Logo VÚA
Centrum výskumu rastlinnej výroby Piešťany
Výskumného ústavu agroekológie
Špitálska 1273
071 01 Michalovce
e-mail: kovac@minet.sk

 


Možnosti využitia cirokov na Východoslovenskej nížine

Očakávané dopady klimatických zmien môžu pozitívne vplývať na rozširovanie pestovateľských plôch cirokov v južných oblastiach Slovenska. Najväčšie riziko dopadov je spojené s vodou. Je prognózovaná zmena klímy v smere miernejších a vlhkejších zím a horúceho a suchého počasia v letnom období, aj keď tomu zrážkovo rekordný rok 2010 nenasvedčuje. Očakávané klimatické zmeny spôsobia, že sa pestovanie niektorých poľnohospodárskych plodín bude posúvať z južných do severnejších zemepisných šírok. Je preto potrebné si už v perspektíve overovať nové druhy a odrody rastlín, ktoré budú vhodné pre nové klimatické podmienky. Perspektívne je využitie rastlín C4 typu, ktoré sa vyznačujú vysokou adaptabilitou voči vyšším teplotám a suchu a majú veľmi dobrú ekonomiku vodného režimu. Aj v podmienkach sucha a tepla dosahujú vysokú produkciu. K takýmto plodinám možno priradiť aj ciroky (Sorghum spp.)

Obr.1: Maloparcelkový pokus s cirokmi

Ciroky patria v našich podmienkach k poľným plodinám, ktoré sú najodolnejšie voči suchu. Ich veľmi dobre vyvinutý koreňový systém je mohutnejší ako pri kukurici a siaha aj do väčšej hĺbky odkiaľ môžu absorbovať vodu a živiny. Pre túto vlastnosť sa pestujú aj na chudobnejších pôdach, s nižším obsahom živín, ale nie na extrémne chudobných alkalických pôdach s veľmi nízkym obsahom humusu. Svojimi rosnými korienkami, ktoré sa nachádzajú vo vrchnej vrstve ornice, dokážu dobre využiť aj malé množstvo zrážok. Vzdušné korene upevňujú rastlinu v pôde a tá ani pri silných vetroch nepolieha. Suchovzdornosti cirokov napomáha hrubá vosková vrstva na listoch a na stonkách rastliny. Tieto genetické predpoklady získali z oblastí odkiaľ pochádzajú. Ich genetickým centrom sú africké stepi a savany. Odtiaľ sa rozšírili do Indie, Číny a následne aj na ďalšie kontinenty. V súčasnosti sú najväčšími pestovateľmi ciroku USA, Čína, India, Nigéria, Mexiko, Argentína, Sudán a Egypt. Najväčšie pestovateľské plochy ciroku v Európe majú Francúzsko a Španielsko. Z Balkánu sa pestovanie cirokov rozšírilo do Maďarska, kde začali aj s ich šľachtením. Maďarské skoršie odrody ciroku majú genetické predpoklady na pestovanie v južných oblastiach Slovenska.

V súčasných klimatických podmienkach južných častí Slovenska dominujú pestovateľské plochy kukurice a cirok sa pestuje skôr ojedinele. Z aspektu globálnych klimatických zmien a postupného otepľovania ovzdušia v podmienkach Slovenska je potrebné sa perspektívne zamyslieť nad otázkou, že za akých podmienok sa stane pestovanie cirokov výhodnejšie ako pestovanie kukurice. Nad otázkou výhodnosti pestovania ciroku zrnového sa zamýšľali aj vedci v Spojených štátoch. Výsledky, na ktoré poukazujú ich štúdie, asi pre podmienky slovenských farmárov nebudú platné. Autori štúdie na základe dlhoročných pokusov odporúčajú cirok (Sorghum bicolor) pestovať v oblastiach s nedostatkom zrážok a tam, kde je úroda kukurice na zrno konštantne nižšia ako 6,4 t.ha-1.

