logo SPU
Slovenská poľnohospodárska univerzita, Nitra
Katedra ochrany rastlín, SPU
Tr. A. Hlinku 2
949 76 Nitra
e-mail: kamil.hudec@uniag.sk
 
 


Fungicídy verzus fyziologická škvrnitosť pšenice

Tento článok je zameraný na mimoriadne aktuálny problém v praxi, ktorý sa práve odohráva na poliach, najmä v porastoch tvrdej pšenice. Ide o jav fyziologickej škvrnitosti, ktorý sprevádza v praxi veľa dezinformácií, spôsobujúcich chaos a nesprávne závery. Autor článku po konzultácii s domácimi a zahraničnými odborníkmi a na základe údajov v aktuálnych vedeckých a odborných prácach považuje za potrebné, aby pestovateľská verejnosť poznala pravú príčinu tohto javu.

Najprv krátka genéza javu na jar v roku 2010:

Čo to je ?

Mnohých pestovateľov pšenice, najmä niektorých odrôd tvrdej pšenice (Triticum durum) zaskočil náhly výskyt škvŕn neznámeho pôvodu. Mnohí pestovatelia, najmä tí, ktorí s pestovaním T. durum ešte len začínajú, boli výskytom "choroby" zaskočení a hľadali odpoveď - čo je to a kde sa to vzalo.

Symptómy začali ako malé (1-3 mm) žlté - chlorotické škvrny na najvyšších listoch. Postupne sa škvrny zväčšovali a v ich strede sa vytvorila tmavšia zóna, podobná symptómom PTR alebo S. nodorum.

No predsa choroba a treba to postriekať!

Prvá pomoc v súčasnej slovenskej poľnohospodárskej praxi býva - spýtať sa kamaráta. Keďže kamarát nevedel, druhý krok býva zavolať zástupcu nejakej firmy, najlepšie takej, čo distribuuje alebo dodáva fungicídy, keďže asi ide o chorobu. V prípade "firemníka" nastali v praxi väčšinou dve situácie. V prvej - firemník nevedel a prisľúbil zistiť pravú príčinu a v druhej - firemník nesprávne ale cielene označil za príčinu hubovú chorobu s akútnou potrebou aplikácie fungicídu... Nečudo, biznis je biznis! Niektorí pestovatelia sa však nikoho nepýtali a iniciatívne fungicíd aplikovali v domnienke rýchleho boja proti chorobe.

Spýtajme sa radšej odborníka!

Fajn, to je dobrý nápad. Ale koho? Odborníkov je na Slovensku síce veľa, ale nie vždy musí mať každý pravdu. Príklad hodný osobitného zreteľu je prípad "renomovaného odborníka" ( resp. "odborníčky") , ktorý skalopevne prehlásil, že ide o PTR - Pyrenophora tritici-repentis (pôvodcu helmintospóriovej škvrnitosti pšenice) a hneď aj odporučil zaručene najlepší fungicíd konkrétnej firmy. Symptómy naozaj vyzerajú podobne, stanovisko bolo povedané so sebavedomým a bohorovným prehlásením typu - ja odporúčam... no kto by pochyboval? Správa sa medzi pestovateľmi rýchlo šírila.

Na druhej strane menej dôveryhodne pôsobí skúmavý pohľad odborníka hľadajúceho pravdu. Ak pestovateľ vidí neistotu, odber vzorky do laboratória a zdĺhavejšie hľadanie pravej príčiny a odpovede, okamžite vzniká podozrenie že niečo nie je v poriadku. Ak ale z inej strany počuje okamžitú, jednoduchú odpoveď a jednoduché riešenie (fungicídny postrek), obvykle víťazí presvedčivá jednoduchosť.

V dnešnej dobe pestovatelia nechcú počuť komplikované reči o predchádzaní chorobe, proti ktorej sa už nedá nič podniknúť, ale chcú počuť iba názov prípravku, ktorým to treba postriekať. Žiaľ, to je odvrátená tvár dnešnej praxe, ktorá zväčša hľadá jediné (často len fiktívne) riešenie iba v postrekoch.

Ty si ešte nepostriekal?

