logo SPU
Slovenská poľnohospodárska univerzita, Nitra
Katedra ochrany rastlín, SPU
Tr. A. Hlinku 2
949 76 Nitra
e-mail: kamil.hudec@uniag.sk
 
 


Choroby pšenice II.
Choroby listov pšenice

Vírusová zakrpatenosť pšenice
Patogén: Wheat dwarf virus

Vírus WDV napáda predovšetkým pšenicu, ale môže sa vyskytovať sa aj na tritikale, jačmeni a iných obilninách a trávovitých burinách.

Najvýraznejším symptómom je zakrpatenie rastlín infikovaných v skorých rastových fázach, spravidla v jeseni a skoro na jar. Sekundárnymi symptómami sú farebné zmeny na listoch v podobe nezreteľne ohraničených, nepravidelne rozmiestnených, jasnozelených, špinavožltých až jasnohnedých bodiek a škvŕn. Neskôr rastliny oproti zdravým výrazne zaostávajú v raste. Na konci patogenézy listy od vrcholov a od okrajov žltnú, hnednú a rastliny postupne odumierajú. Klasy napadnutých rastlín bývajú hluché, v mnohých prípadoch vôbec nevyrastajú z listovej pošvy. Pri napadnutí pšenice v neskorších rastových fázach (od odnožovania) sú škody menšie, aj keď niektoré odrody zaostávajú v raste. Reakcia jednotlivých odrôd je rôzna.

Vírus sa prenáša cikádkou poľnou (Psammotettix alienus), neprenáša sa mechanicky, semenom ani pôdou.

Na pšenici sa môže vyskytovať aj vírus žltej zakrpatenosti jačmeňa (BYDV), ktorý má veľmi podobné symptómy a spoľahlivé odlíšenie je možné iba v laboratóriu. Určitou odlišnosťou je, že WDV spôsobuje výraznejšie zaostávanie v raste ako BYDV.

Ochranné opatrenia
Ochrana proti vírusom je založená na všeobecnej prevencii, ktorá však nemusí postačovať. Väčšie riziko prenosu a škodlivosti viróz na pšenici existuje v rokoch s extrémne teplou jeseňou a pri premnožení vektorov, t.j. vošiek a cikád. V takých prípadoch je jedinou účinnou ochranou v rokoch s extrémnou (teplou) jeseňou chemická (insekticídna) ochrana porastov, ktorá sa má vykonávať pri prvom výskyte vektorov, nie až po ich premnožení.

Obr. 1: Vírus zakrpatenosti pšenice
foto: autor

Múčnatka trávová
Patogén: Blumeria graminis

Múčnatka trávová sa vyskytuje na všetkých obilninách a trávovitých burinách, najviac však na pšenici, jarnom jačmeni a raži, v závislosti od odrôd. Na listovej čepeli, pošvách, steblách a na niektorých častiach kvetných orgánov a súkvetí vytvára belavé, sivasté, neskôr hnedasté múčnaté povlaky. Na mycéliu sa tvoria konídie, a to najmä na vrchnej, ale i spodnej strane listov. Neskôr, keď mycélium stmavne, sa na napadnutých miestach objavujú drobné, tmavohnedé až čierne, guľovité plodničky - kleistotéciá. Povlaky, najmä na starších listoch, postupne splývajú a môžu pokryť aj celý orgán rastliny. Silne napadnuté časti rastlín, ale aj celé rastliny nápadne žltnú, postupne zasychajú a predčasne odumierajú. Mnohé odrody, najmä odolnejšie proti múčnatke, reagujú na napadnutie tvorbou žltých až hnedých nekrotických škvŕn na listoch bez zreteľného mycélia.

Výskyt a rozširovanie múčnatky konídiami veľmi závisí od priebehu poveternostných podmienok. Na klíčenie konídií je potrebná vysoká relatívna vlhkosť vzduchu. Konídie klíčia pri teplote 6-27 °C, optimum je 20 °C. Pravidelné striedanie daždivého, hmlistého počasia so suchým je pre výskyt a rozšírenie choroby najpriaznivejšie. Huba prezimuje v štádiu mycélia na listoch ozimín alebo na niektorých trávach, prípadne askospórami. Na jar múčnatka prechádza z ozimín na jariny, na ktorých sa za vhodných podmienok rýchlo rozširuje.

Múčnatka sa častejšie vyskytuje v prehustených porastoch. Napadnutie zvyšujú aj poruchy vo výžive, napr. jednostranná výživa dusíkom, nedostatok fosforu a pod. Škodlivosť múčnatky trávovej u obilnín závisí od fázy vývinu rastliny, kedy došlo k infekcii a na stupni napadnutia horných listov príp. klasov. Straty na úrode sú približne 10%, ale na citlivých odrodách aj viac.

