|
K rozhodujúcim oblastiam agrotechniky kukurice siatej, kde
dochádza k zásadným zmenám, je spôsob obrábania pôdy. V centre
pozornosti výrobnej praxe je hlavne opodstatnenosť jednotlivých
zásahov do pôdy z hľadiska znižovania nákladov a dopadov
na úrodnosť pôdy.
Okrem pracovne a energeticky náročných tradičných (konvenčných)
spôsobov sa stále viac presadzujú tzv.redukované pestovateľské technológie
s prvkami minimalizácie a ochrany pôdy.
Úvodom je žiadúce pripomenúť, že uplatňovanie netradičných technológií
obrábania pôdy nie je žiadne “náhradné riešenie” pre prípad, keď
sa nepodarilo pripraviť pôdu alebo zasiať klasicky, ale presne stanovená
postupnosť agrotechnických zásad, ktoré musia zabezpečiť:
- dosiahnutie priaznivej štruktúry pôdy
- zabránenie erózii
- podporu aktívnej biologickej činnosti pôdy
- optimalizáciu hydrofyzikálnych vlastností pôdy a udržanie
štruktúry pôdnych agregátov
- reguláciu a potláčanie škodlivých činiteľov(hlavne burín),ktoré
sa môžu stať limitujúcim faktorom úspešnosti celej technológie
obrábania pôdy.
Popri vyššie spomenutých charakteristikách úrodnosti pôdy nesmieme
zabúdať na primerané striedanie plodín, kvalifikované používanie
pesticídov a racionálnu intenzitu hnojenia.
Pri uplatňovaní redukovaných systémov obrábania pôdy rastie význam
vhodného zaradenia kukurice v osevnom postupe. Pri
súčasných trhovo orientovaných pestovateľských sústavách s vysokým
podielom obilnín a olejnín sa často uplatňuje opakované pestovanie
kukurice po sebe. Aj podľa výsledkov našich pokusov si dovoľujeme
upozorniť na maximálne trojročné monokultúrne pestovanie kukurice.
Po prekročení tejto hranice je spôsob a ekonomická náročnosť
regulácie škodlivých činiteľov neudržateľná.
V arídnych oblastiach sa vyvarujeme zaraďovaniu kukurice po
vysúšajúcich predplodinách a dbáme na dostatočný prísun živín
do pôdy.
 |
Základná a predsejbová
príprava pôdy musí zabezpečiť jej dobrú prekyprenosť. Len
tak je schopný koreňový systém preniknúť do väčších hĺbok a v prípade
hydromorfných pôd čerpať vlahu aj z hlbších vrstiev pôdy.
Ak sme pôdu na jeseň zorali bez povrchovej úpravy oráčiny, tak
skoro na jar len čo to vlhkostné pomery dovolia, ju upravíme
smykobránami. Cieľom je okrem urovnania povrchu pôdu prekypriť,
umožniť jej prehriatie a vyprovokovať rast burín. Tesne
pred sejbou kukurice sa použije kombinátor, ale len do hĺbky
budúcej sejby. Kukurica znesie aj hrubšiu štruktúru pôdy nad
osivovým lôžkom, nakoľko takáto pôda dobre absorbuje vodu a zabraňuje
sa tak jej erózii. Príliš jemná príprava pôdy prispieva k vytváraniu
nežiadúceho prísušku a napomáha odplavovaniu pôdy pri väčších
jarných dažďoch. |
| Základná a predsejbová príprava
pôdy musí zabezpečiť jej dobrú prekyprenosť |
Pri redukovaných a konzervačných spôsoboch obrábania pôdy
sa nevykonáva orba radličnými pluhmi, ale základným náradím je kyprič.
Jeho použitím nastáva len kyprenie pôdy do požadovanej hĺbky a drobenie
bez jej obrátenia. Často je kyprenie spojené so sejbou alebo aj
aplikáciou priemyselných hnojív.