V podmienkach južného Slovenska sa otázka výhodnosti pestovania cirokov riadi inými kritériami a možno ich vyjadriť nasledovným spôsobom. Ciroky majú vynikajúcu adaptačnú schopnosť a preto sa dajú ekonomicky efektívne pestovať aj v takých podmienkach, v ktorých je pestovanie kukurice a to najmä v suchých rokoch nerentabilné. Ekonomická výhodnosť pestovanie ciroku spočíva v nižších materiálových nákladoch (lacnejšie osivo, nižšia potreba hnojív, nižšie náklady na sušenie z dôvodu nižšej zberovej vlhkosti) a stabilných úrodách aj pri nepriaznivých poveternostných a pôdnych podmienkach. Presvedčujú nás o tom aj poznatky zo susedného Maďarska, kde v niektorých oblastiach v suchých rokoch v mesiacoch jún a júl porasty kukurice celkom vyschli, ale ciroky prekonali kritické obdobie sucha a po príchode dažďov boli schopné regenerácie a priniesť aj úrodu. Viacročné skúsenosti z výsledky pokusov v Maďarsku ukazujú, že ciroky v suchých rokoch môžu v úrodách prekonať kukuricu až o 30 %. V zásade sa však dá povedať, že ten kto v suchých podmienkach uprednostní pestovanie ciroku, nezabezpečuje vysoké úrody, ale stabilitu úrod. Zrážkovo nadpriemerný rok 2010 poukázal na ďalšiu pozitívnu schopnosť cirokov. V pokusoch na Východoslovenskej nížine, kde počas vegetačného obdobia zrážky prekonali dlhodobý normál o 107%, boli porasty cirokov zaplavené a podmáčané dlhšie časové obdobie. Po opadnutí vody rastliny ciroku regenerovali a pokračovali v ďalšom raste bez poškodenia porastu. K podobným poznatkom s cirokmi dospeli v roku 2010 na výskumnom ústave v Segedíne, kde porasty ciroku po podmáčaní pokračovali v raste, kým vedľa zasiata kukurica zakrpatela a jej rast bol zastavený.

Obr.2: Odroda Alföldi 1 v pokusoch na Východoslovenskej nížine

Ciroky (Sorghum) patria medzi jednoklíčnolistové rastliny patriace do čeľade trávovitých (Poaceae). Rod Sorghum zahŕňa celý rad druhov, ktoré rastú v subtropických a tropických oblastiach.

Podľa účelu využitia sa cirok rozdeľuje do 4 skupín. Je to cirok zrnový (Sorghum bicolor L. Moench), cirok metlový (Sorghum dochna var. technicum), cirok cukrový (Sorghum dochna F. Snovden) a cirok sudánsky (Sorghum sudanense Piper).
Metlový cirok sa nazýva aj technickým cirokom a využíva sa najmä na výrobu metiel.
Cirok cukrový mal doteraz prvoradé využitie v živočíšnej výrobe ako krmivo pre hovädzí dobytok a ovce. Pre vysoký obsah cukru je vhodný na silážovanie a to buď samostatne, alebo v miešanke s kukuricou. V posledných rokoch sa cukrový cirok čoraz viac začína využívať v bioenergetike na výrobu bioplynov a na výrobu etanolu.
Cirok sudánsky, alebo tzv. sudánska tráva je využiteľná na zeleno, na pasenie, na výrobu senáže a tenkostebelné odrody aj na výrobu sena. Poskytuje obrovské množstvo zelenej hmoty.
O pestovaní cukrových cirokov a sudánskej trávy bolo publikovaných viac príspevkov a preto sa v ďalšej časti príspevku budem viac venovať problematike pestovania ciroku zrnového.

