logo SPU
Slovenská poľnohospodárska univerzita, Nitra
Katedra agrochémie a výživy rastlín, FAPZ SPU
Tr. A. Hlinku 2
949 76 Nitra
e-mail: peter.kovacik@uniag.sk
 
 


Hnojenie jačmeňa jarného dusíkom v rastovej fáze odnožovanie

Z krajín európskej únie má Slovensko spoločne s Českom, Nemeckom a Francúzskom najvhodnejšie pôdno-klimatické podmienky pre dopestovanie kvalitného sladovníckeho jačmeňa. Tento fakt sa premietol do záujmu Slovenských roľníkov o jeho pestovanie. Z celkovej pestovateľskej plochy jačmeňa siateho v SR, jačmeň jarný zaberá okolo 90 % z ktorého podstatná časť je pestovaná pre sladovnícke účely. Okolo 10 % z výmery jačmeňa pripadá na ozimné odrody.

Vedecká výživa jačmeňa jarného sa v súčasnosti na Slovensku realizuje predovšetkým na základe rešpektovania hladiny anorganického dusíka nachádzajúceho sa v pôde v predsejbovom období, pričom v rámci tohto prístupu existujú rôzne modifikácie pri výpočte konečnej dávky dusíka vzhľadom k hĺbke odberu pôdnych vzoriek, k predplodinám, k pôdnemu druhu a k iným faktorom.

Daný prístup k výžive jačmeňa jarného vytvorený koncom 80-tych rokov na SPU v Nitre priniesol slovenskej poľnohospodárskej praxi zvýšenie úrod, kvalitnú a ekonomicky efektívnu produkciu. Keďže bol vypracovaný pre osevné postupy racionálne hnojené ako priemyselnými tak i hospodárskymi hnojivami, v súčasnosti z dôvodov nedostatočných vstupov živín a organických látok do pôdy, uvedený prístup k výpočtu dávok N často krát zlyháva.

S cieľom priblížiť pokusy výrobnej praxi sme v rokoch 2001 a 2002 na pôde s veľmi malou zásobou prístupného draslíka, s malou zásobou anorganického dusíka a prístupného fosforu a strednou až nižšou hladinou humusu (hnedozem 11 km od Nitry) založili poľný maloparcelový pokus cieľom ktorého bolo porovnať v súčasnosti štandardný prístup k výžive jačmeňa jarného dusíkom (predsejbová aplikácia) a netradičný prístup (aplikácia N v rastovej fáze odnožovanie). Študoval sa i vplyv vynechania fosforečnej výživy na výšku a kvalitu úrody a to z dôvodu poznatkov zo slovenskej výrobnej praxe, v ktorej z finančných dôvodov často krát vo výžive rastlín absentuje fosfor ako najdrahšia živina (1 kg P cca 60 Sk, 1 kg K cca 16 Sk, 1 kg N cca 18 Sk).

Varianty pokusu, dávky živín a termín ich aplikácie uvádza tabuľka 1. Na variante 1 sa neaplikovali žiadne živiny. Na variantoch 2 a 3 sa dávka dusíka (DN) vypočítala ako rozdiel medzi potrebou dusíka (PN) na plánovanú úrodu 5 t.ha-1 zrna (1 t - 24kg N) a obsahom Nan stanoveným pred sejbou vo vrstve pôdy 0,0 - 0,6 m, za predpokladu jeho 100%-ného využitia (DN = PN - Nan x 9), tzv. štandartný prístup. Na variantoch 4 a 5 sa dávka dusíka (DN)vypočítala ako rozdiel medzi potrebou dusíka (PN) na plánovanú úrodu 5 t.ha-1 zrna (1 t = 24 kg N) a obsahom Nan stanoveným v rastovej fáze odnožovanie (DC 22)vo vrstve pôdy 0,0 - 0,6 m za predpokladu jeho 100%-ného využitia a obsahom dusíka (NR) nachádzajúcim sa v nadzemnej fytomase jačmeňa v danej rastovej fáze (DN = PN - Nan x 9 - NR)- nový, netradičný prístup. Pri výpočte P a K hnojív bol uplatnený nahradzovací systém hnojenia. Dodalo sa také množstvo aké sa očakávalo, že bude odobraté úrodou. V prípadoch zistenia nízkej zásoby živín dávka P a K sa zvyšovala na úroveň zabezpečujúcu dosiahnutie strednej zásoby živín v pôde.