Pred uplatnením pôdoochranných technológií pestovania
kukurice, je potrebné venovať zvýšenú pozornosť výberu pozemku.
Ako nevhodné sú extrémne ťažké ílovité pôdy so zlou drenážnou schopnosťou.
Samozrejmosťou musí byť agrochemický rozbor pôdy. Pri nízkych zásobách
živín je nutné vykonať zásobné hnojenie P, K a Mg a pri
nízkom pH vápniť. Ak je pozemok nevyrovnaný, pred uplatnením pôdoochrannej
technológie ho treba urovnať (otočným pluhom zapraviť živiny do
hlbších vrstiev pôdy). Hlavným kritériom pôdoochrannosti je ponechanie
časti (min. 30%) alebo všetkých pozberových zvyškov predplodiny
na povrchu pôdy. Takáto nástielka má pozitívny efekt v suchších,
teplejších oblastiach s nerovnomerným rozložením zrážok a chráni
pôdu pred eróziou. Okrem pozberových zvyškov predplodiny je množstvo
organickej hmoty možné zvýšiť pestovaním medziplodiny na zelené
hnojenie alebo vymŕzajúcej medziplodiny. Dosahujeme tak ďalšie pozitívne
efekty, ako je dokonalé prekorenenie pôdneho profilu, pútanie nitrátového
dusíka pred mimovegetačným obdobím, potláčanie rastu burín už v jesennom
období a výraznejší protierózny efekt.
V súčasnej agronomickej praxi sa uplatňujú najmä nasledovné
spôsoby pôdoochranných technológií:
 |
Základom technológie
redukovaného obrábania pôdy je zníženie počtu mechanických
zásahov a intenzity obrábania pôdy. Samozrejmosťou je spájanie
jednotlivých pracovných operácií až po technológiu “všetko na
jeden prejazd.” Uplatňujú sa pri nej súpravy náradí zložené
z tlačeného kypriča pôdy (pred traktorom),náradia na predsejbovú
prípravu pôdy(s rotačnými alebo kmitavými pracovnými orgánmi),
sejba s prihnojovaním priemyselnými hnojivami, prípadne
pásový postrek herbicídov na zasiaty riadok. |
| Pri redukovaných a konzervačných spôsoboch obrábania
pôdy sa nevykonáva orba radličnými pluhmi, ale základným náradím
je kyprič |
Nastielanie (mulčovanie)pôdy ponecháva 30-70% pozberových
zvyškov na povrchu pôdy. Pôda sa po zbere predplodiny obrobí špeciálnym
náradím, tzv. ploskorezom. Dochádza k podrezaniu strniska a
burín, pozberové zvyšky ostávajú na povrchu. Pôda nie je obrátená,
iba nakyprená. Výsev kukurice sa uskutočňuje sejačkami s diskovými
výsevnými pätkami, ktoré musia zapraviť osivo do požadovanej hĺbky.
Veľkú pozornosť je potrebné venovať nastaveniu a dobrému technickému
stavu diskov, aby sa do výsevnej brázdičky nezatláčala slama a osivo
by nemalo kontakt na vlhkú pôdu.
 |
Priama sejba
(sejba do neobrobenej pôdy, bezorebná sejba).Pred
sejbou kukurice týmto spôsobom sa nevykonáva žiadny mechanický
zásah do pôdy. V prípade potreby je možné použiť neselektívny
herbicíd na odburinenie pôdy.
Výsev sa robí špeciálnou (bezorebnou) sejačkou, ktorá si
pôdu drobí vo veľmi úzkom pásiku a zapravuje do riadku
osivo. Pri tomto spôsobe sejby kukurice je potrebné dbať na
dostatočné prikrytie osiva pôdou(uzatvorenie brázdičiek),
aby bolo zabezpečené kompletné vzchádzanie porastu. |
| Bezorbová sejba kukurice do neobrobenej pôdy
po kukurici |
Pri sejbe kukurice do hrobkov sa výsev uskutočňuje
špeciálnou sejačkou do vyvýšených pásov pôdy, vytvorených pred realizáciou
tejto technológie. Povrch pôdy(najmä jarky medzi hrobkami)ostáva
pokrytý na 50-80% pozberovými zvyškami kukurice. Na hnojenie N sa
úspešne využíva DAM, prípadne iné ľahko prístupné zdroje dusíka.
