logo VURV
Výskumný ústav rastlinnej výroby

Bratislavská cesta 122
921 68 Piešťany
tel.: 033/ 77 223 11, 12
fax: 033/ 77 263 06
 
 


Hnojenie- významný faktor znižovania závislosti úrod od poveternostných podmienok

Na úrodách zrna ozimnej pšenice zo stacionárneho poľného pokusu na VŠS v Pstruši–Vígľaši chceme ukázať, že hnojením možno do značnej miery eliminovať vplyv nepriaznivého počasia. V osevnom postupe so zemiakmi, jačmeňom ozimným a ovsom, je pšenica už viac ako štyridsať rokov hnojená podľa dvanástich variantov (tab. 1). V snahe posúdiť účinok hnojenia v závislosti od poveternostných podmienok, sme z ostatného desaťročia vybrali tri roky s nadpriemernými (1994, 1995 a 1996) a tri s podpriemernými zrážkami (1997, 2000 a 2003). Kritériom výberu bol dlhodobý priemer zrážok za rok na pokusnom stanovišti – 559 mm.

Tab. 1: Priemerné úrody zrna v rokoch s nad a podpriemernými zrážkami podľa variantov hnojenia

Hnojenie

Nadpriemerné zrážky Podpriemerné zrážky Pokles
t.ha-1 var.
rozpätie
%

p.p.ú. t.ha-1 var.
rozpätie
%

p.p.ú. úrody
%

0

2,95 40 100 2,28 61 100 23

MH

3,41 38 87 2,34 64 97 49

PK

3,57 50 83 2,55 83 89 29

N1PK

4,76 14 62 3,33 15 68 30

N2PK

5,63 16 52 4,37 23 52 22

N3PK

5,80 24 51 5,15 11 44 11

N2PK Mg

5,83 15 51 4,51 18 51 23

N2Mg

5,48 9 54 4,70 25 49 14

N1

4,69 28 63 3,61 26 63 23

N2

5,93 29 50 4,59 24 50 23

N2P

5,53 4 53 4,82 22 47 13

N2K

5,68 10 52 4,70 24 49 17

Hd

0,75 0,42

Priemer

4,94 8 60 3,91 9 58 21

p.p.ú. podiel pôdnej úrodnosti =
MH = maštaľný hnoj raz za 4 roky 40,0 t.ha-1; N1 = 40 kg, N2 = 80 a N3 = 120 kg.ha-1 N; P = 60 kg.ha-1 P2O5;
K = 60 kg.ha-1 K2O; Mg = 50 kg.ha-1 MgO. Všetky varianty (vrátane 0) raz za 4 roky vápnené 2 t.ha-1
mletým vápencom; maštaľný hnoj na všetkých variantoch okrem 0; Hd = hraničná diferencia pri p–0,05

Horšie poveternostné podmienky sa prejavili 11 až 49% poklesom úrod(tab. 1), ich nepriaznivý účinok najviac tlmilo hnojenie N3PK a N2P poprípade N2Mg. Hnojenie NPK s najvyššou dávkou dusíka bolo ako vidieť najlepšie. Naopak po hnojení len s maštaľným hnojom, PK popr. s N1PK bol relatívny pokles úrod dva až štyrikrát väčší. V oboch súboroch zreteľne najviac kolísali úrody po hnojení PK, len s maštaľným hnojom a bez hnojenia. Naopak najmenšie výkyvy úrod vo vlhkých rokoch mali porasty hnojené N2P, N2Mg, popr. N2K a v suchších rokoch po hnojení N3PK, N1PK, popr. N2PKMg. V nepriaznivých rokoch bolo teda NPK hnojenie s najvyššou dávkou N dôležitejšie ako v rokoch s priaznivejšími podmienkami.

Tak v rokoch bohatších ako chudobnejších na zrážky k prírastku úrody oproti nehnojenej kontrole dochádzalo na úrovni N1 a N1PK. Vo vlhkých rokoch hnojenie dusíkom spôsobovalo prírastok úrody len do úrovne 80 kg.ha-1 N. V relatívne suchších rokoch však N hnojenie s výnimkou variantu N2P, významne zvyšovalo úrodu aj na úrovni 120 kg.ha-1 N. S prihliadnutím na odlišné uplatňovanie úrodnosti stanovišťa na variante hnojenom len maštaľným hnojom môžeme usudzovať, že tento rozdiel spôsobilo zrejme väčšie uplatnenie “starej sily” vo vlhkých rokoch ako v rokoch s nižšími zrážkami. V rokoch s nižšími zrážkami stojí za pozornosť výraznejšie uplatnenie hnojenia fosforom.