Panika je veľmi chytľavá choroba a často búra aj racionálne uvažovanie. Najmä ak si agronóm nie je istý a počuje o rýchlo sa šíriacej hrozbe. Promtne ide pozrieť na porast a čo čert nechcel - aj ja to mám. No nič, je to nebezpečná choroba, všade to vravia, treba rýchlo konať. Agronóm okamžite kontaktuje nadriadených a po oboznámení so situáciou, možno po konzultácii s niektorými firemníkmi objednajú "dobrý" fungicíd a v priebehu 1-2 dní pole už brázdi postrekovač. Ako dobre, že systém predaja a distribúcie chémie je aj na Slovensku už tak prepracovaný a rýchly... skonštatoval nejeden pestovateľ s uspokojením, ako promtne konal a zabránil katastrofe.

Ale ten fungicíd nefunguje!

No a problém je na svete! V ošetrenom poraste sa výskyt choroby nezastavil a objavila sa aj na mladších listoch. V inom prípade sa choroba objavila v poraste, ktorý bol tesne pred objavením sa choroby postriekaný. Ako je to možné? Aj vám sa to stalo?

Je to zlý fungicíd, treba ho reklamovať!

... a problém sa zrazu preniesol na dodávateľské firmy. Zástupca firmy v snahe udržať si zákazníka reagoval na výčitky rezervovane a slušne, nevedel sa vynačudovať a hútal, ako zo situácie vycúvať tak, aby bola aj ovca celá aj vlk sýty. Hm, húta firemník, naši hore (nadriadení vo firme) predsa deklarujú výbornú účinnosť na listové choroby, vrátane DTR! Počul som od a tak to aj vyzerá, že je to DTR, tak ako je to možné? Žeby tie konkurenčné fungicídy boli lepšie?

Tých zlých fungicídov je akosi priveľa!

Postupne však vyšlo na povrch, že tých neúčinných fungicídov je akosi priveľa. Zdá sa, že niekde je chyba!

Kto to zaplatí?

...no ale v tom prípade sa zdá, že fungicíd som použil zbytočne! A kto to zaplatí? Ten čo mi zle poradil aby som postriekal? Úspech je dielo všetkých, chyba však iba jedného. Kto je teda vinný? No predsa agronóm, ten v konečnom dôsledku rozhoduje o postrekoch, všetci ostatní len radia. Tak niet inej cesty, treba trvať na reklamácii, že fungicíd bol zlý a možno firma uhradí alebo vykompenzuje aspoň časť nákladov. Ide predsa o jej dobrú povesť, nie?

Takto približne sa končila aspoň v dobe koncipovania článku (3. dekáda mája) väčšina známych prípadov. Pozrime sa na daný problém očami autora článku. Autor samozrejme nechce čitateľom vnucovať svoj názor, ponúka však analýzu situácie a javu spolu s diskusiou aktuálnych odborných a vedeckých poznatkov, pričom vlastný názor si môže urobiť každý čitateľ sám.

Najmä správne určiť diagnózu

Pri prvom pohľade na škvrny bolo zrejmé, že je to opäť tá nepríjemná záležitosť, ktorú sme už viackrát diagnostikovali ako škvrny neznámeho pôvodu. Totižto na pracovisko autora z času načas - skoro každý rok zavítal nejaký pestovateľ, ktorý prišiel s rovnakým problémom tvrdej pšenice. Vždy to však boli iba ojedinelé prípady, ale v roku 2009 a 2010 bolo toho akosi viac. Navyše, v pokusoch sme vo zvýšenej miere pozorovali fyziologické škvrnitosti aj na ozimnom a jarnom jačmeni, na ktoré budú zamerané ďalšie články.

Prvý krok fytopatológa pri pochybnostiach je natívny mikroskopický preparát. Vonku predsa už niekoľko dní prší a ak je to PTR, na ktorú sa škvrny skutočne podobajú, huba musí sporulovať. Na škvrnách však po sporulácii nebolo ani stopy, takže podozrivé listy putovali do exsikátora a iné po sterilizácii na živnú pôdu. Možno sa predsa len hube niečo nepozdáva, tak ju sporulovať prinútime! Po kultivácii a inkubácii ani v exsikátore ani na P. miskách nebolo nič nové, listy bez sporulácie, sem-tam sa objavil nejaký saprofyt. A je to jasné - opäť žiaden patogén a tá istá diagóza - neznámy pôvod. A ako to býva pri škvrnách s nejasným pôvodom bez zachytenia patogéna - je zrejme fyziologického pôvodu.

