 25 % nezapojenej plochy), nevyrovnaný, napadnutý chorobami resp. škodcami s nižším stupňom zaburinenia. Pri týchto porastoch je predpoklad nižšej až priemernej úrody
  3. porast vzídený, kompletný, primerane vyrovnaný v relatívne dobrom zdravotnom stave s predpokladom dobrej úrody
  4. optimálny porast, kompletný, vyrovnaný, nezaburinený v dobrom zdravotnom stave s predpokladom veľmi dobrej úrody

Porasty zaradené do kategórie 1 sme evidovali približne na 7,9 %-ách osiatych plôch. Išlo o porasty jednak neskôr siate a tiež porasty výrazne ovplyvnené suchom. Porasty siate po agrotechnickom termíne v skutočnosti nemali možnosť využiť vlahu, nakoľko počas novembra sme takmer nezaznamenali žiadne zrážky. Porasty majú vytvorený maximálne jeden list alebo len vzchádzajú a ich prezimovanie bude výrazne ohrozené. Takéto porasty sme zaznamenali predovšetkým na juhu stredného Slovenska, ale aj v Košickom, Žilinskom a Prešovskom kraji.

Do kategórie 2 spadalo 34,2 % porastov. Porasty boli výraznejšie nekompletné, medzerovité a nevyrovnanejšie. Problém predstavoval hlavne nízky počet rastlín na jednotke plochy. Tento fakt a to, že porasty sú relatívne slabé, môže znižovať ich odolnosť a schopnosť dobre prezimovať. Väčšinu takýchto porastov sme pozorovali hlavne v Banskobystrickom, Košickom, Žilinskom, Prešovskom a Bratislavskom kraji. Vyskytovali sa ale aj v ostatných krajoch zhruba na 17 - 22 %-ách plôch. Celkový stav porastov však bude možné spoľahlivejšie odhadnúť až pri jarnej inventarizácii, avšak už teraz možno očakávať istý výpadok pestovateľských plôch.

Porastov s predpokladom dobrej úrody (kategória 3) bolo podobne ako vlani na 42,1 %-ách plôch. Do tejto kategórie sme zaradili najviac porastov. Tieto porasty možno označiť ako dobre zapojené, vyrovnané a s dobrým predpokladom úspešného prezimovania.

Do kategórie 4 sme v tomto roku mohli zaradiť podstatne menej porastov ako po minulé roky a to len 15,8 %. Priemerná hodnota za všetky porasty bola len na úrovni 2,6 boda. Podľa uvedených kritérií je zatiaľ pri pšenici ozimnej predpoklad dosiahnutia skôr podpriemerných resp. len priemerných úrod.

Najkrajšie a najvyvinutejšie porasty sme pozorovali v severných oblastiach Nitrianskeho kraja (okres Topoľčany, Nitra), ale aj v okrese Nové Zámky, južnejších okresoch Trenčianskeho kraja (Bánovce nad Bebravou, Partizánske, Trenčín) a v širšom okolí Trnavy. V týchto oblastiach bola prevažná časť porastov v kategórii 3 (50 - 60 % porastov) prípadne 4 (22 - 30 % porastov). Naopak ako už bolo spomínané hlavne v Banskobystrickom a Košickom kraji s vysokým zastúpením kategórie 2 (50 % porastov), ale aj 1 (20 - 25 % porastov).

Predpoklad ďalšieho vývoja porastov

  • v prípade dlhotrvajúcich miernych holomrazov - možné slabšie poškodenie porastov vplyvom striedania denných a nočných teplôt
  • v prípade dlhotrvajúcich silných holomrazov - možné významné poškodenie porastov striedaním denných a nočných teplôt, vyťahovanie slabo zakorenených rastlín a ich možný výpadok
  • v prípade mrazov so snehovou prikrývkou - eliminácia poškodenia porastov vplyvom striedania denných a nočných teplôt z dôvodu izolácie snehovou prikrývkou
  • v prípade snehovej prikrývky bez silnejších mrazov - normálny priebeh prezimovania rastlín
  • v prípade dažďa a miernych nočných mrazov - rastliny ozimín počas dňa môžu ešte využiť vodu na lepšie zakorenenie a zapojenie porastu
  • v prípade striedania daždivého počasia a silných mrazov - výpadok rastlín, z dôvodu ich obalenia ľadovou vrstvou (obmedzenie dýchania) a vyťahovanie korienkov vplyvom mrazu.

Tabuľka: Komplexná tabuľka vybraných ukazovateľov hodnotenia porastov podľa krajov

Kraj
Počet rastlín plochy (ks.m-2)
Vývojová fáza - počet listov (ks)
Zaburinenosť (%)
Celkový stav porastov (bod)
Bratislavský
284
2 - 3
5 - 10
2,6
Trnavský
294
3
2
3,0
Trenčiansky
300
3
3
3,2
Nitriansky
334
2 - 3
5 - 10
2,7
Žilinský
284
2 - 3
5 - 10
2,4
Banskobystrický
265
1 - 2
5 - 10
2,0
Prešovský
280
1 - 2
5 - 10
2,2
Košický
291
1 - 2
7 - 10
2,2
SR
332
3
6,25
2,6

Vystavené 9 2.2012

Autori textu: Ing. Roman Hašana, PhD.; Ing. Rastislav Bušo, PhD.; Ing. Štefan Žák, CSc.