Obr. 2: Múčnatka trávová na liste
foto: autor

Hrdza pšenicová
Patogén: Puccinia recondita f. sp. tritici, syn. Puccinia persistens var. tritici

Hostiteľom hrdze pšenicovej je pšenica a pýr, medzihostiteľom sú rastliny z rodu Thalictrum (žltúchy). Choroba je najrozšírenejšou hrdzou na pšeniciach. Príznaky napadnutia sa objavujú najčastejšie na listoch, na ktorých sa vytvárajú oranžovožlté, neskôr hrdzavé kôpky prášivých letných výtrusov - uredospór. Po dozrievaní spór kôpky praskajú a po stranách sú zvyšky pretrhnutej blanky. Čiernohnedé kôpky zimných teleutospór sa vytvárajú buď na spodnej strane listov alebo na listovej pošve a na steblách. Kôpky téliospór sú pokryté nepraskajúcim epidermom.

Hrdza pšenicová je dvojbytná hrdza, v porastoch pšenice sa vyskytuje spravidla v druhej polovici vegetácie. Väčšie výskyty sú v SR pravidelne po kvitnutí pšenice a hrdza patrí v SR k stabilným škodlivým činiteľom v závere vegetácie. V poslednom desaťročí je najrozšírenejšou hrdzou na pšeniciach v strednej Európe. Napadnutie znižuje fotosyntézu a zvyšuje transpiráciu. Straty sa odhadujú na 10 - 15 % z úrody zrna.

Obr. 3: Hrdza pšenicová
foto: autor

Hrdza plevová
Patogén: Puccinia striiformis

Hrdza plevová napáda hlavne pšenicu, menej ostatné obilniny a trávy. Infikuje všetky nadzemné časti rastlín, vrátane zŕn. Prvé symptómy sa môžu prejaviť v podobe žltých kôpok urédií na špičkách listov už na jeseň. Najtypickejšie symptómy sa prejavia na jar na oboch stranách listov dlhými (až 70 mm) a žltými, niekedy splývajúcimi prúžkami kôpok pukajúcich urédií s letnými urédiospórami. Urédie vznikajú hlavne medzi listovou žilnatinou, neskoršie na listových pošvách a po vyklasení aj na plevách klasov. Neskoršie sa hlavne na steblách a pošvách tvoria tmavohnedé až čierne kôpky télií so zimnými téliospórami, ktoré sú pokryté blanou.

P. striiformis je monoaecická hrdza, s mikrocyklickým životným cyklom. Prvé výskyty bývajú ohniskové, iba pri epifytných výskytoch vzniká plošné napadnutie. Hrdza plevová je na Slovensku v porastoch prvou hrdzou (vyskytuje v skorších fázach vegetácie - pred kvitnutím), najmä vo vyšších a chladnejších oblastiach. Pri strednom napadnutí sa úroda môže znížiť o 20 %, pri silnom až o 40 %. Na Slovensku sa však hrdza plevová nevyskytuje veľmi často a škody bývajú v porovnaní s hrdzou pšenicovou podstatne menšie alebo zanedbateľné.

Septorióza pliev
Patogén: Phaeosphaeria nodorum (anamorfa: Stagonospora nodorum, syn. Septoria nodorum)

Huba napáda najmä pšenicu, menej raž a niekoľko druhov tráv. Môže napadnúť všetky nadzemné časti rastliny a to od vyklíčenia až do fázy zrelosti. Prvé príznaky infekcie možno pozorovať na koleoptyle, v podobe jeho hnedutia a odumierania. Neskôr sú napádané listy a jednotlivé časti klasu, spravidla v máji, niekedy aj skôr. Škvrny na listoch bývajú zo začiatku malé, čiarkovité alebo oválne, 1-2 mm dlhé a 0,5-1 mm široké. Malé tmavé škvrny sa obyčajne vyskytujú v hornej tretine plevy, dva až tri týždne po vyklasení. Škvrny sa zväčšujú a hnednú. Neskôr stred škvŕn šedivie a objavujú sa pyknidy, ktoré sa podobajú drobným čiernym bodom roztrúseným po celom povrchu. Na infikovaných listoch sa vytvárajú bledohnedé škvrny s tmavohnedými okrajom. Pyknidy sa obvykle vyskytujú na oboch stranách napadnutých listov. Tvorba pykníd je však v porovnaní so S. tritici menšia. Ak je napadnutý zástavovitý list, klas môže byť deformovaný.

Patogén prežíva na pozberových zvyškoch obilnín, alebo sekundárne na jednoklíčnolistových burinách. Je tiež prenosný osivom. Výskyt choroby stúpa hlavne vo vlhších a teplejších rokoch, kedy straty na úrode môžu dosiahnuť až 35 %.

