logo VURV
Ústredný kontrolný a skúšobný ústav poľnohospodársky
Zvolen

č. tel. : 045/5332095
fax : 045/5332259
Email:gaborik@proxy.uksupzv.sk
 
 


Jesenné hnojenie pšenice a jačmeňa

Pšenica a jačmeň sú plodinami, ktoré sa pestujú v SR na 41,3% výmery ornej pôdy vhodnej na osev (priemer za roky 1999 – 2003) a ich podiel na celkovej ploche obilnín je 73,5%. Pšenica sa v uvedenom období pestovala na 373,0 tisíc ha a jačmeň na výmere 222,5 tisíc hektárov. V roku 2003 sa pestovala pšenica tvrdá na 5042 ha a pšenica letná forma jarná na 16 138 ha, čo znamená, že na viac ako 90% výmery sa pestovala pšenica letná forma ozimná. Pri jačmeni siatom sa v minulom roku pestovala forma ozimná na 20 585 ha, čo je menej ako 10% z priemernej výmery jačmeňa, takže vyše 90% plochy zaberá pestovanie jačmeňa jarného.

Vysoké zastúpenie pšenice a jačmeňa v štruktúre pestovaných obilnín svedčí o ich význame pre výživu ľudí, kŕmne účely alebo priemyselné spracovanie, ale aj o ekonomickej výhodnosti ich pestovania a stabilite dosahovaných úrod. Stabilitu úrod významne ovplyvňujú poveternostné podmienky, ktoré sa na kolísaní úrod podieľajú jednou tretinou. V predošlých rokoch úrody viackrát ovplyvnil nedostatok zrážok a vysoké teploty počas vegetačného obdobia. Ak eliminujeme vplyv poveternostných podmienok, resp. ich ročných výkyvov, výpočtom 5-ročných priemerov dostaneme hodnoty úrod, ktorých výkyvy sú spôsobené z polovice výživou (z celkovej variability jednou tretinou) a z druhej polovice kvalitou agrotechniky včítane ochrany rastlín a kvality osív. Ak predpokladáme dostatočné odborné vedomosti agronómov z oblasti agrotechniky, výživy a ochrany rastlín, potom môžeme konštatovať, že variabilita úrod je z dvoch tretín ovplyvnená ekonomickou situáciou farmárov, resp. užívateľov pôdy. Priemerné 5-ročné hektárové úrody obilnín sa začali významnejšie zvyšovať po roku 1965, keď v hospodárskej politike štátu sa začalo viac pozornosti venovať poľnohospodárstvu a dostávalo sa mu viac financií.

Priemerné úrody za 5 rokov do roku 1970 sa zvýšili o 0,5 t.ha-1 a v ďalšej päťročnici 1971-75 dokonca o 1,16 t.ha-1. V ďalších troch päťročných cykloch sa úrody zvyšovali v priemere o 0,5 t.ha-1, t.j. ročne v priemere o 0,1 t.ha-1. Po roku 1990 sa začali úrody znižovať. Ročný priemerný pokles úrod do roku 2000 bol u pšenice 0,12 t a u jačmeňa 0,15 t.ha-1. Za tento pokles je, ako bolo konštatované vyššie, “zodpovedné” aj nedostatočné alebo nesprávne hnojenie. Údaje v tabuľke 1 ukazujú, že v intenzite hnojenia dusíkom (36,9 kg N.ha-1) sme sa dostali po roku 1990 pod úroveň hnojenia v rokoch 1966-70 a pri hnojení fosforečnými a draselnými hnojivami (10,8 kg P2O5 a 9,5 kg K2O ročne) dokonca na úroveň roku 1950.

Zvýšené vklady do pôdy sa prejavili na zlepšení agrotechniky a zvyšovaní úrodnosti pôdy včítane jej agrotechnických vlastností. Ak porovnáme vývoj od III. cyklu ASP (roky 1966- 1970) znížilo sa zastúpenie kyslej pôdnej reakcie (do 5,5 pH) na ornej pôde postupne z 20,8-25,5% na 9,6% v rokoch 1987-89 a odvtedy sa zvýšilo na 12,3-13,8% výmery. Zastúpenie pôd s nízkym obsahom fosforu sa znížilo z 54,1% v III. cykle ASP na 11,9% výmery v rokoch 1990-1994, ale v nasledujúcich rokoch sa zvýšilo na 19,6%. Dobrý obsah fosforu bol v uvedenom III. cykle iba 15,9% a zvýšenou intenzitou hnojenia (tab.1) sa zvýšil v rokoch 1990-1994 na 50,1%, aby následne poklesol na 38,3%. Podobne je to aj pri draslíku. Jeho dobrý obsah bol v III. cykle na 29,0% výmery a postupne sa vyššou intenzitou hnojenia zvýšil v rokoch 1987-89 na 78,2%, aby následne v dôsledku nedostatočného hnojenia poklesol na 57,9% výmery, čo ukazujú dlhodobé výsledky ÚKSÚP-u.

