logo SPU
Slovenská poľnohospodárska univerzita, Nitra

Katedra rastlinnej výroby


 
 


Niektoré nové aspekty v agrotechnike kukurice

K rozhodujúcim oblastiam agrotechniky kukurice siatej, kde dochádza k zásadným zmenám, je spôsob obrábania pôdy. V centre pozornosti výrobnej praxe je hlavne opodstatnenosť jednotlivých zásahov do pôdy z hľadiska znižovania nákladov a dopadov na úrodnosť pôdy.

Okrem pracovne a energeticky náročných tradičných (konvenčných) spôsobov sa stále viac presadzujú tzv.redukované pestovateľské technológie s prvkami minimalizácie a ochrany pôdy.

Úvodom je žiadúce pripomenúť, že uplatňovanie netradičných technológií obrábania pôdy nie je žiadne “náhradné riešenie” pre prípad, keď sa nepodarilo pripraviť pôdu alebo zasiať klasicky, ale presne stanovená postupnosť agrotechnických zásad, ktoré musia zabezpečiť:

  • dosiahnutie priaznivej štruktúry pôdy
  • zabránenie erózii
  • podporu aktívnej biologickej činnosti pôdy
  • optimalizáciu hydrofyzikálnych vlastností pôdy a udržanie štruktúry pôdnych agregátov
  • reguláciu a potláčanie škodlivých činiteľov(hlavne burín),ktoré sa môžu stať limitujúcim faktorom úspešnosti celej technológie obrábania pôdy.

Popri vyššie spomenutých charakteristikách úrodnosti pôdy nesmieme zabúdať na primerané striedanie plodín, kvalifikované používanie pesticídov a racionálnu intenzitu hnojenia.

Pri uplatňovaní redukovaných systémov obrábania pôdy rastie význam vhodného zaradenia kukurice v osevnom postupe. Pri súčasných trhovo orientovaných pestovateľských sústavách s vysokým podielom obilnín a olejnín sa často uplatňuje opakované pestovanie kukurice po sebe. Aj podľa výsledkov našich pokusov si dovoľujeme upozorniť na maximálne trojročné monokultúrne pestovanie kukurice. Po prekročení tejto hranice je spôsob a ekonomická náročnosť regulácie škodlivých činiteľov neudržateľná.

V arídnych oblastiach sa vyvarujeme zaraďovaniu kukurice po vysúšajúcich predplodinách a dbáme na dostatočný prísun živín do pôdy.

Základná a predsejbová príprava pôdy musí zabezpečiť jej dobrú prekyprenosť. Len tak je schopný koreňový systém preniknúť do väčších hĺbok a v prípade hydromorfných pôd čerpať vlahu aj z hlbších vrstiev pôdy. Ak sme pôdu na jeseň zorali bez povrchovej úpravy oráčiny, tak skoro na jar len čo to vlhkostné pomery dovolia, ju upravíme smykobránami. Cieľom je okrem urovnania povrchu pôdu prekypriť, umožniť jej prehriatie a vyprovokovať rast burín. Tesne pred sejbou kukurice sa použije kombinátor, ale len do hĺbky budúcej sejby. Kukurica znesie aj hrubšiu štruktúru pôdy nad osivovým lôžkom, nakoľko takáto pôda dobre absorbuje vodu a zabraňuje sa tak jej erózii. Príliš jemná príprava pôdy prispieva k vytváraniu nežiadúceho prísušku a napomáha odplavovaniu pôdy pri väčších jarných dažďoch.
Základná a predsejbová príprava pôdy musí zabezpečiť jej dobrú prekyprenosť

Pri redukovaných a konzervačných spôsoboch obrábania pôdy sa nevykonáva orba radličnými pluhmi, ale základným náradím je kyprič. Jeho použitím nastáva len kyprenie pôdy do požadovanej hĺbky a drobenie bez jej obrátenia. Často je kyprenie spojené so sejbou alebo aj aplikáciou priemyselných hnojív.