Obr. 4: Septorióza pliev na klase pšenice
foto: autor

Septorióza pšenice
Patogén: Mycosphaerella graminicola (anamorfa: Septoria tritici)

Huba napáda najmä pšenicu, menej raž a rôzne druhy tráv. Napáda iba listy, klasy na rozdiel od S. nodorum nie. Škvrny (podobnej morfológie ako pri septórii plevovej) sa na listoch objavujú už na jeseň, vo forme úzkych oválnych škvŕn. Po prezimovaní sa škvrny predlžujú, niekedy aj splývajú. Sú ohraničené listovou žilnatinou, môžu prechádzať aj na listovú pošvu. Škvrny sú na začiatku žltkasté, neskoršie červenohnedé a v škvrnách sa v hojnom počte tvoria pyknidy patogénna.

Huba prežíva na rastlinných zvyškoch (listoch), alebo na výdrve. Pyknospóry si v pyknidách udržia životaschopnosť aj 2 roky. K infekcii dochádza na jar alebo na jeseň. Škodlivosť v SR býva väčšia ako pri septorióze pliev, najmä v chladných a vlhkých ročníkoch, kedy môže v porastoch pšenice aj dominovať (napr. v roku 2010). V daždivých rokoch môže napadnutie dosiahnuť aj vyše 50% listovej plochy konkrétneho listového poschodia, v závislosti od citlivosti odrody. Napadnuté listy postupne odumierajú, príp. zoslabnuté rastliny odumierajú celé.

Obr. 5: Septorióza pšenice na liste
foto: autor

Helmintospóriová (žltohnedá škvrnitosť) pšenice - DTR, PTR
Patogén: Pyrenophora tritici-repentis (anamorfa: Drechslera tritici-repentis, syn. Helminthosporium tritici-repentis)

Táto v SR málo známa choroba napáda najmä pšenicu, menej raž a trávy. Symptómy helmintospóriovej škrnitosti sa tvoria na vrchnej aj spodnej strane listov pšenice v jarnom a letnom období. Spočiatku sú škvrny žltohnedé a rozširujú sa do tvaru šošovice a neskôr sa môžu predĺžiť až do veľkosti 12 mm, často s typickým žltým okrajom. Škvrny na listoch môžu splývať a tmavnú do hnedej farby a v ich strede dochádza k tvorbe sporulácie patogénna. Helmintospóriová škvrnitosť sa symptomaticky veľmi podobá na S. nodorum. Pri listovej škvrnitosti spôsobenej S. nodorum sa pyknidy tvoria menej a je preto veľmi časté, že sa v praxi pri vizuálnej diagnostike tieto dve choroby zamieňajú. V SR sa v ostatných rokoch vyskytuje často, napr. v roku 2011 dominovala na pšenici v mnohých lokalitách. Vyskytuje sa najmä v druhej polovici vegetácie, v teplejších a vlhších rokoch.

Obr. 6: PTR na liste pšenice
foto: autor

Ochrana proti chorobám listov pšenice

Všeobecne je načasovanie aplikácie viazané na objavenie sa jednotlivých listov a aplikácie možno rozdeliť na nasledovné termíny:

T0 termín pri pšenici spadá do začiatku steblovania až po 1. kolienko a znamená ochranu proti chorobám bázy stebla, ktorá bola charakterizovaná v predchádzajúcom článku.

T1 termín (objavenie sa 3. listu) sa používa často v zahraničí, v niektorých prípadoch aj na Slovensku. T1 býva v daždivých rokoch začiatkom fungicídnej ochrany. Je dôležitý na potlačenie skorých infekcií, najmä septoriózy (napr. v roku 2010). V niektorých extrémne suchých rokoch s nízkym výskytom chorôb býva T1 termín zbytočný. Cieľové spektrum T1 aplikácie sú čiastočne choroby bázy stebla, z listových chorôb Septoria spp., múčnatka a v niektorých oblastiach aj hrdza plevová.

T2 termín (objavenie sa zástavového listu -BBCH 39) je všeobecne považovaný za najdôležitejší termín pre fungicídy proti chorobám listov pšenice. Ak pestovateľ plánuje použiť iba 1 fungicídne ošetrenie, najvhodnejším termínom je T2 (resp. obdobie medzi T2-T3). Jeho úlohou je chrániť posledné dva listy, ktoré sú pre výživu klasu a tvorbu zrna rozhodujúce. Tento termín sa osvedčil v každom roku, aj v rokoch nižším výskytom chorôb listov (napr. 2009, 2011).

T3 termín je v podmienkach SR vnímaný ako vyslovene fungicídna ochrana klasu, ktorá bude charakterizovaná v nasledujúcom článku.

Vystavené 13 6.2012

Autor textu: doc. Ing. Kamil Hudec, PhD.