Cieľom hnojenia a výživy rastlín je zabezpečiť dosahovanie dobrej úrody v danom roku, ale aj udržanie, resp. zvýšenie úrodnosti pôdy. Úrodná pôda je predpokladom stability úrod pri menej priaznivých poveternostných podmienkach, ale aj pri krátkodobom nedostatočnom hnojení. Vieme, že sucho v predchádzajúcich rokoch viac postihlo podniky, prípadne pozemky, menej úrodné a slabšie hnojené. Súvisí to okrem iného aj s intenzitou transpirácie. Napr. komplexne hnojený porast pšenice spotrebuje transpiráciou na vytvorenie 1 kg fytomasy 480 l vody, ale nehnojený alebo hnojený jednostranne dusíkom 800 – 917 l vody.

K sledovaným parametrom agrochemických vlastností pôdy patrí aj pôdna reakcia. Pôdnu reakciu nemôžeme meniť každoročne podľa pestovanej plodiny, ale snažíme sa ju udržať v optimálnych hodnotách. Pre ornú pôdu s obsahom do 5% humusu je optimálne pH (výmenná kyslosť pH/KCl alebo pH/CaCl2) na ľahkých pôdach 5,8 – 6,2, na stredných 6,3 – 6,7 a na ťažkých 6,8 – 7,0. Pšenica a jačmeň vyžadujú neutrálnu alebo slabokyslú pôdnu reakciu s dolnou hranicou 6,0 pH. Preto by malo byť cieľom farmárov dosiahnuť vápnením úpravu kyslej pôdnej reakcie aspoň na túto hranicu. Pri určovaní dávok vápenatých hmôt treba vychádzať z pôdnej reakcie a jednorázové dávky v CaO pri melioračnom vápnení by nemali prekročiť na ľahkej pôde 1,5 t.ha-1 (v mletom vápenci 3 t.ha-1), na stredne ťažkej pôde 3,0 t (6,0 t CaCO3) a na ťažkej pôde 5 t.ha-1 (10 t CaCO3).

Pri hnojení fosforečnými a draselnými hnojivami vychádzame zo zásady, že nimi hnojíme pôdu. Sú to živiny, ktorých využiteľnosť je v danom roku iba čiastočná a zvyšok prechádza do pôdnych zásob, kde vytvárajú tzv. starú pôdnu silu, viažu sa v sorpčnom komplexe a budú rastlinami prijímané v ďalších rokoch. Pohyblivosť draslíka v pôde je pomerne dobrá, ale pohyblivosť fosforu je slabá. Uvádza sa iba 1-2 cm ročne a dokonca ešte menej. Tieto živiny treba dostať do celého orničného profilu, preto je najvhodnejšie keď sa celá dávka, alebo aspoň dve tretiny aplikuje pred orbou a zaorie. Jedna tretina sa môže aplikovať pri predsejbovej príprave pôdy. Pri jarných formách pšenice a jačmeňa to môže byť problémom, pretože ak sa nehnojí pri jednej operácii spolu s prípravou pôdy a sejbou, zbytočne sa utláča pôda.

Pri určovaní dávok berieme do úvahy obsah fosforu a draslíka v pôde, druh pôdy, plánovanú úrodu a prípadnú zaorávku organických hnojív alebo pozberových zvyškov a vychádzame z bilancie živín pri systéme nahradzovacieho hnojenia. Hnojením nahradíme živiny, ktoré rastliny príjmu svojou produkciou z pôdy. Toto množstvo živín považujeme za základný ročný odberový normatív. Základný odberový normatív fosforu a draslíka je určený z priemerného príjmu živín 1 tonou obilnín s prihliadnutím na primeranú produkciu ostatných plodín. Obilniny príjmu v priemere na 1 t produkcie 12 kg P2O5 a 25 kg K2O, na 5 ton 60 kg P2O5 a 125 kg K2O.

Za optimálny obsah živín považujeme pre obsah fosforu druhý stupeň vyhovujúcej kategórie (VH 2) a pre obsah draslíka prvý stupeň vyhovujúcej kategórie (VH 1). Pri určovaní dávok draslíka prihliadame aj na druh pôdy. Pri nízkej zásobe živín v pôde môžeme dávku zvýšiť, aby sme pôdu obohatili o živiny a dostali ju do kategórie aspoň vyhovujúceho obsahu. Ak je obsah živín v pôde dobrý, znížime dávku vypočítanú na základe ročného odberového normatívu o 25-50% (tab. 2,3) a pri vysokom obsahu živín môžeme hnojenie obilnín fosforom vynechať na 2-3 roky.

