logo SPU
Slovenská poľnohospodárska univerzita, Nitra

Tr. A. Hlinku 2
949 76 Nitra
e-mail: kamil.hudec@uniag.sk
 
 


Obilniny 2009 - šetriť alebo nešetriť na fungicídoch?

V ostatnom období je agrosektor výrazne ovplyvňovaný okrem nestability počasia aj nestabilitou trhu a cien agrokomodít. Priamo aj nepriamo sa tieto výkyvy dotýkajú aj oblasti ochrany rastlín, ktorá sa výrazne podieľa na hospodárskom výsledku podniku. V tejto súvislosti sa v praxi čoraz častejšie vynárajú otázky o rentabilite ochrany rastlín. Tento článok je zameraný na odbornú analýzu faktorov, vplývajúcich na účinnosť a rentabilitu aplikácie fungicídov v obilninách. Táto úvaha by mohla prispieť nielen k diskusii na túto tému, ale môže byť aj jedným z podnetov na rozhodovanie sa pestovateľov pri plánovaní chemickej ochrany v nastávajúcej sezóne.

Obr. 1 - Sľubný porast je škoda vydať napospas chorobám bez fungicídu

Pri obilninách netreba zvlášť zdôrazňovať ich význam strategickej plodiny, o čom svedčia aj ich vysoké výmery. Pšenica a jačmeň pritom nie sú strategické iba z hľadiska potravovej bezpečnosti, ale pre mnohé podniky sú strategické aj tým, že tvoria podstatnú časť výmery a príjmov. Práve s výmerou a cenami obilnín súvisia najväčšie otázniky v nastávajúcej sezóne. Ceny obilnín totiž v ostatných rokoch podliehali neuveriteľným výkyvom. V roku 2007 ceny príjemne prekvapili a umožňovali podnikom veľkorysejšie nákupy a mnohí správne investovali aj do intenzifikácie pestovateľských systémov, vrátane intenzívnejšej chemickej (miestami aj biologickej) ochrany rastlín. S vidinou lepšieho speňaženia úrody mnohí pestovatelia siahli aj po takých opatreniach, ktoré si v minulých rokoch dovoliť nemohli alebo sa neodvážili k nim pristúpiť. Konkrétne v obilninách to bola intenzívnejšia chemická ochrana, ktorá sa zjednodušene prejavila vo vyššom počte fungicídnych ošetrení. V druhej polovici roka 2008 však prišlo vytriezvenie z ideálov a pokles cien obilnín prekonal očakávania snáď aj najväčších skeptikov. Entuziazmus pestovateľov nijako nepodporili ani vysoké ceny vstupov, vrátane hnojív. Preto z praxe čoraz viac počuť hlasy o šetrení, znížení intenzifikácie a celkovo o znížení investícií a vstupov do porastov. Pritom sa ľady v cenových disparitách posúvajú pomaly, ako januárové ľadovce na Hrone.

Obr. 2 - V daždivom počasí je výskyt chorôb listov iba otázkou času

Pri vcítení sa do úlohy pestovateľa, rozhodnutého šetriť, stojí agronóm pred dilemou, v ktorých oblastiach úsporu zrealizovať. Porasty obilnín a osevný postup je viac-menej daný, takže so zmenou osevu už v tejto sezóne nemožno veľmi pohybovať. Pri zameraní sa na obilniny sú možnosti úspory v už založených porastoch nasledovné:

  1. Úspora na hnojivách.
  2. Úspora na herbicídoch.
  3. Úspora na insekticídoch.
  4. Úspora na fungicídoch.

Pri prelustrovaní tohto zoznamu klasický agronóm okamžite vidí úskalie v každej jednej možnosti. Úspora každého jedného vstupu, najmä ak je urobená nerozumne, sa môže kruto vypomstiť na kvalite a výške úrody. Pritom kvalita a kvantita idú ruka v ruke s ekonomikou pestovania. Z hľadiska obilnín počuť z úst takmer všetkých kompetentných ľudí varovanie, že v uplynulej sezóne, poznačenej nízkymi cenami obilnín, obstáli najmä pestovatelia s kvalitnejšou pšenicou a jačmeňom. Premenené na financie platí, že lepšie speňažili úrodu pestovatelia produkujúci kvalitnú potravinársku pšenicu alebo sladovnícky jačmeň. Kŕmne obilie podpriemernej kvality spôsobovalo v uplynulej sezóne skôr viacej starostí ako ekonomického profitu.