Pestovanie ciroku na zrno v našich podmienkach nie je veľmi rozšírené. V roku 2009 bol zrnový cirok na Slovensku podľa štatistík zasiaty na výmere okolo 540 ha. Z toho 84 % plôch bolo sústredených do Nitrianskeho, Trnavského a Trenčianskeho kraja. Zostávajúca výmera (nad 80 ha) bola sústredená do Košického kraja, konkrétne do okresu Košice - okolie. Hektárové úrody sa v okresoch Komárno a Košice - okolie pohybovali na úrovni 1,8 až 2,0 t.ha-1 a v okrese Dunajská Streda 3,8 t.ha-1. Výmera zrnového ciroku sa v roku 2010 znížila na 255 ha a bola sústredená do južných častí západného Slovenska. V Nitrianskom kraji sa pestoval na výmere 104,49 ha a v Trnavskom kraji sa pestoval v okrese Dunajská Streda na výmere 133,58 ha. Na Východoslovenskej nížine sa poľnohospodári pestovaniu zrnového ciroku okrajovo venovali v rokoch 2004 - 2007. V roku 2004 sa na VSN vyprodukovalo 57,0 t zrna ciroku, v roku 2005 to bolo 88,8 t, ale v roku 2006 sa produkcia znížila na 42,2 t a v roku 2007 to bolo už len 13,8 t. Od roku 2008 sa cirok zrnový na VSN nepestuje.

Obr.3: Cirok zrnový GK Emesse v maloparcelkovom pokuse

Obr.4: Odroda GK Emesse v technologických pokusoch

Pestovanie ciroku na zrno je v mnohom podobné kukurici najmä čo sa týka sejby, pesticídnej ochrany, zberu a využitia strojových liniek. Na pôdne podmienky cirok nie je náročný, ale nevhodné sú zasolené pôdy a pôdy kyslé s pH pod 5. Pre cirok nie sú vhodné predplodiny, ktoré pozemok zaburiňujú. Dobrými predplodinami sú okopaniny, strukoviny a obilniny, ale často sa pestuje aj po kukurici. V monokultúre sa môže pestovať maximálne 3-4 roky. Cirok je síce náročný na živiny, ale o niečo menej ako kukurica. Náročný je najmä na dusík. Na dosiahnutie priemerných úrod je potrebné na 1 hektár dodať 120 kg dusíka, 70 - 80 kg fosforu a 80 - 90 kg draslíka. Cirok dobre znáša hnojenie maštaľným hnojom.

Obr.5: Odroda ciroku zrnového Jami

Príprava pôdy pod cirok je podobná ako pri kukurici. V praxi sa pri zakladaní porastov využíva konvenčná technológia prípravy pôdy s orbou. V pokusoch na VSN boli vyskúšané aj minimalizačné technológie s kyprením pôdy radličkovým kypričom. Táto bezorbová technológia nemala negatívny vplyv na kompletnosť porastu, na výšku rastlín a ani na produkčné parametre.

Cirok má vysoké nároky na teplotu pri klíčení. Preto sa seje vtedy, keď teplota pôdy dosiahne aspoň 13-14oC. U nás je to obyčajne v prvej dekáde mája. Predčasne siate porasty vzchádzajú pomaly a nevyrovnane a často sa zaburiňujú. Hĺbka sejby je v závislosti od pôdneho druhu 30-50 mm. Cirok zrnový sa odporúča siať do riadkov širokých 0,5 m až 0,7 m. Pri šírke riadku 0,7 m je výsevok 10-12 kg.ha-1, čo predstavuje 19-20 semien na meter (15-16 rastlín) a na hektár je to 190-230 tisíc jedincov. Pri sejbe do riadkov širokých 0,5 m je výsevok 13-15 kg.ha-1 a predstavuje to 260-320 tisíc jedincov na hektár. Je dôležité aby porast mal optimálny počet jedincov, lebo prehustené porasty majú riedke metliny, čo sa prejaví na úrode zrna. Veľmi riedke porasty sa zas ľahko zaburiňujú, stávajú sa náchylné na tvorbu vedľajších odnoží, ktoré zapríčiňujú nerovnomerné dozrievanie. Často sa pritom stáva, že metliny bočných odnoží prerastajú metlinu hlavnej odnože a takýto heterogénny porast je na kombajnový zber problematický. Siať treba len kvalitné morené osivo skorých a stredne skorých odrôd (napr. GK Emesse, Zádor, Alföldi 1), ktoré by v našich podmienkach mali bezpečne dozrieť. Ich genetický potenciál je na úrodu 9-10 t.ha-1. Kompletný rovnomerne vzídený porast sa dosiahne len s využitím sejačiek na presný výsev. V závislosti od vlhkostného stavu pôdy je po sejbe potrebné pozemok valcovať.