Technológia je vhodná na rovinaté pozemky pri krátkodobom(3 ročnom)monokultúrnom
pestovaní kukurice. Pred jej uplatnením je však nutné zladiť sústavu
strojov(na rozostup hrobkov), aby vyvýšené pásy pôdy neboli poškodzované
pri ošetrovaní a zbere kukurice kolesami traktorov a kombajnov.
Pri voľbe alternatívnych spôsobov obrábania pôdy je rozhodujúce
zhodnotiť pôdne a klimatické podmienky stanovišťa.
Redukované spôsoby obrábania pôdy sú vhodné do oblastí, kde
treba zabezpečiť vyššiu akumulačnú a retenčnú schopnosť pôdy.
V týchto druhovo ľahších a pre vodu priepustnejších pôdach
je možné znížiť hĺbku a intenzitu obrábania pôdy, prípadne
ponechať časť pôdy v prirodzenom uložení.
Pomerne veľký rozvoj a rozširovanie minimalizačných technológií
nastal na Slovensku v poslednom desaťročí. Hlavným dôvodom
je tlak na znižovanie nákladov a zlepšenie ekonomiky rastlinnej
výroby. Pozitívnym predpokladom sú väčšie plochy podnikov i scelené
pozemky, umožňujúce nasadenie výkonnej širokozáberovej techniky.
Vhodné sa ukazuje najmä nahradenie orby plytkým kyprením a sejba
zabezpečujúca dokonalú kvalitu a kompletnosť porastu kukurice.
Celý rad výskumov poukazuje na skutočnosť, že pri kvalifikovanom
využívaní minimalizačných technológií vo vhodných pôdno-klimatických
podmienkach, nedochádza k zhoršeniu parametrov úrodnostipôdy.Za
rozhodujúce sa považuje udržanie štruktúrneho stavu pôdy a obsah
pôdnej organickej hmoty.
Rozhodujúcim faktorom, vplývajúcim na výšku úrod kukurice, je zvolený
manažment pozberových zvyškov. Tieto môžu spôsobiť imobilizáciu
dusíka, problémy s umiestňovaním osiva pri sejbe, zvýšené zaburinenie
vo vlhších pestovateľských podmienkach, úkryt pre choroby a škodcov,
produkciu fytotoxínov či spomalenie biologickej aktivity pôdy. Veľmi
významným faktorom, na ktorý sa vo výrobnej praxi často zabúda,
je tepelnoizolačný efekt pozberových zvyškov v jarnom
období. Pôda sa pod nástielkou(mulčom) prehrieva oveľa pomalšie
a je dlhšie vlhká. Tým sa oneskorujú výsevy kukurice v porovnaní
s klasicky pripraveným osivovým lôžkom. Pozemky pokryté vrstvou
pozberových zvyškov, prípadne osievané priamou sejbou, treba starostlivo
sledovať najmä z hľadiska optimálnej teploty pôdy pre sejbu
kukurice.
Pri redukovaných technológiách obrábania pôdy dochádza k neskoršiemu
uvoľňovaniu živín z organických väzieb v pozberových zvyškoch.
Pri súčasnej štruktúre plodín(prakticky bez krmovín, málo okopanín,
respektíve bez maštaľného hnoja) sa nedostatky vo výžive výrazne
prejavujú na úrodách a ich kvalite. Kukurica ako intenzívna
plodina je vysoko náročná na dostatok živín, ktoré musia byť i pri
obmedzenej hĺbke či intenzite obrábania pôdy v dosahu jej koreňového
systému.
