|
Porasty ozimných obilnín boli už na jeseň pred prezimovaním
väčšinou dobre vzídené, kompletné a z pohľadu prezimovania vo fáze,
ktorá nepredstavovala výraznejšie riziko. Z pohľadu vývojovej fázy
bola relatívne najlepšia situácia v oblastiach západného Slovenska
(najmä v oblasti Topoľčian, Trnavy, Trenčína). O niečo slabšie,
ale len po vývojovej stránke bola na tom južná časť západného Slovenska
(Dunajská Streda, Komárno, Nové Zámky, Nitra, Záhorie). Táto situácia
bola spôsobená predovšetkým neskorším termínom sejby. Výskyt chorôb
na jeseň bol minimálny najmä na neskoro siatych porastoch a prakticky
nebola potrebná chemická ochrana proti nim. Jeseň roku 2008 bola
dostatočne teplá čo podporilo aj vzchádzanie a výskyt burín. Vo
všeobecnosti boli najväčšie nedostatky zistené hlavne z pohľadu
predsejbovej prípravy pôdy a termínu sejby. Stav porastov ozimných
obilnín na Slovensku pred prezimovaním bol hodnotený ako dobrý.
Zima 2008/09 (december 2008 až február 2009) sa v porovnaní s predchádzajúcimi dvoma rokmi zdala byť dlhšia a chladnejšia, napriek tomu bola ako celok teplá s odchýlkou od dlhodobého priemeru (DP 1951 - 1980) + 0,7 až + 1,8 oC. Zo zimných mesiacov bol relatívne najchladnejší január (+ 0,5 až + 1,5 oC od DP), naopak najteplejší december (+ 1,7 až + 3,4 oC od DP - veľmi teplý mesiac). Február v oblasti západného a stredného Slovenska mal z pohľadu teplotných pomerov odchýlku od DP na úrovni + 0,1 až + 1,0 oC (teplotne normálny mesiac), na krajnom juhovýchode stredoslovenského a v celom východoslovenskom regióne dokonca + 1,1 až + 2,0 oC (teplý mesiac). Z hľadiska úhrnov zrážok bola zima 2008/09 na Slovensku vlhká (202 mm) čo predstavovalo 143 % dlhodobého normálu (DN). Počas zimy sa snehová pokrývka vyskytovala v určitých časových intervaloch na celom území Slovenska a počet dní so snehovou pokrývkou bol v porovnaní s predchádzajúcimi rokmi väčší. Zrážky počas zimných mesiacov boli rozdelené nerovnomerne. V decembri spadlo v priemere za SR 84 mm zrážok t.j. 159 % DN čo predstavuje vlhký mesiac. Tento mesiac bol najvlhší v regiónoch východného Slovenska (182 % DN), na západe SR bol decembrový úhrn zrážok 125 % DN. Január bol mesiacom s najnižším úhrnom zrážok zo zimných mesiacov, napriek tomu bol charakterizovaný ako vlhký, s priemerným úhrnom na úrovni 120 % DN (ZS - 114, SS - 109, VS - 137 % DN). Február pokračoval v trende predošlých mesiacov s priemerným úhrnom zrážok za Slovensko 68 mm (165 % DN - veľmi vlhký mesiac). Najvyššie úhrny zrážok až 203 % nad DN (mimoriadne vlhký mesiac) boli v regióne západného Slovenska, v regiónoch stredného resp. východného Slovenska tieto dosahovali 150 resp. 140 % DN (veľmi vlhký mesiac).
Porasty ozimných obilnín boli na jar po prezimovaní
hodnotené v 12. kalendárnom týždni roka 2009. Pri jarnej inventarizácii
ozimín sa zisťovala kompletnosť a hustota porastov, zdravotný stav,
výskyt burín, vývojová fáza obilniny a následne bol zhodnotený celkový
stav porastu.