K najproblematickejším oblastiam pri pestovaní ciroku zrnového v celej Európskej únii patrí herbicídna ochrana. Po zákaze používania atrazínových prípravkov v roku 2004 je do cirokov v celej Európskej únii registrovaných veľmi málo herbicídov a je problematické riešiť likvidáciu niektorých druhov burín. Herbicídne prípravky povolené v kukurici sa nedajú automaticky používať aj v ciroku, lebo cirok je na pesticídy oveľa citlivejší. Ciroky majú veľmi pomalý počiatočný vývoj, lebo najprv sa vyvíja ich koreňový systém a tak najmä pri chladnejšom priebehu počasia sa môžu ľahko zaburiniť. Nevyhnutná je chemická ochrana pred vzchádzaním porastu. Po sejbe je nutné aplikovať preemergentný herbicíd. Výhodou tejto aplikácie je dlhotrvajúci účinok prípravku. Na preemergentnú aplikáciu proti dvojklíčnym burinám bol povolený prípravok Pledge 50 WP. Po vyradení prípravku Ramrod Flo (2010) v súčasnosti nie je povolený preemergentný herbicíd na jednoklíčne buriny. 4iastočne to rieši využitie prípravkov Dual Gold 960 EC a Gardoprim Plus Gold 500 SC, ktoré majú veľmi dobrú herbicídnu účinnosť, ale samo o sebe sú pre ciroky fytotoxické. Pre bezpečné klíčenie cirokov je preto treba osivo ciroku moriť prípravkom Concep II, ktorý eliminuje toxické pôsobenie účinnej látky týchto prípravkov. V prípade nízkej účinnosti preemergentných prípravkov je potrebné využiť postemergentné herbicídy. Gardoprim Plus Gold sa môže použiť na skorú postemergentnú aplikáciu, keď rastliny ciroku majú 2-3 listy a osivo zároveň bolo morené prípravkom Concep II. V prípade, že osivo týmto prípravkom nebolo morené, môže sa aplikovať len na rovnomerne vzídený porast, aby sa nepoškodili klíčiace rastliny ciroku. Prípravok Banvel 480 S a ďalšie prípravky s účinnou látkou dicamba sa môžu použiť vo fáze 2-4 listov ciroku, kedy spoľahlivo ničia dvojklíčne buriny. Oneskorená aplikácia znižuje úrodu a môže zapríčiniť až úplnú sterilitu. Na dvojklíčne buriny je možné ešte využiť Basagran Forte, pri ktorom nie sú také problémy ako pri dicambe, ale cenovo je na oveľa vyššej úrovni. V súčasnosti sa v pokusoch overujú modernejšie a cenovo výhodnejšie postemergentné prípravky, ktoré rozšíria súčasný sortiment, ale ešte zatiaľ nie sú povolené. Napríklad na likvidáciu dvojklíčnych burín sa dobré výsledky ukazujú s prípravkom Emblem, prípravok Succesor T účinkuje na dvojklíčne a vzchádzajúce jednoklíčne buriny. Na likvidáciu zakorenených jednoklíčnych burín zatiaľ účinný prípravok, ktorý by nepoškodzoval cirok nebol zistený, ale v budúcich rokoch je potrebné riešiť aj tento problém.