Pred uplatnením pôdoochranných technológií pestovania kukurice, je potrebné venovať zvýšenú pozornosť výberu pozemku. Ako nevhodné sú extrémne ťažké ílovité pôdy so zlou drenážnou schopnosťou. Samozrejmosťou musí byť agrochemický rozbor pôdy. Pri nízkych zásobách živín je nutné vykonať zásobné hnojenie P, K a Mg a pri nízkom pH vápniť. Ak je pozemok nevyrovnaný, pred uplatnením pôdoochrannej technológie ho treba urovnať (otočným pluhom zapraviť živiny do hlbších vrstiev pôdy). Hlavným kritériom pôdoochrannosti je ponechanie časti (min. 30%) alebo všetkých pozberových zvyškov predplodiny na povrchu pôdy. Takáto nástielka má pozitívny efekt v suchších, teplejších oblastiach s nerovnomerným rozložením zrážok a chráni pôdu pred eróziou. Okrem pozberových zvyškov predplodiny je množstvo organickej hmoty možné zvýšiť pestovaním medziplodiny na zelené hnojenie alebo vymŕzajúcej medziplodiny. Dosahujeme tak ďalšie pozitívne efekty, ako je dokonalé prekorenenie pôdneho profilu, pútanie nitrátového dusíka pred mimovegetačným obdobím, potláčanie rastu burín už v jesennom období a výraznejší protierózny efekt.

V súčasnej agronomickej praxi sa uplatňujú najmä nasledovné spôsoby pôdoochranných technológií:

Základom technológie redukovaného obrábania pôdy je zníženie počtu mechanických zásahov a intenzity obrábania pôdy. Samozrejmosťou je spájanie jednotlivých pracovných operácií až po technológiu “všetko na jeden prejazd.” Uplatňujú sa pri nej súpravy náradí zložené z tlačeného kypriča pôdy (pred traktorom),náradia na predsejbovú prípravu pôdy(s rotačnými alebo kmitavými pracovnými orgánmi), sejba s prihnojovaním priemyselnými hnojivami, prípadne pásový postrek herbicídov na zasiaty riadok.
Pri redukovaných a konzervačných spôsoboch obrábania pôdy sa nevykonáva orba radličnými pluhmi, ale základným náradím je kyprič

Nastielanie (mulčovanie)pôdy ponecháva 30-70% pozberových zvyškov na povrchu pôdy. Pôda sa po zbere predplodiny obrobí špeciálnym náradím, tzv. ploskorezom. Dochádza k podrezaniu strniska a burín, pozberové zvyšky ostávajú na povrchu. Pôda nie je obrátená, iba nakyprená. Výsev kukurice sa uskutočňuje sejačkami s diskovými výsevnými pätkami, ktoré musia zapraviť osivo do požadovanej hĺbky. Veľkú pozornosť je potrebné venovať nastaveniu a dobrému technickému stavu diskov, aby sa do výsevnej brázdičky nezatláčala slama a osivo by nemalo kontakt na vlhkú pôdu.

Priama sejba (sejba do neobrobenej pôdy, bezorebná sejba).Pred sejbou kukurice týmto spôsobom sa nevykonáva žiadny mechanický zásah do pôdy. V prípade potreby je možné použiť neselektívny herbicíd na odburinenie pôdy.

Výsev sa robí špeciálnou (bezorebnou) sejačkou, ktorá si pôdu drobí vo veľmi úzkom pásiku a zapravuje do riadku osivo. Pri tomto spôsobe sejby kukurice je potrebné dbať na dostatočné prikrytie osiva pôdou(uzatvorenie brázdičiek), aby bolo zabezpečené kompletné vzchádzanie porastu.

