logo VÚPOP
Výskumný ústav pôdoznalectva a ochrany pôdy

Gagarinova 10
827 13 Bratislava

tel.: 02 / 43 420 866, 48 206 901, 43 43 335 626
fax: 02 / 43 295 487, 43 427 485
 
 

Zásady hnojenia a výživy ozimných obilnín

Pestovanie ozimných obilnín má význam tak z hľadiska zabezpečovania potravinovej bezpečnosti štátu a určitej stabilizácie príjmov v poľnohospodárskej prvovýrobe, ako aj z environmentálneho hľadiska. Pestovanie obilnín môže prispievať k znižovaniu neproduktívnych strát dusíka z pôdy do vodných zdrojov v jesenno-jarnom období. V uvedenom zmysle, hnojenie ozimných obilnín sa zameriava na zabezpečenie ich požiadaviek na živiny pri rešpektovaní konkrétnych pôdno-ekologických podmienkach.

V letno-jesennom období, v rámci úpravy kyslej pôdnej reakcie, možno realizovať vápnenie pôdy. Prioritu majú predovšetkým hony s extrémne kyslou až kyslou pôdnou reakciou. Hodnoty cieľového pHKCl pre poľné plodiny sú nasledovné: ľahké pôdy 6,0, stredne ťažké pôdy 6,5 a ťažké pôdy 6,8. Treba spomenúť, že v roku 2003 Ministerstvo pôdohospodárstva SR dotuje melioračné vápnenie vo výške nákladov na nákup vápenatých hnojív.

Určovanie celkových dávok dusíka, fosforu a draslíka pre zabezpečenie predpokladaných úrod poľných plodín sa odvíja od plánovanej úrody pri uplatnení bilančného princípu. Pre projekciu dávok živín na predpokladanú úrodu zrna obilnín možno použiť hodnoty v nasledovnej tabuľke.

Tabuľka 1. Potreba živín na úrodu ozimných obilnín (kg.t-1)

Plodina

Produkt

Pomer produktov

Dusík

Fosfor

Draslík

(kg.t-1)

Pšenica letná f. ozimná 

zrno

1,0

19,5

3,9

4,0

slama

1,0

5,5

0,9

11,0

úroda

 -

25,0

4,8

15,0

Raž siata, f.ozimná

zrno

1,0

 16,5

 3,6

 4,7

slama

1,3

5,0

 0,9

 12,3

úroda

 -

 23,0

 4,8

 20,7

Jačmeň siaty ozimný

zrno

1,0

 17,5

 3,5

 4,8

slama

1,0

5,5

 1,0

 11,5

úroda

 -

 23,0

 4,5

 16,3

Tritikale

zrno

1,0

 18,0

 3,8

 4,6

slama

1,1

 5,5

 0,9

 12,0

úroda

 -

 24,0

 4,8

 17,8

Množstvo živiny (P, K) na predpokladanú úrodu (tabuľka 1) je potrebné korigovať vzhľadom k obsahu prístupných živín v pôde a následne k množstvu využiteľných živín (N, P, K) z aplikovaných organických hnojív. Za optimálny obsah prístupných živín v pôde považujeme stredný resp. vyhovujúci až dobrý obsah, kedy uplatňujeme nahradzovací spôsob hnojenia. V tomto prípade dávka živiny zodpovedá množstvu živín, ktoré odčerpá plánovaná úroda podľa normatívu. V ostatných prípadoch dávku živín korigujeme nasledovne:

Kritériá hodnotenia výsledkov vo výluhu, Mehlich II. (Kolektív, 1995)

veľmi nízky obsah: normatív × 2,0

nízky obsah: normatív × 1,5

stredný obsah: normatív × 1,0

dobrý obsah: normatív × 0,5

vysoký a v. vysoký obsah: normatív × 0,0

Kritériá hodnotenia výsledkov vo výluhu, Mehlich III (Kolektív, 2000)

nízky obsah: normatív × 1,9

vyhovujúci obsah: normatív × 1,3

dobrý obsah: normatív × 0,7

vysoký obsah: normatív × 0,0

veľmi vysoký obsah: normatív × 0,0

Aplikácia fosforečných a draselných hnojív sa odporúča v rámci predsejbovej prípravy pôdy. Nedostatok disponibilných finančných zdrojov na nákup priemyselných hnojív, osobitne fosforečných a draselných, sa v praxi často krát rieši použitím NPK hnojív. Za súčasnej situácie, aplikáciu NPK hnojív na úhradu fosforu a draslíka pre ozimné obilniny odporúčame za predpokladu, že nebudú hnojené hospodárskymi hnojivami a obsah prístupného fosforu resp. draslíka v pôde nebude vysoký resp. veľmi vysoký. V rámci efektívneho hnojenia fosforom resp. draslíkom je žiadúce vylúčiť používanie NPK hnojív pri deficite jednej živiny a súčasnom nadbytku druhej.