Cirok zrnový by sa v našich podmienkach mal zberať v septembri. Zrno ciroku dozrieva, keď stonka je ešte zelená a preto po zbere je treba zrno bezpodmienečne vysušiť. Zber sa môže začať, keď vlhkosť zrna klesne pod 25%. Veľmi znečistené zrno je vhodné predčistiť a vysušiť do 10 až 12-ich hodín, lebo ináč sa znehodnotí. Teplota pri sušení nesmie prekročiť 100-110oC. Zrno je treba vysušiť na 12-13%, lebo pre svoju hygroskopičnosť ešte absorbuje vodu. Ale aj tak skladovacia vlhkosť nesmie presiahnuť 14%. Úrody zrne závisia od mnohých faktorov ako sú pôdne a klimatické podmienky, odroda, jej skorosť, výživa ap.

Využitie ciroku je mnohostranné. Z celosvetového hľadiska je zrno ciroku základnou potravinou pre asi 300 miliónov ľudí. Z celkovej produkcie zrna ciroku sa asi 60% využíva na humánne účely, 35% ako krmivo pre zvieratá a na priemyselné účely a 5% sa využíva na zrno. Tradičným jedlom z ciroku je kaša. Z cirokovej múky, z mletého alebo obrusovaného ciroku sa pripravujú rôzne potravinárske výrobky, zákusky, chlieb pre bezlepkovú diétu, snackové výrobky, cestoviny, pukance, pivo a podobne. V porovnaní s kukuricou a ryžou má cirok vyšší obsah bielkovín, horčíka, železa a draslíka a nízky obsah sodíka. Nové odrody ciroku už majú nižší obsah tanínu (pod 1%) a preto pri ich konzumácii nie sú už nijaké obmedzenia. Podľa najnovších poznatkov zrno ciroku obsahuje polyfenoly s antioxidačným účinkom a látky znižujúce obsah cholesterolu v krvi. V našich podmienkach je humánne využitie zrna ciroku v súčasnosti takmer nulové. Najväčšie možnosti využitia sú vo výžive zvierat. Sú vhodné ako komponenty do kŕmnych miešaniek pre hydinu, ošípané, hovädzí dobytok a ovce. Využívajú sa aj pri miešaní do vtáčích zobov. Zrno ciroku je dobrým zdrojom škrobu pre škrobárenský a liehovarnícky priemysel. Novým a perspektívnym trendom využitia cirokov je podobne ako u kukurice výroba bioetanolu.

Záver

V južných oblastiach Slovenska bude v blízkom časovom horizonte aj naďalej dominovať pestovanie kukurice na zrno, ktorá v súčasných klimatických podmienkach poskytuje relatívne vysoké a stabilné úrody. Nepredpokladá sa výraznejšie rozšírenie pestovania zrnového ciroku. Meteorologické pozorovania na Východoslovenskej nížine (stanica Milhostov) poukazujú na to, že v posledných rokoch je ročná teplota vzduchu vyššia ako je dlhodobý normál. Častejšie sa striedajú obdobia extrémne suché s obdobiami s vysokou zrážkovou činnosťou. Počas vegetačného obdobia rastlín dochádza k situáciám, keď sú porasty poľných plodín vystavené účinkom zaplavenia a podmáčania a v krátkom časovom slede sú stresované vysokými teplotami a suchom. Z týchto dôvodov chceme poukázať na to, že sú tu plodiny, ktorá sú perspektívne a vhodné do takýchto podmienok a že vo výskume už v predstihu overujeme možnosti a riziká ich pestovania. S dynamicky sa rozvíjajúcim odvetvím bioenergetiky sa ďaleko rýchlejšie budú rozširovať pestovateľské plochy ciroku cukrového a jeho krížencov. Aj tejto problematike sa v našom výskumnom ústave venuje zvýšená pozornosť.

Vystavené 9.6.2011

Autor textu: Ing. Ladislav Kováč, PhD.