Bezorbová sejba kukurice do neobrobenej pôdy po kukurici

Pri sejbe kukurice do hrobkov sa výsev uskutočňuje špeciálnou sejačkou do vyvýšených pásov pôdy, vytvorených pred realizáciou tejto technológie. Povrch pôdy(najmä jarky medzi hrobkami)ostáva pokrytý na 50-80% pozberovými zvyškami kukurice. Na hnojenie N sa úspešne využíva DAM, prípadne iné ľahko prístupné zdroje dusíka. Technológia je vhodná na rovinaté pozemky pri krátkodobom(3 ročnom)monokultúrnom pestovaní kukurice. Pred jej uplatnením je však nutné zladiť sústavu strojov(na rozostup hrobkov), aby vyvýšené pásy pôdy neboli poškodzované pri ošetrovaní a zbere kukurice kolesami traktorov a kombajnov.

Pri voľbe alternatívnych spôsobov obrábania pôdy je rozhodujúce zhodnotiť pôdne a klimatické podmienky stanovišťa.

Redukované spôsoby obrábania pôdy sú vhodné do oblastí, kde treba zabezpečiť vyššiu akumulačnú a retenčnú schopnosť pôdy. V týchto druhovo ľahších a pre vodu priepustnejších pôdach je možné znížiť hĺbku a intenzitu obrábania pôdy, prípadne ponechať časť pôdy v prirodzenom uložení.

Pomerne veľký rozvoj a rozširovanie minimalizačných technológií nastal na Slovensku v poslednom desaťročí. Hlavným dôvodom je tlak na znižovanie nákladov a zlepšenie ekonomiky rastlinnej výroby. Pozitívnym predpokladom sú väčšie plochy podnikov i scelené pozemky, umožňujúce nasadenie výkonnej širokozáberovej techniky.

Vhodné sa ukazuje najmä nahradenie orby plytkým kyprením a sejba zabezpečujúca dokonalú kvalitu a kompletnosť porastu kukurice. Celý rad výskumov poukazuje na skutočnosť, že pri kvalifikovanom využívaní minimalizačných technológií vo vhodných pôdno-klimatických podmienkach, nedochádza k zhoršeniu parametrov úrodnostipôdy.Za rozhodujúce sa považuje udržanie štruktúrneho stavu pôdy a obsah pôdnej organickej hmoty.

Rozhodujúcim faktorom, vplývajúcim na výšku úrod kukurice, je zvolený manažment pozberových zvyškov. Tieto môžu spôsobiť imobilizáciu dusíka, problémy s umiestňovaním osiva pri sejbe, zvýšené zaburinenie vo vlhších pestovateľských podmienkach, úkryt pre choroby a škodcov, produkciu fytotoxínov či spomalenie biologickej aktivity pôdy. Veľmi významným faktorom, na ktorý sa vo výrobnej praxi často zabúda, je tepelnoizolačný efekt pozberových zvyškov v jarnom období. Pôda sa pod nástielkou(mulčom) prehrieva oveľa pomalšie a je dlhšie vlhká. Tým sa oneskorujú výsevy kukurice v porovnaní s klasicky pripraveným osivovým lôžkom. Pozemky pokryté vrstvou pozberových zvyškov, prípadne osievané priamou sejbou, treba starostlivo sledovať najmä z hľadiska optimálnej teploty pôdy pre sejbu kukurice.

Pri redukovaných technológiách obrábania pôdy dochádza k neskoršiemu uvoľňovaniu živín z organických väzieb v pozberových zvyškoch.

Pri súčasnej štruktúre plodín(prakticky bez krmovín, málo okopanín, respektíve bez maštaľného hnoja) sa nedostatky vo výžive výrazne prejavujú na úrodách a ich kvalite. Kukurica ako intenzívna plodina je vysoko náročná na dostatok živín, ktoré musia byť i pri obmedzenej hĺbke či intenzite obrábania pôdy v dosahu jej koreňového systému.