Z porovnania podielu pôdnej úrodnosti (v našom prípade je v ňom kumulovaný aj účinok počasia) na úrode vyplýva, že v priemere vlhkých rokov bol podiel tohto faktora relatívne najnižší pri tvorbe úrod porastov hnojených N2, N3PK a N2PK a naopak najvyšší po hnojení s maštaľným hnojom a PK. V priemere suchších rokov bol podiel úrodnosti stanovišťa a počasia zreteľne najnižší na variantoch s hnojením N3PK, N2P, popr. N2K a naopak najvyšší po hnojení maštaľným hnojom a PK. To všetko opäť svedčí o potrebe náležitého hnojenia.

Z hodnotených ukazovateľov úrodnosti usporiadaných podľa úrovní hnojenia dusíkom vykazovali najmenšiu závislosť na hnojení hodnoty HTZ(tab. 2). Naopak najväčší prírastok z hnojenia bol na úrodách zrna a potom slamy. Dávka 40 kg.ha-1 N spôsobila v priemere na úrode zrna oproti úrovni bez N takmer päť krát väčší prírastok ako na úrode slamy. Po aplikácii 80 kg.ha-1 N bol prírastok na úrode zrna dva krát väčší ako na úrode slamy. Je to príznačné pre nové odrody, ktoré z vytvorených asimilátov ukladajú o poznanie viac do zrna ako do slamy než staré odrody. Rozdiel v relatívnom prírastku medzi úrodami zrna a slamy bol pritom evidentne menší vo vlhkých ako v suchých rokoch. Všeobecne prírastok z N hnojenia bol však zreteľne väčší v rokoch s nižšími zrážkami. Najvýraznejšie sa to prejavilo na úrodách slamy. To všetko potvrdzuje agronomickú skúsenosť, že v nepriaznivých rokoch všeobecne vzrastá význam hnojenia najmä N. V tabuľke vidieť aj pozitívnu tendenciu hnojenia horčíkom v zrážkovo deficitných ročníkoch na počte klasov a úrode zrna.

Tab. 2: Vybrané prvky úrodnosti v závislosti od zrážok a úrovní hnojenia dusíkom

Úroveň
hnojenia

Zrážky Počet klasov
na 1 m2

Hmotnosť
zŕn v klase

Hmotnosť
tisíc zŕn

Úroda
slamy

Úroda
zrna

ks v % g v % g v % t.ha-1 v % t.ha-1 v %
N0
priemer var.
0 + MH

>` x 585 17 1,64 7 44,1 3 4,46 27 3,49 20
<` x 416 30 1,13 16 43,7 10 2,27 35 2,45 34
506 29 1,38 21 43,9 7 3,36 45 2,97 31
N1
priemer var.
N1PK + N1

>` x 596 18 1,53 7 43,9 4 4,57 21 4,72 9
<` x 414 17 1,10 12 45,0 7 2,70 15 3,47 10
505 25 1,36 19 44,5 6 3,64 33 4,09 18
N2
priemer var.
N2PK + N2

>` x 655 16 1,72 7 44,3 6 5,54 21 5,78 10
<` x 424 22 1,36 13 45,2 7 3,63 7 4,48 10
540 28 1,54 15 44,7 6 4,58 28 5,13 16
N2 Mg
priemer var.
N2PK Mg + N2Mg

>` x 614 18 1,68 4 45,2 5 5,32 13 5,66 6
<` x 446 23 1,21 10 45,0 7 3,61 21 4,61 9
530 26 1,45 18 45,1 6 4,46 25 5,13 13

v = variačný koeficient v %; >` x = priemer vlhkých rokov so zrážkami nad normál; <` x = priemer rokov so zrážkami pod normál; = priemer spolu

Z hodnotených ukazovateľov vykazovala najmenšiu variabilitu HTZ a naopak najväčšiu úroda slamy a počet klasov. Aj s prihliadnutím na tieto relácie sa možno domnievať, že oba tieto znaky v našom prípade vytvárali pri tvorbe úrody zrna najväčší priestor pre vzájomnú kompenzáciu prvkov úrodnosti. Zrážky pod dlhodobým priemerom všeobecne znižovali úroveň a zvyšovali variabilitu analyzovaných znakov, najviac úrod slamy a najmenej hodnôt HTZ. N hnojenie naopak zreteľne znižovalo kolísanie týchto znakov, najvýraznejšie úrod slamy a zrna, najmenej zasa HTZ popr. počtu klasov.