Obr. 3 - V relatívne zdravom poraste možno s fungicídom počkať do kvitnutia

Pri vyhliadke do druhej polovice roka je ťažko robiť prognózy cenového vývoja, ktorý je neistý. Z viacročnej skúsenosti je však takmer isté, že kvalitná produkcia bude vždy speňažiteľná za vyššie ceny ako kvalitatívne priemerné alebo podpriemerné obilie. Preto ak je pestovateľ rozhodnutý šetriť, ako vhodnejšie sa ukazuje výdavky proporcionálne rozdeliť podľa kvality očakávanej produkcie. V konkrétnej podobe to znamená, že lokality, odrody a porasty, ktoré by mohli priniesť kvalitnú úrodu a teda aj vyšší ekonomický profit, na tých by sa enormne šetriť nemalo. Úsporu je vhodnejšie realizovať na menej kvalitných pôdach, v horších lokalitách a tiež na odrodách, ktoré zrejme nedosiahnu potravinársku resp. sladovnícku kvalitu.

Riziká úspory v jednotlivých bodoch možno stručne zhrnúť nasledovne:

  1. Úspora na hnojivách kvôli vysokým cenám zrejme neminie žiadneho pestovateľa. Každý však vie, že keď porast nebude dostatočne vyživovaný, dobrú úrodu neprinesie. Preto nie je vhodné šetriť bezhlavo a porasty vôbec nehnojiť, skôr je rozumnejšie pouvažovať o nákupe a zdrojoch lacnejších hnojív, samozrejme nie na úkor kvality. Ďalšou cestou je hnojiť proporcionálne, t.j. porasty s predpokladom kvalitnejšej úrody na úkor porastov na pôdach s vyššou zásobou živín alebo s nižším produkčným potenciálom. Do budúcnosti stojí za úvahu využívanie hospodárskych a iných organických hnojív, vrátane zeleného hnojenia. Celkovo by však úspora nemala byť vo forme zjednodušených škrtov čísel na papieri, skôr by malo ísť o úpravu a zefektívnenie celkového manažmentu živín.
  2. Úspora na herbicídoch predstavuje tenký alebo vopred preborený ľad. V tomto segmente zrejme pestovatelia šetriť nebudú, pretože ak sa porast zaburiní a buriny prerastú citlivé štádium, úroda je z podstatnej časti nenávratne stratená.
  3. Úspora na insekticídoch je v praxi otázna, pretože niekedy škodcovia obilnín dokážu podstatne zdecimovať porasty. Ide aj o psychologický rozmer, pretože do očí pestovateľa viacej udrie lezúca larva napr. kohútika, ktorý priamo pred očami agronóma vyžiera míny na listoch. Takýto obraz už podvedome evokuje automatické rozhodnutie o insekticídnom zásahu. Dôvodom je jednak prijateľná cena insekticídov a jednak vtieravá drzosť larvy, požierajúcej porast pod nosom pestovateľa. Preto otázka úspory je skôr vo voľbe lacnejšieho prípravku, ktorého nižšia cena musí znamenať skôr lacnejšiu alternatívu uspokojivého výsledku.
  4. Úspora na fungicídoch je v praxi reálnejšia ale aj zákernejšia ako pri insekticídoch. Môže sa vypomstiť! Rozvíjajúca sa choroba v poraste totiž "nebije" do očí tak ako larva požierajúca list. Pritom nenápadná choroba môže predstavovať pre porast ďaleko väčšie nebezpečenstvo ako zopár lariev, ktoré si pestovateľ povšimne na liste ako prvé. Ďalší rozdiel je v tom, že kým larvu možno insekticídne zlikvidovať prakticky kedykoľvek, choroba sa pri jej plnom prepuknutí zastaviť už nedá. Preto pri fungicídnej ochrane treba ďaleko viacej predvídať ako pri ochrane napr. proti škodcom listov.