Výsledky pokusov i závery z prieskumov zaburinenosti porastov kukurice v rôznych výrobných oblastiach potvrdzujú, že znížená intenzita obrábania pôdy vytvára vhodnejšie podmienky pre zvýšenú zaburinenosť kukurice trvácimi i jednoročnými burinami. Ak však pôdoochranné technológie uplatňujeme ako výrobný systém a nie “núdzové riešenie”, dochádza postupne k znižovaniu zaburinenosti. Vysvetlením môže byť skutočnosť, že pri zníženej hĺbke obrábania prípadne iba kyprenia pôdy bez obracania, sú rozmnožovacie orgány burín koncentrované do najvrchnejších vrstiev pôdy. Tu majú vytvorené najlepšie podmienky pre klíčenie a rast a následne sú efektívne likvidované mechanickými alebo chemickými zásahmi. Bolo pozorované, že pri uplatňovaní minimalizačných zásahov pri pestovaní kukurice klesá druhové zastúpenie burín, ale celkový počet burín spočiatku narastá. Efektívne zvládnutie regulácie zaburinenosti je limitujúcim faktorom redukovaných a minimalizačných technológií pestovania kukurice.

Technológie redukovaného obrábania pôdy pri vysokom zastúpení obilnín v osevnom postupe podstatne ovplyvňujú aj výskyt chorôb. Veľké množstvo organických zvyškov nerovnomerne rozmiestnených po poli, nezobraté poľahnuté časti porastov, sú zdrojom infekcií a úkrytom pre poľné hlodavce. Zhluky slamy na povrchu alebo len málo zapracované do pôdy sa rozkladajú, pomaly uvoľňujú sa fenoly, ktoré poškodzujú klíčiace rastlinky následnej plodiny. Preto je pri pôdoochranných technológiách nutné dbať na čo najrovnomernejšie rozprestretie pozberových zvyškov po poli, aplikovať dusík alebo hnojovicu pre urýchlenie rozkladu. V prípade, že hospodárime bez živočíšnej výroby, nastupuje pestovanie medziplodín na zelené hnojenie.

Pri využívaní netradičných minimalizačných a pôdoochranných technológií obrábania pôdy a zakladania porastov kukurice sa očakávajú ekonomické prínosy. Známe sú čísla dokumentujúce pokles spotreby nafty pri znížení hĺbky obrábania pôdy či pri spájaní operácií. Nemenej významné sú však zlepšené kvalitatívne parametre prípravy pôdy a sejby v agrotechnických termínoch za dobrých vlhkostných podmienok. Časová flexibilita umožňuje zakladať porasty rýchlo, v podstate ihneď po zbere predplodín. Vznikajú tak nemenej významné úspory času.

Pri uplatňovaní bezorebných technológií pestovania kukurice je pozitívnou skutočnosťou ochrana pôdy pred eróziou. S tým súvisí i zamedzenie splachu živín a pesticídov a zlepšenie vododržných vlastností pôdy.

Pri využívaní minimalizačných a pôdoochranných technológií obrábania pôdy a zakladania porastov kukurice narastajú nároky na kvalitu vykonaných pracovných operácií.

Rozmanitosť pôdnych a klimatických podmienok, v ktorých poľnohospodárske podniky Slovenska hospodária, neumožňuje vypracovať jednotnú šablónu alebo odporúčať nekriticky skúsenosti zo zahraničia.

Pestovanie kukurice na zrno, či siláž je u nás vo väčšine podnikov na pomerne vysokej úrovni. Vyššie uvedené výsledky výskumu a skúsenosti získané vo výrobnej praxi, majú za cieľ upozorniť na niektoré rezervy a nedostatky, ktoré sa v širokej agronomickej praxi pri uplatňovaní nekonvenčných pestovateľských technológií kukurice ešte vyskytujú.

Vystavené 11.4. 2003

Autor textu: doc. Dr. Ing. Richard Pospišil