Hľadanie reálnych súvislostí

Niekedy pri nejasnom jave viac napovedia podmienky jeho vzniku, ako jeho prejav. Takto sme sa postupne dopátrali k tomu, že symptómy sa objavili aj po fungicídnom ošetrení a post-symptomatická aplikácia fungicídu tiež žiadne výsledky nepriniesla. Teda ide o prvý argument, podporujúci diagnózu fyziologickej škvrnitosti.

Druhým argumentom je fakt, že vlani sa škvrnitosť vyskytla v mimoriadne suchej jari a v tomto roku počas mimoriadne vlhkej jari - a žiadna prirodzená sporulácia. Tak kedy bude tá DTR sporulovať - ani v suchom ani v mokrom roku? Literatúra ale všade píše o bezproblémovej tvorbe konídií v škvrnách najmä vo vlhkých rokoch, akým teda jar 2010 naozaj bola!

Tretím krokom je konzultácia s odborníkmi, pretože človek sa môže zmýliť veľmi ľahko. Preto sa autor obrátil na niektorých renomovaných odborníkov v SR a v ČR, ktorí potvrdili tiež výskyt podobných škvrnitostí bez zachytenia patogéna.

Štvrtým krokom bolo štúdium literárnych zdrojov s aktuálnymi vedeckými a odbornými poznatkami, ktoré diagnózu fyziologickej škvrnitosti potvrdili.

Viacerí autori sa totiž zhodli na tom, že v praxi sa často vyskytujú škvrnitosti bez zachytenia patogéna, ktoré majú fyziologický pôvod. Fyziologický pôvod je termín široký a skrýva sa za ním celý súbor faktorov od porúch výživy až po environmentálny stres. Iní autori úplne zhodne popísali fyziologickú škvrnitosť tvrdej pšenice ako "Splotch", ktorá sa objavila krátko pred klasením a rozširovala sa z nižších listov na vyššie. Veľkosť a počet škvŕn sa pritom postupne zväčšoval. Inak boli "napadnuté" rastliny normálne. Škvrnitosť sa vyskytovala najmä za chladného a vlhkého počasia striedaného slnečným a teplejším počasím, čo korešponduje aj s pomermi v SR na jar 2010. Ďalším údajom korešpondujúcim s našimi podmienkami aj s inými rokmi je genotypová závislosť, čo bolo zjavné, pretože fyz. škvrnitosť sa viac vyskytovala na niektorých odrodách.

Podobné peripetie s nesprávnou diagnózou a vyhodenými prostriedkami za "neúčinné" fungicídy popisuje aj Tenuta (2006). V porastoch sa tiež objavili škvrny takmer navlas podobné PTR a S. nodorum. Podľa Tenuta a iných autorov zohrávajú pri vzniku fyziologickej škvrnitosti významnú úlohu poveternostné podmienky. Za optimálne podmienky na jej prejav považujú nezvyčajne daždivé a zamračené počasie trvajúce viac ako 10 dní, ktoré sa strieda s jasnými slnečnými dňami. Medzi najjednoduchšie teórie podstaty vzniku škvrnitosti patrí negatívny vplyv UVA a UVB žiarenia. Iný autori zistili aj vplyv aktivity O2 - v súčinnosti s enzymatickou činnosťou rastliny. V progrese choroby je zaujímavé, že sa zastavuje alebo znižuje spolu s otepľovaním počasia. Z hľadiska vplyvu na úrodu sa všetci autori zhodujú, že vplyv fyziologickej škvrnitosti na výšku úrody je minimálny alebo zanedbateľný.