Delenie celkovej dávky dusíka je základným predpokladom jeho efektívneho využitia. Potreba ozimín na dusík v jesennom období, vzhľadom na vývoj porastu, je relatívne nízka a spravidla sa pohybuje do 15-25 kg N.ha-1. Uvedené množstvo dusíka možno pokryť aplikáciou tekutých hospodárskych hnojív (predovšetkým hnojovice) po zbere predplodín v dávke 25 t.ha-1. Keď predplodinou boli bôbovité plodiny (strukoviny, ďatelinoviny), je účelné upustiť od jesennej aplikácie dusíka. Vplyv predplodiny, resp. skupiny predplodín, ako aj aplikovaných hospodárskych plodín sa prejavuje aj v jarnej časti vegetačného obdobia plodín, ktorý na základe informácii o obsahu anorganického dusíka v pôde možno efektívne využiť.

Delenie celkovej potreby dusíka by malo zohľadňovať tvorbu biomasy porastu, ktorá je najintenzívnejšia v období medzi odnožovaním a kvitnutím. V zmysle toho odporúčame nasledovné delenie celkovej dávky N:

- pri pšenici letnej f. ozimnej maximálne 15% celkovej dávky dusíka pred sejbou, 35% v rámci regeneračného hnojenia, 50% v rámci produkčného hnojenia (ktoré možno rozdeliť na 2 časti) alebo 40% v rámci produkčného a 10% v rámci kvalitatívneho hnojenia

- pri ozimnej raži a jačmeni siatom ozimnom 20% pred sejbou, zvyšok 2 × 40% v rámci regeneračného a produkčného prihnojovania.

Vyššie uvedené delenie celkovej dávky dusíka, vzhľadom na meniace sa pôdno-ekologické podmienky, treba považovať za orientačné. Dávky dusíka treba následne upresňovať na základe informácií o obsahu anorganického dusíka v pôde, prípadne obsahu dusíka v nadzemnej časti rastlín, ktoré získame chemickým rozborom v agrolaboratóriu.

Na stredne ťažkých a ťažkých pôdach, pre určenie dávok základného a regeneračného hnojenia ozimín možno vychádzať z nasledovného vzťahu:

DN = k × NPÚ - (Nan - 5) × 1,5 × VP × 10 [1]

kde

DN -

korigovaná dávka dusíka vzhľadom na obsah

anorganického dusíka v pôde v uvažovanej vrstve

pôdy

k -

časť celkového odberu dusíka plodinou, ktorú

chceme uhradiť (napr. pri 1/4 normatívu k = 0,25)

NPÚ -

odber dusíka plánovanou úrodou

Nan -

obsah anorganického dusíka v pôde mg.kg-1)

VP -

uvažovaná vrstva pôdy v metroch (0,3 m)

1,5× VP× 10 -

prepočet mg N.kg-1 na kg N.ha-1 v uvažovanej vrstve

pôdy pri objemovej hmotnosti 1,5× 103 kg.m-3.

Na ľahkých pôdach použijeme podobný vzťah:

DN = k × NPÚ - (Nan - 2,5) × 1,5 × VP × 10 [2]

Maximálnu jednorazovú dávku dusíka na 1 ha (40 až 60 kg N.ha-1) je potrebné dodržiavať najmä v oblastiach ochrany vodných zdrojov.

Produkčné a kvalitatívne hnojenie ozimných obilnín možno uskutočniť aj na základe obsahu dusíka v nadzemnej časti rastlín podľa publikovaných kritérií autorov Ložek a Michalík (SPU, Nitra). V teplých a suchých oblastiach kvalitatívne prihnojenie porastov obilnín (predovšetkým pšenice) neprináša vždy očakávaný efekt.

Nízka intenzita hnojenia priemyselnými a organickými hnojivami v poslednom období nepochybne ovplyvňuje vývoj úrod ozimných obilnín. Optimalizácia hnojenia a následne výživného stavu obilnín v žiadnom prípade nemôže eliminovať nedostatky vo vývoji porastov a úrod spôsobenými poveternostnými podmienkami (nekompletné vschádzanie porastov a ich vädnutie pri nedostatku vody a pod.), prípadne chorobami a škodcami. Dosahovanie stabilných úrod bolo, je a bude vždy otázkou správnej agrotechniky ktorá zahrňuje celý rad pestovateľských opatrení, vrátane správneho hnojenia.

Vystavené 26. 1. 2004
Autor textu: Ing. Radoslav Bujnovský, CSc.