Dusík bol aplikovaný granulovaným hnojivom DASA (25,8 % N), fosfor vo forme práškového jednoduchého superfosfátu (7,8 % P) a draslík vo forme kryštalickej 60 %-nej KCl (49,1 % K).

Tabuľka 1 Varianty pokusu

Variant
Termín aplikácie
Dávka živín
(kg.ha-1)
číslo
označenie
pred sejbou
odnožovanie
N
P
K
1
0
-
-
-
-
-
2
NPK
NPK
-
57
54,5
99,5
3
N-K
NK
-
57
-
99,5
4
PK+N1
PK
N1
29
54,5
99,5
5
-K+N1
K
N1
29
-
99,5

Keďže zber úrody bol vykonaný ručne z plochy 1 m2 a zaznamenané údaje prepočítané na 10 000 m2 (1 ha), zistili sa nadštandardné úrody jačmeňa. Najnižšia úroda zrna sa dosiahla na nehnojenom, kontrolnom variante 1 (tab. 2).

Tabuľka 2 Vplyv variantov výživy na kvantitatívne parametre jačmeňa jarného

Variant
Zrno
Slama
číslo
označenie
[t.ha-1]
%
[t.ha-1]
%
1
0
7,29
100,0
5,93
100,0
2
NPK
9,21
126,3
7,00
118,0
3
NK
7,98
109,5
6,28
105,9
4
PK+N1
9,93
136,2
6,61
111,5
5
K+N1
8,92
122,4
5,83
98,3

Použitie hnojív, nezávisle na kombinácii živín a termínu ich aplikácie (var. 2, 3, 4, 5) sa premietlo v preukazné zvýšenie úrody, pričom vyššie úrody sa dosiahli ak bol dusík aplikovaný počas vegetácie jačmeňa, t.j. v rastovej fáze odnožovanie (var. 4 a 5) v porovnaní s aplikáciou pred sejbou (var. 2 a 3). Efekt N hnojenia počas vegetácie pri plnej NPK výžive predstavoval 720 kg.ha-1 zrna (var. 4 versus var. 2) a pri NK výžive 940 kg.ha-1 zrna (var. 5. versus var 3). Toto zistenie je významné, pretože dávky dusíka použité na variantoch 4 a 5 boli o 28 kg.ha-1 nižšie v porovnaní s variantmi 2 a 3, v dôsledku čoho ekonomická efektívnosť hnojenia uplatnená na variantoch 4 a 5 bola väčšia v porovnaní s variantmi 2 a 3 (tab. 3). Pri výpočte ekonomických parametrov hnojenia sa kalkulovalo s nasledovnými cenami: 1kg N = 18 Sk, 1kg P = 60 Sk, 1 kg K = 16 Sk, 1 t jačmeňa 4600 Sk, aplikačné náklady na jedno rozhodenie hnojív = 200 Sk. (KEE = Koeficient ekonomickej efektívnosti).

Tabuľka 3 Efektivita aplikačných vstupov hnojív

Variant
Náklady na hnojivá
Zvýšenie úrody
KEE
Zisk
nákup
aplikácia
spolu
t.ha-1
Sk
Sk
Sk
0
0
0
0
-
-
- -
NPK
5888
400
6288
1,920
8832
1,40
2544
NK
2618
400
3018
0,695
3197
1,06
179
PK+N1
5384
400
5784
2,635
12121
2,10
6337
K+N1
2114
400
2514
1,625
7475
2,97
4961

Pozoruhodné je i zistenie, že hnojenie dusíkom počas vegetácie sa výraznejšie premietlo v tvorbu zrna ako slamy. Úrody slamy na variantoch 4 a 5 boli nižšie ako na variantoch 2 a 3.