Niektoré nové štúdie však k príčinám vzniku fyziologickej škvrnitosti najmä na tvrdých pšeniciach prinášajú zaujímavé poznatky. Zistilo sa totiž, že vyšší prejav symptómov býva na parcelách, ktoré majú nedostatočnú pôdnu zásobu chlóru. Bolo aj experimentálne dokázané, že použitie KCl na pôdach s deficitom chlóru výrazne obmedzilo vznik fyziologickej škvrnitosti a spôsobilo zvýšenie úrody o 2-14%. V niektorých rokoch sa však efekt na úrode neprejavil. Rozsiahlymi štúdiami bolo zistené, že 70% šanca na zníženie prejavu fyziologickej škvrnitosti a zvýšenia úrody vplyvom aplikácie chloridových hnojív existuje na pôdach, kde je pôdna zásoba nižšia ako 34 kg Cl/ha v hĺbke do 60 cm. Z hľadiska obsahu chlóru v rastlinách bolo zistené, že symptómy sa objavovali najmä na citlivých odrodách a vo variantoch, kde bol obsah chlóru v listoch menší ako 0,1%. Na základe výsledkov týchto štúdií v niektorých krajinách fyziologickú škvrnitosť tvrdej pšenice premenovali na "chloride deficient leaf spot syndrome", teda syndróm listovej "chlóro-deficientnej" škvrnitosti.

Z hľadiska použitia fungicídov na vznik a šírenie choroby ide o nezmysel a zbytočne vynaložené prostriedky. Určitou malou výnimkou sú strobiluríny, ktoré mierne obmedzujú vznik choroby ale nie kvôli fungicídnej účinnosti, ale kvôli fyziologickému green efektu. Vzhľadom na výlučne fyziologický účinok je však prínos strobilurínov v porovnaní s ich cenou zanedbateľný a ekonomicky neefektívny luxus.

Záver

  • popísané symptómy sú spôsobené fyziologickou škvrnitosťou pšenice a vyskytovali sa najmä na tvrdých pšeniciach
  • choroba vzniká ako reakcia citlivých odrôd na komplex abiotických podmienok a fyziologického stresu, najmä chladného daždivého počasia striedaného jasnými slnečnými dňami a pravdepodobne aj lokálneho deficitu chlóru
  • symptómy fyziologickej škvrnitosti sa síce veľmi podobajú na symptómy PTR a S. nodorum, s hubami však nemajú nič spoločné
  • keďže je táto choroba fyziologického pôvodu, nie je infekčná a v poraste sa nešíri, ale vzniká ako fyziologická odpoveď jedincov na nutričný a environmentálny stres
  • aplikácia fungicídov je zbytočná, čo preukázali aj výsledky z praxe. Určitý zmierňujúci efekt na prejav symptómov môžu mať strobiluríny, ale aj prípadný fyziologický efekt je vzhľadom na ceny prípravkov ekonomicky neefektívny.
  • Škvrny, ktoré na listoch vznikli sa už nedajú nijako odstrániť.
  • Vplyv výskytu fyziologickej škvrnitosti na úrodu je väčšinou nízky až zanedbateľný.
  • Po zlepšení počasia a oteplení sa väčšinou postup škvrnitosti zastaví alebo zníži.
  • Prejavu choroby sa dá predchádzať iba komplexnou prevenciou:
    • vytypovať odrody, ktoré sú na fyz. škvrnitosť menej náchylné
    • na základe pôdneho rozboru zistiť či na pôde nie je deficit chlóru
    • v prípade podlimitného obsahu Cl v pôde je užitočné preventívne aplikovať chloridové hnojivá (napr. KCl)
    • pri výskyte choroby nepodliehať panike, nevyhadzovať peniaze za neúčinné fungicídy, ale radšej pátrať po správnej diagnóze!

Obr. 1: Symptómy fyziologickej škvrnitosti v roku 2008 - T. durum, odroda Istrodur
foto: autor

Obr. 2: Symptómy fyziologickej škvrnitosti v roku 2010 - T. durum
foto: autor

Obr. 3: Detail symptómov fyziologickej škvrnitosti v roku 2010 - T. durum
foto: autor

Obr. 4: Symptómov fyziologickej škvrnitosti - naozaj sa
veľmi podobajú na symptómy PTR
Obr. 5: Detail symptómov PTR - T. aestivum, zástavový list, 2009
foto: autor

Vystavené 2 8.2010

Autor textu: doc. Ing. Kamil Hudec, PhD.