Za obdobie hodnotených šiestich rokov sme analyzovali aj účinok počtu klasov, hmotnosti zŕn v klase, HTZ, úrody slamy a zrážok v IX. až XII. mesiaci i v III. až VII. mesiaci na úrodu zrna (tab. 3). Počet klasov bol v preukazne pozitívnom vzťahu s úrodou zrna len na úrovni N2, na úrovni N2Mg ostal tento vzťah veľmi tesne pod hranicou významnosti. Z toho vyplýva, že agronomicky efektívne uplatnenie väčšieho počtu klasov na úrode potom možno očakávať najmä po dostatočnom hnojení N.

Tab. 3: Účinok analyzovaných faktorov na úrodu zrna v závislosti od N hnojenia

Úroveň
hnojenia

Účinok Počet klasov Hmotnosť zrna v klase HTZ Úroda
slamy

Zrážky v mesiacoch
IX.–XII. III.–VII.
N0 celkom R 0,305 0,815** 0,459 0,616* 0,600* 0,630*
z toho priamy 0,669 2,249 ! 0,477 – 0,976 – 0,598 – 0,577
N1 celkom R 0,479 0,870** 0,064 0,934** 0,841** 0,824**
z toho priamy – 0,179 – 0,171 0,049 0,697 ! 0,331 0,296
N2 celkom R 0,638* 0,592* 0,044 0,835** 0,650* 0,762**
z toho priamy 0,332 – 0,276 0,084 0,918 ! – 0,855 0,881 !
N2 Mg celkom R 0,577 0,707* 0,163 0,773** 0,594* 0,813**
z toho priamy 0,006 0,909 ! – 0,848 0,174 – 1,795 1,587 !

Hd p–0,05 = 0,58*, p–0,01 = 0,71**; ! – preukazný determinačný koeficient

Hmotnosť zŕn v klase bola v preukazne pozitívnom vzťahu s úrodou zrna na každej úrovni hnojenia. Bez hnojenia a na úrovni N2Mg išlo vyložene o jej priamy účinok. Je určite pozoruhodné, že k významnosti priameho účinku hmotnosti zŕn v klase po N hnojení prispelo aj hnojenie horčíkom napriek jeho relatívne dobrej zásobe v pôde.

Hmotnosť tisíc zŕn nebola v tomto súbore vo významnom vzťahu s úrodou zrna.

Úroda slamy podľa očakávania významne pozitívne korelovala s úrodou zrna na každej úrovni hnojenia. Za povšimnutie pritom stoja dve skutočnosti. Prvou je negatívny priamy účinok úrod slamy na úrodu zrna bez N hnojenia, druhou je výrazný priamy pozitívny účinok úrod slamy na úrodu zrna na úrovniach N1 a N2. Z uvedeného vyplýva, že v podmienkach nedostatku dusíka môže slama v ukladaní asimilátov konkurovať zrnu. V podmienkach dostatku N, môže naopak tvorba slamy pozitívne a priamo ovplyvňovať úrodu zrna.

Zrážky mali v oboch hodnotených obdobiach preukazný pozitívny vplyv na úrodu zrna. Zrážky v marci až júli však mali o poznanie silnejší vzťah k úrode ako zrážky v septembri až decembri. Okrem úrovne korelačných koeficientov, svedčí o tom s výnimkou úrovne hnojenia N1 aj priamy negatívny účinok zrážok v septembri až decembri na úrodu zrna. Zrážky v marci až júli naopak až na úroveň bez hnojenia mali aj priamy účinok preukazne pozitívny, najmä na hladinách s N2 a N2Mg. Z toho vyplýva okrem iného to, že bez dostatočnej výživy nemôže byť efektívne vyžívaný úrodotvorný potenciál zrážok. Na druhej strane bohaté zrážky v jesennom období môžu stimulovať vytvorenie takej úložnej kapacity asimilátov (počet odnoží, počet klasov a pod.), ktorú porast v prípade chudobnejších zrážok na jar nedokáže naplniť, čo má za následok redukciu prvkov úrodnosti. Práve takáto redukcia býva najčastejšou príčinou nízkych a kolísavých úrod.

Náležité hnojenie znižuje závislosť úrod od poveternostných podmienok a zlepšuje využívanie potenciálu prostredia. Rastúci výskyt extrémov v počasí robí potom zo správneho hnojenia jednu z najdôležitejších podmienok dosahovania stabilných a rentabilných úrod.

Vystavené 24. 8. 2004

Autori textu: Ing. Pavel Jamriška, CSc., Ing. Ľubomír Rückschloss, Ing. Roman Hašana