Očakávané zvýšenie obsahu N-látok (hrubého proteínu) v zrne na variantoch hnojených dusíkom počas vegetácie jačmeňa bolo potvrdené (var. 4 versus var. 2 a var.5 versus var. 3), avšak zvýšenia v porovnaní s variantmi na ktorých bol dusík aplikovaný pred sejbou (var. 2 a 3) boli nevýznamné (tab. 4).

Tabuľka 4 Vplyv variantov výživy na kvalitatívne parametre jačmeňa jarného

Variant
N-látky
Zrno I. triedy
HTZ
Objemová hmotnosť
číslo
absol. %
rel. %
%
[g]
[g.l-1]
1
8,10
100,00
94,91
47,7
765,83
2
8,42
103,95
94,42
47,2
779,58
3
8,64
106,67
91,75
46,2
779,25
4
8,85
109,26
92,67
47,3
783,75
5
9,05
11,73
93,52
46,8
785,75

Obsah N-látok bol na všetkých variantoch nízky, čo poukazuje na skutočnosť, že uplatnené dávky hnojivového N boli racionálne a premietli sa v tvorbu zrna. Pravdepodobne mohli byť aj vyššie, pretože hladina hrubého proteínu bola pod úrovňou požadovanou normou STN 46 11 00 - 5. Z tohto aspektu je potrebné zvýrazniť skutočnosť, že ak sa hnoja pôdy s malou zásobou organických látok v pôde pri súčasnej malej zásobe živín, nieje možné kalkulovať so 100 % využitím anorganického dusíka z pôdy. V praxi to znamená, že ak sa má dosiahnuť hladina hrubého proteínu aspoň na úrovni 9,5%, musia sa aplikovať vyššie dávky N hnojív. Na pôdach dobre zásobených živinami a organickou hmotou sa rieši opačný problém, a to dosiahnutie obsahu N-látok pod 11 %.

Porovnávaním parametrov úrody variantu 2 s variantom 3, resp. var. 4 s var. 5 sa zistilo, že vynechanie aplikácie fosforečných hnojív rezultovalo v zníženie úrody zrna, slamy, HTZ a v zvýšenie obsahu hrubého proteínu, z čoho vyplýva pozitívny vplyv fosforu na kvantitatívne a kvalitatívne parametre jačmeňa jarného. Absencia fosforečného hnojenia na variante s predsejbovou aplikáciou N viedla v zníženie úrody zrna o 1230 kg.ha-1 (var. 3 versus var. 2) a na variante s aplikáciou N počas vegetácie spôsobila 1010 kg.ha-1 zníženie úrody zrna (var. 5 versus var. 4).

Záver

Z predložených výsledkov vyplýva, že na pôdach s malou zásobou živín hnojenie jačmeňa jarného dusíkom v rastovej fáze odnožovanie v dávke zohľadňujúcej zásobu Nan vo vrstve pôdy 0,0 - 0,6 m a obsah N už prijatého rastlinami jačmeňa je efektívnejší v porovnaní k hnojeniu realizovaného pred sejbou zohľadňujúceho zásobu N vo vrstve 0,0 - 0,6 m. Zároveň sa dosahujú lepšie kvalitatívne parametre. Hnojenie počas vegetácie zvyšovalo úrody, mierne sa zlepšila kvalita zrna a zároveň sa ušetrili financie vynakladané za nákup dusíkatých hnojív.

Napriek relatívne vysokým finančným nákladom na nákup P hnojív neodporúča sa vynechávanie fosforečného hnojenia. Nehnojenie fosforom znižovalo výšku a kvalitu úrody zrna jačmeňa jarného pestovaného pre sladovnícke účely.

Vystavené 22 6.2010

Autor textu: doc. Ing. Peter Kováčik, CSc.