V tab. 2,3 sú uvedené dávky fosforu a draslíka v priemyselných aj organických hnojivách. Ak chceme určiť dávku v priemyselných hnojivách a aplikovali sme k pestovanej plodine alebo predplodine organické hnojivo alebo sme k nim zaorali pozberové zvyšky, znížime dávky uvedené v tabuľkách o množstvo živín dodané týmito organickými látkami (tab.4). Takže napríklad ak pestujeme jačmeň po cukrovej repe na pozemku so stredne ťažkou pôdou a vyhovujúcim obsahom fosforu (VH 2), pod cukrovú repu sme aplikovali 40 t.ha-1 MH a skrojky sme nezaorali. Pre plánovanú úrodu 4,5 t.ha-1 je potrebné aplikovať 15 kg P2O5 (55-40) a 20 kg K2O (100-80; hodnota v tab.3 – odpočet na MH podľa tab. 4). Dávka P2O5 a K2O pre pšenicu s plánovanou úrodou 5 t.ha-1 po strukovine sa zaorávkou slamy (4 t.ha-1) na pozemku s dobrou zásobou živín bude 37 kg.ha-1 P2O5 (45-8) a 38 kg.ha-1 K2O (60-22).

Pri určovaní dávky dusíka v jeseni treba vychádzať z predpokladu, že do zimy príjmu rastliny pšenice a jačmeňa cca 20 kg.ha-1 N. Ak počítame s využiteľnosťou dusíka z hnojív (60%), resp. obsahom anorganického dusíka v pôde, mala by byť predsejbová dávka dusíka pod jesenné formy pšenice a jačmeňa 0-30 kg.ha-1. V suchších oblastiach najmä kukuričnej výrobnej oblasti s nepremyvným vodným režimom, kde sú pravidelné dlhodobé jarné suchá, odporúčame aplikovať v jeseni 50-60% celkovej dávky dusíka, t.j. 40-60 kg.ha-1pod pšenicu a 30-50 kg pod jačmeň ozimný.

Tabuľka 1: Vývoj priemerných úrod obilnín a priemernej spotreby priemyselných hnojív na p. p. v čistých živinách

Rok Úroda
v t.ha-1

kg.ha-1

N P2O5 K2O Spolu
1950 1,47 5,6 7,6 10,1 23,3
1955 1,81 11,9 11,1 17,5 40,5
1956-1960 1,91 11,8 13,1 21,9 46,8
1961-1965 1,94 21,0 25,7 32,2 78,9
1966-1970 2,42 39,1 37,9 55,6 132,6
1971-1975 3,58 60,3 52,4 79,2 191,9
1976-1980 4,09 83,0 65,2 92,8 241,0
1981-1985 4,39 91,8 75,6 85,2 252,6
1986-1990 4,93 89,7 71,0 78,2 238,9
1991-1995 4,32 37,9 13,0 11,9 62,8
1996-2000 3,81 35,9 8,6 7,1 51,6


Tabuľka 2: Odporúčané ročné dávky fosforu pre ornú pôdu v priemyselných a organických hnojivách v rozdelení na podkategórie zásobenosti

Kategória
zásobenosti

Obsah P (mg.kg-1) podľa
Mehlicha III
Dávka P2O5 v kg.ha-1
Pôda Plánovaná úroda v t.ha-1
  ľahká stredná ťažká 4,0 4,5 5,0 5,5 6,0 6,5
VH1 61-80 51-70 41-55 70 75 80 85 90 95
VH2 81-95 71-85 56-70 50 55 60 65 70 75
D1 96-120 86-105 71-85 35 40 45 50 55 60
D2 121-145 106-125 86-100 20 25 30 35 40 45

Tabuľka 3: Odporúčané ročné dávky draslíka pre ornú pôdu v priemyselných a organických hnojivách v rozdelení na podkategórie zásobenosti

Obsah (kategória) Druh
pôdy
Obsah K
v pôde
v mg.kg-1
Mehlich III

Dávka K2O v kg.ha-1
Plánovaná úroda v t.ha-1
4,0 4,5 5,0 5,5 6,0 6,5
Vyhovujúci-
VH1
L 91-120 100 110 120 130 140 150
S 131-165 110 120 130 140 150 160
T 171-215 120 130 140 150 160 170
Vyhovujúci-
VH2
L 121-150 80 90 100 110 120 130
S 166-200 90 100 110 120 130 140
T 216-260 100 110 120 130 140 150
Dobrý -
D1
L 151-190 40 45 50 55 60 65
S 201-250 50 55 60 65 70 75
T 261-330 60 65 70 75 80 85
Dobrý -
D2
L 191-230 - - - - - -
S 251-300 - - - - - -
T 331-370 30 35 35 40 45 50


Tabuľka 4: Orientačné hodnoty ročného odpočtu P2O5 a K2O z organických hnojív a pozberových zvyškov. Odpočet sa robí 1. a 2. rok po aplikácii a jeho hodnota je v obidvoch rokoch rovnaká

Odpočet čistých živín v kg.t-1
Hnojivo P2O5 K2O Pozberové zvyšky P2O5 K2O
Maštaľný hnoj 1,0 2,0 Repné skrojky 0,6 2,6
Močovka (neried.) - 1,8 Slama obilnín 1,2 3,4
Plnohod.hnojovica HD 0,7 1,6 Slama repky 1,5 6,2
Plnohod.hnojovica ošípaných 1,1 0,8 Slama strukovín 2,0 5,5
Plnohod.hnojovica hydiny 2,2 1,2 Silážne šťavy 2,3 1,8

 

Vystavené 8. 10. 2004

Autori textu: Ing. Ladislav Halás, PhD.