Výsledky pokusov i závery z prieskumov zaburinenosti
porastov kukurice v rôznych výrobných oblastiach potvrdzujú,
že znížená intenzita obrábania pôdy vytvára vhodnejšie podmienky
pre zvýšenú zaburinenosť kukurice trvácimi i jednoročnými burinami.
Ak však pôdoochranné technológie uplatňujeme ako výrobný systém
a nie “núdzové riešenie”, dochádza postupne k znižovaniu
zaburinenosti. Vysvetlením môže byť skutočnosť, že pri zníženej
hĺbke obrábania prípadne iba kyprenia pôdy bez obracania, sú rozmnožovacie
orgány burín koncentrované do najvrchnejších vrstiev pôdy. Tu majú
vytvorené najlepšie podmienky pre klíčenie a rast a následne
sú efektívne likvidované mechanickými alebo chemickými zásahmi.
Bolo pozorované, že pri uplatňovaní minimalizačných zásahov pri
pestovaní kukurice klesá druhové zastúpenie burín, ale celkový počet
burín spočiatku narastá. Efektívne zvládnutie regulácie zaburinenosti
je limitujúcim faktorom redukovaných a minimalizačných technológií
pestovania kukurice.
Technológie redukovaného obrábania pôdy pri vysokom zastúpení obilnín
v osevnom postupe podstatne ovplyvňujú aj výskyt chorôb. Veľké
množstvo organických zvyškov nerovnomerne rozmiestnených po poli,
nezobraté poľahnuté časti porastov, sú zdrojom infekcií a úkrytom
pre poľné hlodavce. Zhluky slamy na povrchu alebo len málo zapracované
do pôdy sa rozkladajú, pomaly uvoľňujú sa fenoly, ktoré poškodzujú
klíčiace rastlinky následnej plodiny. Preto je pri pôdoochranných
technológiách nutné dbať na čo najrovnomernejšie rozprestretie
pozberových zvyškov po poli, aplikovať dusík alebo hnojovicu
pre urýchlenie rozkladu. V prípade, že hospodárime bez živočíšnej
výroby, nastupuje pestovanie medziplodín na zelené hnojenie.
Pri využívaní netradičných minimalizačných a pôdoochranných
technológií obrábania pôdy a zakladania porastov kukurice sa
očakávajú ekonomické prínosy. Známe sú čísla dokumentujúce pokles
spotreby nafty pri znížení hĺbky obrábania pôdy či pri spájaní operácií.
Nemenej významné sú však zlepšené kvalitatívne parametre prípravy
pôdy a sejby v agrotechnických termínoch za dobrých vlhkostných
podmienok. Časová flexibilita umožňuje zakladať porasty rýchlo,
v podstate ihneď po zbere predplodín. Vznikajú tak nemenej
významné úspory času.
Pri uplatňovaní bezorebných technológií pestovania kukurice je
pozitívnou skutočnosťou ochrana pôdy pred eróziou. S tým súvisí
i zamedzenie splachu živín a pesticídov a zlepšenie
vododržných vlastností pôdy.
Pri využívaní minimalizačných a pôdoochranných technológií
obrábania pôdy a zakladania porastov kukurice narastajú nároky
na kvalitu vykonaných pracovných operácií.
Rozmanitosť pôdnych a klimatických podmienok, v ktorých
poľnohospodárske podniky Slovenska hospodária, neumožňuje vypracovať
jednotnú šablónu alebo odporúčať nekriticky skúsenosti zo zahraničia.
Pestovanie kukurice na zrno, či siláž je u nás vo väčšine
podnikov na pomerne vysokej úrovni. Vyššie uvedené výsledky výskumu
a skúsenosti získané vo výrobnej praxi, majú za cieľ upozorniť
na niektoré rezervy a nedostatky, ktoré sa v širokej agronomickej
praxi pri uplatňovaní nekonvenčných pestovateľských technológií
kukurice ešte vyskytujú.
Vystavené 11.4. 2003
|