Obr. 4 - Listy môžu decimovať aj septórie

Dilemou vo fungicídnej ochrane obilnín sú tzv. systémy alebo technológie fungicídnej ochrany (systém jedného, 2 alebo 3 ošetrení). Nemožno síce obísť kritiku paušálnosti týchto systémov, ktoré neodrážajú reálnu potrebu fungicídov, ale týmto otázkam článok nie je venovaný. Otázne je skôr to, či pestovatelia zostanú pri zaužívaných "systémoch" tak ako v minulom roku, alebo dôjde k ich redukcii. Väčšina pestovateľov sa zrejme prikloní k redukcii, čo môže byť na jednej strane pozitívne ale na druhej strane aj negatívne. Pozitívnou stránkou veci je to, že sa možno odbúra zaťaženie prostredia nadbytočnými alebo zbytočnými fungicídnymi aplikáciami. Pozitíva však môže prevážiť možný scenár, že síce sa počet aplikácii zníži, ale ak tieto nebudú načasované v poraste správne, aj tak budú zbytočné a úroda klesne. Preto východiskom z tejto situácie je pravidlo, ktoré platí aj v roku s dobrým ekonomickým zázemím: Fungicíd aplikovať tam a vtedy, kam a kedy ho skutočne treba! To dvojnásobne platí vtedy, keď pestovateľ zredukuje systém povedzme troch na dva alebo systém dvoch na jedno fungicídne ošetrenie. Na ilustráciu - ak na lovca útočia dvaja vlci a má len jeden náboj, nebude strieľať z diaľky, ale logicky počká na istý výstrel a namieri na toho väčšieho! Teda aj pri šetrení, ak sa pestovateľ rozhodne použiť iba jeden fungicíd, je vhodné počkať do poslednej chvíle a použiť fungicíd v správnom čase, ktorého účinnosť zodpovedá aktuálnemu spektru patogénov v poraste. V praxi to vyzerá asi tak, že s jediným fungicídom sa oplatí počkať do posledného možného termínu (ak to situácia dovoľuje) a aplikovať ho v období kvitnutia. Ak totiž od klasenia do kvitnutia ešte nie je infekcia na zástavovom liste a výrazne nie je zasiahnutý druhý list, oplatí sa počkať s fungicídom do kvitnutia. Ak totiž pri kvitnutí budú vhodné podmienky pre infekciu klasov fuzáriami, treba použiť fungicíd, ktorý má spektrum účinnosti registrované nielen na choroby listov, ale aj proti fuzáriám, aby sa jediným disponibilným fungicídom pokrylo čo najširšie spektrum reálnych patogénov v poraste. Ak však v období kvitnutia nie je reálna epifytócia fuzariózy klasov, možno použiť fungicíd s čo najvyššou účinnosťou na prevládajúce spektrum patogénov listov. Najväčšou chybou pri použití jediného fungicídu by bola jeho aplikácia v skorších fázach (napr. v období steblovania), pretože do obdobia hlavnej škodlivosti listových a klasových chorôb jeho účinnosť odznie a porast zostane v najcitlivejšom období nechránený.

Ak sa pestovateľ rozhodne pre "systém" 2 ošetrení, má predsa len širšie pole pôsobnosti a plasticity použiť fungicíd v prípade potreby aj skôr ako v období od klasenia po kvitnutie. Preto v skutočnosti platí, že čím je väčšie obmedzenie (úspora) - tým je väčšie riziko a zodpovednosť, aby bol "zásah" umiestnený na správne miesto a v správnom čase. Pritom nemožno zabudnúť ani na správny "kaliber" - čiže spektrum účinnosti proti aktuálnemu spektru chorôb.

Extrémnym prípadom môže byť rozhodnutie o úplnom vynechaní fungicídnej ochrany obilnín. V praxi môže táto chyba spôsobiť fatálne dôsledky. Dobrý fungicíd, aplikovaný v správnom čase na dobrý porast môže zachrániť zhruba 10-20% úrody. Ak vezmeme do úvahy jeho cenu a praktické skúsenosti z viacerých rokov, ukazuje sa, že aj pri maximálnom šetrení si porast vyžaduje aspoň jedno fungicídne ošetrenie. Šetrenie na fungicíde by bolo šetrením na nesprávnom mieste, pretože ak je v poraste investované do výživy, osiva a herbicídu, bolo by škoda, aby z predpokladu "nadopovanej" úrody pekného porastu ukrojili hubové choroby 10-20%. V dobrom poraste sa jeden fungicíd spravidla zaplatí aj pri nižších realizačných cenách.

Obr. 5 - Porast jačmeňa s rozvinutou infekciou rynchospóriovej škvrnitosti

Záver

V aktuálnej pestovateľskej sezóne plnej správ o finančnej kríze, cenovej nestabilite a neistých vyhliadkach je úspora prirodzenou súčasťou života pestovateľov. Úspore sa zrejme nikto nevyhne, ide však o to, aby bola adekvátna, efektívna a aby sa nešetrilo na nesprávnom mieste. V prípade fungicídov v obilninách si úspora resp. redukcia počtu ošetrení vyžaduje zvlášť citlivý prístup a vytvára vyššie nároky na odbornosť a správny manažment. Bezhlavá a nepremyslená redukcia počtu ošetrení alebo úplná absencia fungicídnej ochrany môže totiž priniesť pestovateľovi väčšie škody, ako sú usporené náklady za nákup a aplikáciu prípravku.

Vystavené 11. 5. 2009

Autor textu: doc. Ing. Kamil Hudec, PhD.