Kompletnosť a hustota porastov
Biologická inventarizácia ozimných obilnín na jar
potvrdila veľmi dobrý kondičný stav porastov. Porasty ozimín prezimovali
vo všetkých regiónoch bez akýchkoľvek problémov. Počasie v zimných
mesiacoch sa na stave porastov neprejavilo negatívne. Možno konštatovať,
že mierny až teplý nástup zimy v mesiaci december (predovšetkým
prvé dve dekády mesiaca) porasty ešte vegetovali a hlavne neskôr
siate porasty mali možnosť z pohľadu zapojenosti vyrovnať rozdiely
v porovnaní s porastami siatymi v agrotechnickom termíne.
Aj na základe týchto zistení bolo na jar až 75,0 % porastov po vykonanom monitorovaní zaradených do najlepšej kategórie t.j. medzi porasty v optimálnom stave, včas, rovnomerne a kompletne vzídené, dobre zakorenené v dobrom zdravotnom stave, s optimálnym počtom rastlín. Pri týchto porastoch pri ďalšom správnom ošetrovaní a zabezpečení dobrého výživného stavu je predpoklad dosiahnutia veľmi dobrej (nadpriemernej) úrody. Asi 20 % z hodnotených porastov bolo síce kompletne a rovnomerne vzídených, s vyhovujúcim počtom rastlín, ale prevažne slabších (z pohľadu rastovej fázy), menej zakorenených, napriek tomu aj tieto dávali pri ďalšej vhodnej starostlivosti predpoklad dobrej (priemernej) úrody. Len 5% z monitorovaných porastov bolo vzídených etapovito, nevyrovnaných, medzerovitých, ale s dostatočným počtom rastlín, ktoré pri priaznivom vývoji počasia v počas ďalšej vegetácie môžu dosiahnuť aspoň priemernú úrodu a ich zaoranie by už bolo v tom čase neekonomické. V priemere z hodnotených porastov bol počet rastlín pšenice na jednotke plochy v rozpätí od 350 do 400 ks.m-2.
Vývojová fáza obilniny (počet odnoží)
Porasty sa v čase monitorovania nachádzali vo fáze odnožovania. Počet odnoží predstavoval v priemere 4 ks na rastlinu a pohyboval sa v rozpätí od 1 do 5. Niektoré, výrazne neskôr siate porasty ešte len začínali odnožovať a mali vytvorenú maximálne jednu odnož. Neskoré sejby podľa našich pozorovaní boli vykonané hlavne po predplodine kukurici na zrno, kde sa čakalo so zberom do poslednej chvíle a následne ešte bola vysiata pšenica. Takýchto porastov však bolo na menej ako 5 %-ách plôch a to hlavne v Banskobystrickom kraji. Z pohľadu vývojovej fázy podobne ako na jeseň boli najvyvinutejšie porasty (4 - 5 odnoží) v lokalitách v okolí Topoľčian, Bánoviec nad Bebravou, Trenčína, Trnavy, Nitry. Porasty v južnejších častiach Nitrianskeho, Trnavského kraja a v Bratislavskom kraji mali vytvorené 2 až 4 odnože.
V regióne východného Slovenska boli porasty o niečo vyvinutejšie v Košickom kraji (3 - 5 odnoží), hlavne v okrese Trebišov. Porasty v Prešovskom kraji mali v priemere vyvinuté 3 - 4 odnože na rastlinu. Časť porastov hlavne v regiónoch západného Slovenska bola už prihnojená regeneračnou dávkou N resp. bola práve prihnojovaná.
Zdravotný stav
Napriek dlhšie trvajúcejšej zime a väčšiemu počtu dní so snehovou pokrývkou bol v čase monitorovania zdravotný stav porastov veľmi priaznivý. Hubové choroby, ktoré by mohli výraznejšie poškodiť porasty sa prakticky nevyskytovali. Pri porastoch ozimných jačmeňov bolo pozorované výraznejšie žlté sfarbením čo však podľa všetkého súviselo s výživným stavom porastov poprípade s reakciou na chlad.
Výskyt burín (druhové zastúpenie, vývojová fáza,
počet)
Buriny sa v termíne, v ktorom bolo vykonané monitorovanie porastov nachádzali väčšinou nachádzali vo fáze klíčnych listov. Zaburinenie sa v priemere pohybovalo v rozpätí od 8 do 12 %. Z burín sa najčastejšie vyskytovali hviezdica, rumančekovité, hluchavky a veroniky. Celkovo bol hodnotený výskyt burín ako je primeraný. Porasty z dôvodu neskoršieho nástupu jari v čase monitorovania neboli ošetrené herbicídmi bol však predpoklad že pri nástupe vyšších teplôt dôjde ku ich intenzívnemu vývinu, čo si vyžiada adekvátny herbicídny zásah.
Z regionálneho hľadiska možno konštatovať, že stav
porastov ozimín po prezimovaní bol dobrý až veľmi dobrý.
V západoslovenskom regióne boli porasty vyrovnané,
kompletné, bez výraznejšieho prehustenia, bez výraznejšieho napadnutia
chorobami. Rastliny mali väčšinou vytvorených 3 - 5 odnoží. Výskyt
burín bol na dané ročné obdobie primeraný. Niektoré porasty už boli
prihnojené regeneračnou dávkou N.
Porasty v stredoslovenskom regióne boli primerane
vyrovnané, v dobrom zdravotnom a kondičnom stave. V niektorých lokalitách
v dôsledku neskoršej sejby porasty mierne zaostávali vo vývoji.
Napriek tomu aj pri týchto porastoch dodržaním správnych zásad výživy
a ošetrovania je predpoklad dosiahnutia aspoň priemerných úrod.
Väčšina porastov aj v tomto regióne však dávala predpoklad pre dosiahnutie
dobrej úrody.
Porasty pšenice na Východoslovenskej nížine
a v priľahlých oblastiach boli vo veľmi dobrom kondičnom stave bez
známok chorôb s primeraným zaburinením. Celkovo až 80 % porastov
bolo v optimálnom stave s predpokladom veľmi dobrej úrody. Porasty
zaradené ako kompletné s predpokladom dobrej úrody predstavovali
asi 20 % z celkovej výmery.
Na celkovom dobrom stave porastov sa v značnej miere podpísal priebeh počasia v jesennom období, keď bola sejba vykonaná v dobrej kvalite a v agrotechnickom termíne. Hlavne vhodné vlahové pomery počas zimných mesiacov boli predpokladom pre dobré naštartovanie jarnej vegetácie. Z pohľadu výživy bolo potrebné čo najskôr vykonať regeneračné prihnojenie z dôvodu dlhšie trvajúcej zimy kedy bola obmedzená mineralizácia N v pôde. Optimálna výživa porastov však regeneračným prihnojením nie je ukončená. Veľmi dôležitým z pohľadu výživy je produkčné prihnojenie porastov či už na základe agrochemických rozborov pôdy poprípade rastlín. Pri pšeniciach pestovaných na potravinárske účely dať dôraz aj na kvalitatívnu dávku N, ktorej sa mnohokrát z pohľadu farmárov nevenuje dostatočná pozornosť.
Porastom na začiatku jari priali vlahové aj teplotné
pomery, bol však predpoklad, že pri výraznejšom oteplení môže nastať
silný infekčný tlak chorôb, čo si vyžiada cielený zásah fungicídmi
v prvom rade proti listovým chorobám a v ďalšom období aj proti
chorobám klasov. Pri dodržaní zásad udržania zdravých a živinami
dobre zásobených porastov v spojitosti s vyhovujúcim priebehom počasia
v ďalšom období vegetácie je ako už bolo vyššie uvedené predpoklad
aj v tomto roku pre dosiahnutie nadpriemerných úrod ozimných obilnín.
Vystavené 12. 6. 2009
|
